Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 29. jún 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11CoE/11/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5614209152
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Malíková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5614209152.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o.,
so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpený Mgr. Lenkou Zichovou,
LL.M.,advokátkou,sosídlomN.X,XXXXXG.,protipovinnému:Y.O.,nar.XX.XX.XXXX,bytomI.XXXX/
XX,XXXXXX.E.,ovymoženiepohľadávky1.025,44eurspríslušenstvom,oodvolaníoprávnenéhoproti
uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 1Er/121/2014-15 zo dňa 23. decembra 2014, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 1Er/121/2014-15 zo dňa 23. decembra
2014 p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie. V odôvodnení uviedol, že oprávneným predloženým exekučným titulom bol
rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Victoria v Žiline sp. zn. RK-PC-972/14-EK

zo dňa 27.06.2014. Rozhodcovský súd postupoval pri doručovaní rozhodcovského rozsudku podľa
čl. 15 rokovacieho poriadku, ktorý umožňuje rozhodcovskému súdu vydať rozsudok v zrýchlenom
rozhodcovskom konaní a doručiť ho spolu v jednej zásielke s výzvou na podanie žalobnej odpovede.
Rozhodcovský súd vydal rokovací poriadok, v ktorom neaplikoval kogentné ustanovenia zákona
o rozhodcovskom konaní. Rozhodcovský súd nie je oprávnený rozhodovať veci v tzv. skrátenom
rozkaznom konaní. Tým, že upovedomil žalovaného (povinného) o prebiehajúcom konaní až pri

súčasnom doručení rozhodcovského rozsudku a počas celého konania bral do úvahy len skutočnosti
uvádzané oprávneným, porušil zásadu rovnosti účastníkov, ako je obsiahnutá v § 17 zákona
o rozhodcovskom konaní.
Okresný súd právne argumentoval, že predpokladom na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie
je existencia vykonateľného rozhodnutia po materiálnej aj formálnej stránke. K týmto predpokladom
prihliada súd z úradnej povinnosti. Exekučný súd dospel k záveru, že oprávneným predložený exekučný

titul nespĺňa podmienky formálnej vykonateľnosti, bol vydaný v rozpore so zákonom o rozhodcovskom
konaní, a preto žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Uviedol v ňom, že
sa nestotožňuje so záverom okresného súdu, nakoľko okresný súd nezohľadnil fakt, že sa povinný
v konaní ani v čase pred podaním žalobného návrhu nijako nebránil a voči nárokom oprávneného

nenamietal. Zároveň namietal možnosť okresného súdu zvoliť daný postup vo veci, keďže posudzovaniu
postupu nie je príslušný, pričom poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 3M Cdo 11/2010. Ohľadne právomoci okresného (exekučného) súdu preskúmavať ktorýkoľvek
exekučný titul pred vydaním poverenia konštatoval, že v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku
je ratione temporis založená doručením žiadosti o vydanie poverenia a ratione materiae obmedzená
na posúdenie súladu takejto žiadosti a exekučného titulu so zákonom. Vychádzajúc z toho, že

zákon o rozhodcovskom konaní nestanoví žiadne osobitné pravidlo, je možné konštatovať, že rozsah
prieskumnej pôsobnosti exekučného súdu vo vzťahu k rozhodcovským rozsudkom je v štádiu predvydaním poverenia totožný s rozsahom prieskumnej pôsobnosti vo vzťahu k rozsudkom všeobecných
súdov (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Cdo 159/2009). Keďže povinný mal
možnosť v rozhodcovskom konaní zaslať žalobnú odpoveď a brániť tak svoje práva, napriek tomu zotrval

pasívny, oprávnený má za to, že okresný (exekučný) súd by nemal suplovať aktivitu povinného takto
neprimeraným spôsobom. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žiadal, aby krajský súd uznesenie
okresného súdu v celom rozsahu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu
trov odvolacieho konania.

K podanému odvolaniu sa povinný nevyjadril.

Napadnuté rozhodnutie vydal vyšší súdny úradník, preto sa v zmysle § 374 ods. 4 O.s.p. k podanému
odvolaniu vyjadrila zákonná sudkyňa s tým, že odvolaniu nemieni vyhovieť.

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec v medziach podľa § 212 ods.

1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a uznesenie okresného súdu potvrdil
podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vo výroku vecne správne rozhodnutie.

Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom
rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa. Okresný súd v dostatočnom

rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje
rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 167 ods. 2 O.s.p..
Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje
aj krajský súd. Z uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Na doplnenie považoval krajský súd za potrebné vysporiadať sa s námietkami oprávneného vyjadrenými
v podanom odvolaní, pričom vychádzal z princípu neúplnej apelácie - viazanosti odvolacieho súdu
rozsahom a dôvodmi podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.).

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu

alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Krajský súd preskúmaním veci zistil, že súd prvého stupňa pred vydaním poverenia na vykonanie
exekúcie dôsledne preskúmal podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku žiadosť o udelenie poverenia na

vykonanieexekúcie,návrhnavykonanieexekúcieaexekučnýtitul.Zcitovanéhozákonnéhoustanovenia
totiž vyplýva, že v prípade, ak súd zistí rozpor týchto listín so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanieexekúcieuznesenímzamietne.Súladomexekučnéhotitulusozákonompritomtrebarozumieť
nielen formálne náležitosti exekučného titulu, ale aj to, či na jeho základe možno exekúciu vykonať,
teda či tu nie je taká právna úprava, ktorá by bránila vykonaniu exekúcie na základe tohto exekučného

titulu. Zákon o rozhodcovskom konaní v ustanovení § 45 priznáva exekučnému súdu právo preskúmavať
rozhodcovský rozsudok aj z hmotnoprávnych hľadísk. Možnosť prelomenia materiálnej právoplatnosti
rozhodcovského rozsudku je upravená v ustanovení § 45 ods. 1 a 2 zákona o rozhodcovskom
konaní. Zákonodarca jednoznačne uzákonil možnosť pre exekučný súd zastaviť exekúciu napriek
právoplatnému rozhodcovskému rozsudku, ak má nedostatky uvedené v § 40 písm. a), b), alebo ak

rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne
nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Ak bol rozhodcovský rozsudok vydaný
v dôsledku neplnenia zmluvne dojednaných povinností zo strany dlžníka podľa úverovej zmluvy, ktorá
má charakter spotrebiteľskej zmluvy, potom exekučný súd v rámci postupu podľa § 44 Exekučného
poriadku a § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. z úradnej povinnosti správne v danej veci posudzoval

rozhodcovský rozsudok z aspektu, či plnenie priznané týmto rozsudkom nemá taký charakter, pre
ktorý úplne alebo čiastočne je potrebné exekučné konanie zastaviť, resp. zamietnuť žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.K odvolacej námietke oprávneného, že preskúmanie správnosti rozhodcovského rozsudku exekučným
súdom je možné, len pokiaľ ide o dôvod uvedený v § 45 ods. 1 písm. c) zákona o rozhodcovskom
konaní,pričompoukázalnarozhodnutieNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikysp.zn.3MCdo11/2010,

krajský súd uvádza, že skúmaním rozhodcovského konania (procesné úkony rozhodcovského súdu)
súd prvého stupňa v exekučnom konaní nepreskúmaval vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku,
ale len realizoval svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona a to z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku, t.j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom. V danom prípade
došlo k porušeniu zákona, nakoľko rozhodcovský súd konal v rozpore s ustanovením § 17 zákona o

rozhodcovskom konaní, keď nedoručil žalobný návrh povinnému tak, aby sa k nemu mohol vyjadriť
ešte pred vydaním rozhodcovského rozsudku, ale tento mu doručil až so samotným rozhodcovským
rozsudkom.

Na základe vyššie uvedeného krajský súd potvrdil rozhodnutie okresného súdu o zamietnutí žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie ako vecne správne.

O trovách odvolacieho konania krajský súd nerozhodoval, nakoľko o nich v súlade s ust. § 224 ods. 1
O.s.p. v spojení s ust. § 151 ods. 1 O.s.p. rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa
konanie končí. Podľa ust. § 44 ods. 3 Exekučného poriadku sa konanie skončí rozhodnutím o zastavení
exekučného konania.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.