Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. november 2015

Súd: Okresný súd Považská Bystrica
Spisová značka: 11P/148/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3715210112
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivo Hlucháň

ECLI: ECLI:SK:OSPB:2015:3715210112.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Považská Bystrica, samosudca JUDr. Ivo Hlucháň, vo veci navrhovateľa: Y., a odporcu: Y.,

t.č. vo výkone trestu odňatia slobody v UVTOS Dubnica nad Váhom, o rozvod manželstva a o určenie
rodičovských práv a povinností k mal. deťom: Y., J. a C., všetky bytom u matky, zastúpené opatrovníkom
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica, pracovisko Púchov, na čas po rozvode, takto

r o z h o d o l :

Súd manželstvo navrhovateľky Y. a odporcu Y., uzatvorené dňa 26.06.2004 pred Matričným úradom v
B. zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu I.. vo zväzku X., ročník XXXX., na strane XX, pod
poradovým číslom X, rozvádza.

Súd zveruje na čas po rozvode mal. deti K. a to Y., J. a C., do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude
maloleté deti vychovávať, zastupovať a spravovať majetok v bežných veciach.

Otec je povinný prispievať výživným na mal. Y. po 50,-Eur, J. po 50,-Eur a C. po 50,-Eur mesačne od
právoplatnosti tohto rozsudku, ktoré výživné bude zasielať vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám
matky maloletých detí.

Súd styk otca s deťmi neupravuje.

Žiaden s účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka žiadala, aby súd rozviedol jej manželstvo s odporcom a ich maloleté deti, Y. J. a C., zveril
na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky. Uviedla, že v roku 2007 odporca začal piť a fyzicky
a psychicky ju napádal a vulgárne sa správal k nej a k ich deťom. Je zamestnaná na dohodu, celkovo s
príjmom cca 350,-€. Inú vyživovaciu povinnosť nemá. Odporca je vo výkone trestu pre zločin týrania, za
čo dostal sedem rokov a teraz ho vykonáva. Podľa nej je jej manželstvo s odporcom vážne narušené a

trvalo rozvrátené, neplní svoj účel ani nie je predpoklad, že by sa tento stav v budúcnosti zmenil. Zároveň
žiadala o oslobodenie od súdnych poplatkov.

Odporca s návrhom na rozvod súhlasil, uviedol však, že tvrdenia navrhovateľky sú nepravdivé a čo sa
týka detí, s ich zverením do starostlivosti matky, s týmto nesúhlasil. Bol by rád, keby deti boli zverené
jeho sestre a matke. Je teraz vo výkone trestu pre zločin týrania blízkej a zverenej osoby, za čo mu
bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 7 rokov. Vo výkone trestu pracuje s príjmom 84,-Eur. Inú

vyživovaciu povinnosť nemá.Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, opatrovníka, oboznámením sobášneho listu,
potvrdenia o spoločnom bydlisku účastníkov, rodných listov maloletých, osobných a majetkových
pomerov účastníkov a zistil nasledovné:

Navrhovateľka a odporca uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX pred Matričným úradom v B., zapísané
v knihe manželstiev Matričného úradu B., vo zväzku X, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým
číslom X. . Obaja sú občania Slovenskej republiky, u oboch ide o prvé manželstvo. Posledný spoločným
bydliskom boli K.. Z tohto manželstva pochádzajú tri maloleté deti: Y.Matka zotrvala na podanom návrhu.

Otec súhlasil s rozvodom, zotrval na svojom vyjadrení k návrhu a zároveň požiadal aj o oslobodenie od
súdnych poplatkov, pretože je vo výkone trestu odňatia slobody a nemá príjem.

Opatrovník uviedol, že čo sa týka styku, bolo to tak, že matka dovolila rodinným príslušníkom z otcovej
strany, aby chodili otca navštevovať, ale malo to veľmi negatívny vplyv na Zdenka, ktorý to veľmi zle

znášal. V prípade rozvodu navrhol, aby boli deti zverené do starostlivosti matky a bolo určené výživné.

Podľa §18 Zákona o rodine Manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní
žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a
vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak
sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj
účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi
manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne
na záujem maloletých detí.

Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada

na porušenie povinností manželov podľa § 18 a § 19.

Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliadol aj na porušenie povinnosti
manželov žiť spolu, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a
vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podôkladnomzhodnotenívšetkýchskutočnostíadôkazov,súddospeljednoznačnekzáveru,žežiadosť
navrhovateľky o rozvod manželstva s odporcom je dôvodná.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že manželstvo účastníkov je hlboko a trvalo

rozvrátené, neplní si žiadnu zo svojich funkcií. Manželia nežijú v spoločnej domácnosti, spoločne
nehospodária, intímne sa nestýkajú a manželstvo sa stalo len formálnym zväzkom.

Keďže ani jeden z manželov nemieni manželské spolužitie obnoviť, súd považoval rozvrat manželstva
za trvalý a nenapraviteľný, a preto manželstvo účastníkov v zmysle citovaného ustanovenia rozviedol.

Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov
maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas
po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a
spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej

starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa § 62 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa
svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni
rodičov.

Podľa § 62 ods. 4 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada
na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na
starostlivosť rodičov o domácnosť.Podľa § 75 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené
potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti,

možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého
dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na
neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov súd dbá o

to, aby bolo rešpektované právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom
a právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné
informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej
starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde

Je nepochybné, že v starostlivosti matky neboli zistené žiadne nedostatky, a preto súd maloleté deti K.

a to Y., J. a C. zveril do jej osobnej starostlivosti.

Pri určení výšky výživného vychádzal zo skutočnosti, že deti navštevujú základnú školu a otec si
skutočnosť, že je vo výkone trestu odňatia slobody zapríčinil sám svojim úmyselným protiprávnym
konaním, preto otcovi určil výživné po 50-Eur mesačne na každé dieťa.

Súd styk otca s mal. deťmi neupravil, berúc do úvahy aj skutočnosť, že návštevy mal. detí u otca vo
výkone trestu odňatia slobody sú pre ne veľmi stresujúce a majú na ne veľmi negatívny vplyv, hlavne na
mal. Y.. Preto neodporúča rodičom, aby bol styk takýmto spôsobom realizovaný a dáva im na zváženie,
či by sa styk mal realizovať aj za takúto cenu. Ponecháva preto rozhodnutie na dohode rodičov, aby si

zvolili takú formu kontaktu detí s otcom, ktorá by bola pre deti čo najmenej stresujúca a mala na ne čo
najmenší negatívny dopad, ako na ich psychiku, tak aj na ich ďalší vývin.

Navrhovateľku aj odporcu súd oslobodil od platenia súdnych poplatkov podľa § 138 ods. 1 O.s.p..

O trovách konania súd rozhodol podľa § 144 O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia prostredníctvom tunajšieho
súdu na Krajský súd Trenčín, písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len

tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 alebo tým, že konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo tým, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový
stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností alebo
tým, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
alebo tým, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,

ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) alebo tým, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci.

Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia
o rozvode oznámiť matričnému úradu, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.

Ak povinný rodič nebude plniť povinnosť uloženú mu v rozhodnutí, môže sa oprávnený domáhať svojho
práva návrhom na výkon rozhodnutia podľa osobitného predpisu.