Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 20. október 2011

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 14C/96/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5111218341
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Kozáčik

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2011:5111218341.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudcom JUDr. Vladimírom Kozáčikom, v právnej veci

navrhovateľa: Saleziáni don Bosca - Slovenská provincia, so sídlom Miletičova 7, Bratislava, právne
zastúpený: JUDr. Michal Matulník, advokát, s.r.o., so sídlom Kýčerského 5, Bratislava, proti odporcovi:
1/ Mesto Žilina, so sídlom Nám. obetí komunizmu 1, Žilina, IČO: 00 321 796, 2/ BYTTERM, a.s.,
Saleziánska 4, Žilina, IČO: 31 584 705, 3/ Dexia banka Slovensko a.s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, o
určenie vlastníckeho práva a o určenie neplatnosti právnych úkonov, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.

Súd odporcom v 1/ až 3/ rade náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 31.5.2011 doručeným súdu dňa 6.6.2011 domáhal určenia, že kúpna
zmluva č. 1218/1993 zo dňa 28.04.1993, predmetom ktorej je
prevod vlastníckeho práva z žalovaného v prvom rade na žalovaného v druhom rade
k nehnuteľnostiam KN parc. reg. „C", p. č.: XXXX/X, o výmere 1756 m2, druh pozemku Zastavané
plochy a nádvoria, spôsob využitia 18, KN parc. reg. „C", p. č.: XXXX/X, o výmere 603 m2, druh
pozemku Zastavané plochy a nádvoria, spôsob využitia 18, nachádzajúce sa v okrese I., obec I., k. ú.
I., zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX pod por. číslom 1 v katastri nehnuteľností na Katastrálnom

úrade v Žiline, Správe katastra Žilina je absolútne neplatná.
Zároveň sa domáhal určenia, že zmluva o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok č. 02/407/05
predmetom ktorej je zriadenie záložného práva v prospech žalovaného v treťom rade k nehnuteľnostiam
KN parc. reg. „C", p. č.: XXXX/X, o výmere 1756 m2, druh pozemku Zastavané plochy a nádvoria,
spôsob využitia 18 a KN parc. reg. „C", p. č.: XXXX/X, o výmere 603 m2, druh pozemku Zastavané
plochy a nádvoria, spôsob využitia 18, nachádzajúcim sa v okres Žilina, obec I., k. ú. I., zapísaných na
liste vlastníctva č. XXXX pod por. číslom 1 v katastri nehnuteľností na Katastrálnom úrade v I., Správe

katastra Žilina je absolútne neplatná.
Posledným návrhom sa domáhal určenia, že navrhovateľ je výlučným vlastníkom parcely reg. „C", p. č.:
XXXX/X, o výmere 1756 m2, druh pozemku Zastavané plochy a nádvoria, spôsob využitia 18, a parcely
reg. „C", p. č.: XXXX/X, o výmere 603 m2, druh pozemku Zastavané plochy a nádvoria, spôsob využitia
16, zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX pod por. číslom 1 v katastri nehnuteľností na Katastrálnom
úrade v I., Q. katastra I., okres I., obec I., k. ú. I..

Návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ je samostatný právny subjekt, evidovaný v zmysle zákona č.
308/1991 Zb. v znení neskorších predpisov Ministerstvom kultúry a cestovného ruchu SR, ktorý
odvodzuje svoju právnu subjektivitu od Rímskokatolíckej cirkvi v SR. Rehoľa je totožná so subjektmi,
ktoré v minulosti používali názvy „Spoločnosť svätého Františka Salezkého", „Správa saleziánskehodiela" a „Saleziáni don Bosca", odporca v 1/ rade je jednotka územnej samosprávy - mesto Žilina a
zároveň pôvodný sporných nehnuteľností, odporca v 2/ rade je právnická osoba, akciová spoločnosť
zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Žilina, oddiel: Sa, vložka číslo 156/L, ktorej obchodný

podiel je vo vlastníctve odporcu v prvom rade a je súčasným vlastníkom sporných pozemkov, pričom
vlastníctvo mal nadobudnúť od odporcu v 1/ rade. Odporca v 3/ rade je právnická osoba, akciová
spoločnosť zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Žilina, oddiel: Sa, vložka číslo 148/L,
finančnou inštitúciou - bankou, ktorá je záložným veriteľom žalovaného v druhom rade a k sporným
pozemkom je v jej prospech zriadené záložné právo na základe zmluvy o záložnom práve č. 02/407/05.

Poukázal na to, že dňa 19. júla 1990 bol v zbierke zákonov SR (čiastka 47 roku 1990) publikovaný
zákon č. 298/1990 Zb. o úprave niektorých majetkových vzťahov rehoľných rádov a kongregácií a
arcibiskupstva olomouckého a ktorým bolo navrátené vlastníctvo Sporných pozemkov navrhovateľovi.
Zákon nadobudol účinnosť dňom vyhlásenia. Dňa 18. júla 1991 bol v zbierke zákonov SR publikovaný
zákon č. 338/1991 Zb. (čiastka 66 roku 1991) ktorý menil a dopĺňal zákon č. 298/1990 Zb.. Pre vzťah
navrhovateľa a odporcu v 1/ rade bolo rozhodujúce najmä ustanovenie ČI.II ktoré upravilo predmet

navráteniaaohraničilosúčinnosťoukudňu1.august1991naSpornépozemky.Napriekuvedenejzmene
nedošlo k zániku právneho vzťahu a povinnosti vyplývajúcej priamo so zákona č. 298/1990 Zb. v znení
zákona č. 338/1991 Zb.. Odporca v 1/ rade napriek uvedenému dňa 28.04.1993 uzatvoril s odporcom
v 2/ rade kúpnu zmluvu vedenú pod č. 1218/1993 predmetom ktorej boli sporné pozemky. Právne
účinky vkladu v zmysle tejto zmluvy nastali dňa 10.06.1993 kedy nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie

príslušnej správy katastra.

Navrhovateľ dňa 08.12.2005 podal žiadosť na Kataster nehnuteľností Žilina o zápis Sporných pozemkov
do LV č. XXX v zmysle zákona č. zákona č. 298/1990 Zb. v znení zákona č. 338/1991 Zb. o reštitúcii
spolu s predpísanými prílohami. Navrhovateľovi bolo dňa 05.02.2007 listom od Správy katastra Žilina

oznámené, že Sporné pozemky sú vo vlastníctve BYTTERM a sú zaťažené záložným právom v
prospech DEXIA. List zároveň obsahoval usmernenie, že k zápisu v zmysle predloženej žiadosti môže
dôjsť až po uvoľnení záložného práva. Navrhovateľovi bol dňa 12.02.2007 doručený ďalší list od katastra
nehnuteľností v Žiline, ktorým bolo oznámené, že po prešetrení právnym odborom bolo zistené, že
odporca v 2/ rade nadobudol kúpnou zmluvou vedenou pod č. 1218/1993 vlastnícke právo od odporcu

v 1/ rade a bolo mu odporučené rokovať s danými subjektmi.
Naliehavý právny záujem odôvodnil tým, že odporca v 2/ rade odmietol riešenie predostreté návrhom zo
dňa 09.11.2010 a nemá inú možnosť, ako sa domáhať nárokov určovacou žalobou. Poukázal na to, že
z ustáleného právneho názoru je naliehavý právny záujem daný v tom prípade, ak sa má rozhodnutím
súduodstrániťprávnaneistota,ktorájemedziúčastníkmisporuavydanérozhodnutiesasúčasneprejaví

v ich postavení a osobitne poukázal na právne vety v rozsudkoch NSSR, č.k. 2M Cdo 20/2007, NSČR
č.k. 28 Cdo 1175/2001, NSČR č.k. 30 Cdo 1333/2002. V danej veci naliehavý právny záujem je daný
tým, že má navrhovateľ má záujem na usporiadaní vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam - sporným
pozemkomavzťahyniejemožnéusporiadaťdohodouúčastníkovaniinýmvhodnýmspôsobom,nakoľko
odporca v prvom rade neoprávnene previedol vlastníctvo na odporca v druhom rade, ktorý popiera

vlastníctvo navrhovateľa a zároveň zaťažil predmet sporu záložným právom, navrhovateľ má za to, že je
tým daný stav objektívnej právnej neistoty. Požadovaným určením sa v porovnaní s existujúcim stavom
sa právne postavenie navrhovateľa zlepšuje, uspokojivo sa odstraňuje jeho neistota v danom právnom
vzťahu, ktorá v súčasnosti pretrváva a vylučuje prípadné ďalšie konania o vlastníctve predmetných
nehnuteľností. Na podporu tvrdenia o existencii naliehavého právneho záujmu poukázal na g 35 ods. 2

písm. c) zák. č. 162/1995 Z.z., podľa ktorého jedine žaloba o určenie vlastníckeho práva je podkladom
pre zápis do katastra nehnuteľností.

Navrhovateľ uviedol, že vlastnícke právo k sporným pozemkom nadobudol zo zákona. Poukázal na ust.
§ 34 ods. 1 zák. č. 162/1995 podľa ktorého, práva k nehnuteľnostiam uvedené v g/ ods. 1, ktoré vznikli,

zmenilisaalebozaniklizozákona,rozhodnutímštátnehoorgánu,príklopomlicitátoranaverejnejdražbe,
vydržaním, prírastkom a spracovaním, práva k nehnuteľnostiam osvedčené notárom, ako aj práva k
nehnuteľnostiam vyplývajúce z nájomných zmlúv, zo zmlúv o prevode správy majetku štátu alebo z
iných skutočností svedčiacich o zverení správy majetku obce alebo správy majetku vyššieho územného
celku sa do katastra zapisujú záznamom, a to na základe verejných listín a iných listín. Záznam je

úkon správy katastra, ktorý nemá vplyv na vznik, zmenu alebo zánik práv k nehnuteľnostiam. Záznam
má len evidenčný charakter, práva z listín existujú bez ohľadu na skutočnosť, či sú zapísané v katastri
alebo nie. V zmysle § 1 ods. 1 zákona č. 298/1990 Zb. v znení zákona č. 338/1991 Zb. reštitučného
zákona nehnuteľný majetok uvedený v prílohe č.l zákona sa vyhlasuje ku dňu účinnosti tohto zákonaza vlastníctvo jednotlivých rádov a kongregácií. Zákon nadobudol podľa § 5 reštitučného zákona dňom
vyhlásenia a novela zákonom č. 338/1991 Zb. nadobudla účinnosť 1. augustom 1991. V zmysle Prílohy
č. 1, pod položkou 44 sa Spoločnosť svätého Františka Salezkého (saleziánov) -slovenská inšpektória

stáva vlastníkom nehnuteľností - Rehoľný dom saleziánov Žilina, pozemky č.k. 4437/4 stavebná plocha
č.k.4437/3 stavebná plocha. Navrhovateľ má za to, že jeho nárok vyplývajúci z uvedených ustanovení
Reštitučného zákona nemôže byť premlčaný, nakoľko vlastnícke právo je právom absolútnym, pôsobí
erga omnes (voči všetkým) a je nepremlčateľné, čo vyplýva nielen z Ústavy SR (či. 20 ods. 1 v súvislosti
s čl. 12 ods. 1 Ústavy SR), Občianskeho zákonníka (40/1964) ako základných právnych predpisov

upravujúcichobčianskoprávnevzťahyaleajzListinyzákladnýchprávaslobôd,ktorábolainkorporovaná
do nášho právneho poriadku ústavným zákonom 23/1991 Zb..

Ďalej poukázal na to, že odporca v 2/ rade nadobudol sporné pozemky od nevlastníka, nakoľko kúpna
zmluva č. 1218/1993 bola podpísaná dňa 28.04.1993, kedy bol v zmysle zákona už 2 roky a 9 mesiacov
vlastníkom navrhovateľ. Takýto právny úkon a následný právny stav odporuje zákonu a základným

zásadám práva a je preto neplatný. Základnou zásadou súkromného práva ktorú nie je možné prelomiť
je zásada „nemo plus iuris ad alianum transferre potest quam ipse habet, t.j. že nikto nemôže na iného
previesť viac práv, než má sám. Preto nie je možné považovať úkon prevodu vlastníckeho práva medzi
odporcami v 1/ a 2/ rade za platný. Podľa OZ platí zásada, že nadobúdateľ, ktorý by uzatvoril zmluvu
o prevode nehnuteľnosti, pričom by bol aj dobromyseľný, že predávajúci je skutočným vlastníkom,

prípadne má právo nakladať s nehnuteľnosťou za účelom jej predaja (pričom skutočným vlastníkom by
predávajúci nebol), by vlastnícke právo nenadobudol. Argumentácia nadobúdania v dobrej viere nie je
v tomto prípade na mieste nakoľko ochranu dobromyseľného kupujúceho upravuje § 446 OBZ no OZ
obdobnú úpravu nepozná. Vyslovil ďalej domnienku, že vlastníctvo nemohol odporca nadobudnúť ani
v prípade, že by sa súd stotožnil s teóriou nepripúšťanou obranou jeho dobrej viery, pretože jedným z

princípov, na ktorých je budovaný každý právny štát, je záväznosť práva, resp. zásada, že neznalosť
práva neospravedlňuje. Hoci táto zásada nie je explicitne upravená v právnych normách, je vyvoditeľná
z čl. 1 Ústavy Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. a preto predaj sporných pozemkov alebo držba
nadobudnutáaudržiavanánazákladetakéhotoomylu,neznalostizákonanemôžubyťoprávnené,keďže
žiaden z odporcov v 1/ a 2/ rade nemohli byť so zreteľom na všetky okolnosti (najmä na vlastníctvo

vyhlásené verejne zákonom) dobromyseľní. Poukázal aj na to, že vlastníkom obchodného podielu
odporcu 2/ je odporca v 1/ rade.

Odôvodnenie zhrnul tým, že v zmysle § 37 ods. 2 OZ právny úkon, ktorého predmetom je plnenie
nemožné, je neplatný. Navrhovateľ má za to, že kúpna zmluva č. 1218/1993 zo dňa 28.04.1993 je

absolútne neplatná, nakoľko zmluvou sa mesto zaviazalo previesť na BYTTERM za odplatu vlastnícke
právo k sporným pozemkom a z uvedeného sa jednalo o nemožný predmet plnenia, keďže vlastnícke
právo môže v zmysle zásady nemo plus iuris previesť len vlastník, ktorým je navrhovateľ. Poukázal aj
na neplatnosť úkonu v zmysle § 39 OZ, podľa ktorého je neplatný právny úkon, ktorý svojím obsahom
alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Kúpna zmluva s

iným subjektom ako žalobcom je v rozpore s ustanoveniami zákona č. 298/1990 Zb. v znení zákona č.
338/1991 Zb., najmä s ustanovením § 1 ods. 1 reštitučného zákona, podľa ktorého nehnuteľný majetok
uvedený v prílohe č. l tohto zákona sa vyhlasuje ku dňu účinnosti tohto zákona za vlastníctvo jednotlivých
rádov a kongregácii s poukazom na ust. § 123 OZ podľa ktorého, len vlastník je v medziach zákona
oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. Právne

úkony postihnuté absolútnou neplatnosťou (v zmysle §37 a §39) nemajú za následok vznik, zmenu alebo
zánik práv alebo povinností. Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva priamo zo zákona (ex lége)
a pôsobí od začiatku (ex tunc) voči každému. Každý, kto má na tom naliehavý právny záujem, môže
sa jej bez časového obmedzenia dovolávať súdnou i mimosúdnou cestou. Toto právo sa nepremlčuje
ani nezaniká, pretože z takéhoto úkonu právne následky nenastanú, a to ani dodatočným schválením

(ratihabíciou),aniodpadnutímvadyprejavuvôle(konvalidáciou).„Osud"absolútneneplatnéhoprávneho
úkonu sleduje aj právny úkon s akcesorickou povahou (napr. záložná zmluva, § 552 OZ). Súd musí na
túto neplatnosť prihliadať, resp. musí z nej vyvodzovať dôsledky aj bez návrhu (ex officio) z úradnej
povinnosti.
K neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok č. 02/407/05 uviedol, že

táto nadväzuje na kúpnu zmluvu č. 1218/1993 zo dňa 28.04.1993. Nakoľko odporca v 2/ rade nebol
vlastníkom sporných pozemkov, nemohol v zmysle uvedených zákonných ustanovení zriadiť k sporným
pozemkom záložné právo, čím je daná v zmysle § 37 ods. 2 OZ a §39 OZ absolútna neplatnosť právneho
úkonu.Odporca v 1/ rade sa k návrhu vyjadril tak, že aj v prípade, ak by súd skonštatoval neplatnosť zmluvy o
prevode vlastníctva predmetných nehnuteľností zo dňa 28.4.1993, odporca nadobudol vlastnícke právo

k nehnuteľnostiam, ktoré tvoria predmet sporu a to KN par. č. XXXX/X a XXXX/X v kat. úz. I., vydržaním
v zmysle § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Na základe kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva
predmetných nehnuteľností č. 1/1993 zo dňa 28.4.1993, vklad ktorej bol povolený Správou katastra
Žilina pod V 1218/1993 dňa 10.6.1993, bol v katastri nehnuteľností vykonaný zápis vlastníckeho práva
v prospech odporcu v 2/ rade. Odporca v 1/ rade je názoru, že uplynutím desiatich rokov od uvedeného

momentu, t.j. 10.6.1993, sa odporca v 2/ rade stal ako oprávnený držiteľ vlastníkom predmetných
nehnuteľností, t.j. ex lége vydržaním. Dobromyseľnosť so zreteľom na všetky okolnosti odôvodnil tým, že
odporcoviav1/a2/radebolivdobrejviereoplatnostiuvedenejkúpnejzmluvy,nakoľkopodľa§5zákona
č. 265/1992 Zb. o zápisoch vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam, účinného v čase podpisu
predmetnej kúpnej zmluvy, príslušný orgán o. i. preskúma zmluvu z hľadiska oprávnenia účastníkov s
predmetom zmluvy nakladať, pričom ak sú v danom ustanovení splnené podmienky, príslušný orgán

rozhodne o povolení vkladu. Nakoľko príslušný orgán rozhodol o povolení vkladu vlastníckeho práva k
predmetným nehnuteľnostiam na základe uvedenej zmluvy, žalovaní 1/ a 2/ boli v dobrej viere o tom, že
s predmetom zmluvy mohli nakladať a že právne účinky vkladu (teda prevod vlastníckeho práva) naozaj
nastali. Dobromyseľnosť odporcov v 1/ a 2/ rade vychádza aj z ustanovenia § 11 zákona č. 265/1992 Zb.
o zápisoch vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam, účinného v čase podpisu predmetnej kúpnej

zmluvy, podľa ktorého ten, kto vychádza zo zápisu v katastri vykonanom po dni účinnosti tohto zákona,
je dobromyseľný, že stav katastra zodpovedá skutočnému stavu veci. Zákon nadobudol účinnosť dňa
1.1.1993, pričom predmetný zápis v katastri bol vykonaný rozhodnutím o povolení vkladu, účinným od
10.6.1993. Poukázal na skutočnosť, že v zmysle § 130 ods. 1 druhej vety je nevyhnutné preukázať opak
oprávnenosti držby.

Uviedol,žeajz§3ods.2zákonač.298/1990Zb.,podľaktoréhoorgánygeodézievykonajúzápisyzmien
vlastníckych vzťahov vyplývajúcich z tohto zákona, odporcovi v 1/ rade je neznáme, prečo navrhovateľ
sa rozhodol až v r. 2008 osloviť odporcu v 2/ rade so svojim nárokom a uplatňovať práva. Práve
navrhovateľsamalpostaraťvovlastnomzáujmeovčasnýzápissvojhovlastníckehoprávapodľazákona

č. 298/1990 Zb., aby čo najskôr po nadobudnutí účinnosti tohto zákona bolo evidované vlastníctvo.
Preto je potrebné klásť dôraz na dobromyseľnosť so zreteľom na všetky okolnosti. Vzhľadom na vyššie
uvedené skutočnosti podľa jeho názoru je zrejmé, že účastníci právneho úkonu pri uzatváraní vyššie
uvádzanej kúpnej zmluvy postupovali s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú je možné so zreteľom k
okolnostiam konkrétneho prípadu požadovať, teda že prevod vlastníckeho práva bol uskutočnený riadne

a lége artis. Navyše zmyslom inštitútu vydržania je v zaistenie stability spoločenských vzťahov, t.j. zaistiť,
aby určitý reálny stav, proti ktorému po dlhú, zákonom stanovenú dobu, nikto nič nenamieta, stal stavom
právnym. Poukázal aj na princíp záväznosti vlastníctva, podľa ktorého vlastník má nielen absolútne
práva, ale aj povinnosti a v zmysle zásady vigilantibus iura je povinný starať sa aj o svoj majetok a svoje
zákonné práva. Namietal, že nie je možné vysloviť absolútnu neplatnosť kúpnej zmluvy č. 1/1993 zo dňa

28.4.1993, vklad ktorej bol povolený pod V 1218/1993, pretože okrem sporných nehnuteľností, obsahuje
ako predmet prevodu vlastníckeho práva aj nehnuteľnosti, ktoré nie sú predmetom tejto veci, čím by sa
neprípustné zasiahlo do práv odporcov v 1/ a 2/ rade.
Odporca v 2/ rade okrem tvrdení uvádzanými odporcom v 1/ rade uviedol, že vlastnícke právo k
sporným nehnuteľnostiam nadobudol priamo zo zákona vydržaním v zmysle § 134 ods. 1/ Občianskeho

zákonníka, pretože boli splnené všetky zákonom stanovené predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho
práva vydržaním, t.j. jedná o predmet spôsobilý vydržania, odporcovia v 1/ a 2/ rade boli oprávnení
držitelia s poukazom na ust. § 130 ods. 1) Občianskeho zákonníka, aj s poukazom na zásadu, že ak je
držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom
oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená. pričom dobromyseľnosť

odporcu v rade 2/ je zrejmá aj z ust. § 11 zák. č. 265/1992 Zb., podľa ktorého ten, kto vychádza zo
zápisu v katastri vykonanom po dni účinnosti tohto zákona, je dobromyseľný, že stav katastra zodpovedá
skutočnému stavu veci. Nakoľko k účinnosti zákona došlo dňa 01.01.1993, k podpisu kúpnej zmluvy
dňa 28.04.1993, pričom jej vklad bol povolený dňa 10.06.1993, odporca v 2/ rade bol v tejto otázke
dobromyseľný. Zároveň poukázal na to, že uplynula nepretržitá držba po zákonom stanovenú dobu a

to desať rokov od účinkov vkladu kúpnej zmluvy, t.j. od 10.06.1993, pričom ako aj zo žaloby vyplýva
navrhovateľ prvýkrátkontaktovalodporcuv2/radeažvofebruári2008.Obdobnepoukázalajnarozsahu
predmetu zmluvy a nemožnosť vyslovenia neplatnosti celého právneho úkonu.Odporca v 3/ rade poukázal na to, že na vyslovení neplatnosti právneho úkonu nie je daný naliehavý
právny záujem, nakoľko záložná zmluva zanikla priamo zánikom zabezpečovanej pohľadávky splnením

o čom vystavil aj kvitanciu.

Navrhovateľ k vyjadreniam odporcov uviedol, že jeho právny nárok na vlastníctvo nehnuteľnosti
vznikol priamo zo zákona. Nadobudnutie nehnuteľnosti zo zákona patrí medzi originálne spôsoby
nadobudnutia vlastníctva. Vlastnícke právo je právom absolútnym, pôsobí erga omnes (voči všetkým)

a je nepremlčateľné. Vlastníctvo je v právnom poriadku chápané ako najvyššia právna moc nad vecou.
Tento obsah vlastníckeho práva je vyjadrený priamo v ustanovení § 123 Občianskeho zákonníka, v
zmysle ktorého je vlastník v medziach zákona oprávnený vec držať (ius possidendi), užívať (ius utendi),
požívať jej plody a úžitky (ius fruendi) a má právo s vecou nakladať (ius disponendi). Právo vec držať,
nazývané tiež právom držby, znamená právo nakladať s vecou ako s vlastnou. Ide o východiskové
oprávnenie vlastníka, ktoré je nevyhnutným predpokladom pre výkon jeho ostatných vlastníckych

oprávnení.
Vlastnícke právo žalobcu k sporným nehnuteľnostiam vzniklo na základe právnej normy publikovanej
v zbierke zákonov a to zákona č. 298/1990 Zb. v znení zákona č. 338/1991 Zb. Vo všetkých
právnych systémoch, ktoré prináležia ku kontinentálnemu systému práva, sa uskutočňuje tzv. formálna
publikácia. Štát si ňou formálne plní povinnosť oboznámiť subjekty práva s prijatými právnymi

predpismi. Právne predpisy s celoštátnou územnou pôsobnosťou sa formálne publikujú v úradnej
zbierke príslušného štátu. V Slovenskej republike je ňou Zbierka zákonov Slovenskej republiky (predtým
Zbierka zákonov ČSFR podľa zákona č. 139/1989 Zb.). Publikáciou nadobúda normatívny právny
akt platnosť. Znamená to, že normy, ktoré obsahuje, sa stanú súčasťou platného práva a prvkom
právneho systému. Publikácia právnej normy má teda kreačný účinok. Okrem toho publikácia právnej

normy má aj komunikačnú funkciu. Vyhlásením v zbierke zákonov nadobúda právny predpis formálnu
publicitu,začínasajehoinformačnépôsobenie.Stávasaformálnedostupným,všeobecnepoznateľným,
autentickým prameňom poznania práva. S tým súvisí všeobecne uznávaný predpoklad všeobecnej
znalosti formálne publikovaných právnych noriem (prezumpcia znalosti práva). Keď je právna norma
riadne publikovaná, teda platná a nadobudla aj účinnosť, nikto sa pri jej porušení nemôže zbaviť právnej

zodpovednosti s poukazom na skutočnosť, že ju nepoznal alebo ju poznal nedostatočne. Nikto sa
nemôže dovolávať neznalosti práva, pretože neznalosť práva neospravedlňuje. Prezumpcia znalosti
práva je teda nevyvrátiteľnou právnou domnienkou. Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky
okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv
držiteľa. Dobromyseľnosť držiteľa musí byť posudzovaná aj z objektívneho hľadiska, t.j., či držiteľ pri

zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu na každom
subjekte požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, že užíva nehnuteľnosti, ktorých vlastníctvo
nenadobudol. Oprávnená držba sa nemusí nevyhnutne opierať o existujúci právny dôvod, stačí ak tu bol
i domnelý právny dôvod (titulus putativus), teda ide o to, aby držiteľ bol so zreteľom na všetky okolnosti
dobromyseľný, že mu patrí právo. Pri posudzovaní oprávnenosti držby treba vychádzať zo zásady, že

jej predpokladom je presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, ak si určitú vec prisvojuje. Ide o
psychický stav, o jeho vnútorné presvedčenie, ktoré sa prejavuje aj navonok, a z ktorého možno vyvodiť,
že sa dôvodne považuje za vlastníka veci. Medzi základné okolnosti, ktoré budú svedčiť o oprávnenosti
držby veci patrí aj okolnosť, ako vec nadobudol - či mu svedčí nejaký oprávnený nadobúdací titul.
Subjektívnypocitdržiteľanemôžebyťsámosebepodkladomprevydržanie,akniejetentopocitvyvolaný

okolnosťami objektívne nasvedčujúcimi oprávnenosti držby práva, pričom poukázal na rozsudok NS
SR č.k. 4 Cdo 287/2006. V tomto prípade, vzhľadom na to, že vlastníctvo žalobcu k sporným
nehnuteľnostiam vzniklo na základe právnej normy publikovanej v zbierke zákonov, nie je možné, aby
boli splnené zákonné predpoklady na nadobudnutie vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam
vydržaním, nakoľko uvedené právne normy boli riadne publikované, sú platné a nadobudli aj právnu

účinnosť. Odporcovia v 1/ a 2/ rade sa nemôžu dovolávať nadobudnutia vlastníctva vydržaním, z dôvodu
absencie dobromyseľnosti prelomenej nevyvrátiteľnou právnou domnienkou znalosti právnych noriem.

Vo veci súd nariadil pojednávanie. Na pojednávanie sa nedostavil odporca v 3/ rade, ktorý neúčasť
ospravedlnil a preto súd vec prejednal podľa § 101 ods. 2 O.s.p. v jeho neprítomnosti.

Na pojednávaní účastníci zotrvali na svojich návrhoch a vyjadreniach.Navrhovateľ okrem skutočností uvedených v žalobe a vo vyjadrení k podaniam odporcov k vyjadreniu
odporcu v 3/ rade uviedol, že aj keď došlo k zániku záložnej zmluvy ale je potrebné sa vysporiadať s
otázkou platnosti alebo neplatnosti záložného práva, pričom na žalobe trvá z opatrnosti, hoci záložné

právo bolo vymazané z katastra nehnuteľností.

Vo veci súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov.

Súd mal právnu subjektivitu navrhovateľa preukázanú výpisom Štatistického úradu SR z registra

organizácii z ktorého súd zistil, že v registri je zapísaný pod obchodným menom Saleziáni don Bosca
- Slovenská provincia, cirkevná organizácia, ktorej bolo pridelené IČO 00 586 421 ako aj potvrdením
Ministerstva kultúry a cestovného ruchu SR z 16.9.2010 o právnej subjektivite subjektu Saleziáni
don Bosca - Slovenská provincia, podľa ktorého ministerstvo ako ústredný orgán štátnej správy vo
veciach cirkví a náboženských spoločností v zmysle zák. č. 308/91 Zb. potvrdilo, že eviduje rehoľu
Saleziáni don Bosca - Slovenská provincia ako samostatný právny subjekt, odvodzujúc subjektivitu od

Rímskokatolíckej cirkvi v SR.
Súd sa oboznámil aj s návrhom na vyrovnanie, ktorým navrhovateľ ponúkol odporcovi v 2/ rade
odkúpenie pozemkov KN parc. č. XXXX/X a XXXX/X k. ú. Žilina zo dňa 9.11.2010 a odpoveďou z
29.11.2010, ktorou odporca v 2/ rade ponúkanú možnosť odmietol.
Podľa vyjadrenia Správy katastra Žilina z 6.2.2007 k zápisu vl. práva k označeným nehnuteľnostiam

v prospech navrhovateľa správa katastra odmietla zápis vykonať s poukazom na prevod a zápis
vlastníckeho práva. Súd sa oboznámil aj s obsahom spisu č.k. V 1218/1993 Správy katastra v Žiline,
osobitne s návrhom na vklad do katastra nehnuteľností z 25.5.1993 ktorou bola zaslaná žiadosť o zápis
vkladu do katastra nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy a obsahom kúpnej zmluvy 1/93 zo dňa
28.4.1993, ktorej vklad bol povolený Správou katastra v Žiline pod V1218/93 dňa 6.7.1993, ktorou Mesto

Žilinapreviedločasťpodnikuzodpovedajúcehoveciam,právamainýmmajetkovýmhodnotám,ktoréboli
na mesto prevedené v súvislosti s prevádzkovaním činnosti Podniku bytového hospodárstva št. podnik
Žilina a Obnova - mestský podnik Žilina, prevádzka drevovýroba, pričom súčasťou majetku podniku pod
bodmi 3,4 boli aj pozemky KN parc. č. XXXX/X a XXXX/X k. ú. I..
Súd ďalej oboznámil aj kvitanciu protokolov o ukončení platnosti zmluvy o úvere č. 02/407/05 a výpis z

LV č. XXXX k. ú. Žilina, z ktorého zistil, že v rámci majetkovej podstaty v časti A sú vedené aj sporné
parcely, avšak v rámci časti C LV nie sú vedené ťarchy.

Podľa § 132 O.s.p., dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane

toho, čo uviedli účastníci.

V konaní bolo nesporné, že predmetné pozemky KN-C parc. č. XXXX/X, o výmere 1756 m2, druh
pozemku Zastavané plochy a nádvoria, a KN-C parc. č. XXXX/X, o výmere 603 m2, druh pozemku
Zastavané plochy a nádvoria, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, pre k.ú. obce I. pod por. číslom 1

boli súčasťou reštitučného zákona č. 298/1990 Zb. o úprave niektorých majetkových vzťahov rehoľných
rádov a kongregácií a arcibiskupstva olomouckého v znení zák. č. 338/1991 Zb. ktorým menil a dopĺňal
zákon č. 298/1990 Zb.. Podľa Prílohy č. 1, pod položkou 44 sa Spoločnosť svätého Františka Salezkého
(saleziánov) -slovenská inšpektória stáva vlastníkom nehnuteľností - Rehoľný dom saleziánov Žilina,
pozemky č.k. XXXX/X stavebná plocha č.k.XXXX/X stavebná plocha.

Uvedenú skutočnosť nepopieral žiaden z odporcov. Navrhovateľ v 1/ rade netvrdil žiaden iný dôvod
nadobudnutia vlastníckeho práva ako ten, ktorý bol uvedený v zmluve a to prechod práv a povinností
z kúpnej zmluvy č. 1/93 zo dňa 28.4.1993, v súvislosti s prevádzkovaním činnosti Podniku bytového
hospodárstva št. podnik Žilina a Obnova - mestský podnik Žilina v zmysle ust § 2 ods. 2 zák. č. 138/1991

Zb.. Súd bez ohľadu na ust. § 2 ods. 6 zák. č. 138/1991 Zb. a prípadný nesúlad ustanovenia zák. č.
298/1990 Zb. s Ústavou Slovenskej republiky, sa prioritne v zmysle zásady rýchlosti a hospodárnosti
konania zaoberal skutočnosťou, či odporca v 2/ rade mohol nadobudnúť vlastnícke právo k sporným
pozemkom vydržaním. Ak by totiž bola splnená aj podmienka nadobudnutia vlastníckeho práva k
sporným pozemkom vydržaním, je bezpredmetná úvaha súdu o nesúlade uvedeného zákona s Ústavou

SRazaoberanímsaskutočnosťou,čibolomestoŽilinavčaseprávnehoúkonu-kúpnejzmluvyč.1/93zo
dňa 28.4.1993 vlastníkom nehnuteľnosti alebo nie, pretože pre súd je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia
rozsudku,tedato,čijeodporcav2/radevlastníkomspornýchnehnuteľnostíalebonie,avlastníckeprávo
by si mohol odvíjať len od navrhovateľa v 1/ rade, avšak len za stavu, že by samotná zmena vlastníctvazákonom č. 298/1990 Zb. odňatím vlastníctva mestu (§ 2 ods. 2 zák. č. 138/1991 Zb. účinného pred
novelou zák. č. 298/90 Zb. zákonom č. 338/1991Zb.), resp. samotné prebratie tohto zákona do právneho
poriadku SR nebola v rozpore s Ústavou SR pre odňatie vlastníckeho práva bez náhrady, alebo od

nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním. Pokiaľ by však osobe vedenej ako vlastník svedčilo aj
vlastnícke právo titulom vydržania, nie je účelné riešiť otázku ústavnosti zákona a prevodu vlastníckeho
práva, ak by vlastnícke právo v prípade absencie prvej možnosti odporca nadobudol vlastnícke právo
aj originálnym spôsobom a to vydržaním. Súd opätovne zdôrazňuje, že pre rozhodnutie vo veci je
podstatné, či je alebo nie je odporca vlastníkom v čase vyhlásenia rozsudku a nie, ako a akým spôsobom

vlastnícke právo nadobudol.

Podľa ust. § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju
má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o
nehnuteľnosť.

Podľa ust. § 134 ods. 2 Občianskeho zákonníka takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré
nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo
zákonom určených právnických osôb ( § 125).

Podľa ust. § 134 ods. 3 Občianskeho zákonníka do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú

mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.

Podľa ust. § 134 ods. 4 Občianskeho zákonníka pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú
primerane ustanovenia o plynutí premlčacej doby.

Súd v danej veci zhodne s vyjadrením odporcov v 1/ a 2/ rade konštatuje, že sporné pozemku sú
predmetom (vecou) spôsobilou vydržania, pretože sa nejedná o veci, ku ktorým by nemohol odporca v
2/ rade nadobudnúť vlastnícke právo.

Súd ani z vykonaného dokazovania ani z vyjadrení účastníkov nepovažoval za sporné, že navrhovateľ

si právo k sporným pozemkom začal uplatňovať až návrhom na zápis vlastníckeho práva podaním
Správe katastra v Žiline zo dňa 08.12.2005 a voči odporcovi v 2/ rade až návrhom na mimosúdne
vyrovnanie z 9.11.2010 (alternatívne podľa tvrdenia odporcu v 2/ rade vo februári 2008). Odporca v 2/
rade však najneskôr po povolení vkladu vlastníckeho práva dňa 10.6.1993, kedy v konaní V 1218/1993
bol Správou katastra Žilina povolený vklad vlastníckeho práva na základe kúpnej zmluvy o prevode

vlastníctva predmetných nehnuteľností č. 1/1993 zo dňa 28.4.1993, sa oprávnene mohol domnievať, že
je vlastníkom predmetných nehnuteľností a 10 ročná vydržacia doba uplynula 10.6.2003. S prihliadnutím
na všetky okolnosti, najmä že sa jednalo o prevod podniku (nie o kúpnu zmluvu) ktorým sa prevádzali
veci, práva aj záväzky, prevádzali sa aj pozemky na ktorých bola postavaná nehnuteľnosť slúžiaca už
právnym predchodcom pre potreby bytového hospodárstva (administratívna budova č.s. XXXX) ako aj

s poukazom na odporcami v 1/ a 2/ rade uvádzanú právnu úpravu podľa § 5 zákona č. 265/1992 Zb. vo
vzťahu k preskúmavanej právomoci orgánov správy katastra nehnuteľností a § 11 zákona č. 265/1992
Zb. vo vzťahu k dobromyseľnosti a hodnovernosti údajov katastra nehnuteľností, je súd názoru, že
odporca v 2/ rade bol dobromyseľný o tom, že nadobúda vlastnícke práve k prevádzanému podniku a
teda aj nehnuteľnostiam a oprávnene sa mohol domnievať o tom, že takéto vlastnícke právo nadobudol.

Na tejto skutočnosti nič nemôže zmeniť ani fakt, že navrhovateľ by mal vlastnícke právo nadobudnúť
zákonom v súvislosti s prezumpciou znalosti zákona.
Podľa položky č. 44 zák. č. 298/1990 Zb. v znení zákona č. 338/1991 Zb. platného od 1.8.1991
navrhovateľovi mali byť navrátené nasledovné nehnuteľnosti s označením:
44. Rehoľný dom saleziánov Žilina

pozemky č.k. XXXX/X stavebná plocha
č.k.4437/3 stavebná plocha
Vlastník" Čs. štát - Podnik bytového hospodárstva Žilina
Užívateľ: ako vlastník
Zapísané na SG Žilina na LV č.X pre obec a k.ú. I.

čp.XXXX budova so stavebnou plochou XXXX pozemky č.k.XXXX stavebná plocha, XXXX stavebná
plocha, XXXX stavebná plocha, XXXX stavebná plocha, XXXX stavebná plocha, XXXX/X ostatná plocha
Vlastník: Čs. štát - MV SR
Užívateľ: Krajská správa ZNB Banská BystricaZapísané na SG Žilina na LV č.XXXX pre obec a k.ú. I.

Ani faktická alebo predpokladaná znalosť uvedeného ustanovenia zákona nemusí sama osebe stačiť

na stotožnenie veci a pozemkov, najmä ak v čase platnosti novely už platil zákon č. 138/1991 Zb.
a sporný nehnuteľný majetok mal byť prevedený do vlastníctva odporcu v 1/ rade. Teda znalosť
zákona by nanajvýš mohla vyvolať len pochybnosti o oprávnenosti držby, pričom platí domnienka,
že v pochybnostiach sa má za to, že držba je oprávnená. Nemožno ani opomenúť fakt, že právam
navrhovateľa ako potencionálneho vlastníka sporných nehnuteľností zodpovedali aj práva súvisiace s

užívaním nehnuteľností, najmä vo vzťahu k vyprataniu nehnuteľnosti (§ 4 zák. č. 298/1990 Zb.), zápisom
vlastníctva do evidencie vlastníckych práv (§ 3 ods. 2 zák. č. 298/1990 Zb.), pričom navrhovateľ bol k
evidencii jeho majetku a zápisu vlastníckych práv do evidencie úplne ľahostajný, pričom práve evidencia
vlastníckeho práva, najmä odporcu v 2/ rade (členom štatutárnych orgánov ako aj zodpovedných
zamestnancov) utvrdzovala v presvedčení, že je vlastníkom sporných nehnuteľností. Súd zároveň
zdôrazňuje,žeznalosťzákonanemožnonadradiťaninadznalosťzápisovúdajovahodnovernosťúdajov

verejných listín a to aj vo vzťahu ku skutočnosti, že judikatúra pripúšťa vydržanie vlastníckeho práva, aj
keď v evidencii nehnuteľnosti bol jasne uvedený vlastník nehnuteľnosti, dokonca aj pokiaľ sa realizovala
intabulácia.

Súd ďalej sa zaoberal aj faktickosťou držby. Nakoľko na pozemku KN-C parc. č. XXXX/X, o výmere

603 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria k.ú. Žilina je postavená administratívna budova
č.s. XXXX, ktorá bola postavená ešte pred účinnosťou reštitučných zákonov, súd o fakticite držby
nemá pochybnosti, nakoľko pozemok ako aj priľahlí pozemok sú užívané užívaním stavieb na daných
pozemkoch postavených (a to aj chodníky, trávniky a parkoviská na priľahlých pozemkoch a pod.).

Nakoľko súd dospel k názoru, že boli splnené všetky podmienky pre prípadné vydržanie vlastníckeho
práva odporcom v 2/ rade k sporným pozemkom a to aj bez toho, aby si započítaval držbu právnych
predchodcov, návrh na určenie vlastníckeho práva zamietol.

Súd návrh na určenie neplatnosti právneho úkonu a to kúpnej zmluvy a záložnej zmluvy zamietol najmä

z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu, pretože podľa ustálenej judikatúry nie je daný
naliehavý právny záujem na určení neplatnosti úkonu, ak sa účastník priamo domáha určenia, že tu
právo je alebo nie je, teda určenia vlastníckeho práva. Určenie neplatnosti právneho úkonu nie je samo
osebe spôsobilé privodiť priaznivejšie postavenie navrhovateľa alebo zlepšiť jeho istotu, nakoľko by
súd rozhodoval len o určitom medzičlánku bez konečného riešenia, ktoré naviac pri žalobe na určenie

vlastníckeho práva vyhodnocuje aj ako jednu z prejudiciálnych otázok. Pritom môže nastať aj situácia,
že právny úkon - zmluvy by boli neplatné, avšak súd by zamietol návrh na určenie vlastníckeho práva,
teda takýmto rozhodnutím by nevytvoril podmienky pre konečné rozhodnutie bez vyvolania ďalších
sporov.Určenianeplatnostiprávnehoúkonusamožnospravidladomáhaťlentam,kdetakétourčeniemá
rovnakédôsledkyakourčenieexistencieprávaalebotam,kdesanemožnopriamodomáhaťrozhodnutia

či tu právo je alebo nie je.
Zároveň pri určení neplatnosti záložnej zmluvy súd poukazuje aj na ustálenú judikatúru a právnu úpravu
záložného práva, kedy neplatnosť záložnej zmluvy ešte nemusí spôsobiť neexistenciu zálohu. Naviac
ak záložné právo nie je zapísané v evidencii nehnuteľností a nemá vecnoprávne účinky a zároveň bol
záložným veriteľom konštatovaný zánik záložného práva splnením, teda zánikom zabezpečovaného

záväzku, nie je vôbec daný naliehavý právny záujem na takomto určení v zmysle ust. § 80 písm. c/ O.s.p.
pretože ani prípadné určenie neplatnosti nič nemôže zmeniť na právnom postavení navrhovateľa.

Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody súd žalobu v plnom rozsahu zamietol.

Výrok o trovách konania sa opiera o ust. § 142 ods.1 OSP, v ktorom sa uvádza, že účastníkovi, ktorý
mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie
práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. V konaní boli plne úspešní odporcovia v 1/ až 3/
rade ktorým však trovy konania nevznikli a preto ich im súd nepriznal.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované
dôkazy.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom

prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa
§ 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný

počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné nákladysúdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č.
65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).