Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 30. máj 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Co/313/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011899279
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1011899279.2

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľov: 1/ A. I.Á., E. L., J. XX A. X/. N. G., E. I. Š. Č.. XXX,
P.. N.. I. S., A. C. C. Y.. C. Č.. X, L., proti odporcom: X/ A. G., E. E., R..A. X, X/ Ľ. G., E. E., R. X, X/ N. G.,
E. E., G. X, X/ A. G., E. L., Z. XX, X/ K. G., E. E., R.. A. X,X/ P. G., E. E., R.. A. X, X/ N. G., E. E., R.. A.
X, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, na odvolanie navrhovateľov
proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 19. apríla 2011 č.k. 5C 223/2008-315 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh pôvodne navrhovateľov 2/ a 3/ a zaviazal
navrhovateľov i odporcov, každú stranu spoločne a nerozdielne, zaplatiť na účet Okresného súdu
Malacky trovy konania v sume po 125,80 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Odporcom náhradu
trov konania nepriznal.

Navrhovatelia, ktorí sú spolu s odporcami ideálni podieloví spoluvlastníci predmetných nehnuteľností,
svojim návrhom žiadali o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva účastníkov k
nehnuteľnostiam, a to k parc. č. XXX - zast. plocha o výmere 802 m2 s rodinným domom súp. č. XXX
a k parc. č. XXX - zast. plocha o výmere 1007 m2, nachádzajúcich sa v kat. úz. I. Š., zapísaných na
LV č. XX tak, že tieto nehnuteľnosti budú reálne rozdelené podľa geometrického plánu č. X/XXXX Q..
Q. Q. P. Z. XX.XX.XXXX, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť znaleckého posudku. Navrhovatelia 2/ a 3/
navrhli prikázať do výlučného vlastníctva navrhovateľky 2/ novovytvorenú parc. č. XXX/X - záhrada o
výmere 704 m2, do výlučného vlastníctva navrhovateľa 3/ žiadali prikázať parc. č. XXX - zast. plocha o
výmere 802 m2 s rodinným domom súp. č. XXX, stojacim na tejto parcele. Do ideálneho podielového
spoluvlastníctva navrhovateľky 2/ a navrhovateľa 3/, každému po 1 navrhovali prikázať novovytvorenú
parc. č. XXX/X - záhradu o výmere 69 m2 a do ideálneho podielového spoluvlastníctva odporcov 1-7
každému po 1/7 novovytvorenú parc. č. XXX/X - záhrada o výmere 234 m2. Navrhovateľ 3/ sa zaväzoval
vyplatiť odporcom 1-7 každému po 10.071,-Sk. Výška spoluvlastníckeho
- 2 -
podielu každého z pôvodných navrhovateľov je 7/28 z uvedených nehnuteľností, teda spolu 21/28. U
každého z odporcov je výška spoluvlastníckeho podielu 1/28 z uvedených nehnuteľností, spolu 7/28.
Nehnuteľnosti navrhovatelia nadobudli dedením po svojich rodičoch. Odporcovia 2-7 dedením po
svojom otcovi a odporkyňa 1/ dedením po svojom manželovi, súrodencovi navrhovateľov. Navrhovatelia
uviedli, že odporcovia 1-7 sa o nehnuteľnosť nezaujímajú, nechodia na ňu a naopak navrhovateľ 3/ v
nehnuteľnosti - rodinnom dome býva. Tento vzhľadom na svoj vek a stav potrebuje dôkladnú údržbu a
rekonštrukciu. S odporcami nedošlo k mimosúdnej dohode o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva.

Pôvodný navrhovateľ 1/ previedol svoj spoluvlastnícky podiel 7/28 k parc. č. XXX - zastavaná plocha s
rodinným domom súp. č. XXX stojacim na tejto parcele na navrhovateľa 3/ a svoj spoluvlastnícky podiel
vo výške 7/28 k parc. č. XXX - zastavaná plocha o výmere 1007 m2 na navrhovateľku 2/. Navrhovateľka

2/ previedla svoj spoluvlastnícky podiel k parc. č. XXX - zastavaná plocha o výmere 802 m2 vo výške
7/28 na navrhovateľa 3/. Keďže v priebehu konania už navrhovateľ 1/ nebol spoluvlastníkom žiadnej z
vyššie cit. nehnuteľností, svoj návrh preto voči odporcom 1-7 zobral späť, na základe čoho súd konanie
o jeho návrhu voči odporcom zastavil.

Podľa odporkýň, návrh bol podaný bez predchádzajúceho prerokovania o možnostiach vyporiadania
sporných nehnuteľností a akceptácie ich pokusu o mimosúdnu dohodu napriek tomu, že až do
svojej smrti sa o údržbu, opravy predmetných nehnuteľností, výstavby plotov apod. staral A. G., P..
XX.XX.XXXX, manžel a otec odporkýň. Uviedli, že predbežne došlo k dohode v časti vyporiadania
nehnuteľností medzi A. G. A. R. G., ktorá však nebola zrealizovaná kúpnou zmluvou. A. G. mal zámer
na priľahlom pozemku postaviť rodinný dom. Po jeho smrti odporkyniam predmetnú nehnuteľnosť
znemožnil užívať navrhovateľ 3/, ktorý aj fyzicky napadol odporkyňu 1/, vymenil zámky a zamedzil
odporkyniam prístup na nehnuteľnosti. Odporkyne namietali skutočnosť, že predmetné nehnuteľnosti
nie je možné reálne rozdeliť, nakoľko ide o dve samostatné stavebné parcely v zastavanej časti obce
a to parc. č. XXX, spolu s nehnuteľnosťou o výmere 802 m2, so samostatným prístupom a parc. č.
XXX o výmere 1007 m2, ktorá má samostatný prístup z vedľajšej komunikácie a ich rozdelenie by bolo
aj plne v súlade so stavebným zákonom. Pôvodný navrhovateľ 1/ je vlastníkom inej nehnuteľnosti v
I. Š., domu s.č. XXX, navrhovateľka 2/ je spolu s manželom vlastníčkou rodinného domu v Trnave a
rekreačnej chaty v Šoporni a navrhovateľ 3/ je vlastníkom rodinného domu v I. Š.. Prezentovali názor,
že návrh účelovo sleduje predaj nehnuteľností a nie ich účelné využitie. Zrušiť a vyporiadať podielové
spoluvlastníctvo účastníkov navrhovali tak, že nehnuteľnosti parc. č. 629 - zastavaná plocha o výmere
802 m2 s rodinným domom súp. č. XXX, nachádzajúce sa v kat. úz. I. Š., zapísané na LV č. XX sa prikážu
do spoluvlastníctva navrhovateľov 1/-3/, každému v ideálnej 1/3. Súčasne nehnuteľnosť, pozemok parc.
č. XXX o výmere 1007 m2, zapísaná na LV č. XX, nachádzajúca sa v kat. úz. I. Š. sa prikáže do
spoluvlastníctva odporcov.

O návrhu bolo rozhodnuté rozsudkom zo dňa 14.10.2003 vyhovením návrhu navrhovateľov. Proti
rozsudku podali odvolanie navrhovatelia i odporcovia. Navrhovatelia
- 3 -
v časti týkajúcej sa náhrady trov konania, odporcovia z dôvodu nesprávneho reálneho rozdelenia
nehnuteľností, keď napriek znaleckému posudku č. X/XX P. Q.. Q. Q., súd prvého stupňa rozdelil sporné
nehnuteľnosti tak, že im prikázal do vlastníctva parc. č. XXX/X len o výmere 234 m2, čo ale nezodpovedá
ich spoluvlastníckemu podielu, pretože jeho skutočná výmera je 435 m2. Novovytvorenou parcelou iba
v rozsahu 234 m2 došlo k zníženiu jej reálnej hodnoty aj účelu využitia. Odporcovia nesúhlasili ani s
finančným vyporiadaním sporných nehnuteľností.

Napadnutý rozsudok bol uznesením Krajského súdu v Bratislave sp.zn. XCo XX/XX zo dňa
XX.XX.XXXX zrušený a vec vrátená na ďalšie konanie a rozhodnutie. V jeho dôvodoch odvolací súd
poukázal, že z napadnutého rozsudku nevyplýva, prečo súd prvého stupňa ohľadne deľby komplexu
parc. č. XXX W. výmere 802 m2 a parc. č. XXX o výmere 1007 m2, t.j. spolu 1809 m2 použil geometrický
plán č. X/XX Q.. Q. Q. a nezrealizoval ním navrhovanú alternatívu na deľbu oboch parciel posudku
č. X/XX P. Z. XX.XX.XXXX tak, aby táto zodpovedala výške spoluvlastníckych podielov účastníkov
(3 navrhovateľov a 1 odporcov), ktorá v prospech odporcov predstavuje vyššiu výmeru, než sa im
dostalo podľa geometrického plánu zo dňa XX.XX.XXXX (234 m2). Súdu prvého stupňa uložil doplniť
dokazovanie a zamerať sa na možnosť reálnej deľby podľa znaleckého posudku č. X/XX Ing. Q. Q., ale
i na to, že reálna deľba domu s. č. XXX nie je možná ani účelná, a preto treba určiť primeranú náhradu,
ktorej spôsob určenia ako všeobecnej ceny nehnuteľností, nemôže súd preniesť na iný subjekt, napr.
len na znalca, ale treba otázku všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti doplniť ďalšími informáciami a tak
určiť trhovú cenu sporných nehnuteľností ku dňu vyporiadania podielového spoluvlastníctva a výšku
náhrady v prospech odporcov.

Súd prvého stupňa o veci rozhodol teraz napadnutým rozsudkom tak, že návrh navrhovateľov zamietol.
Uviedol, že účastníci v súčasnosti sú spoluvlastníci nehnuteľností zapísaných na LV č. XX Katastrálneho
úradu Bratislava, Správy katastra Malacky, a to parc. č. XXX vo výmere 802 m2, zast. plochy a nádvoria
- rodinný dom súp. č. XXX tak, že súčasný navrhovateľ 2/ je spoluvlastník podielu 21/28 a každá z
odporkýň je spoluvlastníčka v podiele 1/28. Vykonaným dokazovaním súd prvého stupňa zistil aj že
pôvodná parc. č. XXX vo výmere 1007 m2 už neexistuje. Z tejto parcely boli geometrickým plánom č.
XX/XXXX (ktorý navrhovatelia súdu nepredložili), vytvorené nové parcely a to parc. č. XXX/X, XXX/X,

XXX/XX. Parcela č. XXX/X má v súčasnosti výmeru 939 m2 a navrhovateľka 1/ žiadala vo vzťahu k nej
určiť svoje výlučné vlastníctvo. Pôvodný navrhovateľ 3/, teraz 2/, žiadal určiť svoje výlučné vlastníctvo
k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XX.

Súd poukázal na reálne rozdelenie veci ako prednostný spôsob vyporiadania podielového
spoluvlastníctva, o ktoré prejavili záujem odporcovia, na základe čoho na návrh účastníkov vo
veci nariadil znalecké dokazovanie, predmetom ktorého bolo práve reálne rozdelenie sporných
nehnuteľností, a to podľa výšky spoluvlastníckych podielov účastníkov. Súdny znalec Q.. Q. Q.
vypracoval znalecký posudok na reálne rozdelenie pozemku parc.č. XXX a geometrický plán na
oddelenie tohto pozemku a z týchto kritérií vychádzal súd aj pri svojom prvom rozhodnutí. Vykonaním
ďalšieho dokazovania bolo zistené, že došlo k zmene vo vlastníckych vzťahoch k nehnuteľnostiam, ktoré
boli pôvodne predmetom sporu. Vlastníctvo k parc. č. XXX, na ktorej je postavený rodinný dom

- 4 -
súp. č. XXX, G. R.. Ú.. I. Š. K. P. na V. Č.. XX. Spoluvlastníkmi sú v súčasnosti navrhovateľ 2/ a odporkyne
1-7. Pôvodným návrhom navrhovatelia navrhovali
zrušiť podielové spoluvlastníctvo aj k pôvodnej nehnuteľnosti parc. č. XXX G. R.. Ú.. I. Š.. Takáto parcela
v súčasnosti už ale neexistuje. Geometrickým plánom bola vytvorená nová parc. č. XXX/X vo výmere
939 m2 a parc. č. XXX/X A. XXX/XX. Navrhovatelia predmetný geometrický plán súdu nepredložili, ale
aj naďalej navrhovali prikázať do vlastníctva odporcov novovytvorenú parc. č. XXX/X W. výmere 234,5
m2, napriek tomu že pre takéto rozhodnutie súdu nepredložili žiadne listiny. Podľa súdu prvého stupňa,
ak by mal rozhodnúť o konkrétnej reálnej deľbe, napr. takej, že by odporcom prikázal do spoluvlastníctva
určitú novovytvorenú parcelu, museli by navrhovatelia predložiť geometrický plán, ktorým takáto parcela
vznikla (tak, ako to bolo pri prvom rozhodnutí), aby sa mohol stať súčasťou rozsudku, ako aj podkladom
pre zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Súd prvého stupňa teda nemal možnosť pristúpiť
k rozdeleniu nehnuteľností v spoluvlastníctve účastníkov reálnou deľbou, nakoľko žiadny konkrétny
návrh súdu predložený nebol, napriek tomu, že takýto postup vyplýva z procesných ustanovení O.s.p.
Poznamenal, že nie je v právomoci súdu vytvárať údaje, ktoré je potrebné zapísať do evidencii
nehnuteľností. Pokiaľ súd má rozhodnúť o reálnej deľbe, musí byť súčasťou rozsudku aj geometrický
plán ako pripojená listina. Iba na základe takéhoto dokladu by rozhodnutie mohlo byť vykonateľné
a iba v takom prípade by mohla nové údaje, vyplývajúce z rozhodnutia, zapísať aj príslušná Správa
katastra do svojej evidencie. Navrhovatelia do spisu založili iba geometrický plán č. XXX/XXXX, ktorým
bola zameraná chata parc. Č.. XXX/XX na I. I.. Č.. XXX/X, v súčasnosti spolu o výmere 939 m2.
Ďalej súd má vedomosť o existencii parciel č. XXX/X A. XXX/XX G. R.. Ú.. I. Š.. Neexistuje však
geometrický plán pre oddelenie novovytvorenej parcely o výmere 234,5 m2, v ktorom rozsahu navrhovali
navrhovatelia prikázať časť pôvodnej parc. č. 630 odporcom. Navrhovatelia ani neuviedli v ďalšom
priebehu konania svoj návrh na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva týkajúceho sa výšky náhrady
v prospech odporcov. Aj ocenenie nehnuteľností v čase prvého rozhodnutia je už neaktuálne. Svoje
rozhodnutie uzavrel prvostupňový súd konštatovaním, že nakoľko bola navrhovaná iba reálna deľba
nehnuteľností v spoluvlastníctve účastníkov, avšak navrhovateľmi neboli predložené potrebné doklady
pre také rozhodnutie, bolo potrebné návrh zamietnuť.

Výrok o náhrade trov konania odôvodnil ust. § 142 ods. 1 O.s.p., keď úspech v konaní mali odporcovia,
ktorí si však trovy konania neuplatňovali. Účastníkov zaviazal zaplatiť sumu po 125,80 Eur s poukazom
na § 140 ods. 1 O.s.p. ako znalečné vyplatené znalcom, ktoré nebolo pokryté preddavkami.

Proti tomuto rozsudku podali včas odvolanie navrhovatelia. Uviedli, že vôľou navrhovateľov, ale aj
odporcov v konaní bolo zrušenie podielového spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie, ktorého spôsob
je až vecou sekundárnou. Súd opomenul zohľadniť skutočnosť najvýznamnejšiu pre celé konanie, že
úmyslom všetkých účastníkov konania bolo predovšetkým zrušenie podielového spoluvlastníctva, čo
účastníci konania priebežne a opätovne pred súdom spoločne deklarovali. Súd nie je zmysle § 153
ods. 2 OSP viazaný návrhmi účastníkov konania. Práve naopak, v prípade zrušenia a vyporiadania
podielového spoluvlastníctva je súd povinný pridržiavať sa postupov, ktoré ukladá zákon. Súd mal zrušiť
a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo jedným zo spôsobov, ktoré zákon špecifikuje.
- 5 -
Z obsahu ust. § 142 ods.1 Obč. zák. vyplýva, že súd má v zmysle zákona explicitne vymedzený postup,
ktorého sa musí pridržiavať a od ktorého sa nemôže odchýliť. V konaní mal teda postupovať podľa
uvedeného ustanovenia, podielové spoluvlastníctvo mal zrušiť a vyporiadať, z vlastnej iniciatívy mal

vykonať úkony smerom k objasneniu skutkového stavu a získať podklady k rozhodnutiu v merite veci.
Súd teda nesprávne právne vyhodnotil ustanovenie § 142 ods. 1 Obč. zák. Neexistoval ani dôvod hodný
osobitného zreteľa, aby súd nezrušil a nevyporiadal podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania,
nakoľko vôľa účastníkov konania smerovala k zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva.
Z názoru súdu vyplýva, že v konaní na základe vykonaného dokazovania nebolo vylúčené, že
nehnuteľnosti nie sú reálne deliteľné, neexistuje iná skutočnosť, ktorú by bolo potrebné v akejkoľvek
miere vziať na zreteľ. Napokon odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa je príliš stručné, neurčité,
zmätočné a nepreskúmateľné. Odôvodnenie rozhodnutia neposkytuje dostatočnú odpoveď na to, akými
domnienkami, logickými väzbami, premisami, myšlienkami a názormi sa prvostupňový súd riadil, citoval
príslušné ustanovenia zákona bez uvedenia, čo z nich vyplýva, prečo na ne súd poukázal, aký majú
dopad na rozhodnutie a pod. Súd prvého stupňa disponoval účinnými právnymi nástrojmi k tomu, aby
podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania riadne zrušil a vyporiadal. Navrhovatelia v odvolaní
deklarovali ochotu poskytnúť súdu maximálnu súčinnosť v riešení predmetnej veci tak, aby súd mal
dostatočne zhodnotený skutkový a právny stav predmetnej veci a mohol zrušiť a vyporiadať podielové
spoluvlastníctvo účastníkov konania. Na základe uvedeného navrhli rozhodnutie súdu prvého stupňa
zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie.

Odporkyne sa k odvolaniu navrhovateľov písomne nevyjadrili.

Odvolací súd o veci rozhodoval v intenciách napadnutého rozhodnutia, teda o celom jeho výroku a
vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a pochybenia prvostupňového súdu, odvolací súd nemal inú
možnosť, ako napadnuté rozhodnutie podľa § 221 ods. 1 písm. f), a h) O.s.p. zrušiť a vec vrátiť súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie vo veci.

V preskúmavanej veci je predmetom konania zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
k nehnuteľnostiam. Vychádzajúc z cit. ustanovení tak Občianskeho zákonníka, ako i Občianskeho
súdneho poriadku, ktorýkoľvek spoluvlastník môže kedykoľvek požiadať súd o zrušenie spoluvlastníctva
a o jeho vyporiadanie, ak nedôjde k dohode medzi spoluvlastníkmi. Súd, ktorý je povinný postupovať
podľa zákonom ustanoveného poradia (§ 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka) však nie je viazaný
návrhmi ani vzájomnými návrhmi účastníkov konania, pokiaľ ide o formu vyporiadania podielového
spoluvlastníctva v zmysle zásady vyplývajúcej z ustanovenia § 153 ods. 2 O.s.p., ale súčasne ani
takéto návrhy nemôže v konaní nechať bez povšimnutia. V konaní o zrušení spoluvlastníctva a vykonaní
vyporiadania je jeho predmetom vždy celá vec patriaca do podielového spoluvlastníctva a vyriešenie
všetkých právnych vzťahov spoluvlastníkov (alebo jedného z nich) k tejto veci. Účastníkmi konania o
zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva k veci musia byť všetci spoluvlastníci, lebo právoplatný výrok
súdu zaväzuje len účastníkov konania (§ 159 ods. 2 O.s.p.). Ide o tzv. nútené nerozlučné procesné
spoločenstvo (§ 91 ods. 2 O.s.p.) všetkých spoluvlastníkov. Pokiaľ sa na konaní nezúčastnia všetci
nerozluční spoločníci, súd nemôže návrhu vyhovieť pre nedostatok vecnej legitimácie vyplývajúcej z
hmotného práva.
- 6 -

Aj keď z vyššie uvedeného vyplýva, že pri prejednávanom type konania nie je súd viazaný návrhmi
ani vzájomnými návrhmi účastníkov konania, postup navrhovateľov, hoci majoritných spoluvlastníkov
dotknutých nehnuteľností vykazuje známky svojvôle. Z informácií podaných samotnými navrhovateľmi
vyplýva, že došlo z vlastného rozhodnutia k odčleneniu a zabratiu - zastavaniu určitých častí
predmetných nehnuteľnosti, k prerozdeleniu ich užívania, rekonštrukcie nehnuteľností bez súhlasu
a informovania odporkýň. Ako správne uviedol súd prvého stupňa, k tomuto postupu zo strany
navrhovateľov došlo v priebehu konania, počas ktorého sa úplne zmenil skutkový stav a rozsah
vlastníctva jednotlivých spoluvlastníkov k predmetným nehnuteľnostiam, došlo k prečíslovaniu
jednotlivých parciel a opäť k svojvoľnému nakladaniu s predmetom vlastníctva len zo strany
navrhovateľov ako majoritných spoluvlastníkov a dokonca k prevodu časti nehnuteľnosti na tretiu osobu.
Parcelným číslom XXX pôvodne označená parcela sa postupným prerozdeľovaním počas súdneho
konania rozdelila na parc. č. XXX/X, XXX/X A. XXX/X. Podľa posledného stavu v katastri nehnuteľností
pre okres Malacky, obec I. Š. R.. Ú.. I. Š. a informatívnej kópie z katastrálnej mapy pre uvedené územie
odvolací súd zistil opätovné prečíslovanie pozemku parc. č. XXX/X,X,X na parc.č. XXX/X W. výmere
939 m2, XXX/X o výmere 58 m2 a XXX/XX o výmere 10 m2. Podľa výpisu z LV č. XXXX spoluvlastníkmi
pozemku parc. č. XXX/X sú navrhovateľka 1/ v podiele 21/28 a odporkyne, každá v podiele 1/28. Z

výpisu z LV č. XXXX spoluvlastníkmi par.č. XXX/X a XXX/XX sú B. B. v podiele 3 a odporkyne každá
v podiele 1/28.

Účastníkov konania zaťažuje povinnosť tvrdenia a povinnosť preukázania tvrdených skutočností. Od
toho do akej miery si splnia túto povinnosť, je závislý aj ich úspech, resp. neúspech v konaní. Povinnosť
označiť a predložiť dôkazy v konaní je v zmysle ust. § 120 ods. 4 O.s.p. limitovaná do času vyhlásenia
uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí (koncentračná zásada občianskeho súdneho konania).

Hoci postup v konaní prejednávaného typu je upravený v ust. § 142 Obč. zák. a jeho znením presne
limitovaný, z posledných vyjadrení účastníkov vyplýva, že navrhovateľmi boli akceptované požiadavky
na zrušenie podielového spoluvlastníctva prikázaním veci za primeranú náhradu. Navrhovateľka 1/
návrhy odporkýň akceptovala a prejavila i ochotu uhradiť nimi navrhnutú, aj keď podľa nej nadhodnotenú
cenu. Navrhovateľ 2/ podľa vyjadrení cenu náhrady tiež akceptoval, no podľa jeho vyjadrení nie je
schopný ju vcelku ako požadujú odporkyne uhradiť a ním navrhovanú cenu splátok vo výške 50 €
mesačne odmietajú odporkyne. Táto skutočnosť aj bráni uzavretiu dohody medzi účastníkmi konania.

Pokiaľ ide o obsah odôvodnenia súdneho rozhodnutia, súd nemusí v ňom dať odpoveď na všetky otázky
nastolené účastníkmi konania, ale len na tie s podstatným významom pre vec, a stačí, ak dostatočne
objasňuje skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzalo do všetkých podrobností.
Odôvodnenie rozhodnutia, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ veci , postačuje na
záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo účastníka na spravodlivý proces ( IV.ÚS
115/03). V danom prípade súd prvého stupňa primerane opísal priebeh konania, stanoviská oboch
procesných strán aj výsledky vykonaného dokazovania, ale vzhľadom na špecifickosť konania jeho
závery
- 7 -
neboli korešpondujúce s výrokom rozhodnutia. Odvolací súd tu ale poznamenáva, že namietané vady
rozhodnutia súdu prvého stupňa boli vyvolané výrazným pôsobením oboch účastníckych strán.

Teda vzhľadom na uvedené ako i skutkový stav vydokladovaný v súdnom spise a stav skutočný,
bez bližšieho zdôvodnenia a podloženia listinnými dôkazmi ako i s ohľadom na odvolacie námietky
navrhovateľov, poukazujúce na rozhodnutie prvostupňového súdu ako nie v súlade s postupom
upraveným v § 142 Obč. zák. ako aj arbitrárnosť a nepreskúmateľnosť rozhodnutia odvolací súd
rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie vo veci.

Záverom ešte odvolací súd poukazuje na procesnú stránku rozhodnutia súdu prvého stupňa, keď
skorším uznesením súdu bolo konanie o návrhu pôvodného odporcu 1/ zastavené, napriek tomu sa
tento stav nepremietol do záhlavia napadnutého rozhodnutia.

Rozhodnutie, ktoré nerešpektuje zásady uvedené v ust. § 157 O.s.p. je nepreskúmateľné. Výrok
rozhodnutia musí zodpovedať výsledkom dokazovania a vyhodnotenia dôkazov. To sa musí prejaviť
v odôvodnení rozhodnutia a dôvody preto musia byt' jasné a presvedčivé. Povinnosť súdu riadne
odôvodniť' rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu
rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada i s jeho špecifickými námietkami. Porušením uvedeného práva
účastníka na jednej strane a povinnosti súdu na druhej strane, sa účastníkovi konania odníma možnosť
náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných riadnych
a mimoriadnych opravných prostriedkov.

Vo svetle vyššie uvedených záverov postupoval odvolací súd podľa ust. § 221 ods. 1 písm.
h/ O.s.p, napadnutý rozsudok prvostupňového súdu pre jeho nepreskúmateľnosť zrušil a vec vrátil
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V tomto konaní sa bude súd predovšetkým zaoberať vyššie
vytknutými nedostatkami, a hlavne zohľadní posledné zmeny v skutkovom stave a bude sa zaoberať
návrhmi účastníkov na prikázanie veci za náhradu. V prípade zmeny v súčasnosti deklarovaného stavu
účastníkmi, bude postupovať striktne v súlade s ust. § 142 Obč. zák. V tomto konaní sa teda súd prvého
stupňa v naznačenom smere vyporiada s celým predmetom konania a v novom rozhodnutí rozhodne
aj o náhrade trov celého konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.), s prihliadnutím na úspešnosť účastníkov celého
konania v danej veci.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.