Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. február 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/84/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7507209662
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Duditš

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7507209662.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Duditša a sudkýň JUDr.

Evy Feťkovej a JUDr. Zuzany Matyiovej v právnej veci navrhovateľa Spoločenstvo vlastníkov bytov D
a M, so sídlom Haniska 115, IČO: 35568461, zastúpeného JUDr. Peter Frajt, advokát, s.r.o., so sídlom
v Košiciach, Garbiarska 5, IČO: 47 240 369 proti odporcom 1. B. M., nar. XX.X.XXXX a 2. B. M.,
nar. X.X.XXXX, obaja bytom N. XXX, zastúpení JUDr. Melániou Knopovou, advokátkou, so sídlom v
Košiciach, Štúrova 20, v konaní o nariadenie predaja bytu, o odvolaní navrhovateľa a odporcu 1/ proti
rozsudku Okresného súdu Košice-okolie z 28.4.2014 č.k. 8C/191/2007-342 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zamietnutí návrhu a o nepriznaní náhrady trov konania odporcovi

1/.

Z r u š u j e rozsudok vo výroku o trovách konania vo vzťahu medzi navrhovateľom a odporkyňou 2/ a
v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Košice-okolie (ďalej iba „súd prvého stupňa“) rozsudkom z 28.4.2014 zamietol návrh,
ktorým sa navrhovateľ domáhal nariadenia predaja nehnuteľností, a to bytu č. 2 v bytovom dome súp.
č. XXX, na parcele č. XXX, spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti XX/XXX na spoločných častiach a
spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti XX/XXX k pozemku parc. č.

XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 933 m2 a k pozemku parc. č. XXX - zastavané plochy
a nádvoria vo výmere 168 m2, zapísaných na LV č. XXXX, kat. územie N., ktoré sú v bezpodielovom
spoluvlastníctve manželov odporcov 1/ a 2/ s tým, že výťažok z predaja nehnuteľností bude po uhradení
nákladov súvisiacich s predajom vyplatený odporcom v 1. a 2. rade.

Ďalšími výrokmi odporcovi v 1. rade náhradu trov konania nepriznal a uložil navrhovateľovi povinnosť
nahradiť odporkyni v 2. rade trovy konania vo výške 1 227,03 eur titulom trov právneho zastúpenia na

účetzástupkyneodporkynev2.radeJUDr.MelánieKnopovej,advokátky,sosídlomvKošiciach,Štúrova
20 do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súdprvéhostupňarozhodovalonávrhunanariadeniepredajabytupodľa§11ods.5zákonač.182/1993
Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov. Navrhovateľ tvrdil, že
odporcovia ako bezpodieloví spoluvlastníci bytu č. 2 v bytovom dome súp. č. XXX v N. viac rokov
strpčujú a obťažujú život ostatných vlastníkov bytov a ich detí tým, že im vulgárne nadávajú, opľúvajú ich,

poškodzujú spoločný majetok, a ohrozujú ich životy, čo vyvoláva stresové situácie. Súd prvého stupňa
predchádzajúcim rozsudkom z 27.10.2011 č.k. 8C/191/2007-205 návrhu v celom rozsahu vyhovel. Tento
rozsudok bol zrušený uznesením Krajského súdu v Košiciach 25.1.2013 č.k. 3Co/406/2011-249, v
ktorom odvolací súd vyslovil záväzný právny názor vo veci.Súd prvého stupňa v zmysle pokynov odvolacieho súdu doplnil dokazovanie a zistil opakovanými
výpoveďami svedkov - vlastníkov bytov v bytovom dome, že odporca v 1. rade od roku 2006 až do

rozhodnutia súdu prvého stupňa sústavne narušuje pokojné bývanie a narušuje dobré mravy tým, že
ich opakovane provokuje, vulgárne a hanlivo nadáva L. D. a M. D. (naposledy v obdobiach letných
mesiacov v roku 2013, keď pracovali na záhradke a v máji 2013 na autobusovej zastávke), opľúva
auto p. Y. a pri stretnutiach, ktorým sa nemôžu vyhnúť robí na nich grimasy, vydáva nevhodné zvuky,
čo dospelo do štádia, že vlastníci bytov sa mu vyhýbajú a snažia sa neprichádzať s ním do kontaktu.

Odporca v 1. rade nezmenil svoje nevhodné správanie ani počas prebiehajúceho súdneho konania. V
súlade s rozhodnutím odvolacieho súdu súd prvého stupňa zisťoval a dospel k záveru, že vykonaným
dokazovaním nebolo preukázané, že by aj odporkyňa v 2. rade sústavne narušovala pokojné bývanie
ostatných vlastníkov bytov alebo porušovala dobré mravy v dome pred podaním žalobného návrhu,
ani od podania žaloby do rozhodnutia súdu prvého stupňa, teda že by konaním naplnila skutkovú
podstatu § 11 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z.z. Nadávky na adresu p. I. v lehote 2008, podporu

odporkyne v 2. rade odporcovi v 1. rade v období júla 2009, resp. nadávku odporkyne v 2. rade
adresovanú T. D. na jar 2013 nepovažuje za konanie, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako sústavné
narušovaniepokojnéhobývaniaostatnýchvlastníkovbytovvdome,aniakoporušovaniedobrýchmravov
v dome v intenzite odôvodňujúcej postup podľa cit. zákonného ustanovenia. Súd prvého stupňa viazaný
právnym názorom odvolacieho súdu uviedol, že sústavné narušovanie pokojného bývania ostatných

vlastníkov bytov a porušovanie dobrých mravov zo strany iba jedného bezpodielového spoluvlastníka
nie je postačujúcim dôvodom preto, aby došlo k zbaveniu vlastníckeho práva oboch bezpodielových
spoluvlastníkov bytu. Keďže byt a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach bytového domu je
bezpodielovým spoluvlastníctvom odporcov 1/ a 2/ a u odporkyne v 2. rade nebolo zistené konanie
podľa cit. ust. § 11 ods. 5 zákona č. 182/1993, súd prvého stupňa návrhu na nariadenie predaja bytu a

spoluvlastníckeho podielu zamietol v celom rozsahu.

O trovách konania vo vzťahu medzi navrhovateľom a odporkyňou v 2. rade rozhodol súd prvého stupňa
podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal jej náhradu trov za 19 úkonov právnej služby vrátane režijného
paušálu v celkovej sume 1 227,03 eur. Vo vzťahu medzi navrhovateľom a odporcom v 1. rade rozhodol

o trovách konania podľa § 150 ods. 1 O.s.p. Uviedol, že za dôvod hodný osobitného zreteľa považoval
tú skutočnosť, že odporca v 1. rade svojim správaním naplnil skutkovú podstatu ust. § 11 ods. 5
zákona, teda návrh bol voči nemu dôvodný a návrh bol zamietnutý z dôvodu, že byt je v bezpodielovom
spoluvlastníctve oboch odporcov a odporkyňa v 2. rade sa nedopustila konania, ktoré by bolo možné
kvalifikovať ako sústavné narušovanie pokojného bývania ostatných vlastníkov bytov a porušovanie

dobrých mravov v dome.

Proti rozsudku podal odvolanie navrhovateľ v celom jeho rozsahu. Uviedol, že nesúhlasí s rozhodnutím
súdu, ktorý dospel k záveru, že v čase rozhodovania o žalobnom návrhu nepretrváva stav u oboch
odporcov vyžadovaný ust. § 11 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z.z. Podľa jeho názoru správanie odporcu

v 1. rade je spontánne a nevhodnosť správania je transparentná. Správanie odporkyne v 2. rade, ktoré
podľa záveru súdu prvého stupňa nenaplnilo skutkovú podstatu ust. § 11 ods. 5 zákona je rafinovanejšie
a teda nevhodnosť správania sa navonok neprejavovala, avšak svedkovia potvrdili, že práve odporkyňa
v 2. rade nevhodne a úspešne navádzala a naviedla odporcu v 1. rade na bezdôvodné osočovanie iných
obyvateľov domu tým, že mu podsúvala, čo mu na koho vykrikovať. Odporkyňa v 2. rade napomáhala

podľa výpovede svedkyne B. D. aj skutkovo, keď rozmarne manželovi doniesla manželovi vedro s
vodou, aby oblial robotníkov, ktorí opravovali obytný dom. Podľa výpovede svedka S. Y. odporkyňa v
2. rade vulgárne osočila p. D. v momente, keď si myslela, že ju nikto nemôže počuť. Takmer všetci
svedkovia potvrdili, že správanie oboch odporcov bolo v čase pred každým pojednávaním účelovo
opatrné z dôvodu, aby sa nepreukázalo naplnenie skutkovej podstaty. V inom období bolo správanie

odporcov neznesiteľné. Navrhovateľ v záujme obyvateľov domu využil možnosť ochrany ostatných
vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pred sústavným rušením pokojného bývania vlastníkov
bytov, ohrozovanie bezpečnosti iba porušovaním dobrých mravov oboma odporcami. Zlá situácia nie je
vyriešená a navrhovateľ nemôže súhlasiť so závermi súdu, na základe ktorých bol návrh zamietnutý.
Rovnako nesúhlasí ani s tým, aby bol zaviazaný na náhradu trov konania odporkyne v 2. rade, pričom

podľa jeho názoru je naplnená výnimočnosť prípadu na nepriznanie náhrady trov konania. Navrhuje,
aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa tak, že návrhu vyhovie a uplatnil si náhradu
trov odvolacieho konania.Proti rozsudku podal odvolanie aj odporca v 1. rade, a to proti výroku o nepriznaní náhrady trov konania.
Žiada, aby odvolací súd rozsudok zmenil a priznal mu náhradu trov konania. Odporca v 1. rade namieta,
že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil. Poukazuje na dôvody uznesenia Krajského súdu

v Košiciach z 25.1.2013, podľa ktorého tu boli vzájomné konflikty medzi Š. I. X. B. M.. S poukazom
na zistený skutkový stav uvádza, že nepreskúmateľný záver súdu prvého stupňa, keď dôvod hodný
osobitného zreteľa odôvodňujúci nepriznanie náhrady trov vidí v tom, že odporca naplnil znaky skutkovej
podstaty podľa § 11 ods. 5 cit. zákona. Uvádza, že vo výpovediach svedkov sú zásadné rozpory. Súd
prvého stupňa existenciu dôvodu hodného osobitného zreteľa neodôvodnil.

Odporcovia sa nevyjadrili k odvolaniu navrhovateľa, rovnako ani navrhovateľ sa nevyjadril k odvolaniu
odporcu v 1. rade.

Krajský súd ako súd odvolací prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2
O.s.p.), podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p. preskúmal rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a

rozsudok verejne vyhlásil s tým, že v súlade s ust. § 156 ods. 3 O.s.p. oznámil miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku.

Odvolací súd dospel k záveru, že pokiaľ ide o rozhodnutie vo veci samej súd prvého stupňa správne
a úplne zistil skutkový stav veci, takto zistený skutkový stav právne posúdil v súlade s právnym

názorom vyjadreným odvolacím súdom v jeho uznesení z 25.1.2013 č.k. 3Co/406/2011-249. Odvolací
súd konštatuje, pokiaľ sa týka rozhodnutia vo veci samej, že odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa
je jasné, logické a zrozumiteľné a odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi rozsudku v
súlade s ust. § 219 ods. 2 O.s.p.

Odvolací súd v zrušujúcom uznesení vyslovil jednoznačný právny názor o tom, že povinnosťou súdu
prvého stupňa je posúdiť, či v čase rozhodovania pretrváva stav vyžadovaný v ust. § 11 ods. 5
zákona č. 182/1993 Z.z. a iba v takomto prípade je možné žalobe vyhovieť. Zároveň vyslovil názor,
že byt, ktorého predaja sa domáha navrhovateľ je v bezpodielovom spoluvlastníctve oboch odporcov,
preto prípadné konanie porušujúce dobré mravy zo strany iba jedného bezpodielového spoluvlastníka

nie je postačujúcim dôvodom preto, aby došlo k zbaveniu vlastníckeho práva oboch bezpodielových
spoluvlastníkov bytu.

Odvolací súd opakuje, že hypotéza právnej normy v ust. § 11 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z.z. je relatívne
neurčitá a ponechá priestor na úvahu súdu pri rozhodovaní o tom, či určité protiprávne konanie vlastníka

má takú intenzitu, že sú splnené podmienky pre aplikáciu tohto ustanovenia.

Odvolacísúdzdôrazňuje,žetotoustanoveniepredstavujelexspecialis(osobitnéustanovenie)vovzťahu
k právnej úprave tzv. susedských práv v ust. § 127 Občianskeho zákonníka (OZ).

Zároveň však ust. § 11 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z.z. predstavuje možnosť mimoriadne a výnimočne
závažného zásahu do vlastníckeho práva tým spôsobom, že ak sú naplnené podmienky obsiahnuté
v hypotéze tejto právnej normy, môže súd nariadiť predaj bytu, čo predstavuje faktické zbavenie
vlastníckeho práva k bytu.

Odvolací súd sa preto stotožňuje so skutkovými závermi súdu prvého stupňa v tom, že odporca v 1.
rade naďalej sa správa takým spôsobom, že sústavne narušuje pokojné bývanie ostatných vlastníkov
bytov, porušuje dobré mravy v dome, čo bolo preukázané aj v čase rozhodovania súdu prvého stupňa
z vykonaných dôkazov. Na druhej strane rozhodnutie o zamietnutí žalobného návrhu je odôvodnené
v zásade iba tou okolnosťou, že u odporkyne v 2. rade takéto konanie preukázané nebolo. Pokiaľ

navrhovateľ v odvolaní namieta, že aj odporkyňa v 2. rade sa správa spôsobom, ktorý naplňuje hypotézu
ust. § 11 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z.z. odvolací súd uvádza, že takéto tvrdenia nevyplývajú z
vykonaného dokazovania a súd prvého stupňa sa dôsledne vysporiadal so zistenými okolnosťami,
týkajúcimi sa konania odporkyne v 2. rade vo vzťahu k ostatným vlastníkom bytov.

Odvolací súd sa preto stotožňuje s jeho závermi, že konanie odporkyne v 2. rade nenapĺňa svojou
intenzitou podmienky pre zbavenie vlastníckeho práva podľa citovaného ustanovenia.Vychádzajúc z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o
zamietnutí žalobného návrhu ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p.

Za nedôvodné považuje odvolací súd aj odvolanie odporcu v 1. rade. Súd prvého stupňa s poukazom na
ust. § 150 ods. 1 O.s.p. mu nepriznal náhradu trov konania. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením
rozsudku súdu v tejto časti. Súhlasí so skutkovými zisteniami, ktoré vykonal súd prvého stupňa vo
vzťahu ku správaniu odporcu v 1. rade voči ostatným vlastníkom bytov obytného domu N. XXX.
Odvolacie námietky odporcu poukazujúce na odôvodnenie uznesenia odvolacieho súdu z 25.1.2013

nie sú dôvodné. Odvolací súd v odôvodnení uvedeného uznesenia uviedol, že pôvodné dokazovanie
bolo vedené na otázku dlhodobého konfliktu medzi Š.D. I. X. B. M.. Znamená to, že odvolací súd
týmto hodnotil rozsah vykonávaného dokazovania pred súdom prvého stupňa pred vydaním jeho prvého
rozsudku. Z dôvodov zrušujúceho uznesenia však nevyplýva, že by odvolací súd hodnotil správanie
odporcu v 1. rade tým spôsobom, že neporušuje dobré mravy. Táto otázka bola sporná len vo vzťahu
k odporkyni v 2. rade. Preto odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o trovách vo

vzťahu navrhovateľa a odporcu v 1. rade.

Pokiaľ ide o rozhodnutie o náhrade trov konania vo vzťahu medzi navrhovateľom a odporkyňou v 2.
rade, odvolací súd poukazuje na to, že súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil nárok na náhradu
trov právneho zastúpenia.

Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa vyplýva, že odporkyni v 2. rade bol priznaný nárok na
náhradu trov, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia za 19 úkonov právnej služby v rozsahu
podrobne uvedenom v odôvodnení napadnutého rozsudku.

Keďže navrhovateľ podal odvolanie proti všetkým výrokom rozsudku, preskúmal odvolací súd aj výrok
o náhrade trov konania vo vzťahu medzi navrhovateľom a odporkyňou v 2. rade.

Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa správne rozhodol o náhrade trov konania podľa § 142
ods. 1 O.s.p., pretože vo vzťahu k odporkyni v 2. rade bol návrh v celom rozsahu zamietnutý, rovnako

ako voči odporcovi v 1. rade, avšak vo vzťahu medzi navrhovateľom a odporkyňou v 2. rade súd prvého
stupňa neuplatnil ust. § 150 ods. 1 O.s.p.

Odvolací súd však konštatuje, že súd prvého stupňa priznal odmenu právnej zástupkyni navrhovateľky
v nesprávnej výške. Je nepochybné, že advokátka JUDr. Melánia Knopová v prejednávanej veci

zastupovalaobochodporcovaževpriebehuceléhozastupovaniavykonávalaspoločnéúkonypreoboch
zastúpených.

Z obsahu spisu vyplýva, že si právna zástupkyňa oboch odporcov uplatnila nárok na náhradu trov za
každého z nich zvlášť, a to u oboch v plnej výške tarifnej odmeny podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. Súd

prvého stupňa následne priznal za zastupovanie odporkyne v 2. rade plnú náhradu trov konania.

Súd prvého stupňa nesprávne vo veci postupoval a vec nesprávne právne posúdil, ak pri odmene
advokátky nezohľadnil ust. § 13 ods. 2 advokátskej tarify.

Podľa ust. § 13 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v znení účinnom do 31.5.2010 základná sadzba tarifnej
odmeny sa zníži o 20%, ak ide o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb.

Podľa § 13 ods. 2 advokátskej tarify v znení účinnom od 1.6.2010 základná sadzba tarifnej odmeny sa
zníži o 50%, ak ide o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb.

Z uvedeného vyplýva, že ak právna zástupkyňa odporcov ich zastupovala oboch súčasne pri všetkých
úkonoch právnej služby, za každý jednotlivý úkon právnej služby pri zastupovaní každého z odporcov
jej patrí základná sadzba tarifnej odmeny znížená o 20%, resp. 50% podľa toho, kedy boli jednotlivé
úkony právnej služby vykonané.

Odvolací súd výrok o náhrade trov konania odporkyne v 2. rade voči navrhovateľovi zrušil a vec vrátil
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie s tým, že bude úlohou súdu prvého stupňa rozhodnúť o náhrade
trov v súlade s vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu.Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.