Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 23. marec 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10CoE/236/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2312203955
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 03. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Holič
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2312203955.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave vo veci exekúcie oprávnenej: Sociálna poisťovňa, Bratislava, 29. augusta 8 a
10, proti povinnému: V. B., nar. X. B. XXXX, zomr. XX. V. XXXX, naposledy bytom M., o 18,54 eur s
príslušenstvom, za účasti súdneho exekútora: JUDr. Pavel Šajánek, Senica, Sadová 621, o odvolaní
oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Galanta z 25. marca 2015 č. k. 25Er/277/2012-11, EX
461/2012 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd odvolanie o d m i e t a .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napádaným uznesením súd prvého stupňa (reprezentovaný sudcom) I. exekúciu vedenú súdnym
exekútorom JUDr. Pavlom Šajánkom pod spisovou značkou EX 461/2012 zastavil a II. oprávnenej uložil

zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie vo výške 45,10 eur, a to do 3 dní od právoplatnosti
takéhoto uznesenia. Toto svoje rozhodnutie v časti zastavenia exekúcie odôvodnil právne ust. § 57 ods.
1 písm. h/ a § 58 ods. 1 E. p. (zákona č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení, teda
Exekučného poriadku); vecne potom smrťou povinného v priebehu konania a zastavením dedičského
konania po povinnom z dôvodu jeho nemajetnosti, čo bolo zistené z uznesenia Okresného súdu
Galanta sp. zn. 17D/96/2014 zo 7. októbra 2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 25. októbra 2014.

Rozhodnutie o trovách exekúcie potom právne zdôvodnil ust. § 196, § 200 ods. 1 a 2 a § 203 ods.
1, 2 a 3 E. p. a § 14 ods. 1 a 2, § 15 ods. 1, § 22 ods. 1, § 23 ods. 1 a 2 a § 26 tzv. exekútorskej
tarify (vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov); vecne potom právom
exekútora na náhradu trov exekúcie, keďže exekúcia bola zastavená z dôvodu nemajetnosti povinného,
pričom náhrada trov exekúcie bola súdnemu exekútorovi súdom prvého stupňa aj priznaná vo výške
45,10 eur, teda sumy nižšej, ako súdnym exekútorom požadovanej v ním predloženom vyčíslení.

Proti tomuto uzneseniu len v časti trov exekúcie podala včas odvolanie oprávnená a navrhla ho v takejto
časti zmeniť a exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznať, namietajúc pritom najmä nesprávnym
právnym posúdením veci súdom prvého stupňa. Podľa odvolateľky totiž k zastaveniu exekúcie nedošlo
jej zavinením, ale z dôvodu úmrtia povinného počas konania, čo v čase začatia konania nemohla
oprávnená predvídať, a preto nebolo možné na uvedený prípad aplikovať ani § 203 ods. 2 E. p.

Primárnym dôvodom zastavenia exekúcie tu totiž bola strata spôsobilosti byť účastníkom konania a nie
nemajetnosť povinného.

Súdny exekútor s odvolaním oprávnenej nesúhlasil a zotrval na požiadavke, aby oprávnenej bola
uložená povinnosť zaplatiť náhradu trov exekúcie mu vzniknutých.

Podľa § 251 ods. 4 O. s. p. (Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších zmien a
doplnení) na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanoveniapredchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak (ktorým osobitným predpisom sa
na základe poznámky č. 31 v O. s. p. rozumie exekučný poriadok - pozn. odvolacieho súdu). Rozhoduje
sa však vždy uznesením.

Podľa § 202 ods. 2 O. s. p. odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa
osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak (ktorým osobitným zákonom sa aj tu
na základe poznámky č. 31 v O. s. p. rozumie exekučný poriadok) a ani proti uzneseniu v konaní o
vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona (v tomto prípade je inak osobitným zákonom

zákon o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok).

Podľa § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p. odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu,
proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

Z prvého zo zhora citovaných ustanovení vyplýva zásada podpornej použiteľnosti ustanovení O. s. p.

aj v tých prípadoch, v ktorých E. p. neobsahuje inú (rozumej odchylnú) alebo za určitých okolností i
žiadnu úpravu (v ktorom prípade však treba zvažovať ešte i účel a konštrukciu oboch takýchto právnych
úprav a ich prípadnú kompatibilitu - zlučiteľnosť). Druhé z citovaných ustanovení potom zakotvuje
pravidlo nenapadnuteľnosti rozhodnutí vydávaných v exekučných konaniach odvolaniami a tiež potrebu
ustanovenia každej prípadnej výnimky z takéhoto pravidla práve v osobitnom zákone majúcom sa tu

primárne použiť (v E. p.). Ide tu tak o presný opak pravidla uplatňovaného v občianskom súdnom
konaní (riadiacom sa výlučne úpravou v O. s. p.), v ktorom proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa možno
podať odvolanie takmer vždy a kde zákon vypočítava len výnimky z tohto pravidla - čiže prípady, kde
odvolanie prípustné nie je (v tejto súvislosti porovnaj i ustanovenie § 202 ods. 1 a ods. 3 O. s. p.). Ak
teda E. p. v prípade konkrétneho rozhodnutia s možnosťou odvolania nepočíta, toto je neprípustné a

na tom nič nemení, či odvolanie hodlá podať (alebo aj reálne podá) osoba na to oprávnená (účastník
konania). Jedinou možnosťou odstránenia takéhoto (odvolaním nenapadnuteľného) rozhodnutia je
tak (pri odhliadnutí od možností nápravy za pomoci mimoriadnych opravných prostriedkov alebo na
Ústavnom súde Slovenskej republiky) prípad, kedy by bolo vydané vyšším súdnym úradníkom alebo
justičným čakateľom (rozumej nie sudcom), pretože vtedy by už podaním včasného odvolania naň

oprávnenou osobou došlo k zrušeniu rozhodnutia zo zákona (tu porovnaj aj ustanovenie § 374 ods. 4
poslednej vety O. s. p.).

Podľa § 58 ods. 6 E. p. v znení účinnom do 31. októbra 2013 (ktorému do 31. decembra 2012 zodpovedal
§ 58 ods. 5 E. p.) proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 je odvolanie prípustné.

Podľa § 58 ods. 6 E. p. v znení zákona č. 299/2013 Z. z. (účinného od 1. novembra 2013) proti výroku
o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 nemožno podať mimoriadne dovolanie (v tejto súv. por.
najmä čl. I bod 42 a čl. IV zákona č. 299/2013 Z. z.).

Podľa § 243b E. p. (ustanovenia nadpísaného spôsobom „Prechodné ustanovenia k úpravám účinným
od 1. novembra 2013“) exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov
účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak (odsek 1) a o odvolaní proti výroku o
náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo podané pred 1. novembrom 2013, sa rozhodne
podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013; to neplatí, ak ide o odvolanie podané proti rozhodnutiu

vyššieho súdneho úradníka, o ktorom doposiaľ nerozhodol sudca (odsek 3).

Ako vyplýva z práve uvedeného, novelou E. p., vykonanou s účinnosťou od 1. novembra 2013 (zákonom
č. 299/2013 Z. z.), bola zákonodarcom vylúčená skôr uzákonená prípustnosť odvolania voči výroku o
náhrade trov exekúcie v rozhodnutí podľa § 57 E. p.

Ak potom zo súčasného znenia § 58 ods. 6 E. p. nemožno vyvodiť, že by bolo prípustné odvolanie
proti uzneseniu súdu, ktorým tento rozhodol o náhrade trov exekúcie v rozhodnutí podľa § 57 E. p. a
takéto rozhodnutie v prejednávanej veci vydal sudca, pri uplatnení už uvedených úvah musí byť zrejmé,
že odvolanie oprávnenej smerujúce len voči výroku II. (snažiace sa o zvrátenie spôsobu vysporiadania

sa súdom prvého stupňa s otázkou náhrady trov exekúcie) nebolo prípustné a ako také muselo byť
odmietnuté.Odvolací súd preto o odvolaní oprávnenej, trpiacom takýmto nedostatkom, po prejednaní veci bez
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. (nešlo tu o vec samu ani o žiaden zákonom ustanovený prípad
potreby prejednania takejto veci na pojednávaní odvolacieho súdu) rozhodol podľa § 251 ods. 4 a § 218

ods. 1 písm. c/ O. s. p. spôsobom uvedeným vo výroku tohto svojho uznesenia.

Výsledok odvolacieho konania obdobný jeho zastaveniu tak neprípustným odvolaním zavinila
oprávnená, súdnemu exekútorovi však v takomto konaní preukázateľne žiadne trovy nevznikli a povinný
už ako subjekt práva neexistoval. Odvolací súd preto o náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa

pravidla uvedeného v ustanoveniach § 224 ods. 1 a § 146 ods. 1 písm. c/ O. s. p. (i tu pre obsah úpravy
z ustanovenia § 251 ods. 4 O. s. p.).

Uznesenie prijal senát odvolacieho súdu hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.