Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. marec 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/116/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5612210686
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Urban

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5612210686.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana

a sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu v právnej veci navrhovateľa POHOTOVOSŤ,
s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného spoločnosťou Fridrich
Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, proti odporcovi Slovenská republika, za ktorú koná
Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu majetkovej škody
a nemajetkovej ujmy, na základe odvolania navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Liptovský
Mikuláš č. k. 8C/222/2012-65 zo dňa 22. mája 2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom v celom rozsahu zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal
uloženia povinnosti odporcovi zaplatiť mu škodu a nemajetkovú ujmu spôsobenú tvrdeným nesprávnym
úradným postupom exekučného súdu - Okresného súdu Liptovský Mikuláš. Vychádzal z toho, že
navrhovateľ nepreukázal existenciu základných atribútov zodpovednosti odporcu; prioritne danosť
nesprávneho úradného postupu. Vzhľadom na to, že exekučným titulom v dotknutej exekučnej veci
(sp. zn. 7Er/575/2009) bol rozhodcovský rozsudok, zdôraznil povinnosť exekučného súdu (vyplývajúcu

aj z „európskeho“ práva) vykonať prieskum súladu vymáhaného plnenia s dobrými mravmi a
zákonom o spotrebiteľských úveroch. Takýto postup bol/je spojený s nevyhnutnými procesnými úkonmi
exekučného súdu a náležitým právnym posúdením, ktoré činnosti vyžadujú primeraný čas; osobitne, ak
súdy prejednávajú a rozhodujú (pri obmedzenom množstve súdnych zamestnancov) tisícky exekučných
vecí. Okresný súd za zavádzajúce označil tiež tvrdenie navrhovateľa o „omeškaní“ pri rozhodovaní o
žiadosti súdneho exekútora o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie viac ako 410 dní; dňa 29.7.2009
požiadal súdny exekútor o vydanie poverenia a exekučný súd o predmetnej žiadosti rozhodol 20.1.2010.

S poukazom na nepreukázanie porušenia právnej povinnosti odporcom okresný súd nezisťoval vznik
škody ani kauzálny nexus.
V súvislosti s návrhom navrhovateľa na prerušenie konania uviedol, že predmetné podanie bolo
vykonané elektronicky bez zaručeného elektronického podpisu, pričom nedošlo k jeho doplneniu v
písomnej forme (eventuálne ústne do zápisnice), z ktorého titulu sa naň neprihliada. O trovách konania
rozhodol okresný súd podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p. tak, že v spore úspešnému
odporcovi právo na ich náhradu nepriznal, lebo trovy konania nevyčíslil.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý sa domáhal
jeho zrušenia a vrátenia veci na opätovné prejednanie. Namietal, že nebol oboznámený s obsahom
dôkazovaprednesovprotistrany,nemalmožnosťsaknimvyjadriťanavrhnúťdôkazynapodporusvojichtvrdení. Tvrdil, že okresný súd ignoroval predloženú žiadosť o odročenie pojednávania z dôležitého
dôvodu; v dôsledku čoho vykonal pojednávanie, na ktorom v neprítomnosti navrhovateľa meritórne
rozhodol. Zároveň však odvolateľ prvostupňovému súdu vytýkal, že nemohol rozhodnúť bez nariadenia

pojednávania.
Upozornil, že súd vykonal dokazovanie listinami, ktorých pôvod nie je z odôvodnenia rozhodnutia
poznateľný a nie je zrejmé, či išlo o listiny založené v exekučnom spise. Osobitne zdôraznil, že pokiaľ
odporca nereagoval na výzvu, aby predložil písomné vyjadrenie k návrhu, mal okresný súd rozhodnúť
rozsudkom pre zmeškanie. Taktiež označil meritórne rozhodnutie za predčasné z dôvodu, že konajúci

súd nevyčkal na právoplatnosť rozhodnutia o zamietnutí návrhu na prerušenie konania; súčasne však
uvádzal, že o takomto návrhu nebolo ani rozhodnuté.
Navrhovateľ (opakovane) poukázal na svoje tvrdenia o tom, že konajúceho sudcu, bolo potrebné z
rozhodovania vylúčiť. Vo vzťahu k vecnému posúdeniu uplatneného nároku odvolateľ vytýkal súdu
prvého stupňa viacero omylov - napr. konštatovanie, že namietané lehoty na vydanie rozhodnutia boli
dodržané, hoci v odôvodnení prezentované časové úseky tomu nenasvedčujú. Za významné považoval

nielen skúmanie okamihu, kedy exekučný súd o vydaní poverenia rozhodol, ale i momentu, kedy
poverenie súdnemu exekútorovi doručil.
Podľa navrhovateľa okresný súd ignoroval všetky tvrdenia o vzniku škody z titulu celkových
administratívnych výdajov. V tejto časti považoval jeho rozhodnutie za nepreskúmateľné pre nedostatok
dôvodov. Nakoľko je skutkový základ danej veci jedinečný, je neakceptovateľné, keď súd svoje

rozhodnutie odôvodní úplne rovnakými vetami ako v iných rozhodnutiach, v rámci ktorých vystupuje
identický navrhovateľ a odporca. Odvolateľ tiež nesúhlasil s tvrdením, že náklady na správu pohľadávky
počas nečinnosti zapríčinil dlžník - povinný. V spojitosti s uplatnenou nemajetkovou ujmou podľa
odvolateľa okresný súd vôbec nevysvetlil, prečo nekonštatoval, že došlo k porušeniu práva navrhovateľa
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

V konaní navrhovateľ hodlal prostredníctvom znaleckého posudku, ktorého vyhotovenie zabezpečil,
predložiť dôkaz o výške majetkovej škody, okresný súd však dokazovanie neprípustne skrátil, pričom
navrhovateľa nepoučil ani podľa § 120 ods. 4 O.s.p. Zároveň ale tvrdil, že predmetný znalecký posudok
predložil a okresný súd dotknutý dôkaz nevykonal.

Odporca ostal v odvolacom konaní nečinný.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu vymedzenom ustanovením § 212 ods. 1, 2
písm. b/ O.s.p. a bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 za súčasnej aplikácie § 156 ods. 3 O.s.p.)
napadnutý rozsudok potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p.

Zásada kontradiktórnosti pojmovo predvída procesnú aktivitu účastníkov konania. Ťažiskom realizácie
procesných práv účastníkov súdneho konania je práve pojednávanie, na ktoré bol navrhovateľ riadne a
včas predvolaný, avšak svojim postupom - bezdôvodnou neúčasťou - sa o ich bezprostredné naplnenie
sám obral. V prípade účasti na pojednávaní by sa navrhovateľ zúčastnil vykonávania dokazovania,

mohol by navrhovať jeho doplnenie, resp. sa k vykonanému dokazovaniu sa vyjadriť.
Termín pojednávania v súdenej veci (na deň 22.5.2015) prvostupňový súd určil 10.5.2015 a právnemu
zástupcovi navrhovateľa bolo predvolanie doručené dňa 13.5.2015. Dňa 14.5.2015 bol konajúcemu
súdu doručený elektronickým podaním návrh navrhovateľa „na zrušenie nariadeného pojednávania z
dôvodu objektívneho posúdenia porušenia zásady nestrannosti súdu a sudcu a prejudiciálnej otázky“.

Okresný súd správne (§ 101 ods. 2 v spojení s § 119 O.s.p.) vyhodnotil uplatnený dôvod odročenia ako
nie dôležitý, čo zodpovedá nižšie rozoberaným záverom o neopodstatnenosti tvrdení navrhovateľa o
konaní vylúčeného sudcu a neprihliadaní na návrh na prerušenie konania. Ustanovenie § 119 ods. 2
písm. c/ O.s.p. predvída riešenie opísanej procesnej situácie (nesúhlas súdu s uplatneným dôvodom
požadovaného odročenia) oznámením účastníkovi (na jeho elektronickú adresu), ako súd posúdil návrh

na odročenie pojednávania. Okresný súd uvedený postup dôsledne nevyužil, čo však v konkrétnostiach
súdenejvecinepredstavujevadu(§212ods.3O.s.p.),ktorábymalazanásledoknesprávnerozhodnutie
vo veci samej. Okresné súdy (minimálne v obvode Krajského súdu v Žiline) v absolútne drvivej väčšine
prípadov neakceptujú všeobecné formulárové návrhy (čo v plnej miere platí i o obsahu dotknutého
podania) navrhovateľa na odročenie pojednávaní.

Z obsahu spisu tiež vyplýva, že právnemu zástupcovi navrhovateľa bolo už dňa 27.3.2014 doručené
vyjadrenie odporcu vo veci samej. Tým je vyvrátená zásadná odvolacia námietka navrhovateľa o tom, že
nemal možnosť vyjadriť sa k tvrdeniam protistrany. Taktiež už v úvodnom štádiu prejednávania veci bolpoučený v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p. (predmetnú písomnosť prevzal dňa 4.12.2013). Vzhľadom na to,
že okresný súd nepovažoval za preukázanú základnú podmienku zodpovednosti odporcu (nesprávny
úradný postup) bolo neúčelné vykonávať akékoľvek dokazovanie týkajúce sa výšky škody, resp.

nemajetkovej ujmy.

Bezpredmetnou je námietka odvolateľa o neprípustnom konaní vylúčeného sudcu. Zodpovedá totiž
doterajšiemu priebehu konania a stavu veci, že zákonná sudkyňa (správne) postupovala v intenciách
záväzného rozhodnutia nadriadeného súdu o jej nevylúčení. Odvolateľ ani v žiadosti o odročenie

pojednávania a ani v posudzovanom odvolaní neuviedol žiadne iné/ďalšie okolnosti, ktoré by mali
zakladať jej vylúčenie, než tie, ktoré už boli predmetom posúdenia nadriadeného súdu.
Nenáležitým je tiež tvrdenie odvolateľa o predčasnosti meritórneho rozhodnutia z dôvodu nevyčkania na
právoplatnosť rozhodnutia o zamietnutí návrhu na prerušenie konania. Navrhovateľ dotknutý procesný
návrh vykonal elektronickým podaním, avšak bez zaručeného elektronického podpisu a predmetné
podanie v lehote predpokladanej § 42 ods. 1 O.s.p. nedoplnil. Nadväzne je vecne správnym záver

okresného súdu o neprihliadaní na takéto podanie (bližšie napr. aj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 1 Ndc 6/2011 z 15.4.2011).

Vnútorne protirečivým je odvolanie v časti, v ktorej navrhovateľ na jednej strane vytýka okresnému
súdu vykonanie pojednávania, zároveň však tvrdí, že bolo neprípustné rozhodnúť bez jeho nariadenia.

Neopodstatnenými sú tiež tvrdenia odvolateľa, že okresný súd si určil sám okruh a rozsah dokazovania,
resp. že z odôvodnenia nie je poznateľné, či išlo o listiny (ktorými bolo vykonané dokazovanie) založené
v exekučnom spise. Zo zápisnice o súdnom pojednávaní je nepochybné, že dokazovanie bolo vykonané
(aj) oboznámením obsahu exekučného spisu sp. zn. Okresného súdu Liptovský Mikuláš 7Er/573/2009,
ktorý dôkaz výslovne (č.l. 1 z opaku - označením povinného a spisovej značky exekútora) požadoval

navrhovateľ. Inú skutočnosť nie je možné vyvodiť ani z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia (jeho
str. 6, 7).
Právnej úprave nezodpovedajúcou je i požiadavka odvolateľa, že v prípade, ak sa odporca k návrhu
nevyjadril,malsúdrozhodnúťrozsudkomprezmeškanie.Bezohľadunato,ževsúdenejvecisaodporca
vyjadril, samotné nevyjadrenie sa nepochybne bez ďalšieho neznamená povinnosť súdu rozhodnúť

rozsudkom pre zmeškanie.

V rámci meritórneho posúdenia veci odvolací súd poukazuje na zodpovednosť navrhovateľa za
obsahové vymedzenie svojho odvolania a na viazanosť odvolacieho súdu odvolacími dôvodmi (§
212 ods. 1 O.s.p.). Odvolateľ rezignoval na relevantnú reakciu na ktorýkoľvek z nosných dôvodov

(t.j. predovšetkým na záver o nepreukázaní porušenia povinnosti odporcom; o potrebe aplikácie
spotrebiteľskej ochrany i v exekučnom konaní a s tým spojenými nevyhnutnými úkonmi exekučného
súdu), na ktorých okresný súd založil svoje rozhodnutie. Dôsledky takéhoto postupu idú výlučne na
ťarchu odvolateľa a musia nevyhnutne viesť k potvrdeniu meritórneho rozhodnutia.

Zároveň platí, že nie je prípustné konfrontovať prvostupňový súd so závermi, ktoré v konaní nevyslovil.
Z tohto pohľadu odvolacie námietky spočívajúce v tvrdení, že okresný súd pochybil „keď konštatoval,
že namietané lehoty na vydanie rozhodnutia boli dodržané“, resp. „že náklady na správu pohľadávky
počas nečinnosti súdu zapríčinil dlžník“ nekorešpondujú s právnymi dôvodmi a skutkovými zisteniami
okresného súdu. Ide o zjavné pochybenia odvolateľa pri formulovaní odvolacích dôvodov.

Námietka navrhovateľa o potrebe skúmania momentu, kedy bolo poverenie súdnemu exekútorovi
doručené, neobsahuje žiadne konkrétne tvrdenia o porušení povinností exekučného súdu.
Predovšetkým však ide o novú skutočnosť, ktorá je neprípustným odvolacím dôvodom (§ 205a O.s.p.).

Nenáležitým je napokon tvrdenie navrhovateľa o odôvodnení rozsudku formulárovým spôsobom.

Práve ním predložené odvolanie je totiž svojou vyššie opísanou zmätočnosťou, ako aj odôvodneniu
rozsudku nekorešpondujúcim obsahom ilustráciou nenáležitého šablónovitého/typového podávania
odvolaní. V protiklade s uvedeným, odôvodnenie rozhodnutia prvostupňového súdu ako celok spĺňa
všetky parametre zákonného odôvodnenia. Okresný súd uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným
spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská účastníkov, procesnú situáciu v prejednávanej veci,

výsledky vykonaného dokazovania, citoval aplikované právne normy a svoje závery primerane vysvetlil,
pričom dostatočne objasnil, z akých úvah vychádzal.Odvolacie dôvody navrhovateľa boli teda neopodstatnené a neboli zistené ani nedostatky v postupe
okresného súdu, na ktoré odvolací súd prihliada z úradnej povinnosti (§ 212 ods. 3 O.s.p.). Napadnutý
rozsudok preto vo veci samej potvrdil.

Odvolací súd ako vecne správny potvrdil aj odvolaním bezprostredne nenapadnutý, ale od meritórneho
rozhodnutia závislý, výrok o trovách prvostupňového konania. Okresný súd náležite aplikoval zásadu
úspechu v spore i návrhový charakter rozhodovania o náhrade trov.

O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal.

Odvolateľ - navrhovateľ nebol v tomto štádiu konania úspešný, a preto podľa § 142 ods. 1 v spojení s
§ 224 ods. 1 O.s.p. nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. Naproti tomu odporca si náhradu
trov aktuálneho odvolacieho konania neuplatnil (§ 151 ods.1 O.s.p.).

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.