Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. apríl 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/30/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2100899957
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2100899957.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr. Silvie

Hýbelovej a Mgr. Kataríny Arnouldovej v právnej veci žalobcu: H. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XX,
W., zastúpeného JUDr. Jozefom Holičom, advokátom, Lužická 7, Bratislava, proti žalovanej: Allianz -
Slovenská poisťovňa, a. s., so sídlom Dostojevského rad 4, Bratislava, IČO: 00 151 700, o zaplatenie
6.501,31 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 10.
februára 2012, č.k. 14C/119/2000-355, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zamietnutia žaloby v časti o zaplatenie
istiny 6.176,24 eur p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobca proti

žalovanej domáhal zaplatenia sumy 6.501,31 eur s úrokom z omeškania 17,6 % ročne od 29.08.1999 do
zaplatenia titulom žalovanou odopieraného poistného plnenia v súvislosti s hlásenou poistnou udalosťou
spočívajúcou v poškodení motorového vozidla žalobcu pri dopravnej nehode. O trovách konania
súd prvého stupňa rozhodol tak, že o nich rozhodne samostatným rozhodnutím po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej.

Svoje rozhodnutie súd prvého stupňa právne odôvodnil použitím ust. § 788 ods. 1 a § 797 ods. 2

Občianskeho zákonníka, keď na základe vykonaného dokazovania mal jednoznačne preukázané, že
medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovanej bola dňa 02.03.1998 uzavretá zmluva o poistení
motorových vozidiel fyzických osôb, predmetom ktorej bolo poistenie osobného vozidla Ford Mondeo
1.8 TD, s evidenčným číslom TT-625AG. Po uzavretí poistnej zmluvy žalobca dňa 15.07.1999 vypísal
oznámenie o poistnej udalosti na motorovom vozidle, ku ktorej malo dôjsť dňa 13.07.1999 na jeho
motorovom vozidle Ford Mondeo, a ku ktorej malo podľa jeho opisu dôjsť tak, že na mokrej a blatovej
vozovke dostal šmyk, zišiel z cesty na štrkovú krajnicu, odkiaľ ho to hodilo do stromu. Oznámenie

o poistnej udalosti bolo žalovanej doručené dňa 19.07.1999. Poškodené vozidlo bolo ohliadnuté
pracovníkom žalovanej, následne bola vykonaná doobhliadka vozidla po odstránení poškodených častí
vozidla na dvore žalobcu a ďalšia doobhliadka v servise Čížik dňa 14.09.1999. Žalobca si u žalovanej
uplatnil nárok na vyplatenie poistného plnenia po opravení vozidla vo výške 6.501,31 eur, čo mu
žalovaná doposiaľ nevyplatila z dôvodu odstúpenia od poistnej zmluvy zo strany žalovanej v novembri
1999 a z dôvodu, že uvádzaný priebeh nehodového deja nezodpovedá rozsahu poškodenia a je z
technického hľadiska neprijateľný, keď k takému záveru dospel Ústav súdneho inžinierstva v Žiline, ktorý

bol žalovanou požiadaný o odborný posudok po tom, ako mu nesedeli poškodené súčasti auta s opisom
nehodového deja. V zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia žalobcovi ako poistenému by
vzniklo právo na poistné plnenie v prípade, ak by nastala náhodná udalosť v zmluve bližšie označená,
pričom za náhodnú udalosť možno považovať udalosť, ktorá môže nastať počas doby platnosti zmluvy.Skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť, teda poistná udalosť, zároveň musí
spĺňať dve podmienky, a to vznik náhodnej udalosti v zmluve bližšie označenej, a z nej vzniknutá škoda,
pričom úmyselne privodená poistná udalosť nemôže byť poistnou udalosťou. Vzhľadom na priebeh

dokazovania, počas ktorého žalovaná spochybnila, že vôbec došlo k poistnej udalosti, a že by poisťovňa
mala povinnosť takúto udalosť likvidovať, pretože k dopravnej nehode tak, ako ju popisuje žalobca,
nemohlo prísť, bol do konania pribratý znalec za účelom posúdenia prijateľnosti žalobcom popisovaného
priebehu nehodového deja. Zo znaleckého posudku č. 059/2006, z dodatku k tomuto znaleckému
posudku č. 005/2011, ako aj z výsluchu znalca mal súd preukázané, že priebeh nehodového deja znalec

rozdelil do dvoch fáz, keď za prvú fázu považoval náraz vozidla do žulového kameňa alebo obrubníka a
jeho hrnutie, a za druhú fázu považoval náraz do stromu. Aj keď znalec priamo nevylúčil a ani nepotvrdil
narazenie auta do žulového kameňa a aj keď uviedol, že poškodenie nosníka mohlo vzniknúť aj takýmto
nárazom, zároveň uviedol, že v prípade nabehnutia vozidla na kameň, ako to tvrdil žalobca, by vzniklo
iné poškodenie na prednej časti vozidla. Z rozsahu poškodenia vozidla však zároveň znalec zistil, že
pokiaľ by vozidlo v čase nárazu na kameň dosahovalo malú rýchlosť, poškodenie vozidla by nebolo

takého rozsahu ako bolo zistené. Takéto poškodenie spodnej časti vozidla by mohlo vzniknúť len pri
rýchlejšom pohybe vozidla v čase nárazu na kameň, takýto pohyb vozidla by však skončil nárazom
do stromu a jeho poškodením na prednej časti, čo však v tomto prípade zistené nebolo. Taktiež, ak
by došlo k nárazu vozidla na kameň pred miestom nehody, muselo by nasledovať sunutie kameňa
do postavenia po dopravnej nehode, znalec však žiadne stopy sunutia kameňa nezistil, a to ani pri

opakovanej ohliadke miesta dopravnej nehody, pričom záznam o sunutí kameňa nebol zistený ani zo
spisového materiálu. Navyše, kameň bol tak malý, že nepoškodil ani spodnú časť predného spojlera.
Z takto zhrnutého zistenia znalca dospel súd k záveru, že v skutočnosti je potrebné prisvedčiť názoru
žalovanej, že žalobcovi sa nepodarilo preukázať súdu, že k poškodeniu spodnej časti vozidla došlo pri
dopravnej nehode, pri ktorej nabehol na kameň, ktorý mal hrnúť, až kým nezostal stáť s prednou časťou

vozidla opretou o strom. Ako znalec uviedol, rozsah poškodenia spodnej časti vozidla nezodpovedá ani
nízkej rýchlosti vozidla v čase stretu s kameňom (nedošlo by k tak veľkému poškodeniu), ani vyššej
rýchlosti vozidla v čase stretu s kameňom (vozidlo by si poškodilo aj prednú časť nárazom do stromu, čo
všakzistenénebolo),aleaninárazuvozidlanakameňajehonáslednéhosunutiaažkmiestu,kdezostalo
vozidlo stáť po nehode (keď nezostala stopa po sunutí kameňa na mieste nehody). Samotnú existenciu

kameňa ako zdroja poškodenia spodnej časti vozidla, spočiatku neuvádzal ani samotný žalobca, ako
je zrejmé z oznámenia poistnej udalosti na motorovom vozidle, v ktorom žalobca vznik nehody opísal
bez toho, aby náraz na kameň uvádzal. Takýto spôsob vzniku nehody nie je uvedený ani v zázname
o dopravnej nehode vypísanej npor. S., policajtom, ktorý bol k dopravnej nehode privolaný. Taktiež ani
svedeckýmivýpoveďamisaexistenciakameňanamiestenehodynepotvrdila,keďprávenaopak,svedok

Jozef Hecht uviedol, že pri ohliadke miesta nehody v čase bezprostredne po nehode nezistil nič, čo
by mohlo spôsobiť poškodenie vozidla zospodu. Žalobcovi sa nepodarilo preukázať ani jeho tvrdenie o
prítomnosti pracovníka žalovanej na mieste nehody v čase, kým havarované auto bolo ešte na mieste
nehody, a jeho odfotenie týmto pracovníkom, keď túto skutočnosť nepotvrdil ani jeden zo svedkov. Na
základe týchto zistení dospel súd k záveru, že žalobca, ktorý v konaní tvrdil poškodenie vozidla práve pri

prvej fáze nehodového deja, jednoznačne v konaní nepreukázal vznik poškodenia spodnej časti vozidla
nárazom na kameň, keď takýto spôsob poškodenia znalec nepotvrdil, a zároveň ho vyvrátil aj charakter
poškodení vozidla na prednej časti, ktoré by podľa vyjadrenia znalca pri nabehnutí na kameň nevzniklo.
Ani ďalšie tvrdenie žalobcu o tom, že kameň sa má aj v súčasnej dobe nachádzať na mieste nehody, čo
preukazoval fotografiou, nebolo potvrdené znalcom, ktorý uviedol, že pri prvej ohliadke miesta nehody v

roku 2006, teda v čase pred založením fotografie do spisu, kameň na mieste nehody určite nebol. Pokiaľ
ide o druhú fázu nehodového deja, náraz do stromu, túto znalec priamo vylúčil. Rovnako tak vylúčil aj
vznik všetkých poškodení prednej časti auta, rolovaním vozidla na kameni. Čo bezprostredne spôsobilo
poškodenie prednej časti vozidla pri tej dopravnej nehode, ktorú žalobca nahlásil ako poistnú udalosť,
žalobca v konaní vlastne žiadnym spôsobom ani nepreukázal, keď pokiaľ ide o poškodenie prednej

časti vozidla, znalec vo svojom posudku konštatuje len to, že náraz vozidla do kameňa jeho spodnou
časťou a následne náraz malej intenzity prednou časťou vozidla do stromu, by takú rozsiahlu deštrukciu
a spôsob poškodenia prednej časti vozidla ako je zadokumentované, nespôsobil. S poukazom na takto
preukázané skutočnosti dospel súd k záveru, že návrh nie je dôvodný, a preto mu nie je možné vyhovieť,
keď v konaní síce nebola spochybnená skutočnosť, že motorové vozidlo žalobcu, ktoré je poistené

u žalovanej, bolo poškodené, zároveň však žalobca nepreukázal, že bolo poškodené pri dopravnej
nehode, ktorá vznikla tak, ako to žalobca uvádza, a v tom čase ako žalobca uvádza, teda nepreukázal
vznik náhodnej udalosti počas doby platnosti poistnej zmluvy, ktorú by bolo možné považovať za takú
skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti žalovanej plniť z tejto zmluvy. Súd v tejto súvislosti daldo pozornosti aj ďalšie zistenia, ktoré vyplynuli z listinných dokladov založených v spisovom materiáli,
a to rozsah poškodenia na predmetnom vozidle v dobe jeho privezenia z cudziny, keď stav vozidla je
zachytený v zápise o poškodení vozidla Colného úradu v Nitre, z ktorého súd zistil, že auto malo pri

prevoze cez hranice v roku 1997 poškodený predný nárazník, ľavý aj pravý blatník, obe smerovky, oba
reflektory, prednú kapotu, chladič, rám motora a dva airbagy. O náhrade trov konania súd rozhodne v
zmysle § 151 ods. 3 O.s.p. samostatným rozhodnutím.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol napadnutý

rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil tým, že súd
nepostupoval v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p., čo konkrétne vyznelo, ako by zabudol, že možno
pred desiatimi rokmi sa dokazovalo, že dovezený „vrak“ vozidla bol pred prechodom cez colnicu, že
vozidlo bolo „poskladané“, opravené a „postavené na značky“. Následne prešlo technickou kontrolou
a v správnom konaní bolo rozhodnuté, že vozidlo spĺňa všetky podmienky pre jazdu na ceste a
komunikáciách. Dokazoval a preukázal, že žalovaná poistila vozidlo, ktoré bolo s absolútnou istotou

kompletné a bez akejkoľvek závady a vady na akejkoľvek časti motorového vozidla. Ďalej namietol,
že súd síce konštatuje, že vo veci už raz rozhodol odvolací súd, že otázku odstúpenia od zmluvy
v podstate prejudikoval, je preto neakceptovateľné, že viazaným právnym názorom v zmysle § 226
O.s.p. sa pokúsi spochybňovať skutočnosti, ktoré už neboli pochybnými. Mal za to, že pokiaľ sa súd
nevysporiadal so základnými a nespornými skutočnosťami, mal za to, že podľa § 221 ods. 1 písm. f)

O.s.p. odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom, respektíve účastníkovi konania sa postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom. Nedostatočne alebo vôbec sa nevysporiadal s tým, že žalobca mal
havarijnú poistku a na druhej strane mal často poistnú udalosť, pričom poisťovňa mala záujem pri ďalšej,
asi štvrtej udalosti, zmluvu vypovedať. Uviedol, že odstúpenie od zmluvy bolo podmienené porušením
podmienok, ktoré mal poistník zatajiť, pričom súčasne poisťovňa iniciovala vyšetrovanie, pretože zápis o

malej nehode so záverom, že vozidlo narazilo do stromu, vzbudzoval pochybnosti. Policajti podozrenie
zo spáchania poisťovacieho podvodu odmietli a dnes tento dôvod musí poznať aj súd. Poukázal na
to, že keď padol dôvod odstúpenia od zmluvy a žalovaná nemohla preukázať trestný čin, tak sa vrátila
k pochybnosti, o ktorej vedela, že nárazom do stromu nemohlo dôjsť k poškodeniu spodných častí
blatníkov, či blinkrov. On od prvého jednania so žalovanou tvrdil, že k poškodeniu častí, ktoré nemohli

byť spôsobené nárazom do stromu, došlo rolovaním kameňa, existencii ktorého v prvom desaťročí
sporu takmer nikto nevenoval pozornosť. Ušlo pozornosti súdu, že poisťovňa po udalosti postupovala
štandardne, keď žalovaná navrhla, aby doobhliadku urobil žalobca v servise, ktorý doporučila poisťovňa.
To, že sa stratili fotografie, musel súd vyhodnotiť tak, že žalovaná v čase, keď tieto vyhotovovala, ešte
neodstupovala od zmluvy, a keď začala spochybňovať poškodenie po náraze a rolovaní kameňa, tak

sa jednoducho stratili. Súd sa dostal do stavu, kedy má žalobca pocit nerovnosti strán, pocit narušenia
zásadynezávislostianestrannosti.Namietol,žesúdnevyhodnotilskutočnosť,žepoisťovňaurčilaservis,
kde žalobca musel odstrojiť motorovú časť a predstaviť každú jednu poškodenú súčiastku, teda odborník
a nie žalobca odmontoval a na zemi rozložil poškodené dielce. Pracovník poisťovne tieto pofotil a neskôr
určil tabuľkovú hodnotu poistnej škody, pričom pracovníci poisťovne boli uzrozumení, že deštrukciu

spôsobil kameň pod kapotou a nikto spôsob poškodenia až do odstúpenia od zmluvy nespochybňoval.
Súd postupne vykonal znalecké dokazovanie a samozrejme, že už pred odstup času skôr v rovine
akademickej, pretože niet vozidla a kameň nájdený už pár metrov od miesta nehody, nemohol nikto zo
znalcov vylúčiť, ani vyvrátiť, že nájdený kameň bol rolovaný a mohol poškodiť v koridore smeru jazdy
vozidla aj časti nachádzajúce sa v motorovej časti. Podľa jeho názoru nie je vylúčené, že po náraze

na kameň bol nárazník vyššie než rana kameňa a k deštrukcii vozidla a k nárazu došlo bez dotyku s
nárazníkom. Podľa jeho názoru by malo byť súdu určite známe, že po náraze aj bez dotyku s akoukoľvek
prekážkou vyletí predné sklo reflektorov a tie sa rozbijú až pádom na vozovku, odtrhnú sa zalisované
úchyty blinkerov a podobne. Uviedol, že vozidlo narazilo na kameň, tento rolovalo a tento prvotný náraz
inicioval airbagy a poškodenie aj časti motorového vozidla, ktoré sa stromu nedotkli. Práve náraz do

kameňa a jeho rolovanie spomalilo vozidlo a toto narazilo na strom takou nárazovou rýchlosťou, ktorá
nepostačovala na očakávanú deformáciu kapoty (nárazník už nebol súčasťou vozidla) po otisku kmeňa
stromu, to žalovaná nevyvrátila, nevyvrátil to ani jeden zo znalcov, a preto súd prvého stupňa rozhodol
nezákonne.

K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadrila žalovaná, ktorá navrhla napadnutý rozsudok z dôvodu
jeho vecnej správnosti potvrdiť. Podľa jej názoru z vykonaného dokazovania je zrejmé, že k poistnej
udalosti neprišlo a ona správne odmietla poskytnúť poistné plnenie. Uviedla, že znaleckým skúmaním
sa jednoznačne potvrdilo, že k dopravnej nehode so žalobcom popísaným rozsahom a charakterompoškodenia motorového vozidla nemohlo nikdy prísť, pričom tento poznatok je najvýznamnejší aj preto,
že pri nehode nebol žiadny svedok, jediným dôkazom o jej vzniku je privolaný dopravný policajt, ktorý
však potvrdil len to, že motorové vozidlo bolo po nahlásenej nehode v polohe, ako opisuje žalobca.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací rozsudkom zo dňa 22. januára 2014, č.k. 10Co/88/2012-421
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej týkajúcej sa sumy 325,07 eur s príslušenstvom
potvrdil, vo zvyšnej časti veci samej týkajúcej sa istiny napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil
tak, že žalovanej uložil zaplatiť žalobcovi 6.176,24 eur do troch dní a vo zvyšku napadnutý rozsudok

súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Po doplnení dokazovania
(na odvolacom pojednávaní) výsluchom žalobcu, ustanoveného znalca Ing. Ľubomíra Krajčoviča a jeho
čiastočnom zopakovaní (obsahom poistnej zmluvy) dospel k záveru, že napadnutý rozsudok nemožno
považovať za správny. Následne citoval príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka. uviedol, že
podstatou poistenia a podmienkou nástupu povinnosti poistiteľa poskytnúť poistné plnenie je vznik
zmluvoupredpokladanejnáhodnejudalostiažezákonupravujeviacerépovinnostitoho,ktospoistiteľom

uzaviera poistnú zmluvu aj prostriedky, ktorými možno čeliť stavu porušovania takýchto povinností. V
prípade úkonov vedúcich k zániku poistného vzťahu ale na ochranu poisteného možnosť odstúpenia od
zmluvy i ďalšiu možnosť odmietnutia plnenia z poistnej zmluvy viaže na existenciu patričných príčinných
súvislostí. Za primárnu otázku považoval otázku, či žalovaná od zmluvy odstúpila a či tak urobila platne,
resp. či nastali skutočnosti umožňujúce žalovanej odmietnuť plnenie z poistnej zmluvy s následkom

zániku poistenia. Z výsledkov vykonaného dokazovania nevyplynulo nič oprávňujúce usudzovať, či
už na platnosť odstúpenia žalovanej od poistnej zmluvy so žalobcom alebo na uplatnenie postupu
predpokladaného ust. § 802 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žalovanú stíhala povinnosť preukázať
v tomto smere rozhodné skutočnosti, najmä teda existenciu zákonom predpokladaných príčinných
súvislostí, pričom tak práve ona bola nútená urobiť spôsobom vlastným dôkaznému konaniu, čiže

bezpečne. Toto sa žalovanej nemohlo podariť nielen preto, že v oznámení o odstúpení od zmluvy sa
iba všeobecne odvolala na rozpor prehlásenia žalobcu o stave motorového vozidla pred poistením z
12.02.1998 s obsahom zápisu o poškodení vozidla pri jeho dovoze z 09.06.1997 od trnavskej pobočky
Colného úradu Nitra, ale predovšetkým preto, že v súvislosti s takto ňou prejaveným úmyslom poistný
vzťah ukončiť a ani nikdy neskôr neposkytla a ani neoznačila žiaden dôkaz spôsobilý preukázať to,

že dôsledkom poskytnutia úplnej informácie o rozsahu skorších poškodení vozidla by bolo neuzavretie
poistnej zmluvy. Žalovaná bola povinná preukázať, že by uvedené skutočnosti viedli k neuzavretiu
zmluvy. Súd prvého stupňa sa zrejme riadil označenými úvahami, keď odôvodnenie svojho rozhodnutia
nezaložil na odstúpení od zmluvy, ale svoj názor o nedôvodnosti návrhu založil na neunesení žalobcom
dôkazného bremena na preukázanie tvrdeného tzv. nehodového deja, resp. na nepravdepodobnosti

všetkých žalobcom ponúkaných verzií, ako k tomu mohlo dôjsť, okrem toho potom aj na konštatovaní,
že poistnou udalosťou nemôže byť úmyselne privodená poistná udalosť. Preto úvaha o úmyselnom
privodení poistnej udalosti nemala žiadnu oporu vo vykonanom dokazovaní a nemohla napomôcť k
zamietnutiu návrhu. Odhliadnuc od spotrebiteľského charakteru poistného vzťahu povinnosťou žalobcu
pri výplate poistného plnenia nemôže byť detailné preukazovanie tzv. nehodového deja, rovnako mu

nemôžu byť na ujmu prípadné rozpory v tom, ako k nehode došlo. Jeho povinnosťou bolo výlučne
preukázať existenciu poistného vzťahu v čase vzniku poistnej udalosti, že nastala udalosť zakladajúca
právo na poistné plnenie a povinnosť poistiteľa plniť a splnenie všetkých povinností nevyhnutných
pre zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Pri nazeraní na vec z tohto uhla pohľadu je preto
naopak poisťovňa povinná preukazovať, že nie je povinnosť poskytnúť poistné plnenie, a to najmä

preto, že ide o niektorú z tzv. výluk poistenia alebo preto, že tzv. škodná udalosť ohlásená poistníkom
nemá charakter náhodnej udalosti. Takto výsledky znaleckého dokazovania nebolo možné interpretovať
spôsobom zvoleným súdom prvého stupňa, pretože rozhodujúcim bolo, že sa nepodarilo celkom vylúčiť
možnosť, že k nehode mohlo dôjsť aj takýmto spôsobom. Nemohlo ísť na vrub žalobcu nespísanie
záznamu o dopravnej nehode tak, aby tento mohol byť spôsobilým podkladom pre záver o absolútnom

vylúčení verzie tohto účastníka, alebo naopak, že takáto verzia vylúčená nie je, čo rovnako platilo aj
o nezadokumentovaní poškodenia vozidla v čase nehody s vylúčením možností dodávania ďalších
faktorov a napokon i o vyhotovení aj znaleckého posudku výlučne na báze fotodokumentácie. Z toho
vyplýva,ženeexistovalžiadenzákonnýanizmluvouvymienenýpodkladpreodopretiepoistnéhoplnenia.
Jedinou výnimkou bolo právo na plnenie v rozsahu spoluúčasti v rozsahu 5 % (zo sumy 6.501,31 eur to

je 325,07 eur). Len v tejto časti považoval návrh za nedôvodný. V časti uplatnených úrokov z omeškania
nebolo vykonané žiadne dokazovanie, preto v tejto časti rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu
vrátil na ďalšie konanie.V dôsledku v zákonnej lehote podaného dovolania zo strany žalovanej Najvyšší súd SR ako súd dovolací
uznesením zo dňa 11. novembra 2015, č.k. 8 Cdo 257/2014-467 rozsudok odvolacieho súdu vo výroku,
ktorým zmenil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej tak, že žalovanej uložil povinnosť

zaplatiť žalobcovi 6.176,24 eur do troch dní zrušil a vec mu v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie.
Odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu podľa názoru dovolacieho súdu nezodpovedalo požiadavke
preskúmateľnosti a presvedčivosti súdnych rozhodnutí. Odvolací súd po všeobecnom rozbore výkladu
citovaných ustanovení hmotného práva za primárnu otázku pre posúdenie danej veci považoval otázku
platného odstúpenia žalovanej od poistnej zmluvy, resp. otázku, či nastali skutočnosti umožňujúce

žalovanej odmietnuť plnenie z poistnej zmluvy s následkom zániku poistenia, na zodpovedaní ktorých
súd prvého stupňa svoj záver o nedôvodnosti návrhu nezaložil (čo konštatoval aj odvolací súd). Odvolací
súd následne dospel k záveru, že žalovaná v uvedenom smere nepreukázala rozhodné skutočnosti,
z ktorých by bolo možné vyvodiť záver o platnosti odstúpenia od zmluvy alebo na uplatnenie postupu
predpokladaného ustanovením § 802 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Poukázal pritom na dôvody, pre
ktoré sa to žalovanej nemohlo podariť preukázať. Vychádzajúc potom z dôkaznej povinnosti žalovanej

preukazovať, že nemá povinnosť poskytnúť poistné plnenie, dospel k záveru, že v danej veci neexistoval
žiaden zákonný ani zmluvný podklad pre odopretie poistného plnenie s jedinou výnimkou týkajúcou sa
spoluúčasti v rozsahu 5 % (zo žalobcom uplatneného nároku). Samotnou otázkou vzniku a rozsahu
práva žalobcu na poistné plnenie, t.j. rozsahom a výškou škody na motorovom vozidla vzniknutej vo
vzťahu k existencii a priebehu poistnej udalosti, spochybnenej vykonaným dokazovaním, sa odvolací

súd bez akéhokoľvek vysvetlenia nezaoberal. Žalobcovi (okrem spoluúčasti 5 %) priznal nárok v celom
ním uplatnenom rozsahu napriek záverom znaleckého dokazovania, s ktorým sa nijako v odôvodnení
svojho rozhodnutia nevysporiadal.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala včas

oprávnená osoba - účastník konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému
je tento opravný prostriedok prípustný (§ 201 a § 202 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce
v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), ako aj v rozsahu danom
zrušujúcim rozhodnutím dovolacieho súdu a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné,

pretože rozsudok súdu prvého stupňa je v napadnutej časti vecne správny.

Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 14C/119/2000 bolo zaplatenie
6.501,31 eur s príslušenstvom. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa žalobu žalobcu
v celom rozsahu zamietol. Na základe odvolania žalobcu Krajský súd v Trnave ako súd odvolací

rozsudkom zo dňa 22. januára 2014, č.k. 10Co/88/2012-421 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo
veci samej týkajúcej sa sumy 325,07 eur s príslušenstvom potvrdil, vo zvyšnej časti veci samej týkajúcej
sa istiny napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalovanej uložil zaplatiť žalobcovi
6.176,24 eur do troch dní a vo zvyšku napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na
ďalšie konanie. V dôsledku dovolania podaného zo strany žalovanej Najvyšší súd Slovenskej republiky

ako súd dovolací uznesením zo dňa 11. novembra 2015, č.k. 8 Cdo 257/2014-467 rozsudok odvolacieho
súdu vo výroku, ktorým zmenil rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej tak, že žalovanej uložil
zaplatiť žalobcovi 6.176,24 eur do troch dní zrušil a vec mu v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie.

Vzhľadom na uvedené je predmetom odvolacieho konania preskúmanie správnosti postupu a rozsudku

súdu prvého stupňa v časti zamietnutia žaloby, v časti zaplatenia istiny 6.176,24 eur, nakoľko rozsudok
súdu prvého stupňa v napadnutej časti zamietnutia žaloby v časti zaplatenia sumy 325,07 eur s
príslušenstvom nadobudol právoplatnosť.

Odvolateľ odvolanie odôvodnil v podstate tým, že súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov

dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.) a napadnutý rozsudok
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.). Odvolací
dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. je daný, ak výsledok hodnotenia dôkazov súdom prvého
stupňa nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ustanovenia § 132 O.s.p., pretože súd zobral do
úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak

nevyšli počas konania najavo, alebo súd nezohľadnil rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými
dôkazmi preukázané a vyšli počas konania najavo, alebo v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov,
ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo vyšli najavo inak, z hľadiska ich závažnosti (dôležitosti),
zákonnosti, pravdivosti a vierohodnosti je logický rozpor, alebo ktoré odporujú ustanoveniam § 122 až §135 O.s.p. Odvolací dôvod v zmysle § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. je daný, ak súd prvého stupňa posúdil
vec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá alebo právnu normu síce správne
určenú, nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.

Ďalej odvolateľ odvolanie odôvodnil tým, že postupom súdu prvého stupňa mu bola odňatá možnosť
konať pred súdom, nakoľko napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov.

Podľa § 157 ods. 2 O.s.p., v odôvodnení rozsudku a v zmysle § 167 ods. 2 O.s.p. primerane i uznesenia

súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca
(žalovaný), prípadne iný účastník konania. Stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje
zapreukázanéaktorénie,zktorýchdôkazovvychádzalaakýmiúvahamisaprihodnotenídôkazovriadil,
prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie
rozsudku bolo presvedčivé.

Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami
účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre (limity) zákonného rozhodnutia v
zmysle citovaného § 157 ods. 2 O.s.p. a účastníkovi konania musia dať odpoveď na podstatné zásadné
otázky a námietky spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia v závažných, samotné rozhodnutie
ovplyvňujúcich súvislostiach.

Právo účastníka a povinnosť súdu na náležité odôvodnenie súdneho rozhodnutia vyplýva z potreby
transparentnosti služby spravodlivosti, ktorá je esenciálnou náležitosťou každého rozhodnutia. Citované
zákonné ustanovenie sa totiž chápe aj z hľadiska práv účastníka na súdnu ochranu podľa článku 46
ods. 1 Ústavy SR, ktorého imanentnou súčasťou je aj právo na súdne konania spĺňajúce garancie

spravodlivosti a toto ustanovenie treba vykladať a uplatňoval aj s ohľadom na príslušnú judikatúru
európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len ESĽP, porovnaj napr. rozsudok Garciaruiz v Španielsko z
21.01.1999) tak, že rozhodnutie súdu musí uviesť presvedčivé a dostatočné dôvody, na základe ktorých
je založené, rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť vo
svetle okolností každej veci. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument účastníka bola

daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci,
vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Georiadis c. Grécko z 29.05.1997, Hikgins c.
Francúzsko z 19.02.1998). Ústavný súd Slovenskej republiky opakovane vyslovil, že súčasťou obsahu
základného práva na spravodlivé konanie podľa článku 45 ods. 1 ústavy a článku 36 ods. 1 Listiny
je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne

dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany,
t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu. Ústavný súd vo svojom uznesení z
23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04 vyslovil, že „súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé
konanie podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR a článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne

a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom
súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu. Všeobecný súd však
nemusí dať odpovede na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre
vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia.“ Účelom
odôvodnenia rozhodnutia predovšetkým je preukázať správnosť rozhodnutia a odôvodnenie súčasne

musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutia - musí byť teda
preskúmateľné.

Porovnajúc odôvodnenie napadnutého rozsudku s vyššie citovaným ust. § 157 ods. 2 O.s.p. a jeho
uvedeným výkladom dospel odvolací súd k záveru, že prvostupňový súd sa danými kritériami riadil, v

dôsledku čoho je námietka odvolateľa týkajúca sa nepreskúmateľnosti rozhodnutia nedôvodná.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel
k záveru, že súd prvého stupňa zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na
základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi súdu prvého
stupňa obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozsudku a v podrobnostiach na ne odkazuje (§ 219
ods. 2 O.s.p.).Predmetom konania v prejednávanej veci je žalobcom uplatnený nárok na vyplatenie poistného plnenia
vo výške 6.501,31 eur s príslušenstvom z poistnej udalosti, ku ktorej došlo poškodením jeho motorového

vozidla zn. Ford Mondeo pri dopravnej nehode 13.07.1999, keď poistnú udalosť žalovanej včas nahlásil
a predložil jej podklady na vykonanie likvidácie. Žalovaná mu poistné plnenie nevyplatila s odôvodnením,
že 03.11.1999 od poistnej zmluvy odstúpila s poukazom na § 802 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Podľa § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka, poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v

dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo
právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

Podľa § 793 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto s poistiteľom uzaviera poistnú zmluvu, je povinný
odpovedať pravdivo a úplne na všetky písomné otázky poistiteľa týkajúce sa dojednávaného poistenia.
To platí tiež, ak ide o zmenu poistenia a podľa odseku 2 ustanovenia túto povinnosť má aj ten, na ktorého

majetok, život alebo zdravie alebo zodpovednosť za škody sa má poistenie vzťahovať, aj keď poistnú
zmluvu sám neuzaviera.

Podľa § 797 ods. 2 Občianskeho zákonníka, právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou
je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť); podľa odseku 3 rovnakého paragrafu potom

plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu
povinnosti poistiteľa plniť, pričom vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu a ak sa nemôže
skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný
poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.

Napokon podľa § 802 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri vedomom porušení povinností uvedených v
ustanoveniach § 793 môže poistiteľ od poistnej zmluvy odstúpiť, ak pri pravdivom a úplnom zodpovedaní
otázok by poistnú zmluvu neuzavrel. Toto právo môže poistiteľ uplatniť do troch mesiacov odo dňa,
keď takú skutočnosť zistil; inak právo zanikne. Podľa odseku 2 tohto ustanovenia potom ak sa poistiteľ
dozvie až po poistnej udalosti, že jej príčinou je skutočnosť, ktorú pre vedome nepravdivé alebo neúplné

odpovede nemohol zistiť pri dojednávaní poistenia a ktorá pre uzavretie zmluvy bola podstatná, je
oprávnený plnenie z poistnej zmluvy odmietnuť; odmietnutím plnenia poistenie zanikne.

Podstatou poistenia a podmienkou nástupu povinnosti poistiteľa poskytnúť poistné plnenie je vznik
zmluvou predpokladanej náhodnej udalosti, pričom zákon upravuje viaceré povinnosti toho, kto s

poistiteľom uzaviera poistnú zmluvu aj prostriedky, ktorými možno čeliť stavu porušovania takýchto
povinností. V prípade úkonom vedúcich k zániku poistného vzťahu ale na ochranu poisteného možnosť
odstúpenia od zmluvy i ďalšiu možnosť odmietnutia plnenia z poistnej zmluvy viaže na existenciu
patričných príčinných súvislostí. Za primárnu otázku treba považovať otázku, či žalovaná od zmluvy
odstúpila a či tak urobila platne, respektíve či nastali skutočnosti umožňujúce žalovanej odmietnuť

plnenie z poistnej zmluvy s následkom zániku poistenia. Z vykonaného dokazovania nevyplynulo
nič oprávňujúce usudzovať, či už na platnosť odstúpenia žalovanej od poistnej zmluvy so žalobcom
alebo na uplatnenie postupu predpokladaného ust. § 802 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žalovanú
stíhala povinnosť preukázať v tomto smere rozhodné skutočnosti, najmä teda existenciu zákonom
predpokladaných príčinných súvislostí, pričom tak práve ona bola nútená urobiť spôsobom vlastným

dôkaznému konaniu, čiže bezpečne. Toto sa žalovanej nemohlo podariť nielen preto, že v oznámení
o odstúpení od zmluvy sa iba všeobecne odvolala na rozpor prehlásenia žalobcu o stave motorového
vozidlapredpoistenímz12.02.1998sobsahomzápisuopoškodenívozidlaprijehodovozez09.06.1997
od trnavskej pobočky Colného úradu Nitra, ale predovšetkým preto, že v súvislosti s takto ňou
prejaveným úmyslom poistný vzťah ukončiť a ani nikdy neskôr neposkytla a ani neoznačila žiaden

dôkazspôsobilýpreukázaťto,žedôsledkomposkytnutiaúplnejinformácieorozsahuskoršíchpoškodení
vozidla by bolo neuzavretie poistnej zmluvy. Súd prvého stupňa sa správne riadil uvedenými úvahami,
keď odôvodnenie svojho rozhodnutia nezaložil na odstúpení od zmluvy, ale svoj názor o nedôvodnosti
žaloby založil na neunesení žalobcom dôkazného bremena na preukázanie tvrdeného tzv. nehodového
deja, respektíve na nepravdepodobnosti všetkých žalobcom ponúkaných verzií, ako k tomu mohlo dôjsť.

S prihliadnutím na spotrebiteľský charakter poistného vzťahu povinnosťou žalobcu pri výplate poistného
plnenia nemôže byť detailné preukazovanie tzv. nehodového deja. Jeho povinnosťou bolo výlučne
preukázať existenciu poistného vzťahu v čase vzniku poistnej udalosti, že nastala udalosť zakladajúcaprávo na poistné plnenie a povinnosť poistiteľa plniť a splnenie všetkých povinností nevyhnutných pre
zistenie rozsahu povinností poistiteľa plniť. Poisťovňa je povinná preukazovať, že nie je povinnosť
poskytnúť poistné plnenie, a to najmä preto, že ide o niektorú z tzv. výluk poistenia alebo preto, že tzv.

škodná udalosť ohlásená poistníkom nemá charakter náhodnej udalosti, alebo preto, že k poškodeniu
vozidla pri nehode žalobcom popísaným rozsahom a spôsobom nemohlo dôjsť.

Odvolací súd považoval za správne závery súdu prvého stupňa, ktorý nespochybnil uzavretie poistnej
zmluvy, predmetom ktorej bolo osobné motorové vozidlo zn. Ford Mondeo 1.8 TD s evidenčným číslom

TT-625AG, rok výroby 1994 (pre prípad poškodenia alebo zničenia motorového vozidla a úrazu osôb
prepravovaných motorovým vozidlom), skutočnosť, že 13.07.1999 o 08:00 hod. došlo k dopravnej
nehode predmetným motorovým vozidlom, pričom oznámenie o poistnej udalosti (dopravnej nehode)
doručil žalovanej 19.07.1999. Ďalej, že za opravu vozidla servis Čížek - Auto JaJ so sídlom v Trnave,
vyfakturoval žalobcovi sumu 19.114,10 Sk, ktorú si následne uplatnil u žalovanej titulom nároku na
poistné plnenie (pozostávajúce z ceny za opravu) vo výške 6.501,31 eur, ktorá mu vyplatená nebola,

keďžežalovanáodpoistnejzmluvyodstúpilazdôvodu,žežalobcomuvádzanýpriebehnehodovéhodeja
nezodpovedá rozsahu poškodenia a je z technického hľadiska neprijateľný. Na základe vykonaného
dokazovania za aplikácii ust. § 797 ods. 2 Občianskeho zákonníka dospel prvostupňový súd k
správnemuzáveru,žežalobcovinevznikloprávonaplneniezpoistnejzmluvy,pretoženepreukázalsvoje
tvrdenia o priebehu nehodového deja (poistnej udalosti), teda nepreukázal poškodenie motorového

vozidla v rozsahu ním uplatňovaného nároku na poistné plnenie.

Žalovaná v konaní spochybnila, že vôbec došlo k poistnej udalosti, že by mala povinnosť takúto
udalosť likvidovať, pretože k dopravnej nehode tak, ako ju popisuje žalobca, nemohlo prísť, pričom za
týmto účelom prvostupňový súd do konania správne pribral znalca za účelom posúdenia prijateľnosti

žalobcom popisovaného priebehu nehodového deja. Na základe vykonaného dokazovania dospel
prvostupňový súd k správnemu záveru, že v skutočnosti je potrebné prisvedčiť názoru žalovanej, že
nebolo preukázané, že k poškodeniu spodnej časti vozidla došlo pri dopravnej nehode, pri ktorej nabehol
na kameň, ktorý mal hrnúť, až kým nezostal stáť s prednou časťou vozidla opretou o strom, pričom
znalec uviedol, že rozsah poškodenia spodnej časti vozidla nezodpovedá ani nízkej rýchlosti vozidla v

čase stretu s kameňom (nedošlo by k tak veľkému poškodeniu), ani vyššej rýchlosti vozidla v čase stretu
s kameňom (vozidlo by si poškodilo aj prednú časť nárazom do stromu, čo však zistené nebolo), ale ani
nárazu vozidla na kameň a jeho následného sunutia až k miestu, kde zostalo vozidlo stáť po nehode (keď
nezostala stopa po sunutí kameňa na mieste nehody). Svoje závery súd prvého stupňa oprel i o ďalšie
vykonané dôkazy, keď takýto spôsob vzniku nehody nebol uvedený ani v zázname o dopravnej nehode

spísanej Políciou, ktorá bola k dopravnej nehode privolaná a taktiež ani svedeckými výpoveďami, keď
svedok H. F. uviedol, že pri ohliadke miesta nehody v čase bezprostredne po nehode nezistil nič, čo
by mohlo spôsobiť poškodenie vozidla zospodu. Na základe vykonaného dokazovania bolo vylúčené
poškodenie spodnej časti vozidla nárazom na kameň, keď takýto spôsob poškodenia znalec nepotvrdil
a súčasne ho vyvrátil aj charakter poškodenia vozidla na prednej časti, ktoré by podľa vyjadrenia znalca

pri nabehnutí na kameň, nevzniklo. Pokiaľ išlo o druhú fázu nehodového deja, náraz do stromu, túto
znalec priamo vylúčil a rovnako tak vylúčil aj vznik všetkých poškodení prednej časti auta rolovaním
vozidla na kameni, čo by bezprostredne spôsobilo poškodenie prednej časti vozidla, keď aj znalec vo
svojom posudku konštatoval, že náraz vozidla do kameňa jeho spodnou časťou a následne náraz malej
intenzity prednou časťou vozidla do stromu, by takú rozsiahlu deštrukciu a spôsob poškodenia prednej

časti vozidla nespôsobil.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa v
napadnutejčastizamietnutiažalobyvčastiozaplatenie6.176,24eurzdôvoduvecnejsprávnostipotvrdil.

Úlohou súdu prvého stupňa po vrátení veci bude rozhodnúť o nároku žalobcu na priznanie príslušenstva
k žalovanej istine vo výške 6.176,24 eur, v ktorej časti bol rozsudok súdu prvého stupňa zrušený
rozsudkom Krajského súdu v Trnave zo dňa 22. januára 2014, č.k. 10Co/88/2012-421, pričom rozsudok
krajského súdu nebol v tejto časti dovolacím súdom zrušený, a teda vzhľadom na potrebu rozhodnutia
o celom žalovanom nároku bude potrebné opätovne rozhodnúť o žalovanom príslušenstve k sume

6.176,24 eur.

O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa, nakoľko tento nerozhodol o trovách
konania z dôvodu postupu podľa § 151 ods. 3 O.s.p. (§ 224 ods. 4 O.s.p.).Senát krajského súdu uvedený rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.