Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. máj 2015

Súd: Okresný súd Vranov n/T
Spisová značka: 13C/407/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814208842
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Anna Monoková

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2015:8814208842.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou Mgr. Annou Monokovou v právnej veci žalobcu: Prvá

stavebná sporiteľňa, a.s., Bajkalská 30, 829 48 Bratislava, IČO: 31 335 004, p r o t i žalovaným: 1. D. C.,
P.. XX.XX.XXXX, Y. XXX XX P. L. XXX, 2. D. L.-X., P.. XX.XX.XXXX, Y. XXX XX P. L. XXX, o zaplatenie
2622,13 eur s prísl. t a k t o

r o z h o d o l :

Žalovaná v 1. rade a žalovaná v 2. rade s ú p o v i n n é zaplatiť žalobcovi sumu 1915,77 eur s úrokom
z omeškania vo výške 7,7% ročne zo sumy 1873,10 eur od 01.09.2014 do zaplatenia a iné trovy konania
v sume 72,22 eur a to všetko v mesačných splátkach po 40 eur, ktoré splátky sú platné vždy do 30-dňa
v mesiaci na adrese žalobcu pod následkami straty výhody splátok počnúc mesiacom nasledujúcim po

právoplatnosti tohto rozsudku.

Čo do zvyšku žalobu z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovaných zaplatiť sumu 2622,13 eur s 7,7 %
p.a. úrokom z omeškania zo sumy 2572 eur od 01.09.2014 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania.

Svoju žalobu odôvodnil tým, že na základe zmluvy o stavebnom sporení č. 2492357 9 01 bola so
žalovanými v 1. a 2. rade a dlžníkom uzatvorená Zmluva o mimoriadnom medziúvere č. 2492357 6 02 a

stavebnom úvere č. 2492357 9 01 zo dňa 12.07.2004, v súlade s ktorou poskytol žalobca žalovanej v 1.
rade a dlžníkovi mimoriadny medziúver vo výške 4315,21 eur. Žalovaná v 1. rade a dlžník sa zaviazali do
pridelenia cieľovej sumy splácať úroky mimoriadneho medziúveru 7,79 % p.a. pravidelnými mesačnými
splátkami vo výške 28,02 eur a do nasporenia 35% cieľovej sumy vkladať na účet stavebného sporenia
pravidelné mesačné vklady vo výške 17,26 eur. Po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení
sa žalovaná v 1. rade a dlžník zaviazali splácať stavebný úver vrátane úrokov vo výške 4,7% p.a.
pravidelnýmimesačnýmisplátkamivovýške43,15eur.Dlžníkzomreldňa30.07.2006.Žalovanáv2.rade

prevzala ručením na seba povinnosť uspokojiť pohľadávku, ak ju neuspokojí žalovaná v 1.rade a dlžník.
Žalovaná v 1.rade porušila zmluvne dohodnuté podmienky a medziúver prestala riadne a včas splácať.
Listom zo dňa 12.05.2014 žalobca odstúpil od úverovej zmluvy a vyzval žalovanú v 1.rade, aby v 7
dňovej lehote vrátila zostatok úveru. Žalovaná v 1.rade peňažné prostriedky nevrátila. O odstúpení od
zmluvy bola upovedomená aj žalovaná v 2.rade. účinnosť odstúpenia nastala dňa 15.05.2014. Dlžná
suma ku dňu účinnosti odstúpenia od zmluvy predstavuje sumu 2663,11 eur. V súlade s čl. VII bod 8
úverovej zmluvy, odo dňa nasledujúceho po účinnosti odstúpenia od zmluvy žalobca úročí celý zostatok

dlhu úrokom z omeškania vo výške 7,7 % p.a. Ku dňu 31.08.2014 je výška žalobcovej pohľadávky
2622,13 eur, pričom pozostáva z istiny 2572 eur a 7,7% p.a. úroku z omeškania od 16.05.2014 do
31.08.2014 vo výške 50,13 eur.Žalované v 1. a 2. rade požiadali o možnosť úhrady dlžnej sumy v splátkach.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom a jeho prílohami - zmluvou o

mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, odstúpením od zmluvy, oznámením o odstúpení od
zmluvy, Všeobecnými podmienkami pre stavebné sporenie pre fyzické osoby, písomným vyjadrením
žalobcu spolu s prílohami, výpoveďou žalovanej v 1. a 2.rade a zistil nasledovný skutkový stav.

Žalovaná v 1. rade uviedla, že čo sa týka predmetného úveru, tento zobrali spolu s manželom, ktorý

je už nebohý s tým, že úver alebo časť peňazí aj následne poskytli svojmu synovi, ktorý im pomáhal
so splácaním. Úver spočiatku aj riadne splácali, no potom syn odišiel do Anglicka, kde dostal mozgovú
príhodu. V súčasnosti majú nízky príjem a je problém splácať predmetné splátky s tým, že ona je len
poberateľkou dôchodku. V ďalšom uviedla, že jej príjem je dôchodok 380 eur mesačne, z toho platí po
100 eur na elektrinu, plyn, ďalej platí ešte vodu a jednu pôžičku, ktorú si zobrala. V domácnosti už nežije
sama, ale syn má vážne zdravotné problémy a teda viac- menej sa ona podieľa na úhrade všetkých

týchto nákladov. Vzhľadom k svojim pomerom uviedla, že by bola schopná splácať sumu po 40 eur
mesačne.

Žalovaná v 2. rade vo svojej výpovedi uviedla, že bola ručiteľkou na tomto úvere a vie o tom, že splátky
sa neuhrádzali, nakoľko jej domov chodili aj papiere od žalobcu. Vie taktiež, že viackrát kontaktovali

žalobcu z dôvodu, že chceli uhrádzať nižšie splátky, no toto im nebolo povolené. Žalobca chcel len
zaplatiť celú sumu naraz. V ďalšom uviedla, že je taktiež dôchodkyňa, zomrel jej manžel a žalovaná v
1. rade je jej švagriná. Jej príjem predstavuje len dôchodok 320 eur, z ktorého uhrádza 97 eur splátku
pôžičky, ešte uhrádza 120 eur za elektrinu a plyn. Taktiež by bola schopná splácať sumu v splátkach 40
eur, nakoľko tiež nie je schopná zaplatiť tú sumu naraz.

V písomnom podaní doručenom súdu dňa 20.05.2015 žalobca uviedol, že na základe zmluvy o
mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 12.07.2004 (ďalej len zmluva o úvere) poskytol
žalobca žalovaným úver vo výške 4315,21 eur. Dňa 19.07.2004 bola žalovaným vyplatená suma vo
výške 3452,17 eur a dňa 30.08.2004 bola vyplatená suma vo výške 746,86 eur. Žalobca vyplatil

žalovaným celkovú sumu vo výške 4199,03 eur a to v súlade s čl. II. Zmluvy o úvere, podľa ktorého
sa poplatok za mimoriadny medziúver vo výške 99,58 eur a poplatok za zmenku vo výške 16,60 eur
zaúčtoval pri prvej výplate min. medziúveru, takže celková výška vyplateného medziúveru sa znížila o
výšku týchto poplatkov. V ďalšom uviedol, že pre štádium medziúveru bola dohodnutá splátka len úroku
medziúveru vo výške 28,02 eur, ktorá bola v zmysle čl. II zmluvy o úvere zaúčtovaná na dohodnuté

7,79% p.a. úroky medziúveru. Jednotlivé vklady boli započítané na najstaršie splatné úroky. Žalovaní
sa rovnako zaviazali do pridelenia cieľovej sumy vkladať na konto sporenia sumu vo výške 17,26 eur. V
zmysle čl. I., bod 1 úverovej zmluvy dňa 31.05.2012 nastalo pridelenie cieľovej sumy a zúčtovaním konta
medziúveru s kontom stavebného sporenia sa medziúver v zmysle uvedeného ustanovenia zmenil na
stavebný úver. Ku dňu pridelenia cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení bol na konte medziúveru

dlh vo výške -4587,11 eur a na konte stavebného sporenia bola nasporená suma vo výške +1541,85
eur. Rozdiel medzi týmito sumami je výškou ( istinou) vzniknutého stavebného úveru. Stavebný úver
sa žalovaní zaviazali splatiť vrátane 4,70% p.a. úroku za úver, pravidelnými mesačnými splátkami vo
výške 283,76 eur. V režime stavebného úveru žalovaní vykonali do účinnosti odstúpenia od zmluvy
(15.05.2015) vklady v celkovej výške 800,26 eur, tieto vklady v súlade s čl. II., časť stavebný úver, bod

2., boli započítané na sankčné úroky, poplatky, úroky a istinu. Od podania návrhu na vydanie platobného
rozkazu žalovaní nevykonali žiaden vklad.

Žalobca ako veriteľ, dlžník, žalovaná v 1. rade ako spoludlžník - ďalší dlžník a žalovaná v 2. rade
ako ručiteľ uzavreli dňa 12.07.2004 zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere ( ďalej len

„úverová zmluva“ ). V zmysle čl. I zmluvy na preklenutie obdobia do pridelenia cieľovej sumy poskytne
žalobca ako veriteľ dlžníkovi mimoriadny medziúver na základe uzatvorenej zmluvy o stavebnom
sporení. Podľa bodu 1. predmetom zmluvy bolo poskytnutie mimoriadneho medziúveru pod číslom
2492357602vovýške130.000,-Sk,ktorýsapopridelenícieľovejsumy asúčasnepridodržanívšetkých
zmluvných podmienok zmení na stavebný úver pod číslom 2492357 9 01 vo výške cca 84.500,-Sk.

V bode 2. bol definovaný účel mimoriadneho medziúveru ako aj stavebného úveru s tým, že dlžník je
dohodnutým účelom viazaný.Podľa čl. II. zmluvy - časť mimoriadny medziúver základom pre poskytnutie mimoriadneho medziúveru
je uzatvorenie zmluvy o stavebnom sporení a uhradenie poplatku, mimoriadny medziúver sa poskytuje
do pridelenia cieľovej zmluvy o stavebnom sporení. Dlžník bol povinný v súlade so zmluvou, zmluvou

o stavebnom sporení a Všeobecnými podmienkami poukazovať pravidelné mesačné vklady na účet
zmluvy o stavebnom sporení vklad vo výške 520,-Sk. Výška úrokovej sadzby mimoriadneho medziúveru
je 7,79% p.a. ku dňu uzatvorenia zmluvy. Za spracovanie medziúveru vyrubil veriteľ dlžníkovi poplatok
3.000,-Sk. Za vedenie účtu mimoriadneho medziúveru bude veriteľ vyrubovať dlžníkovi poplatok ročne
podľa Sadzobníka poplatkov. V zmysle bodu 1. čl. II. do nasporenie 35% cieľovej sumy sa dlžník

zaväzuje vkladať na účet zmluvy o stavebnom sporení pravidelné mesačné vklady minimálne vo výške
520,-Sk. Podľa bodu 2. do pridelenia cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení sa dlžník zaväzuje
splácať úroky z mimoriadneho medziúveru pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 844,-Sk.

V zmysle čl. II. zmluvy - stavebný úver dlžník sa zaviazal uhradiť plnú výšku stavebného úveru vrátane
úrokov vo výške 4,7% p.a. pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 1.300,-Sk.

Podľa čl. III. zmluvy Zabezpečenie bod 1. písomným prehlásením preberá ručiteľ v prípade, že úver
zabezpečený aj záväzkom ručiteľa, voči veriteľovi povinnosť vyplývajúcu z ručenia.

Podľa čl. V. zmluvy Práva a povinnosti zmluvných strán zmluvné strany sa zaviazali plniť všetky záväzky

vyplývajúce z tejto zmluvy a zo Všeobecných podmienok. Dlžník sa najmä zaviazal všetky splátky
mimoriadneho medziúveru, resp. stavebného úveru uhradiť včas a riadne. Veriteľ sa zaviazal pri splnení
zákonných predpokladov a Všeobecných podmienok poskytnúť dlžníkovi stavebný úver.

V zmysle čl. VI. zmluvy Omeškanie splácania ak je dlžník v omeškaní so splátkou, má veriteľ právo

účtovať si 3% p.a. pri stavebnom úvere a 5% p.a. úrok pri mimoriadnom medziúvere z omeškania
nad dohodnutú úrokovú sadzbu zo zmeškaných splátok. V prípade omeškania dlžníka s viac ako dvoma
splátkamialebojednousplátkoupodobudlhšiuako3mesiacejeveriteľoprávnenýpožadovaťzaplatenie
celého zostatku dlhu pred dohodnutou dobou splatnosti.

Podľa čl. VII. bod 1. zmluvy Odstúpenie od zmluvy veriteľ má právo od zmluvy odstúpiť a požadovať
okamžité splatenie mimoriadneho medziúveru a stavebného úveru vrátane príslušenstva, ak nastane
niektorá zo skutočností uvedených v čl. XIX. Všeobecných podmienok.

Podľabodu2.písm.i)čl.VII.zmluvyveriteľmáprávoodzmluvyodstúpiťapožadovaťokamžitésplatenie

mimoriadneho medziúveru a stavebného úveru aj v prípade ak dlžník nesplnil alebo porušil povinnosti
vymedzené touto zmluvou alebo zabezpečovacími zmluvami.

V zmysle bodu 4 písm. a) čl. VII. zmluvy pre mimoriadny úver platí navyše, že veriteľ môže od zmluvy
o mimoriadnom úvere a stavebnom úvere odstúpiť a požadovať bezodkladné vrátenie mimoriadneho

medziúveru a stavebného úveru v prípadoch uvedených v bode XIX. Všeobecných podmienok, ako aj
v prípade, že dlžník je v omeškaní s dvomi pravidelnými mesačnými vkladmi na zmluvu o stavebnom
sporení po dobu dlhšiu ako dva mesiace.

Podľa bodu 5. čl. VII. zmluvy odstúpením od zmluvy nezaniká záväzok dlžníka, prípadne ručiteľa splatiť

pohľadávku veriteľa vrátane jej príslušenstva.

Podľabodu7.čl.VII.zmluvyodstúpenímodzmluvyzmluvazanikáatodňomdoručeniatohtooznámenia
druhej zmluvnej strane. Všetky oznámenia veriteľa sa považujú za doručené aj dňom uplynutia úložnej
doby zásielky na pošte, po oznámení na adrese uvedenej v tejto zmluve alebo pri zmene adresy na

dodatočne klientmi písomne oznámenú adresu pre doručovanie. V prípade vrátenia zásielky bez jej
uloženia na pošte z dôvodu, že sa dlžník na adrese nezdržiava, je odsťahovaný, alebo neznámy, sa
zásielka považuje za doručenú v deň, keď sa táto vrátila veriteľovi.

V zmysle bodu 8. čl. VII. zmluvy po odstúpení od zmluvy má veriteľ právo účtovať si pri stavebnom úvere

3% p.a. úrok z omeškania a pri medziúvere 5% p. a. úrok nad dohodnutú úrokovú sadzbu z celého
zostatku dlhu.Právny vzťah medzi zmluvnými stranami sa riadi právnym poriadkom SR, Obchodným zákonníkom,
Občianskym zákonníkom a zákonom č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení v znení neskorších noviel a
Všeobecnými podmienkami pre zmluvy o stavebnom sporení.

V zmysle bodu 4. článku VIII zmluvy, dlžník, resp. dlžníci vyhlasujú, že pri práve na peňažné plnenie z
tejto zmluvy, práve na vrátenie celého zostatku úveru a práve na vrátenie bezdôvodného obohatenia po
odstúpení od tejto zmluvy, v zmysle § 401 Obchodného zákonníka predlžujú zákonnú premlčaciu dobu
na 10 rokov od doby, keď začne prvý raz plynúť. Ak je záväzok zabezpečený ručiteľom, ručiteľ berie na

vedomie, že sa voči nemu právo veriteľa nepremlčí pred premlčaním práva voči dlžníkovi.

V zmysle Úvodných ustanovení Všeobecných podmienok pre stavebné sporenie pre fyzické osoby,
H. H. vydáva v súlade s právnymi normami platnými na území Slovenskej republiky, tieto Všeobecné
podmienky pre stavebné sporenie pre fyzické osoby ( ďalej VPSS), ktorými upravuje vzťahy medzi
stavebnou sporiteľňou a stavebným sporiteľom v súlade so zákonom č.483/2001 Z.z. o bankách v

platnom znení ( ďalej len Zákon o bankách) a zákonom č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení v platnom
znení ( ďalej Zákon).

V zmysle čl. I bod 2. a 3. časť A) Všeobecných podmienok, zmluva musí byť uzatvorená písomnou
formou na určitú cieľovú sumu a konkrétnu tarifu sporenia. Predmetom zmluvy je záväzok stavebného

sporiteľa na základe pravidelného sporenia nasporiť zmluvne dohodnutú sumu a jeho nárok na
poskytnutiestavebnousporiteľňounevypovedateľnéhostavebnéhoúveruvsúladesoZákonomaVPSS.

Podľa čl. XVII. body 1. a 2. Všeobecných podmienok, úver zo stavebného sporenia poskytuje stavebná
sporiteľňa s ročnou úrokovou sadzbou. Úročenie istiny stavebného úveru začína dňom čerpania

stavebného úveru alebo jeho časti.

V zmysle čl. XIX. bod 2. písm. a), d) a i) Všeobecných podmienok - Porušenie zmluvných povinností a
okamžitá splatnosť ak je stavebný sporiteľ v omeškaní s viac než dvoma splátkami alebo jednou splátkou
dlhšieako 3 mesiace v zmysle §506 Obchodného zákonníka,ak stavebný sporiteľ,spoludlžníkalebo

ručiteľ prestane splácať stavebný úver a ak stavebný sporiteľ nespĺňa dohodnuté všeobecné podmienky
alebo nedodrží dohodnuté záväzky zmluvy o úvere je stavebná sporiteľňa oprávnená postupovať v
zmysle bodu 3 tohto článku.

Ak nastanú skutočnosti uvedené v bode 2 tohto článku, je stavebná sporiteľňa oprávnená najmä,

jednostranne vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, t. j. požadovať splatenie pohľadávky stavebnej
sporiteľne zo zmluvy o úvere pred termínom konečnej splatnosti úveru a stavebný sporiteľ je povinný
splatiť pohľadávku stavebnej sporiteľňa v lehote, ktorú ona určí v oznámení o mimoriadnej splatnosti
úveru, vypovedať zmluvu alebo od nej odstúpiť. H. H. má v týchto prípadoch právo účtovať si aj úrok
z omeškania nad dohodnutú úrokovú sadzbu zo zostatku dlhu a zameškaných splátok, dohodnutý v

úverovej zmluve. ( čl. XIX. bod 3 písm. b), c) Všeobecných podmienok ).

Podľa čl. XXIII. bod 1. a 2. Všeobecných podmienok, stavebný sporiteľ je povinný platiť stavebnej
sporiteľni ceny za služby poskytované stavebnou sporiteľnou v súlade so Sadzobníkom poplatkov
platným v deň uskutočnenia spoplatňovaného úkonu alebo ceny dohodnuté v zmluve. Ak nie je

dohodnuté inak, ceny sú splatné ku dňu uvedenému Sadzobníku a pokiaľ taký údaj neobsahuje, tak sú
splatné v deň, keď je spoplatňovaný úkon stavebnou sporiteľňou vykonaný.

V zmysle čl. XXIII. bod 4. a 5. Všeobecných podmienok stavebná sporiteľňa účtuje poplatok za vedenie
účtu stavebného sporenia vo výške stanovenej sadzobníkom poplatkov na účtoch stavebných sporiteľov

vždy na začiatku kalendárneho roka a vždy pri vzniku nového účtu, pričom je za takýmto účelom
oprávnená použiť peňažné prostriedky na účte stavebného sporenia. H. H. je oprávnená jednostranne
meniť výšku cien v Sadzobníku.

Žalobca odstúpením od zmluvy zo dňa 12.05.2014 žalovanej oznámil, že z dôvodu neuhradenia

zročných splátok, ani v poskytnutej dodatočnej lehote, žalovaná zostáva v omeškaní na účte úveru s
viac ako dvoma splátkami, žalobca v súlade s čl. VI. a VII. úverovej zmluvy odstupuje od zmluvy o
mimoriadnom medziúvere č. 2492357 6 02 a stavebnom úvere č. 2492357 9 01 zo dňa 12.07.2004
a zároveň požaduje okamžité vrátenie poskytnutých úverových prostriedkov. Súčasne oznámil, že vprípade ak do 7 dní od doručenia tohto listu žalovaná neuhradí dlžnú sumu, žalobca pristúpi k vymáhaniu
niektorým zo spôsobov ustanoveným platnými právnymi predpismi. Žalovaná v 1.rade si oznámenie o
odstúpení od zmluvy prevzala dňa 15.05.2014.

Žalovanej v 2. rade žalobca listom zo dňa 12.05.2014 oznámil, že odstúpil od zmluvy o mimoriadnom
medziúvere č. 2492357 6 02 a stavebnom úvere č. 2492357 6 02 zo dňa 12.07.2004 a zaslal mu
na vedomie rovnopis listu adresovaného žalovanej v 1. rade s tým, že ju upozorňuje, že ak dlžník
v stanovenej lehote dlh neuhradí, uplatní si svoj nárok aj voči nemu ako ručiteľovi, ak ju nesplatí v

primeranej lehote po uplynutí doby poskytnutej dlžníkovi na plnenie.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 303 Obchodného zákonníka kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči nemu
nesplnil určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom.

Veriteľ je oprávnený domáhať sa splnenia záväzku od ručiteľa len v prípade, že dlžník nesplnil svoj
záväzok v primeranej dobe po tom, čo ho na to veriteľ písomne vyzval. Toto vyzvanie nie je potrebné,

ak ho veriteľ nemôže uskutočniť alebo ak je nepochybné, že dlžník svoj záväzok nesplní, najmä pri
vyhlásení konkurzu. ( § 306 ods. 1 Obchodného zákonníka ).

Podľa § 52 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 150/2004 Z. z.
spotrebiteľskýmizmluvamisúkúpnazmluva,zmluvaodieloaleboinéodplatnézmluvyupravenévôsmej

časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na
druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného
návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo

inej podnikateľskej činnosti.

Podľa§53ods.1Občianskehozákonníkavznenízákonač.150/2004Z.z.spotrebiteľskézmluvynesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

Podľa § 53 ods. 4 citovaného zákona neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách
sú neplatné.

Od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo

účastníkmi dohodnuté. Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym
predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak ( § 48 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka ).

Podľa § 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je
ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má

tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od
ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne.
Z ustanovení § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;

výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis - nariadenie vlády
SR č. 87/1995 Z. z..
Podľa § 10c uvedeného nariadenia ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov
z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári
2013.

V zmysle § 3 nariadenia v znení účinnom do 31.1.2013 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v
neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon

priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských
zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší ( § 54 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka v
znení zákona č. 150/2004 Z. z. ).

Súd vzhľadom na vyššie uvedené vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania ako

spotrebiteľskú zmluvu, keďže na uvedený právny vzťah je tiež potrebné aplikovať zákon č. 634/1992 Z.
z. o ochrane spotrebiteľa účinný v čase uzavretia úverovej zmluvy a vychádzať pritom z ustanovenia
§ 23a ods. 1, ods. 2, podľa ktorého typovou zmluvou sa podľa tohto zákona rozumie zmluva, ktorá sa
má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom
neovplyvňuje. Typová zmluva nesmie obsahovať neprimerané podmienky, ktoré na škodu spotrebiteľa
zakladajú nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán.

Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o
ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa
v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách.

Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských

zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právachapovinnostiachvneprospechspotrebiteľasúneprijateľnéapretoneplatné.Vychádzasaztoho,
že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi

vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné.
Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie
zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských

zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ
z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných
podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných zmlúv a výslovne ustanovuje, že
takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech
spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej

viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a
ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá
sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník
zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie
je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok

(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“).

Dôležitým rozhodnutím je rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Océano Grupo Editorial SA
a Rocío Murciano Quintero (C-240/98) a medzi Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades

a spol., spojené prípady C-240/98 a C-244/98, z ktorého je zrejmá aj obligatórnosť zásahu súdu proti
nekalej podmienke: ,,Cieľ Článku 6 Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné
podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný
vystúpiť proti nečestnej povahe takých podmienok. V sporoch, kde zahrnuté sumy sú často obmedzené,môžu byť právnické poplatky vyššie než vložená čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, aby napadol
použitie nečestnej podmienky. V počte členských štátov procedurálne predpisy umožňujú jednotlivcom
brániť sa v takých konaniach a je reálne riziko, že spotrebiteľ kvôli neznalosti práva nespochybní

podmienku prednesenú proti nemu. Z toho vyplýva, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť,
len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh“.

Aj napriek tomu, že ide o úverovú zmluvu, ktorá sa riadi režimom Obchodného zákonníka, ako už súd
uviedol vyššie, v danom prípade sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho

zákonníka, pretože ju uzatváral žalobca ako dodávateľ a žalovaní ako spotrebitelia, pričom obsah
zmluvy bol daný žalobcom bez možnosti žalovaných privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné
predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, úprava ktorých
je v Občianskom zákonníku pre spotrebiteľa výhodnejšia.

Nazákladevykonanéhodokazovaniamalsúdzapreukázané,žemedzižalobcom,dlžníkomažalovanou

v 1. rade ako spoludlžníčkou bola uzavretá úverová zmluva, v zmysle ktorej žalobca poskytol dlžníkovi
a žalovanej v 1. rade úver vo výške 130.000,-Sk ( 4315,2eur) s tým, že suma 3452,17 eur
jej bola poskytnutá dňa 19.07.2004 a suma 746,86 eur dňa 30.8.2004, ktorý úver sa dlžník a žalovaná v
1. rade zaviazali splácať v dohodnutých mesačných splátkach ako aj skutočnosť, že žalovaná v 2. rade
prevzala na seba ručiteľský záväzok.

Žalobca si svoj záväzok riadne splnil a poskytol dlžníkovi a žalovanej v 1.rade dohodnutý medziúver. Tí
však svoj záväzok riadne a včas neplnili, a s jeho plnením sa dostali do omeškania.

Keďže nastali podmienky predpokladané v zmluve tým, že dlžníci podstatne porušili zmluvu, žalobca

listom zo dňa 12.05.2014 od zmluvy odstúpil a zároveň žiadal o okamžité vrátenie poskytnutých
úverových prostriedkov.

Podľa Občianskeho zákonníka sa zmluva zrušuje s účinkami od začiatku (ex tunc, § 48 ods. 2) a tým
zanikajú práva a povinnosti zo zmluvy. Momentom odstúpenia od zmluvy vznikajú práva a povinnosti z

porušenia práva (bezdôvodné obohatenie, náhrada škody). Účastníci zrušenej zmluvy si majú navzájom
vrátiť už vykonané plnenia ( §457 Občianskeho zákonníka).

Ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ktoré na rozdiel od ustanovení Občianskeho zákonníka zaväzujú
spotrebiteľa nad rámec povinností vzniknutých podľa Občianskeho zákonníka, evidentne zhoršujú jeho

postavenie. Akékoľvek rozšírenie záväzkov spotrebiteľa vrátane platenia úrokov napriek ich zrušeniu
popri vzájomnej reštitučnej povinnosti po zániku zmluvy s účinkami ex tunc postavenie spotrebiteľa
zhoršuje. Dôsledky odstúpenia od zmluvy podľa zmlúv dohodnutých medzi účastníkmi konania sú
nevýhodnejšie dôsledky odstúpenia podľa úpravy v Občianskom zákonníku.

Žalovaní ako spotrebitelia môžu právom očakávať, že zmluvné podmienky koncipované v rámci
štandardnejtypovejzmluvyichnezaväzujú pokiaľsúvosvojichdôsledkochnevýhodnejšieoprotiprávnej
úprave podľa Občianskeho zákonníka (princíp právnej istoty, dôvery v objektívne občianske právo).
Ide o akúsi jednostrannú kogentnosť ustanovení Občianskeho zákonníka v záujme vyššej ochrany pri
štandardných typových zmluvách (Kristián Csach, Štandardné zmluvy, Vydavatelství Aleš Čeněk, 2009,

str. 178).

Predmetná vec sa týka práva Európskej únie (smernica Rady 93/13 EHS o neklaých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách, ďalej len smernica). Ustanovenie § 54 ods. 1 OZ je pomerne náročné na
dodávateľov a významne chráni spotrebiteľov. Je však potrebné uviesť, že ak sa neberie do úvahy výber

sumy úveru a podpis, tak spotrebiteľ takmer žiadnym spôsobom neparticipuje na koncipovaní zmluvy.
Preto sa dá plne pochopiť pomerne silná ochrana spotrebiteľov, ktorú slovenský zákonodarca zakotvil
v ustanovení § 54 Občianskeho zákonníka.

Aj napriek tomu, že úverová zmluva je absolútny obchod a je nutné na ňu aplikovať Obchodný zákonník,

prednosť majú osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú súčasťou špeciálnej právnej úpravy v
oblasti spotrebiteľského práva vrátane ustanovení § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka.Dualistický systém záväzkového práva na Slovensku je určitá anomália medzi právnymi poriadkami
(dve kúpne zmluvy, dvojaká úprava premlčania, dvojaká úprava odstúpenia od zmluvy a pod.) Aplikačná
prax síce ukazuje, že aj takýto stav môže dlhodobo fungovať (od 01.01.1992), avšak niet rozumného

dôvodu na skonštatovanie, že na vadnosť právneho úkonu vrátane odstúpenia v spotrebiteľsko-právnej,
a teda typickej občianskoprávnej veci má dopadať právna úprava regulujúca vzťahy v zásade medzi
podnikateľmi, ak Občiansky zákonník ako kódex občianskeho súkromného práva takúto úpravu má a
je pre nepodnikateľov výhodnejšiu (porov. tiež Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.
5MCdo20/09).

Neboldôvodpovažovaťobchodnoprávnuúpravuzavýhodnejšiuanizpohľadumožnostisplácaniaúveru
pri zachovaní zmluvy, keďže úprava zmluvnej klauzuly o odstúpení predpokladala zároveň zosplatnenie
úveru.

Na predmetnú spotrebiteľskú vec v časti vadnosti právneho úkonu (odstúpenie od zmluvy) dopadá teda

právna úprava občianskeho práva. V danej súvislosti súd poukazuje aj na názor vyslovený v rozsudku
Krajského súdu v Prešove zo dňa 19.11.2013 sp.zn. 6Co/2/2013, prípadne na ďalšie rozhodnutia, v
ktorých bola použitá na účely posúdenia dôsledkov odstúpenia od zmluvy v úverovom právnom vzťahu
právna úprava obsiahnutá v Občianskom zákonníku napr. sp.zn. 6Co 81/2012, 6Co 113/2010, 6Co
218/2012, 6Co 224/2012. Ústavný súd takýto postup neoznačil za ústavne nekonformný ( napr. vec I.

ÚS 402/2013), pričom išlo o zásadnú právnu otázku s dopadom na výsledok súdneho sporu (dualistická
právna úprava odstúpenia a premlčania).

Dodávateľ, ktorý naformuloval štandardnú typovú zmluvu, dobrovoľne sa rozhodol využiť ustanovenie
zmluvy o odstúpení, aj keď existujú iné inštitúty súkromného práva, ktoré zmluvu komplexne nerušia s

účinkami od momentu jej uzavretia (napr. výpoveď, strata výhody splátok).

Ustanovenie čl. VII zmluvných podmienok, podľa ktorého má spotrebiteľ plniť zmluvné povinnosti aj
napriek odstúpeniu od zmluvy je upravené pre žalovaných nevýhodnejšie oproti úprave v § 48 v spojení
s § 54 ods. 1, ods. 2 a § 457 Občianskeho zákonníka.

Súd nijako nepopiera úver ako absolútny obchod ani dôvodnosť aplikácie Obchodného zákonníka.
Prednosť však majú osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú súčasťou špeciálnej právnej
úpravy v oblasti spotrebiteľského práva vrátane ustanovení § 52 až 54 Občianskeho zákonníka. O tom,
že ide o spotrebiteľskú zmluvu, neboli žiadne pochybnosti.

Ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka preto treba vykladať tak, že v prípade dualistickej
právnej úpravy inštitútov súkromného práva sa na spotrebiteľské právne vzťahy nepoužije obchodné
právo (Obchodný zákonník), ak aplikáciou konkrétnej zmluvnej podmienky by sa postavenie spotrebiteľa
oproti občianskoprávnej úprave zhoršilo. Ustanovenie § 54 ods. 1 je dôsledkom transpozície čl. 8

smernice. Smernica síce neharmonizuje dualistické právne úpravy inštitútov súkromného práva, no na
druhej strane nebráni regulácii, akú predstavuje ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka a
ktorébrániakémukoľvek zhoršeniupostaveniaspotrebiteľaoprotitomutozákonu(rozumejObčianskeho
zákonníku, § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

V zmysle čl. VII. bod 1. zmluvy „veriteľ má právo od zmluvy odstúpiť a požadovať okamžité
splatenie mimoriadneho medziúveru a stavebného úveru vrátane príslušenstva, ak nastane niektorá zo
skutočností uvedených v čl. XIX. Všeobecných podmienok.“

Podľa čl. VII. Zmluvy bod 6 „ odstúpením od tejto zmluvy nezaniká právo veriteľa požadovať zmluvne

dohodnuté úroky až do zaplatenia celej pohľadávky.“

Podľa čl. VII. Zmluvy bod 8, „po odstúpení od tejto zmluvy má veriteľ právo účtovať si pri stavebnom
úvere3%p.a.úrokzomeškanianaddohodnutú úrokovúsadzbuzceléhozostatkudlhuaprimedziúvere
5% p.a. úrok z omeškania nad dohodnutú úrokovú sadzbu z celého zostatku dlhu.“

Ako vyplýva z čl. VII. zmluvy bod 10 „ v prípade odstúpenia od tejto zmluvy sa splatná istina, nezaplatené
úroky a poplatky zúčtujú do jednej sumy, ktorá sa ďalej úročí v súlade s bodom 8. čl. VII. tejto zmluvy.“Ako vyplýva zo znenia zmluvnej podmienky o odstúpení, táto zmluvná podmienka nie je vyvážená,
naopak spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Naviac
je nejasná a nezrozumiteľná v kontexte s ostatnými zmluvnými podmienkami a objektívne zhoršuje

postavenie žalovaných. Slovami zákona ( §54 ods. 1 Občianskeho zákonníka) ide o „odchýlenie sa v
neprospech spotrebiteľa“, ktoré je jednostranne zvýhodňuje iba veriteľa, zachováva všetky jeho práva.
Veriteľ pritom nielenže zmluvu vytvoril, ale aj právny úkon odstúpenia naplnil, aj keď mal na výber iné
inštitúty súkromného práva.

Dohoda o odstúpení zaväzuje žalovaných platiť úroky aj za obdobie, ktoré má ešte len nastať v
budúcnosti. Teda odstúpením od zmluvy má veriteľ zachované všetky svoje práva, kým spotrebiteľ
žiadne.

Spotrebiteľovi v dôsledku odstúpenia zanikajú všetky práva a vzniká len povinnosť jednorazového
plnenia vrátane úrokov a poplatkov, ktoré celé príslušenstvo si veriteľ zúčtuje netransparentným

spôsobom do jednej istiny a ďalej úročí navýšenou sadzbou. Poplatky si žalobca započítal z plnení
už na začiatku právneho vzťahu. Formulárové znenie zachovania úrokov a dokonca ich navyšovanie
po odstúpení od zmluvy odporuje aj kogentnému ustanoveniu § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v
spojení s nariadením vlády č. 87/1995 Z.z., ktoré predpokladá presnú výšku úrokov z omeškania.

Odstúpenie od úverovej zmluvy má účinky ex tunc, teda spätne ku dňu uzavretia zmluvy, úverová zmluva
by sa tak od začiatku zrušila, pričom v súlade s ust. § 457 Občianskeho zákonníka ak by bola zmluva
zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Dôsledkom plnenia zo zrušenej zmluvy je tak povinnosť účastníkov zmluvy navzájom si vrátiť všetko, čo

plnením z takejto zmluvy nadobudli (teda vzájomná reštitučná povinnosť zmluvných strán), ako výslovne
stanovuje § 457 Občianskeho zákonníka, ktorý je špeciálnou úpravou bezdôvodného obohatenia z
predmetného záväzkového vzťahu so žalovaným.

V danej veci mal súd za preukázané, že dlžníkovi a žalovanej v 1 rade bol poskytnutý úver v sume

130. 000 Sk (4315,21 eur), pričom títo do účinnosti odstúpenia od zmluvy uhradili sumu 800,26 eur, po
účinnosti sumu 100 eur. Na konte stavebného sporenia bola nasporená suma vo výške 1541,85 eur.
Spolu tak uhradili sumu 2442,11 eur. Vyššie uvedené sumy sú zrejmé z písomného vyjadrenia žalobcu
a výpisu z účtu. Keďže pri zrušení zmluvy si účastníci majú vrátiť len navzájom poskytnuté plnenie,
žalovaní majú žalobcovi vrátiť rozdiel týchto súm, t.j. sumu 1873,10 ( 4315,21-2442,11= 1873,10 eur).

Žalobca si v žalobnom návrhu kapitalizoval 7,7% úrok z omeškania od 16.05.2014 do 31.08.2014 vo
výške 50,13 eur. Súd však vyčíslil 7,7% úrok z omeškania z priznanej sumy 1873,10 eur od 16.05.2014
do 31.08.2014 vo výške 42,67 eur, preto súd zaviazal žalovaných na úhradu sumy 1915,77 eur ( 1873,10
+ 42,67) a v prevyšujúcej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Žalovaná v 1.a 2.rade sa s plnením svojho peňažného záväzku dňom nasledujúcim po dni, ktorý im
žalobca v odstúpení od zmluvy poskytol, dostali do omeškania. V súlade s príslušným ustanovením
Občianskeho zákonníka v spojení s nariadení vlády mal žalobca nárok požadovať úrok z omeškania vo
výške 8,25% ročne, žalobca si však uplatnil úrok z omeškania vo výške 7,7% a preto mu súd priznal
predmetný úrok len v takej výške ako požadoval. Nakoľko si žalobca kapitalizoval úrok z omeškania

od 16.05.2014 do 31.08.2014 súd zaviazal žalovanú v 1.a 2. rade zaplatiť úrok z omeškania dňom
nasledujúcim po tomto období t.j. od 01.09.2014 do zaplatenia ale len zo sumy priznanej súdom a čo
do zvyšku žalobu v tejto časti zamietol.

Berúc do úvahy osobné, sociálne a majetkové pomery žalovaných povolil súd v súlade s ust. § 160 ods.

1 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať
aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej
splátky má za následok zročnosť celého plnenia, zaplatiť žalovaným sumu, na zaplatenie ktorej boli
zaviazané, v mesačných splátkach za podmienok uvedených vo výrokovej časti tohto rozsudku.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého
ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že
žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.Z uplatnenej sumy 2622,13 eur bolo žalobcovi priznaných 1915,77 eur ( priznaná sumu vyčíslená ku
dňu vyhlásenia rozsudku pozostávajúca z istiny 1873,10 eur, úroku z omeškania vo výške 7,7% ročne
zo sumy 1873,10 eur od 16.05.2014 do 31.08.2014, ktorý po vyčíslení ku dňu vyhlásenia rozsudku

predstavuje sumu 42,67 eur). Žalobca tak mal v konaní úspech 73% a neúspech 27%, čo predstavuje
úspech žalovaných. Po odpočítaní úspechu žalovaných mu vznikol nárok na náhradu trov konania v
pomere 46%.

Takto súd zaviazal žalovaných na zaplatenie iných trov konania v sume 72,22 eur za zaplatený súdny

poplatok z návrhu na začatie konania (46% zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 157 eur).

Na základe vyššie uvedeného súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia

domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.