Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 6. november 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8CoPr/6/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4111232388
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Novotný
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4111232388.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Novotného a členov senátu
JUDr. Jarmily Pogranovej a JUDr. Adriany Kálmánovej PhD., v právnej veci navrhovateľky: W.. M. C., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. XX, L., občan SR, zastúpená JUDr. Zuzanou Mikulovou, advokátkou so sídlom
Galvaniho 25, Bratislava, proti odporcovi: Stredná odborná škola polytechnická, Dvorčianska 629, Nitra,
IČO: 42114985, zastúpený JUDr. Petrom Koscelanským, advokátom so sídlom ul. Fraňa Mojtu 24, Nitra,
o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, o náhradu mzdy a iné, o odvolaní navrhovateľky
proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 14Cpr/3/2011-417 zo dňa 17. mája 2013, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Navrhovateľka j e p o v i n n á zaplatiť odporcovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške trov
právneho zastúpenia v sume 421,91 eur k rukám právneho zástupcu odporcu do 3 dní.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol návrh navrhovateľky zo dňa 28.10.2011, ktorým
sa domáhala, aby súd určil, že skončenie pracovného pomeru medzi navrhovateľkou a odporcom
výpoveďou zo dňa 26. 5. 2011 je neplatné a že pracovný pomer medzi navrhovateľkou a odporcom trvá
aj naďalej. Návrhom sa zároveň domáhala, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľke náhradu
mzdy v sume jej priemerného mesačného zárobku vo výške 731,23 eur mesačne s príslušnými úrokmi
z omeškania za obdobie od 30.8.2011 až do času, keď jej odporca umožní pokračovať v práci alebo
ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru (v zmysle zmeneného návrhu navrhovateľky zo dňa
7. 12. 2012, ktorým bol rozšírený návrh o náhradu mzdy, ktorú zmenu návrhu súd pripustil uznesením
zo dňa 16. 5. 2013).
Navrhovateľka návrh odôvodnila tým, že aplikácia výpovedného dôvodu v zmysle § 63 ods. 1
písm. b/ Zákonníka práce vo výpovedi doručenej jej dňa 26.5.2011 z dôvodu organizačnej zmeny a
nadbytočnosti, nebola dôvodná, pretože ona ako zamestnanec nebola nadbytočná, nakoľko jej hodiny
bolo reálne potrebné v školskom roku 2011/2012 odučiť a v tom roku by musela učiť hodiny nadčas, čo sa
realizuje prostredníctvom zamestnancov, ktorí majú vysokoškolské vzdelanie na výučbu iných odborov
a v niektorých prípadoch ani nespĺňajú pedagogické kvalifikačné predpoklady. Zrušenie jej pracovného
miesta nemožno hodnotiť ani ako efektívne pre prácu zamestnancov, výchovu a vzdelávanie žiakov,
keďže je chaoticky zabezpečované prostredníctvom viacerých pedagógov. Zrušením jej pracovného
miesta v podstate odporca núti pracovať ostatných zamestnancov hodiny nadčas a zvyšné vyučovanie
zabezpečuje nekvalifikovane. Poukázala na to, že jej pracovný pomer u odporcu bol založený pracovnou
zmluvou zo dňa 28. 8. 1997 na dobu neurčitú a ku dňu podania návrhu pôsobila ako pedagogický
pracovník v odbore elektrotechnika 26 rokov. Dňa 20. 5. 2011 jej riaditeľka odporcu oznámila, že z
dôvodu racionalizácie organizácie školy ju bude musieť prepustiť dôvodiac, že pedagógovia nemajú
dostatočný počet hodín na učenie a je potrebné šetriť náklady školy, pričom v tom čase odporca

nemohol vedieť, koľko žiakov bude prijatých na konkrétny odbor u odporcu a koľko pedagógov bude
potrebovať v nasledujúcom školskom roku, keďže nebolo ukončené prijímacie konanie na školský
rok 2011/2012. Nebolo jej predložené písomné rozhodnutie o organizačnej zmene na školský rok
2011/2012. Nedostatok žiakov nebol z jej strany akceptovaný, keďže pre odbor elektrotechnika už v
tom čase - máj 2011 bol prihlásený dostatočný počet žiakov, z čoho bolo zrejmé, že v ďalšom školskom
roku bude pre ňu existovať dostatočný počet hodín a nie každý z pedagógov by bol schopný na rovnakej
úrovni ako ona, odučiť predmety, ktoré učila. Dňa 30. 8. 2011 doručila odporcovi oznámenie, že trvá
na tom, aby ju aj naďalej zamestnával a pracovný pomer pokračoval aj po 31. 8. 2011. Odporca jej
neponúkol žiadne iné pracovné miesto a to ani na kratší pracovný čas napriek tomu, že spĺňala nielen
kvalifikačné predpoklady pre elektrotechnické odbory, ale by bola schopná učiť aj iné predmety, ako tie,
ktoré učila do skončenia pracovného pomeru. Poukázala na to, že odporca uzatvoril pracovný pomer s
tromi novými zamestnancami s nástupom od septembra 2011, ktorých pozíciu by mohla zastávať aj ona
bez potreby predchádzajúcej prípravy, z čoho vyplýva, že odporca jej mohol ponúknuť pracovné miesto
aspoň na kratší pracovný časť, čím nebola splnená hmotnoprávna podmienka výpovede zo strany
odporcu ako zamestnávateľa. Poukázala na vzťah riaditeľky odporcu k nej, v dôsledku ktorého sa pre
ich nezhody chcela jej riaditeľka odporcu zbaviť a ukončiť s ňou pracovný pomer, preto mala za to, že sa
jednalo o účelové, tendenčné konanie riaditeľky odporcu a poukázala na to, že výkon práv a povinností
v pracovno-právnych vzťahoch má byť v súlade s dobrými mravmi a nemá poškodzovať zamestnanca.
Uviedla, že v rozpore s dobrými mravmi bola skutočnosť, že odporca na jednej strane zrušil celý
odevnícky odbor, v ktorom niekoľko rokov nebolo zaznamenaný žiadny počet žiakov, pričom pedagóg,
ktorý tento odbor vyučoval, na škole zotrval a bol prekvalifikovaný na nepedagogického zamestnanca
a na druhej strane bolo zrušené pracovné miesto zamestnanca v odbore, kde nedošlo k zníženiu
vyučovacej potreby.
Odporca navrhol návrh ako nedôvodný zamietnuť dôvodiac tým, že výpoveď daná navrhovateľke
bola daná v súlade s § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce z dôvodu organizačných zmien pre
nadbytočnosť a spĺňa hmotnoprávne a formálne podmienky. On rozhodol o organizačných zmenách
za účelom zefektívnenia práce, v dôsledku ktorého rozhodnutia sa stali niektorí jeho zamestnanci
nadbytoční, jednalo sa o šesť pracovných miest. Poukázal na to, že pre výpoveď z organizačných
dôvodov je potrebné splnenie troch podmienok a to existencia organizačnej zmeny vo forme písomného
rozhodnutia zamestnávateľa, ďalej nadbytočnosť zamestnanca a príčinná súvislosť medzi organizačnou
zmenou a nadbytočnosťou zamestnanca, ktorých splnenie on preukázal predloženými listinnými
dôkazmi. Rozhodnutie o organizačnej zmene nebolo potrebné doručiť zamestnancovi, ktorého sa týkalo,
podstatné bolo, ak sa o ňom dozvedel najneskôr s dňom doručenia výpovede. On dňa 25. 5. 2011
vydal písomné rozhodnutie o organizačnej zmene, v rámci ktorej z dôvodu zefektívnenia práce zrušil
určité pracovné miesta, čím znížil počet pracovných miest o šesť. Poukázal v tomto na skutočnosť, že
v školskom roku 2009/2010 školu navštevovalo 625 žiakov, v nasledujúcom školskom roku o 67 žiakov
menej a v roku 2011/2012 o 91 žiakov menej, z tohto dôvodu klesal aj počet finančných prostriedkov a
znižoval sa rozpočet školy, keď normatív na mzdy zamestnancov a normatív na energie sú záväznými
finančnými ukazovateľmi, pričom v roku 2010/2011 mali o päť žiakov štúdia elektrotechniky menej,
v roku 2011/2012 to bolo menej o 13 žiakov a v roku 2012/2013 o 38 žiakov menej. V dôsledku
zefektívňovania práce učiteľov bolo výhodnejšie, ak sa platili učiteľovi nadčasové hodiny, ako by sa
mal na tieto nadčasové hodiny prijať ďalší učiteľ a to z dôvodu, že nadčasové hodiny sa platia iba
tie, ktoré sa v skutočnosti odučia. V máji 2011 bolo jeho riaditeľke bolo oznámené, že na školský rok
2011/2012 bude mať približne o osem tisíc eur menej a z finančného prepočtu vyplynulo, že nebude
mať dostatok finančných prostriedkov na mzdy všetkých zamestnancov, v dôsledku ktorej skutočnosti
bolo prijaté uznesenie, že vedenie školy rozhodlo o organizačnej zmene, znížení počtu zamestnancov
na úseku teoretického vyučovania, skupina predmetov strojárstvo - dvaja zamestnanci, skupina
predmetov elektro- jeden zamestnanec, úsek praktického vyučovania, odborný výcvik - ekonomické
predmety- jeden zamestnanec a technický úsek- dvaja zamestnanci. Ku dňu prijatia organizačnej
zmeny bolo päť vyučujúcich elektrotechnických predmetov, v súčasnej dobe má dvoch vyučujúcich na
elektrotechnických predmetoch, teoretikov a zvyšné miesta sú rozdelené medzi majstrov odborného
výcviku. Aj v školskom roku 2012/2013 bol znížený tento počet vyučujúcich elektro predmetov o jednu
pracovníčku, ktorá odišla na vlastnú žiadosť, odišiel ďalší pracovníka a od 1. 9. bol prijatý jeden učiteľ.
Poukázal na to, že podľa súdnej praxe, súd nie je oprávnený preskúmavať rozhodnutie zamestnávateľa
o organizačnej zmene a tiež nie je oprávnený preskúmavať, prečo zamestnávateľ rozhodol o znížení
tých miest, ktoré v tejto zmene uviedol, ide o vnútornú záležitosť zamestnávateľa, ktoré pracovné miesta
zruší a ktorých zamestnancov určí ako nadbytočných. Ďalej poukázal na to, že z jeho rozhodnutia
o organizačnej zmene vyplynula nadbytočnosť učiteľa elektrotechnických predmetov, ktoré predmety

učila navrhovateľka a skutočnosť, že on vybral práve navrhovateľku ako nadbytočnú, bolo jeho
vnútornou záležitosťou a súd do tejto skutočnosti nemôže zasahovať. Rozhodnutím o organizačnej
zmene preukázal aj príčinnú súvislosť medzi týmto rozhodnutím a nadbytočnosťou navrhovateľky.
Všetky ďalšie námietky navrhovateľky sú irelevantné. Ku dňu 30. 5. 2011 nemal žiadne voľné pracovné
miesto, ktoré by mohol ponúknuť navrhovateľke a ktoré by spĺňalo podmienku jej odbornej spôsobilosti.
Trom jeho zamestnancom skončil pracovný pomer na dobu určitú, avšak až ku dňu 30.6.2011 a v
čase dania výpovede navrhovateľke, títo boli u neho riadne zamestnaní. Jednalo sa o učiteľa telesnej
výchovy a dvoch majstrov odbornej výchovy. Výpoveď navrhovateľky zo dňa 26.5.2011 bola toho istého
dňa prerokovaná so zástupcami zamestnancov - výborom základnej organizácie odborového zväzu o
organizačnej zmene. V septembri 2011 neprijal ani jedného vyučujúceho na elektrotechnické predmety,
prijal na všeobecno-vzdelávacie predmety jednu učiteľku anglického jazyka od septembra 2011, v
dôsledku záujmu žiakov o tento predmet a v dôsledku prepustenia učiteľky nemčiny.
Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenia článku 36 písm. b/ Ústavy Slovenskej
republiky (Zák. č. 460/1992 Zb.), na Dohovor medzinárodnej organizácie práce o skončení zamestnania
z podnetu zamestnanca č. 158 zo dňa 22.júna 1982 (172/2010 Z. z.), ako aj na ustanovenia § 15, §
61 ods.1,2,3, § 62 ods.1,2, § 63 ods.1 písm. b/, ods.2 písm. a/,b/, § 74, § 77 zákona č. 311/2001 Z.z.
v znení neskorších predpisov Zákonníka práce, ako aj zisteným skutkovým stavom veci, na základe
ktorého dospel k záveru, že návrh navrhovateľky nebol dôvodne podaný.
Súd prvého stupňa mal na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že navrhovateľka
uzatvorila s odporcom pracovný pomer pracovnou zmluvou zo dňa 28.8.1997 s nástupom do práce
dňa 1.9.1997 ako učiteľka odborných elektrotechnických predmetov s miestom výkonu práce Stredné
odborné učilište elektrotechnické Nitra na dobu neurčitú, v znení dohody o zmene pracovnej zmluvy,
na základe ktorej došlo k zmene miesta výkonu práce - Stredné odborné učilište, Dvorčianska 629,
Nitra zo dňa 3.9.2007, v znení zmeny pracovnej zmluvy o zmene pracovných podmienok zo dňa 31.8.
2009, ktorou sa upravil názov školy na Strednú odbornú školu polytechnickú, Dvorčianska 629, Nitra.
Dňa 25.5.2011 vydal odporca písomné rozhodnutie o organizačnej zmene, v rámci ktorej z dôvodu
zefektívnenia práce zrušil pracovné miesta na technickom úseku - údržbár - jedno miesto, upratovačka
- jedno miesto, na úseku teoretického vyučovania - učiteľ predmetov strojárskych - dve pracovné miesta,
učiteľ predmetov elektrotechnických - jedno pracovné miesto, na úseku praktického vyučovania - majster
odbornej výchovy - jedno pracovné miesto. Organizačná zmena bola prerokovaná na mimoriadnom
zasadnutí odporcu dňa 25.5.2011. Dňa 26.5.2011 bola organizačná zmena, v jej dôsledku zníženie stavu
zamestnancov a skončenie pracovných pomerov zamestnancov, vopred prerokované so zástupcami
zamestnancov - výborom ZO OZ, dôkazom čoho je zápisnica zo dňa 26.5.2011. Na základe organizačnej
zmeny bola navrhovateľke doručená dňa 26.5.2011 výpoveď z pracovného pomeru podľa § 63 ods.
1 písm. b/ Zákonníka práce s odôvodnením, že vedenie školy na zasadnutí dňa 25.5.2011 rozhodlo v
rámci racionalizačných opatrení s cieľom zvýšiť efektívnosť práce o uskutočnení organizačnej zmeny -
znížení stavu zamestnancov k 31.5.2011, v dôsledku čoho bolo pracovné miesto navrhovateľky zrušené,
čím sa stala nadbytočnou s tým, že pracovný pomer skončí výpoveďou po uplynutí výpovednej doby
troch mesiacov, keď zároveň odporca uviedol, že nemá možnosť navrhovateľku ďalej zamestnávať, a to
ani na kratší pracovný čas a nemá akúkoľvek inú vhodnú prácu. Dňa 26.5.2011 navrhovateľka oznámila
odporcovi výhrady k výpovedi v tom, že dňa 20.5.2011 s ňou bol vykonaný pohovor o jej nadbytočnosti,
kedy jej nebolo predložené rozhodnutie o organizačnej zmene, nesúhlasila s argumentáciou
odporcu, že má málo žiakov, pretože sa to netýka odboru elektro, dôvody výpovede považovala za
vykonštruované, nedostatočne zdôvodnené, účelovo zamerané voči jej osobe. Navrhovateľka dňa
23.8.2011 oznámila odporcovi, že trvá na tom, aby bola aj naďalej zamestnaná a jej pracovný pomer
pokračoval aj po 31. 8. 2011.
Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že výpoveď daná
navrhovateľke podľa § 63 ods.1 písm. b/ Zákonníka práce, doručená na pracovisku na navrhovateľke
dňa 26. 5. 2011, obsahuje všetky formálne náležitosti, je v nej jasne uvedený dôvod výpovede, ktorým je
nadbytočnosť navrhovateľky vzhľadom na racionalizačné opatrenia s cieľom zvýšiť efektívnosť práce a z
toho vyplývajúcu organizačnú zmenu spočívajúcu v znížení stavu zamestnancov a v zrušení pracovného
miesta navrhovateľky.
Súd prvého stupňa dospel k záveru, že v danej veci boli splnené všetky zákonné hmotnoprávne
podmienky pre platnosť výpovede danej odporcom navrhovateľke podľa § 63 ods. 1 písm. b/
Zákonníka práce. Odporca nesporne preukázal existenciu organizačnej zmeny (písomné rozhodnutie
zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o tejto zmene), že v súvislosti s touto organizačnou
zmenou došlo k nadbytočnosti zamestnanca- navrhovateľky a taktiež bola nesporne preukázaná
príčinná, objektívne existujúca súvislosť medzi organizačnou zmenou a nadbytočnosťou navrhovateľky

ako zamestnanca. Odporca listinnými dôkazmi nesporne preukázal, že v odbore vyučovania
elektrotechnických predmetov, ktoré vyučovala navrhovateľka, došlo jednoznačne k poklesu žiakov
v jednotlivých školských rokoch a bolo v kompetencii štatutárneho orgánu odporcu zodpovedného
za organizáciu, hospodárenie a uspokojenie pracovných nárokov zamestnancov prijať také opatrenia
na racionalizáciu a zefektívnenie vyučovacieho procesu, aby vzhľadom na pridelené množstvo
finančných prostriedkov, organizačne zabezpečil kvalifikované vyučovanie, riadny chod školy a aj
mzdové nároky zamestnancov. Odporca listinnými dôkazmi preukázal, že na základe tej skutočnosti,
že postupným vývojom počtu žiakovu odporcu dochádzalo od školského roku 2009/2010 k postupnému
znižovaniu denných študentov, ako aj k postupnému znižovaniu počtu žiakov denného štúdia v
odbore elektrotechniky, ktoré elektrotechnické predmety vyučovala navrhovateľka (keď v školskom
roku 2009/2010 bolo celkom 625 žiakov, z toho v odbore elektrotechniky 197 žiakov, v školskom
roku 2010/2011 bolo celkom 558 žiakov, z toho v odbore elektrotechniky 192 žiakov, v školskom
roku 2011/2012 bolo celkom 467 žiakov, z toho v odbore elektrotechniky 179 žiakov a v školskom
roku 2012/2013 bolo celkom 400 žiakov, z toho v odbore elektrotechniky 141 žiakov). Normatívny
finančný príspevok na školu na kalendárny rok bol určený počtom jej žiakov a normatívnym objemom
finančných prostriedkov prislúchajúcich na jedného žiaka na bežný kalendárny rok, preto bola výška
príspevku priamo determinovaná počtom žiakov školy a zníženie počtu žiakov malo bezprostredný
vplyv na zníženie počtu pedagogických zamestnancov. Nakoľko objem pedagogickej práce znížením
počtu žiakov priamo úmerne klesal, odporca na mimoriadnom zasadnutí dňa 25.5.2011 z dôvodu zlej
finančnej situácie, vzhľadom na neustály pokles žiakov, prijal uznesenie, ktorým rozhodol o organizačnej
zmene - znížení počtu zamestnancov a dňa 25.5.2011 rozhodol písomným rozhodnutím o organizačnej
zmene, na základe ktorej z dôvodu zefektívnenia práce zrušil konkrétne pracovné miesta podľa
organizačného poriadku, teda i pracovné miesto navrhovateľky ako nadbytočné. Mal za to, že v príčinnej
súvislosti s touto organizačnou zmenou sa stala navrhovateľka pre odporcu nadbytočnou, ako učiteľka
elektrotechnických predmetov, keď následkom zníženia počtu žiakov sa znížil počet vyučovacích
hodín elektrotechnických predmetov a odporca ďalej nepotreboval prácu vykonávanú navrhovateľkou.
Ďalej mal za preukázané, že odporca vopred rozhodol o tejto zmene a výpoveď danú navrhovateľke
vopred prerokoval so zástupcami zamestnancov odporcu dňa 26.5.2011, o ktorej skutočností svedčí
zápisnica zo dňa 26.5.2011. Mal za to, že výber zamestnanca, ktorý sa stáva nadbytočným, je výlučne
v kompetencii zamestnávateľa, ktorý pri rozhodovaní nie je zákonom obmedzený a súd toto jeho
rozhodnutie nie je oprávnený preskúmavať. Súd prvého stupňa ďalej dospel k záveru, s poukazom na
námietku navrhovateľky v priebehu konania v tom smere, že nebola splnená hmotnoprávna podmienka
pre platnosť výpovede (spočívajúca v tom, že zamestnávateľ nemôže zamestnanca zamestnávať v
mieste, ktoré bolo dojednané ako miesto výkonu práce a to ani na kratší pracovný čas), pretože jej
mohlo byť ponúknuté miesto na skrátený úväzok, v rámci ktorého by mohla vyučovať aj iné predmety,
(keď poukazovala na to, že by mohla vyučovať napr. telesnú výchovu, alebo iné predmety vyučované
pedagógmi, ktorým končil pracovný pomer na dobu určitú dňom 30. 6. 2011 a ktoré vyučujú nad
rámec svojho úväzku, čím by sa pre ňu vytvoril skrátený úväzok), že z predložených listinných
dokladov mal za preukázané, že odporca v čase výpovede (t.j. ku dňu 26. 5. 2011) nemal k dispozícii
žiadne voľné pracovné miesto, keďže všetky miesta pedagógov boli obsadené. Nebolo žiadne voľné
miesto ani na skrátený úväzok, keď nebolo sporné, že učitelia mali nadpočetné hodiny, ale v dôsledku
zefektívňovania práce učiteľov mal odporca za výhodnejšie platenie nadčasových hodín, než by sa
mal na tieto nadčasové hodiny prijať ďalší učiteľ, a to z dôvodu, že nadčasové hodiny sa platia iba tie,
ktoré sa v skutočnosti odučia. Poukázal na to, že trom učiteľom končil pracovný pomer na dobu určitú
dňa 30. 6. 2011 (išlo o učiteľov telesná výchova a dve majsterky pre odbor technicko-administratívnych
pracovník), z čoho je zrejmé, že by sa jednalo o nekvalifikované vyučovanie zo strany navrhovateľky.
Mal za to, že zákon neukladá zamestnávateľovi povinnosť vytvoriť iné pracovné miesto na plný alebo
skrátený pracovný čas, ale iba povinnosť ponúknuť existujúce miesto, ktoré je v čase výpovede voľné.
Ak však zamestnávateľ takéto miesto nemá, čo bolo v konaní preukázané, nemôže si z objektívnych
dôvodov splniť svoju ponukovú povinnosť a tým sa táto podmienka považuje za splnenú.
Súd prvého stupňa ďalej dôvodil tým, že o tom, či organizačná zmena prispela, resp. neprispela ku
kvalite vyučovacieho procesu, nie je oprávnený rozhodovať súd, ale táto kompetencia je na posúdení
iných orgánov, napr. zriaďovateľa, prípadne rady školy. Z tohto dôvodu námietku navrhovateľky, že zo
strany riaditeľky odporcu ako štatutárneho zástupcu sa jednalo o účelové a tendenčné konanie, súd
nemohol akceptovať a ani na túto prihliadnuť.
Súd prvého stupňa návrh navrhovateľky na doplnenie dokazovania výsluchom svedkyne K. K.,
zástupkyne riaditeľky v rozhodnom období a opätovným výsluchom štatutárnej zástupkyne odporcu
zamietol dôvodiac tým, že vzhľadom na predmet konania a doteraz vykonané dokazovanie nepovažoval

za efektívne a potrebné vykonať tieto navrhované dôkazy a tým, že k listinným dôkazom, predložených
v priebehu konania dňa 15.10.2012 bolo možné sa vyjadriť v priebehu konania.
Súd prvého stupňa ďalej uviedol, že vzhľadom k tomu, že návrhu v časti o určenie neplatnosti výpovede
navrhovateľky nevyhovel, ďalšími uplatnenými nárokmi v návrhu sa nezaoberal a v tomto smere ani
nevykonával dokazovanie, nakoľko po takomto určení sa stali bezpredmetnými.
O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho
poriadku (OSP - zákon číslo 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov) a priznal odporcovi, ktorý
mal v konaní plný úspech náhradu účelne vynaložených nákladov, spočívajúcu v trovách právneho
zastúpenia podľa Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky číslo 655/2004 Z.z. o
odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov
(ďalej len "vyhláška"). Pri výpočte náhrady trov právneho zastúpenia vychádzal z § 11 ods. 1 písm.
a/, § 10 ods. 1 a § 13 ods. 3, § 16 ods.3, 18 ods.3 vyhlášky a z toho, že navrhovateľka si podaným
návrhom uplatnila dva nároky (nárok na určenie, že skončenie pracovného pomeru medzi žalobkyňou
a žalovaným výpoveďou zo dňa 26.5.2011 je neplatné a nárok na určenie, že pracovný pomer medzi
žalobkyňou a žalovaným trvá aj naďalej), ako aj a nárok na náhradu mzdy splatnej vo výške 14 624,60
eur, ktorú špecifikovala podaním zo dňa 5.12.2012, o ktorej zmene petitu rozhodol súd na pojednávaní
dňa 17.5.2013. S poukazom na ustanovenie § 13 ods. 3 vyhlášky mal za dôvodné vyúčtovanie odmeny
za úkony právnej služby v roku 2012 za prvý nárok (určenie neplatnosti výpovede) celej odmeny vo
výške 58,69 eur a 1/3 za druhý nárok (určenie, že pracovný pomer trvá) vo výške 19,56 eur, t.j. spolu
hodnota úkonu 78,25 eura a režijný paušál v tomto roku 7,63 eur, za úkony právnej služby v roku 2013 za
pojednávanie dňa 30.4.2013 odmenu vo výške 60,07 eur a 1/3 z druhého nároku vo výške 20,02 eur, t.j.
spolu hodnota úkonu 80,09 eur a režijný paušál v sume 7,81 eur. Za pojednávanie, kde bolo pripustené
rozšírenie žaloby aj o náhradu mzdy je odmena z náhrady mzdy vo výške 303,74 eur za jeden úkon
(zo žalovanej sumy 14 624,60 eur) a za ďalšie dva nároky (neplatnosť výpovede a určenie, že pracovný
pomer trvá) po 20,02 eura, t.j. spolu 343,78 eur a režijný paušál v sume 7,81 eur. Priznal odmenu za
úkony právnej služby zo dňa 13.1.2012 prevzatie a príprava zastúpenia v sume 78,25 eur (§ 13 ods. 3
vyhlášky) a režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky) v sume 7,63 eur, zo dňa 15.5.2012 účasť na pojednávaní
v sume 78,25 eur a režijný paušál v sume 7,63 eur, zo dňa 15. 10. 2012 účasť na pojednávaní v sume
156,50 eur a režijný paušál 7,63 eur, pojednávanie trvalo od 13.00 hod. do 15.25 hod., t.j. viac ako dve
hodiny, odmena podľa § 14 ods. 1 písm. c/ vyhlášky, zo dňa 30.4.2013 účasť na pojednávaní v sume
80,09 eur, režijný paušál 7,81 eur, zo dňa 30.4.2013 účasť na pojednávaní (pripustenie zmeny žaloby
o náhradu mzdy v sume 14 624,60 eur), odmena za úkon v sume 343,78 eur, režijný paušál 7,81 eur,
spolu 775,38 eur. Odmenu a náhrady zvýšil o DPH, t.j. o 20%, teda o sumu 155,08 eur. Trovy právneho
zastúpenia spolu s DPH priznal v sume 930,46 eur.
Proti rozsudku súdu prvého stupňa podala odvolanie navrhovateľka. Navrhla, aby odvolací súd zmenil
rozsudok súdu prvého stupňa tak, že určí, že skončenie pracovného pomeru medzi navrhovateľkou a
odporcom výpoveďou zo dňa 26.5.2011 je neplatné, že odporca je povinný zaplatiť jej náhradu mzdy
vo výške priemerného mesačného zárobku vo výške 731,23 eur za každý celý kalendárny mesiac a i
vo výške jej priemerného denného zárobku vo výške 33,68 eur za každý pracovný deň a každý platený
sviatok v kalendárnom mesiaci, ktorý nebude ukončený za obdobie od 30.08.2011 až do právoplatnosti
rozsudku a že súčasne je povinný jej zaplatiť v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku spolu s náhradou
mzdy aj úroky z omeškania a náhradu trov konania. Svoje odvolanie odôvodnila tým, že súd prvého
stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam,
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nesúhlasila s
vyhodnotením vykonaného dokazovania, keď rozsudok súdu prvého stupňa nevychádza z objektívneho
komplexného posúdenia rozhodujúcich skutočností, keď súd prvého stupňa sa nevyporiadal so všetkými
jej tvrdeniami, len konštatoval, že na neprihliadol, avšak neuviedol, prečo a akými úvahami sa spravoval
pri prijatí rozsudku. Odôvodnenie rozsudku sa na niektorých miestach opiera o konštatovania, ktoré
sú v rozpore s jej písomnými a ústnymi vyjadreniami, resp. nevyplývajú ani z predložených dôkazov
zo strany odporcu. Súd vyhodnotil vykonané dokazovanie len vo všeobecnej nekonkrétnej rovine a v
tomto smere je napadnutý rozsudok nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov. Rozsudok je výsledkom
nesprávneho právneho posúdenia, keď súd síce identifikoval správne právne normy potrebné pre
posúdenie platnosti skončenia pracovného pomeru, ale ich obsah interpretoval nesprávne. Na druhej
strane nesprávne právne posúdil celú situáciu, keď na niektoré z jej ďalších tvrdení neaplikoval správne
právne normy, resp. na právne normy, na ktoré ona poukazovala, vôbec neprihliadol. Súd sa vôbec
nevysporiadal s tvrdením, že danie jej výpovede bolo v rozpore s dobrými mravmi a odôvodnenie
rozsudku sa absolútne nevyjadruje ani k jej právnej a faktickej argumentácii vyjadrenej vo vyjadrení

zo dňa 29.04.2013. Súd konkrétnu situáciu odporcu, ktorá bola v roku 2011 nepopisuje, nezaoberá
sa ňou, a v žiadnom prípade neaplikuje právne normy na prezentovaný skutkový stav. Poukázala na
článok 36 písm. b/ Ústavy Slovenskej republiky a Dohovor medzinárodnej organizácie práce o skončení
zamestnania z podnetu zamestnávateľa č. 158 z 22.06.1982, ktorým je Slovenská republika viazaná,
na základe sukcesie, ktorý upravuje možnosť preskúmania rozhodnutia zamestnávateľa o organizačnej
zmene a ktorý Dohovor má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. V tomto smere súd v rozsudku
aplikuje správnu právnu normu, avšak jej obsah interpretuje nesprávne, keď opomenul ustanovenia
Dohovoru pri posudzovaní predmetného skutkového právneho stavu a to druhú časť, Normy všeobecnej
aplikácie, oddiel A, článok 4, oddiel B, článok 7, oddiel C, článok 9, ktorý Dohovor konštatuje, že
súd je oprávnený preskúmavať dôvody pre realizáciu organizačnej zmeny, že dôvod pre skončenie
pracovného pomeru zamestnanca musí vyplývať z prevádzkových potrieb podniku organizácie, alebo
služby. Rovnaký právny záver vyplýva z citovanej judikatúry aplikovateľnej v našom právnom prostredí.
Súd sa vôbec nevysporiadal s organizačnou zmenou ako takou, len formálne konštatoval, že bolo
zrušené pracovné miesto navrhovateľky /realizovaná organizačná zmena. Takýto prístup nie je možné
akceptovať, pretože by sa tým stali nepreskúmateľné všetky prípadné realizovania organizačných zmien.
Úlohou súdu je preto okrem iného posudzovať, aká bola situácia u zamestnávateľa v čase prijatia
organizačnej zmeny a dania výpovede zamestnancovi, a teda či zamestnávateľ prijímal organizačnú
zmenu naozaj za účelom zlepšenia/zmeny/riešenia svojej situácie, alebo iba za účelom dania výpovede
zamestnancovi, t. j. zbavenia sa tohto zamestnanca. Súd bol preto povinný preskúmavať a prehodnotiť
stav zamestnancov u odporcu, jednotlivé odbory a počty žiakov a reálnu potrebu zamestnávateľa vo
vzťahu k zrušeniu pracovného miesta navrhovateľky v odbore elektro. To, že odporca formálne splnil
predpoklady pre danie výpovede, vyhotovil písomnú dokumentáciu neznamená, že tento postup je
tým právom schválený a teda aj oprávnený. Úlohou súdu by malo byť preskúmať, či bol dôvod pre
takýto postup zamestnávateľa. Súd odmietol vykonať dokazovanie, ktoré by poskytlo reálne podklady
na skutkové závery v tejto časti výsluchom svedkyne Ing. Dariny Dolešovej, ktorá by ako bývalá
zástupkyňa riaditeľky odporcu bola schopná potvrdiť/ vyvrátiť jej tvrdenie v bode 1, 2 vyjadrenia a
musela mať rovnaký prehľad o situácii a potrebách školy ako riaditeľ školy. Bola by schopná potvrdiť/
vyvrátiť, či išlo o predstieranú organizačnú zmenu, ako dlhoročný odborník v oblasti školstva priamo
pôsobiaci u odporcu by sa vedela kvalifikovane vyjadriť, či sa stala ona nadbytočná, i ku skutočnosti
týkajúcej sa zamestnanca C. T., kde vyučovací odbor tohto zamestnanca bol ako taký zrušený a
jej pracovné miesto bolo ponechané, len sa zmenil druh jej práce. Vedela by sa vyjadriť k vzťahu
jej a riaditeľa odporcu, vedela by potvrdiť/vyvrátiť tvrdenie o časti predstierania organizačnej zmeny
z osobných dôvodov- averzie voči navrhovateľke. Súd odmietol doplniť dokazovanie výsluchom -
dopočutím štatutárnej zástupkyne odporcu, keď výsluch tejto sa uskutočnil len raz a to dňa 15.10.2012,
pričom pred týmto pojednávaním ona nedisponovala žiadnymi dôkazmi, informáciami a podkladmi,
ktoré by preukazovali tvrdenie odporcu, a ktoré sa zaviazal predložiť/žiadala ona v máji 2012. Na
pojednávaní boli následne tieto dôkazy prezentované, očividne boli pre súd rozhodujúce, keďže na
nich založil svoj rozsudok. Išlo o množstvo dôkazov, informácií, ktoré neboli jej poskytnuté na riadnu
prípravu, napriek viacerým žiadostiam adresovaným súdu, preto nebolo možné priamo na pojednávaní
reagovať na obsah niektorých dôkazov, resp. položiť právne kvalifikované otázky. Podľa jej názoru súd
mal skúmať, aký bol pokles žiakov v iných odboroch, a teda či väčší, porovnateľný. Tým by mohol
uzavrieť, či tu neexistovali podmienky na realizovanie organizačnej zmeny na inom úseku. Z prehľadu
by vyplynulo, či naozaj bolo potrebné riešiť odbor elektro, resp. či u odporcu existovali iné odbory,
ktoré pre zamestnávateľa predstavovali reálny personálny problém, ktorý mal riešiť. Pokiaľ existuje
členený kolektív, súd je oprávnený skúmať voľbu zamestnanca, s ktorým bol skončený pracovný pomer, /
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 29.01.2009 sp. zn. 3Cdo/33/2008/. Tu uvedený dôkaz by
preukázal, že tvrdenie odporcu a závery rozsudku súdu vo vzťahu k potrebe zrušenia jej pracovného
miesta v dôsledku poklesu žiakov o 13 sú mylné. Uviedla, že je pravdou, že zamestnávateľ je oprávnený
určovať zloženie personálneho aparátu, ale nie svojvoľne a nepreskúmateľne, preto je nevyhnutné, aby
pri posudzovaní oprávnenosti aplikácie organizačnej zmeny bola zohľadnená faktická a reálna situácia u
zamestnávateľa. Súd by mal nezávisle a nestranne preskúmať, či tu existovali reálne objektívne potreby
realizovať organizačnú zmenu na konkrétnom úseku zamestnávateľa a či postup zamestnávateľa bol
správny. Všetky dôkazy, ktoré mali viesť k potvrdeniu reálnej situácie u odporcu a teda fakt, že aj
odbor elektro je nosný, nebolo nutné realizovať v ňom organizačnú zmenu, keďže pokles žiakov o 13
nie je v tomto smere rozhodujúcim a jediným faktorom, na ktorý treba prihliadnuť, nemožno hovoriť
o jej o nadbytočnosti, súd zamietol nedôvodne. Súd neúplne zistil skutkový stav veci, iba sa bez
akéhokoľvek zdôvodnenia stotožnil s argumentáciou odporcu, že bolo nutné riešiť odbor elektro z
dôvodu poklesu žiakov o 13, ona predložila odborný posudok, ktorý toto vyvracia súd naň neprihliadol.

Aplikácia právnych noriem zo strany súdu sa netýkala konkrétneho tohto prípadu, jeho okolností a
skutočností, ale aj súd iba hodnotil situáciu čiastočne v jednom odbore a formálne nazeral na splnenie
zákonných a formálnych predpokladov. Ďalej namietala, že súd nesprávne vyhodnotil skutkový stav,
keď nezohľadnil špecifickú oblasť školstva, kde nie je možné situáciu do budúcnosti určiť, maximálne
na jeden školský rok pri zohľadnení minulého vývoja. Súd nesprávne posudzoval situáciu odporcu
vzhľadom na dlhoročný budúci priebeh a najmä s ohľadom na celkový stav na škole, t. j. prihliadal na
celkový počet žiakov a nie súčasný stav školy, tieto údaje nemajú pre celý prípad žiadnu relevanciu.
To aká je situácia aj u zamestnávateľa, akí učitelia sú nadbytoční, možno hodnotiť maximálne na jeden
rok dopredu a pri zohľadnení vývoja z minulosti. Na jeden rok je známy počet žiakov a na jeden rok je
možno zadefinovať úväzky pedagógov do budúcnosti. Preto mal súd zohľadniť iba situáciu, ktorá bola
aplikovateľná pred školským rokom 2010-2011, v školskom roku 2010/2011 a v školskom roku 2011/2012
a nemal zohľadňovať ďalšie nasledujúce roky a už vôbec nie celkovú situáciu na škole. Súd opomenul
zohľadniť fakt, že najviac žiakov sa hlásilo a najviac tried sa vytváralo práve v odbore elektro, preto pokles
žiakov nemal byť riešený zrušením pracovného miesta v odbore elektro pri aplikácii dobrých mravov.
Súd pri posudzovaní skutkového stavu pochybil, keď mal za to, že situácia bola u odporcu vzhľadom
na celkový pokles žiakov taká zlá, že bude nevyhnutné riešiť aj prosperujúci odbor. To, že celkovo
klesajú žiaci a že treba finančne riešiť túto situáciu, ešte neznamená, že je potrebné riešiť aj konkrétny
odbor a to najmä v prípade, ak pokles žiakov nemá výrazný dopad na tento odbor. Napriek tomu,
že došlo pre odbor elektro k postupnému poklesu žiakov v rokoch 2009/2010,2010/2011/2011/2012,
tento pokles nebol taký výrazný, aby bolo nevyhnutné hneď rušiť pracovné miesto jedného pedagóga.
Podstatné je, že sa neznižovala vyučovacia potreba. Základný úväzok bol u nej v roku 2009/2010 23,
2010/2011 23, 2011/2012 24,6. Poukázala na to, že bolo potrebné riešiť personálnu zmenu v odevníckom
odbore, kde sa niekoľko rokov opakovane neprihlásili žiadni žiaci, v školskom roku 2011/2012 sa
odbor neotvoril, čím odporca realizoval organizačnú zmenu, pričom však nebolo riešené pracovné
miesto pedagóga ukončením pracovného pomeru, ktorý pedagóg opakovane nemal niekoľko rokov
dostatočný počet hodín na výučbu odboru, išlo o C. T., keď z prehľadu Sociálnej poisťovne je zrejmé,
že s týmto zamestnancom nebol skončený pracovný pomer v čase dania výpovede navrhovateľky a ani
potom a C. T. pôsobila v školskom roku 2011/2012 ako nepedagogický zamestnanec. Teda namiesto
skončenia pracovného pomeru z dôvodu zrušenia odboru a nadbytočnosti bola vytvorená nová pozícia
pre tohto zamestnanca a bola premiestnená medzi nepedagogických zamestnancov. Skutočnosť, že ide
o novovytvorený úsek vyplýva zo zoznamu nepedagogických zamestnancov pre školský rok 2010/2011
a 2011/2012. Rozhodnutie súdu je nepreskúmateľné, keď sa súd opomenul vysporiadať so situáciou
na škole a teda, že celkový pokles žiakov sa dotkol iných odborov výraznejšie a bolo ich potrebné riešiť
zrušením pracovných miest. Súd nesprávne posúdil skutkový stav aj vo vzťahu k výpovedi G.. P. C., ktorá
potvrdila, že v čase dania jej výpovede existoval u odporcu jeden úväzok pedagóga v odbore elektro.
Mala za mylný skutkový záver súdu, že objem pedagogickej práce znížením počtu žiakov priamo úmerne
klesá. Súd sa nevysporiadal s tvrdením tejto svedkyne v časti, že ona mohla odučiť nekvalifikovane
niektoré vyučovacie hodiny a teda mohla plniť pracovné povinnosti zamestnancov, ktorí mali uzatvorený
na dobu určitú do 30.06.2011. Mala z to, že pokles prijatých žiakov nemusí mať bezprostredný a
priamy vplyv na vyučovaciu potrebu. Preto aj keď je menej žiakov, pokiaľ celkový počet v odbore je
taký, že vytvára konkrétny počet tried a konkrétnu týždennú vyučovaciu potrebu, na odučenie ktorej je
potrebné mať napríklad 5 učiteľov, nie je možné zrušiť pracovné miesto jedného pedagóga, pretože jeho
práca bude následne chýbať. Súd nesprávne uzavrel, že pokles žiakov má vždy za následok zníženie
vyučovacej potreby, avšak z dôkazov a vyjadrení, ktoré súdu prezentovala a aj z novo navrhnutých, ale
súdom zamietnutých, tieto skutočnosti absolútne nevyplývali. Pokles počtu žiakov v odbore elektro o 13
v školskom roku 2011/2012 nemal žiadny vplyv na vyučovaciu potrebu v tomto odbore, t. j. nebolo nutné
zrušiť pracovné miesto pre jedného pedagóga. Vyučovacia potreba sa odvíja od počtu tried a nie od
počtu žiakov, minimálny počet žiakov pre jednu triedu je 8, preto napriek tomu, že v odbore poklesne
počet žiakov o 13, kde odbor má asi 172 žiakov, tento fakt sám osebe nemusí znamenať, že poklesol aj
počet tried a teda vyučovacia potreba v rámci odboru. Preto vyučovacia potreba a úväzky pedagógov sa
nemenia, čo potvrdzuje aj vyjadrenie W.. P., v zmysle ktorého boli pre odbor elektro aj naďalej potrební
minimálne 4 pedagógovia, nie 3, ako to bolo po jej prepustení. Pokiaľ existuje vyučovacia potreba, ale
sú tu súčasne finančné problémy, riaditeľ školy musí zhodnotiť, čo školu zaťažuje, kde by mohol ušetriť.
V ich prípade mal reálnu možnosť riešiť pracovné miesto zamestnanca, kde vyučovacia potreba nebola,
neexistovali hodiny, ktoré by mal tento pedagóg odučiť a v tomto prípade odkazuje na pani T. a zrušenie
odevníckeho odboru. U odporcu v čase dania výpovede bolo zrejmé, že zostáva zachovaný počet tried
v odbore elektro, zostáva zachovaná vyučovacia potreba a teda ona ako zamestnanec bude v školskom
roku 2011/2012 potrebná, aby hodiny bolo možné odučiť. Zrušenie jej pracovného miesta nemalo žiadny

vplyv na finančné náklady, ktoré bolo potrebné vynaložiť na odučenie tohto odboru a teda dôvod šetrenia
nebol naplnený. Pri aplikácii nesprávneho výpočtu odporcu tento zrušením pracovného miesta ušetril cca
sumu 168 eur, čo nemožno považovať v odbore školstva za šetrenie. Viackrát poukázala v konaní na fakt,
že cieľom odporcu bolo zabezpečiť jej odchod zo školy, čomu predchádzali vykonštruované dôvody zo
strany odporcu krátko pred daním výpovede, a to jej odvolanie z funkcie predsedu predmetovej komisie
- rok 2009, 20.04.2011 pokus o danie napomenutia pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny-
účelové dôvody, na ktoré ona reagovala osobitným listom, odpoveď riaditeľky zo dňa 17.05.2011, v
ktorej trvala na tom, že bola menej závažne porušená pracovná disciplína, bola upozornená v ďalšej
veci na závažné porušenie pracovnej disciplíny s upozornením na možnosť okamžitého skončenia
pracovného pomeru. Ďalej poukázala na to, že počet žiakov, ktorý bol prihlásený ku dňu dania výpovede
navrhovateľky nebol definitívny. Súd nezohľadnil situáciu na úseku teoretického vyučovania týkajúcu
sa C.. I. C.- učiteľa fyziky, keďže v čase dania výpovede navrhovateľke vzhľadom na predbežný počet
všetkých žiakov školy, musela štatutárna zástupkyňa odporcu vedieť, že tento zamestnanec nebude
mať v školskom roku 2011/2012 dostatočný počet hodín a jeho práca nebude v nasledujúcom školskom
roku potrebná, napriek tomu jeho pracovné miesto v máji 2011 neriešila, ale nedôvodne, nehospodárne
ho zrušila až organizačnou zmenou k 31.10.2011. Ďalej namietala, že pokiaľ súd tvrdil, že ak by
mala ona vyučovať predmety učiteľov, ktorým pracovný pomer končil k 30.6.2011, jednalo by sa o
nekvalifikované vyučovanie, bez aprobácie, opomenul fakt, že zákon č. 317/2009 Z. z. o pedagogických
zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov predpokladá,
že každý pedagóg s konkrétnou aprobáciou môže odučiť nekvalifikovane až 12 vyučovacích hodín,
okrem toho tomu svedčí fakt, že jej hodiny v školskom roku 2011-2012 boli nekvalifikovane odučené zo
strany učiteľov z odboru strojárstva, preto nemožno poukazovať na to, že táto výučba je nekvalifikovaná,
ako by bola pre zamestnávateľa negatívna. Naopak odporca túto nekvalifikovanú výučbu vo viacerých
odboroch uskutočňuje a podporuje, keď v roku 2011/2012 boli nekvalifikované odučené jej hodiny zo
strany učiteľov z odboru strojárstva. Namietala skutkové závery súdu prvého stupňa, pokiaľ tvrdil, že
nadčasové vyučovanie je výhodnejšie, mala za to, že ho nemožno aplikovať na prípad navrhovateľky.
Ďalej namietala, že súd v odôvodnení rozsudku neuviedol, dostatočne nevysvetlil, z akých konkrétnych
skutočností a dôkazov mal za preukázané, že odporca preukázal existenciu organizačnej zmeny, že
v súvislosti s ňou došlo k nadbytočnosti zamestnanca a že bola nepochybne preukázaná príčinná,
objektívne existujúca súvislosť medzi organizačnou zmenou a nadbytočnosťou zamestnanca, teda či sa
nejednalo len o predstieranú organizačnú zmenu, s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR zo
dňa 27.04.2004 sp. zn. 21Cdo/2204/2003. V konaní neboli preukázané prvé dva zákonné predpoklady
pre nadbytočnosť. Súd nesprávne právne posúdil aj existenciu príčinnej súvislosti medzi organizačnou
zmenou a nadbytočnosťou zamestnanca, ktorú príčinnú súvislosť má preukázať zamestnávateľ, súd
však takéto preukazovanie nevyžadoval. V tomto smere poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu ČR
zo dňa 27.04.2004 sp. zn. 21Cdo/258/2003. Odporca v rozpore so svojimi zákonnými povinnosťami
a účelom predstieral organizačnú zmenu na úseku elektro. Organizačná zmena bola v skutočnosti
potrebná na úseku odevníckeho odboru, na úseku strojárskych predmetov, praktického vyučovania
a v technickom úseku. Je nevyhnutné dospieť k záveru, že medzi zrušením odevníckeho odboru,
zrušením pracovných miest na úseku strojárskych predmetov, praktického vyučovania a v technickom
úseku a zrušením pracovného miesta navrhovateľky neexistuje žiadna príčinná súvislosť. Odporca
iba sledoval ukončenie jej pracovného pomeru, čím sa zhoršila kvalita výučby v odbore elektro, ktorá
bola v školskom roku 2011-2012 zabezpečovaná prevažne nekvalifikovane. Ďalej namietala nesplnenie
ponukovej povinnosti zo strany odporcu podľa § 63 ods. 2 Zákonníka práce, keď v čase dania výpovede
odporca vedel, že má uzatvorené tri pracovné pomery na dobu určitú, ktoré končia k 30.06.2011 a
súčasne vedel, že pracovné miesto navrhovateľky ruší s výpovednou lehotou k 31.08.2011, teda v
čase výpovede musel logicky vedieť, že od 01.07.2011 bude jej môcť prideľovať prácu/mal možnosť
ju ďalej zamestnávať, a teda že ju bude môcť aj naďalej zamestnávať prácami, ktorú plnili dovtedy
iní zamestnanci. Zákon vyslovene neustanovuje podmienku, že toto pracovné miesto musí byť v čase
dania výpovede voľné. Jediný prípad, kedy by bolo možné akceptovať, že v čase dania jej výpovede
nemal odporca vo vzťahu k trom pracovným miestam na dobu určitú možnosť ju zamestnávať by bola,
ak by ešte pred realizáciou organizačnej zmeny a daním výpovede podpísal pracovné zmluvy na tieto
pracovné pozície, až v tomto prípade by sa to posudzovalo ako obsadená pracovná pozícia; v tomto
poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 M Cdo/14/2010. Ďalej poukázala na nesplnenie
ponukovej povinnosti v časti výučby v oblasti angličtiny, keď odporca na pojednávaní uviedol, že od
1. septembra 2011 prijal na výučbu jednu učiteľku angličtiny A. E., ako náhradu za učiteľku nemčiny z
dôvodu, že žiaci prejavovali väčší záujem o angličtinu, pričom ponechal učiteľku nemeckého jazyka K.

S. v pracovnom pomere až do 23.08.2011, kedy bol skončený pracovný pomer dohodou. Odporca jej
mal ponúknuť pracovné o ktorom vedel, že ho bude musieť najneskôr obsadiť od 01.09.2011.

Navrhovateľka doplnila svoje odvolanie v časti náhrady trov konania. Namietala, že súd prihliadol na
výpočet trov právneho zastúpenia v zmysle § 11 ods.1 písm. a/, § 10 ods.1, § 13 ods.3 vyhlášky
vychádzajúc z faktu, že si uplatnila v konaní nároky, ktoré nároky v odôvodnení rozhodnutia súd citoval,
avšak s poukazom na § 1, § 9 vyhlášky výška odmeny advokáta sa mala určiť s prihliadnutím na
vykonané úkony vo veci, preto pre prvý nárok vo veci o určenie neplatnosti skončenia pracovného
pomeru, by tu mali byť osobitné úkony týkajúce sa tohto nároku, v rámci druhého nároku by tu mali byť
osobitné úkony v časti o určenie, že pracovný pomer trvá aj naďalej a následne aj úkony, ktoré by sa týkali
nároku na náhradu mzdy. Keďže súd v odôvodnení svojho rozhodnutia na strane 12 rozsudku uviedol,
že ďalšími uplatnenými nárokmi sa ďalej nezaoberal a v tomto smere ani nevykonával dokazovanie,
nakoľko po takomto určení sú bezpredmetnými, možno konštatovať, že právny zástupca odporu vykonal
úkony právnej služby len v prvej časti jej nároku a vo vzťahu k zvyšným dvom ňou uplatneným
nárokom nemožno hovoriť o poskytnutí právnych služieb. Preto nemal byť priznaný nárok na náhradu
trov právneho zastúpenia v rozsahu v akom ho vyčíslil právny zástupca odporcu. Ďalej namietala to,
že odôvodnenie rozsudku dvakrát v časti vyčíslenia trov právneho zastúpenia uvádza pojednávanie zo
dňa 30.04.2013. Keďže v tento deň sa uskutočnilo len jedno pojednávanie, nemal byť priznaný nárok
v rámci oboch vyčíslení. Predpokladá, že ide iba o chybu v písaní a správne mal byť uvedený dátum
17.05.2013, v ktorý deň došlo k vyhláseniu rozsudku bez ďalšieho prejednania veci samej, preto mal
odporca účtovať za tento úkon právnej služby odmenu vo výške jednej polovice základnej sadzby
tarifnej odmeny. Ďalej doplnila argumentáciu v časti nesplnenia ponukovej povinnosti podľa § 63 ods.2
Zákonníka práce (na strane 27 prvý odsek odvolania), uviedla, že má na mysli fakt, že voľné pracovné
miesto nemusí znamenať, že má zamestnávateľ vo svojej organizačnej štruktúre osobitne vytvorené
pracovné miesto/pracovnú pozíciu, ktorú by jej ako celok ponúkol. Ide o mylný výklad Zákonníka práce.
Voľné pracovné miesto by malo byť skôr chápané ako pracovné povinnosti, ktoré by jej bolo možné
prideliť a ktoré by mohla plniť a teda ide o faktickú možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať prácami,
ktorá by nemala byť vykladaná formálne ako osobitná pracovná pozícia.

Odporca sa vyjadril k podanému odvolaniu. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa potvrdil ako vecne správny a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania za jeden úkon právnej
služby - spísanie vyjadrenia k odvolaniu vo výške 343,78 Eur, režijný paušál 7,81 Eur, spolu 351,59
Eur s 20% DPH, t.j. sumu 421,91 Eur. Uviedol, že ako zamestnávateľ splnil všetky zákonné podmienky
pre platnosť výpovede uloženej navrhovateľke z organizačných dôvodov podľa § 63 ods.1 písm. b/
Zákonníka práce z organizačných dôvodov pre nadbytočnosť navrhovateľky, ktorá vyplynula z tejto
organizačnej zmeny. Existencia prijatia jeho písomného rozhodnutia ako zamestnávateľa o organizačnej
zmene, so zákonnými náležitosťami, bola v konaní nad akúkoľvek pochybnosť preukázaná, netýkala sa
len navrhovateľky, ale išlo celkom o šesť pracovných miest. Námietka navrhovateľky, že jej toto písomné
rozhodnutie nebolo doručené vopred pred udelením výpovede je právne irelevantná, pretože podľa
súdnej praxe nemusí byť zamestnancovi doručené, stačí ak sa o ňom dozvie najneskôr dňom doručenia
výpovede. Súd nie je oprávnený podľa súdnej praxe preskúmavať rozhodnutie zamestnávateľa o
organizačnej zmene a ani to, prečo zamestnávateľ rozhodol o zrušení tých miest, ktoré v tejto zmene
uviedol. Nie je oprávnený preskúmavať dôvody, ktoré k tomu zamestnávateľa viedli, ide o vnútornú
záležitosť zamestnávateľa, ktoré pracovné miesta zruší a ktorých zamestnancov určí za nadbytočných.
Z jeho rozhodnutia ako zamestnávateľa o organizačnej zmene vyplynula okrem iného nadbytočnosť
učiteľa predmetov elektrotechnických, ktoré učila navrhovateľka a skutočnosť, že odporca vybral práve
navrhovateľku ako nadbytočnú osobu, je jeho vnútornou záležitosťou a výsostným právom a súd do tejto
skutočnosti nemôže žiadnym spôsobom zasahovať. On preukázal príčinnú súvislosť medzi rozhodnutím
o organizačnej zmene a nadbytočnosťou navrhovateľky. V konaní bolo preukázané, že nemal ku dňu
prijatia rozhodnutia o organizačnej zmene žiadne voľné pracovné miesto, ktoré by mohol navrhovateľke
ponúknuť. V čase ukladania výpovede u neho nebolo žiadne voľné pracovné miesto, nemohol žiadne
takéto miesto navrhovateľke ponúknuť. V konaní bolo preukázané, že výpoveď bola vopred prerokovaná
zástupcami zamestnancov, o čom svedčí písomnosť zo dňa 26.5.2011. Z doplnenia odvolania v časti
výpočtu správnosti trov právneho zastúpenia vyplýva, že navrhovateľka si nesprávne vykladá tzv.
advokátsku tarifu. Výpočet trov právneho zastúpenia je správny, v súlade s vyhláškou.

Krajský súd v Nitre ako odvolací súd /§ 10 ods.1 OSP/ prejednal napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo postupom podľa § 212 ods. 1 OSP, § 214 ods. 2 a § 156

OSP a dospel k záveru, že je potrebné napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť ako vecne
správny podľa § 219 ods. 1 OSP.

Odvolací súd v danej právnej veci dospel k záveru, že súd prvého stupňa úplne zistil skutkový stav veci,
na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne
posúdil. Odôvodnenie jeho rozhodnutia je v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 OSP.
Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia , preto sa v
odôvodnení obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia podľa §
219 ods.2 OSP.

Podľa § 61 ods. 1 zákona číslo 311/2001 Z.z., v znení platnom v čase výpovede (ďalej len "Zákonník
práce"), výpoveďou môže skončiť pracovný pomer zamestnávateľ aj zamestnanec. Výpoveď musí byť
písomná a doručená, inak je neplatná.

Podľa § 61 ods. 2 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov
ustanovených v tomto zákone. Dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby
ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede nemožno
dodatočne meniť.

Podľa § 61 ods. 3 Zákonníka práce, ak zamestnávateľ dal zamestnancovi výpoveď podľa § 63 ods.
1 písm. b/, nesmie počas troch mesiacov znovu utvoriť zrušené pracovné miesto a prijať po skončení
pracovného pomeru na toto pracovné miesto iného zamestnanca.

Podľa § 62 ods. 1 Zákonníka práce, ak je daná výpoveď, pracovný pomer sa skončí uplynutím
výpovednej doby. Výpovedná doba je rovnaká pre zamestnávateľa aj zamestnanca a je najmenej dva
mesiace. Ak je daná výpoveď zamestnancovi, ktorý odpracoval u zamestnávateľa najmenej päť rokov,
je výpovedná doba najmenej tri mesiace.

Podľa § 62 ods. 2 Zákonníka práce, výpovedná doba začína plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca
nasledujúceho po doručení výpovede a skončí sa uplynutím posledného dňa príslušného kalendárneho
mesiaca, ak nie je ustanovené inak.

Podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba
z dôvodov, ak sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa
alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia, o znížení stavu zamestnancov s
cieľom zvýšiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách.

Podľa § 63 ods. 2 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď, ak nejde o
výpoveď pre neuspokojivé plnenie pracovných úloh, pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny
alebo z dôvodu, pre ktorý možno okamžite skončiť pracovný pomer, iba vtedy, ak
a/ zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať, a to ani na kratší pracovný čas v
mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce,
b/ zamestnanec nie je ochotný prejsť na inú pre neho vhodnú prácu, ktorú mu zamestnávateľ ponúkol
v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce alebo sa podrobiť predchádzajúcej príprave
na túto inú prácu.

Podľa § 74 Zákonníka práce, výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany
zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak
je neplatná. Zástupca zamestnancov je povinný prerokovať výpoveď alebo okamžité skončenie
pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa do desiatich kalendárnych dní odo dňa doručenia
písomnej žiadosti zamestnávateľom. Ak v uvedenej lehote nedôjde k prerokovaniu, platí, že k
prerokovaniu došlo.

Podľa § 77 Zákonníka práce, neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým
skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ
uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

Ak sa zamestnávateľ rozhodne uplatniť výpoveď, výpovedný dôvod musí existovať v čase dávania
výpovede, t.j. už ku dňu doručenia výpovede. V prípade výpovedného dôvodu spočívajúceho v subjekte
zamestnávateľa- tzv. organizačné dôvody, konkrétne podľa § 63 ods.1 písm. b/ Zákonníka práce- ak sa
stane zamestnanec nadbytočný, ak sa zamestnávateľ rozhodne realizovať organizačne zmeny v znížení
stavu zamestnancov, v dôsledku ktorých sa stane zamestnanec nadbytočný, môže dať dotknutému
zamestnancovi výpoveď, teda zamestnávateľ už nepotrebuje výkon práce zamestnanca. O organizačnej
zmene musí rozhodnúť zamestnávateľ v písomnej forme a následne na to môže uplatniť výpoveď. O
tom, ktorý zamestnanec je nadbytočný, rozhoduje zamestnávateľ, súd neskúma, ktorého zamestnanca
určil zamestnávateľ za nadbytočného. V súdnom spore by súd skúmal, či existovala organizačná zmena
a či sa v jej dôsledku stal zamestnanec nadbytočný. Pri výpovedi zo strany zamestnávateľa je potrebné
splniť ďalšie osobitné náležitosti, v určitých prípadoch musí zamestnávateľ pred tým, ako dá výpoveď,
ponúknuť zamestnancovi vhodnú prácu a výpoveď danú zamestnancovi je potrebné vopred prerokovať
so zástupcami zamestnancov pod následkom neplatnosti výpovede.

Odvolací súd zhodne ako súd prvého stupňa dospel k záveru, že v konaní bolo nesporne preukázané,
že výpoveď zo dňa 26.5.2014, ktorou odporca s končil pracovný pomer s navrhovateľkou, je platná a v
súlade s vyššie citovanými ustanoveniami Zákonníka práce a v súlade s ostatnými právnymi predpismi
ktoré citoval súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia.

Odvolací súd zhodne ako súd prvého stupňa dospel k záveru, že v konaní bolo preukázané splnenie
zákonných predpokladov pre použitie výpovedného dôvodu podľa § 63 ods.2 písm. b/ Zákonníka
práce v písomnej výpovedi danej odporcom navrhovateľke dňa 26.5.2011 a to existencia organizačnej
zmeny, nadbytočnosť odporkyne ako a zamestnanca a príčinná súvislosť medzi organizačnou
zmenou a nadbytočnosťou odporkyne ako zamestnanca, v ktorom smere bolo dôkazné bremeno
na odporcovi a ktoré odporca uniesol. Odporca v konaní preukázal prijatie písomného rozhodnutia
o organizačnej zmene a jeho prijatie pred uplatnením výpovedného dôvodu podľa § 63 ods.1 písm.
b/ Zákonníka práce, ktorá organizačná zmena spočívala v znížení stavu zamestnancov odporcu
v počte šesť zamestnancov, s cieľom zvýšiť efektívnosť práce, s dôsledkom nadbytočnosti šiestich
zamestnancov, vrátane zrušenia pracovného miesta navrhovateľky na úseku teoretického vyučovania-
učiteľ elektrotechnických predmetov, ktoré predmety navrhovateľka vyučovala, v dôsledku ktorej
skutočnosti sa stala navrhovateľka nadbytočná. Rozhodnutie odporcu bolo preukázateľne podmienené
medzi účastníkmi nesporným faktom, že postupným vývojom počtu žiakov odporcu dochádzalo
od školského roku 2009/2010 k postupnému znižovaniu denných študentov, ako aj k postupnému
znižovaniu počtu žiakov denného štúdia v odbore elektrotechniky, ktoré elektrotechnické predmety
vyučovala navrhovateľka (v školskom roku 2009/2010 bolo celkom 625 žiakov, z toho v odbore
elektrotechniky 197 žiakov, v školskom roku 2010/2011 bolo celkom 558 žiakov, z toho v odbore
elektrotechniky 192 žiakov, v školskom roku 2011/2012 bolo celkom 467 žiakov, z toho v odbore
elektrotechniky 179 žiakov a v školskom roku 2012/2013 bolo celkom 400 žiakov, z toho v odbore
elektrotechniky 141 žiakov), pričom normatívny finančný príspevok na školu na kalendárny rok bol
určený počtom jej žiakov a normatívnym objemom finančných prostriedkov prislúchajúcich na jedného
žiaka na bežný kalendárny rok, preto bola výška príspevku priamo determinovaná počtom žiakov školy
a zníženie počtu žiakov malo bezprostredný vplyv na zníženie počtu pedagogických zamestnancov,
nakoľko objem pedagogickej práce znížením počtu žiakov priamo úmerne klesal. Táto skutočnosť
bola pre odporcu determinujúca a keďže organizačná zmena nespočívala v znížení počtu vyučovacích
hodín / i pokiaľ ide o predmety vyučované navrhovateľkou/, pokiaľ sa jednalo o organizačnú zmenu
i vo vzťahu k navrhovateľke, pričom organizačná zmena spočívala v zrušení jej pracovného miesta,
preto nie je dôvodná obrana navrhovateľky v tom, že nedošlo k zníženiu rozsahu vyučovacej potreby/
hodín/ tých predmetov, ktoré vyučovala. Odporca rozhodol o tejto organizačnej zmene logicky v takom
čase, aby bol daný dostatočný časový priestor na uplatnenie výpovede a na uplynutie výpovednej
doby navrhovateľke, aby sa vyhol riziku, že si nebude môcť voči navrhovateľke v čase výpovednej
lehoty plniť svoju základnú povinnosť, prideľovať jej prácu podľa pracovnej zmluvy. Odporca teda tiež
nesporne preukázal nadbytočnosť navrhovateľky ako zamestnanca, ako aj skutočnosť, že nadbytočnosť
navrhovateľky bola v príčinnej súvislosti s jeho rozhodnutím o znížení stavu zamestnancov, vzhľadom na
zrušenie pracovného miesta navrhovateľky na úseku teoretického vyučovania - učiteľ elektrotechnických
predmetov, ktoré predmety navrhovateľka vyučovala. S prihliadnutím na to, že odporca mal len
jedno pracovisko, ktorého sa dotýkali predmetné organizačné zmeny týkajúce sa jeho zamestnancov,
vrátane navrhovateľky, a odporca skončil pracovný pomer s navrhovateľkou vykonávajúcou prácu-
učiteľka elektrotechnických predmetov, ktorá s touto zmenou súvisela, preto nebol daný dôvod z

hľadiska efektívnosti práce zohľadňovať pracovné pomery zamestnancov, na ktorých navrhovateľka
poukazovala, a to na pani Karvayovú a Mgr. Molnára. Vychádzajúc z obsahu pracovnej zmluvy
navrhovateľky- učiteľka odborných predmetov a praxe ako učiteľky elektrotechnických predmetov,
vyššie uvedená organizačná zmena urobila navrhovateľku ako zamestnanca nadbytočnou, z hľadiska
druhu práce, ktorú vykonávala a odporca nemal možnosť navrhovateľku ďalej vôbec zamestnávať
prácou dohodnutou v pracovnej zmluve, teda výpovedný dôvod bol daný, keďže organizačná zmena
súvisela s prácou, ktorú vykonávala navrhovateľka. Odporca v konaní tiež preukázal, že výpoveď zo
strany odporcu danú navrhovateľke vopred prerokoval so zástupcami zamestnancov, čím bola splnená
i táto hmotnoprávna podmienka platnosti výpovede. Súd prvého stupňa skúmal, či i odporca splnil
ponuku vhodnej práce ako hmotnoprávnu podmienku platnosti výpovede zo strany odporcu a v konaní
bolo nesporne preukázané, že odporca nemal ku dňu výpovede v mieste dohodnutom v pracovnej
zmluve ako miesto výkonu práce pre navrhovateľku žiadnu prácu a svoju ponukovú povinnosť teda
ani nemohol splniť. Teda odporca preukázal, že predtým, než dal výpoveď navrhovateľke nedisponoval
žiadnym voľným pracovným miestom v mieste, ktoré bolo dohodnuté v pracovnej zmluve ako miesto
výkonu práce, ktoré by mohol navrhovateľke ponúknuť. Súd prvého stupňa správne skúmal a posudzoval
splnenie ponukovej povinnosti odporcu ako predpokladu na podanie platnej výpovede podľa stavu v
dobe výpovede. Pokiaľ navrhovateľka tvrdila, že keďže v čase dania výpovede odporca vedel, že má
uzatvorené tri pracovné pomery na dobu určitú, ktoré končia k 30.06.2011 a súčasne vedel, že pracovné
miesto navrhovateľky ruší s výpovednou lehotou k 31.08.2011, teda v čase výpovede musel logicky
vedieť, že od 01.07.2011 bude môcť prideľovať navrhovateľke prácu/mal možnosť ju ďalej zamestnávať
a pokiaľ od 1. septembra 2011 prijal na výučbu jednu učiteľku angličtiny A. E., ako náhradu za učiteľku
nemčiny a tým si odporca nesplnil svoju ponukovú povinnosť, odvolací súd zhodne ako súd prvého
stupňa dospel k záveru, že tieto prvé tri pracovné miesta neboli ku dňu výpovede navrhovateľke voľné
a ostatné pracovné miesto bolo vytvorené až k 1.9.2011, teda neexistovalo ku dňu výpovede, a pokiaľ
by i existovalo ku dňu výpovede, nebolo voľné, keďže pracovný pomer odporcu s učiteľkou nemčiny
skončil až v auguste 2011.
Odvolací súd zhodne ako súd prvého stupňa poukazuje na to, že výber nadbytočného zamestnanca
v danej právnej veci patril výlučne odporcovi a súd nemohol preskúmavať správnosť tohto výberu
odporcu ako zamestnávateľa. Teda odporca pred súdom preukázal v konaní listinnými dôkazmi, že
ku dňu výpovede všetky navrhovateľkou označené konkrétne pracovné miesta boli obsadené inými
zamestnancami, že sa jednalo o absolútnu nemožnosť navrhovateľku ďalej zamestnávať, v ktorom
smere bolo na odporcovi bremena tvrdenia a dôkazné bremeno.

Odvolací súd dospel k záveru, že odôvodnenie napadnutého rozsudku je v súlade s ustanovením § 157
ods.2 OSP, obsahuje dostatočné skutkové a právne závery, ktoré vyplývajú z vykonaného dokazovania
pred súdom prvého stupňa i s poukazom na príslušné zákonné ustanovenia príslušných právnych
predpisov na vec sa vzťahujúcich. Súd prvého stupňa stručne a jasne objasnil skutkový a právny základ
rozhodnutia, odpovedal na tie nastolené otázky účastníkov konania, ktoré majú podstatný význam pre
vec. Nevyplýva z neho, že by jeho výklad a závery boli svojvoľné a zjavne neodôvodnené a nevyplýva
z neho ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by
bola popretím ich podstaty a zmyslu.

Pokiaľ navrhovateľka namietala neplatnosť výpovede aj z dôvodu, že celé konanie odporcu v súvislosti
s uskutočnenými organizačnými zmenami a výpoveďou z pracovného pomeru je v rozpore s dobrými
mravmi /§ 39 Občianskeho zákonníka, § 13 ods.3 veta prvá Zákonníka práce/, pretože skutočným
zámerom odporcu, bolo vzhľadom na negatívny vzťah štatutárnej zástupkyne odporcu k navrhovateľke
(o ktorom negatívnom vzťahu mal údajne svedčiť aj postup štatutárnej zástupkyne odporcu, ktorý
predchádzal výpovedi, tak ako ho navrhovateľka popísala v konaní pred súdom prvého stupňa, ako aj
v podanom odvolaní a to, - odvolanie navrhovateľky z funkcie predsedu predmetovej komisie v roku
2009, - 20.04.2011 pokus o danie napomenutia pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny
z účelových dôvodov, na ktoré navrhovateľka reagovala osobitným listom, odpoveď riaditeľky zo
dňa 17.05.2011, v ktorej trvala na tom, že bola menej závažne porušená pracovná disciplína, bola
upozornená v ďalšej veci na závažné porušenie pracovnej disciplíny s upozornením na možnosť
okamžitého skončenia pracovného pomeru) zbaviť sa navrhovateľky, odvolací súd zhodne ako súd
prvého stupňa dospel k záveru, že v konaní nebolo preukázané takéto účelové konanie odporcu, keď
nebol v konaní preukázaný takýto motív konania odporcu pri udelení výpovede navrhovateľke a také
konanie odporcu, predchádzajúce výpovedi a pri udelení výpovede, ktoré by bolo v rozpore s dobrými
mravmi. Nebolo preukázané konanie odporcu v rozpore s dobrými mravmi v súvislosti s tvrdenou

predstieranou organizačnou zmenou, keď na základe zisteného skutkového stavu veci, takýto skutkový
a právny záver nie je možné prijať. Súd prvého stupňa i v tomto smere v odôvodnení svojho rozhodnutia
dal odpoveď aj na túto otázku, keď v odôvodnení svojho rozhodnutia / str. 11 rozsudku/ uviedol, že na
základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že zo strany riaditeľky odporcu nešlo o účelové a
tendenčné konanie.

Odvolací súd zhodne ako súd prvého stupňa dospel k záveru, že vykonanie navrhovateľkou navrhnutých
dôkazov na doplnenie dokazovania vo veci, ktorých vykonanie súd prvého stupňa zamietol z dôvodov
ním uvedených, by bolo v danej veci nadbytočné a nehospodárne, vzhľadom na doposiaľ vykonané
dokazovanie a úplne zistený skutkový stav veci.

Z vyššie uvedených podstatných dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny
potvrdil vo veci samej podľa § 219 ods. 1 OSP a potvrdil ho ako vecne správny aj v časti priznanej
náhrady trov konania spočívajúcej v trovách právneho zastúpenia v súlade s § 142 ods.1 . OSP a
Vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení
neskorších predpisov (ďalej len "vyhláška"). Pri výpočte náhrady trov právneho zastúpenia súd prvého
stupňa správne vychádzal z § 11 ods. 1 písm. a/, § 10 ods. 1 a § 13 ods. 3, § 16 ods.3, 18 ods.3
vyhlášky a z toho, že navrhovateľka si podaným návrhom uplatnila dva nároky (nárok na určenie, že
skončenie pracovného pomeru zo dňa 26.5.2011 je neplatné a nárok na určenie a že pracovný pomer
trvá aj naďalej), ako aj a nárok na náhradu mzdy splatnej vo výške 14 624,60 eur, o ktorej zmene petitu
rozhodol súd na pojednávaní dňa 17.5.2013. S poukazom na ustanovenie § 13 ods. 3 vyhlášky bolo
dôvodné priznanie odmeny za úkony právnej služby v roku 2012 za prvý nárok (určenie neplatnosti
výpovede) celej odmeny vo výške 58,69 eur a 1/3 za druhý nárok (určenie, že pracovný pomer trvá) vo
výške 19,56 eur, t.j. spolu hodnota úkonu 78,25 eura a režijný paušál v tomto roku 7,63 eur, za úkony
právnej služby v roku 2013 za pojednávanie dňa 30.4.2013 odmenu vo výške 60,07 eur a 1/3 z druhého
nároku vo výške 20,02 eur, t.j. spolu hodnota úkonu 80,09 eur a režijný paušál v sume 7,81 eur. Za
pojednávanie, kde bolo pripustené rozšírenie žaloby aj o náhradu mzdy je odmena z náhrady mzdy vo
výške 303,74 eur za jeden úkon (zo žalovanej sumy 14 624,60 eur) a za ďalšie dva nároky (neplatnosť
výpovede a určenie, že pracovný pomer trvá) po 20,02 eura, t.j. spolu 343,78 eur a režijný paušál v
sume 7,81 eur, keď pri aplikácii § 13 ods.3 vyhlášky nie je právne významná tá skutočnosť, že pokiaľ súd
prvého stupňa zamietol návrh o neplatnosť skončenia pracovného pomeru, ďalej neskúmal ostatné dva
uplatnené právne nároky v návrhu. Súd prvého stupňa vecne správne priznal odmenu za úkony právnej
služby zo dňa 13.1.2012 prevzatie a príprava zastúpenia v sume 78,25 eur (§ 13 ods. 3 vyhlášky) a
režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky) v sume 7,63 eur, zo dňa 15.5.2012 účasť na pojednávaní v sume
78,25 eur a režijný paušál v sume 7,63 eur, zo dňa 15. 10. 2012 účasť na pojednávaní v sume 156,50
eur a režijný paušál 7,63 eur, pojednávanie trvalo od 13.00 hod. do 15.25 hod., t.j. viac ako dve hodiny,
odmena podľa § 14 ods. 1 písm. c/ vyhlášky, zo dňa 30.4.2013 účasť na pojednávaní v sume 80,09
eur, režijný paušál 7,81 eur, zo dňa 17.5.2013 účasť na pojednávaní, odmena za úkon v sume 343,78
eur, režijný paušál 7,81 eur, spolu 775,38 eur, keď súd prvého stupňa zjavne omylom uviedol dátum
úkonu ako deň 30.4.2013. Odmena a náhrady zvýšené predstavovali sumu 930,46 eur. Odvolací súd sa
tiež nestotožňuje s odvolaním navrhovateľky v tom smere, že dňa 17.05.20013 došlo len k vyhláseniu
rozsudku, keď z obsahu zápisnice na č.l. 404 až 411 vyplýva, že vo veci sa v tento deň pojednávalo a
zároveň bol vyhlásený rozsudok vo veci samej.

Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP
a odporcovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech priznal náhradu trov odvolacieho konania, ktoré
mu v odvolacom konaní vznikli a to trovy právneho zastúpenia v súlade s Vyhl. č. 655/2004 Z.z. o
odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov § 11
ods. 1 písm. a/, § 10 ods. 1 a § 13 ods. 3, § 16 ods.3, 18 ods.3 za jeden úkon právnej služby - vyjadrenie
k odvolaniu zo dňa 14.11.2013 á 343, 78 eur a rež. paušál 7,81 eur, 20 % DPH z odmeny a paušálu,
spolu 421,91 eur.

Odvolací súd prijal toto rozhodnutie v senáte pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.