Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Nitra

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Vladimír Pribula

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Zrušujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/660/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4212200449
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Pribula
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4212200449.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5,
Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava,
IČO: 36 613 843, proti odporcovi: O. P., nar. XX. XX. XXXX, naposledy bytom Ul. K. XXXX/XX, J., t.č. na
neznámom mieste, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Spotrebiteľské združenie OSA,
so sídlom Bratislava, Fedinova 9, IČO: 42 260 086, zastúpené: HKP Legal, s.r.o., so sídlom Sasinkova

6, Bratislava, IČO: 36 727 334, o zaplatenie 830,25 eura s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti
uzneseniu Okresného súdu Komárno zo dňa 2. apríla 2014, č. k. 14C/118/2014-65, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Komárno (súd prvého stupňa v zmysle § 9 ods. 1 OSP) uznesením zo dňa 2. apríla 2014,
č. k. 14C/118/2014-65 (ďalej len „napadnuté uznesenie“) rozhodol, že navrhovateľ je povinný zaplatiť

vedľajšiemuúčastníkovinastraneodporcunaúčetjehoprávnehozástupcunáhradutrovkonaniavsume
141,79 eura do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V odôvodnení uznesenia poukázal na to, že na
Okresnom súde Komárno prebiehalo konanie o zaplatenie 830,25 eura s príslušenstvom. Uznesením č.
k. 14C/118/2014-56 zo dňa 05. 02. 2014 súd zrušil platobný rozkaz č. k. 15Ro/6/2012-21 zo dňa 05. 03.
2012 v celom rozsahu a konanie pre späťvzatie návrhu na začatie konania v zmysle § 96 OSP zastavil.
Rozhodnutie o trovách konania ponechal na osobitné uznesenie po právoplatnosti predmetného

rozhodnutia. Uznesenie 14C/118/2014-56 zo dňa 05. 02. 2014 nadobudlo právoplatnosť dňa 05. 03.
2014.
Písomným podaním zo dňa 19. 02. 2014 si vedľajší účastník na strane odporcu uplatnil náhradu trov
konania vo výške 141,79 eura pozostávajúcu z dvoch úkonov právnej služby po 51,45 eura (prevzatie a
príprava zastúpenia, podanie zo dňa 10. 05. 2012 - vznesenie námietky premlčania), 2 x režijný paušál
po 7,63 eura a náhrada DPH.

Po citácií ustanovení § 137, § 142 ods. 1 a § 146 ods. 2 OSP súd prvého stupňa uviedol, že
navrhovateľ vzal návrh na začatie konania späť po tom, ako mu bola doručená námietka premlčania
vznesená vedľajším účastníkom na strane odporcu. Súd mal s ohľadom na uvedené za to, že späťvzatie
návrhu na začatie konania bolo podmienené práve vznesenou námietkou premlčania, a preto bolo
potrebné vysloviť, že zastavenie konania zavinil navrhovateľ. Zásada úspechu vo veci (§ 142 OSP)
znamená, že účastník, ktorý mal v sporovom konaní plný úspech, má právo na náhradu všetkých trov

konania. Posúdenie účelnosti trov je pritom závislé od konkrétnej okolnosti veci. V danom prípade
k späťvzatiu návrhu došlo po vznesení námietky premlčania pohľadávky navrhovateľa vedľajším
účastníkom. Vedľajší účastník vo veci riadne hájil práva účastníka, na strane ktorého vystupuje, pričom
tento využil svoje právo dať sa v konaní zastúpiť právnym zástupcom. Medzi trovy konania podľa
§ 137 OSP patrí aj náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní
podľa osobitného predpisu. Vzhľadom na uvedené súd podľa ustanovenia § 146 ods. 2 OSP priznal

vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania, postupujúc v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o
odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov a to :- za prevzatie veci a prípravu zastúpenia, vychádzajúc z uplatnenej istiny podľa § 14 ods. 1 písm. a/
vyhl. č. 655/2004 Z. z. sumu 51,45 eura,
- za písomné vyjadrenie podľa § 14 ods. 1 písm. b/ vyhl. č. 655/2004 Z. z. sumu 51,45 eura,

- režijný paušál 2 x 7,63 eura (rok 2012),
- náhradu DPH, celkove teda titulom trov konania sumu 141,79 eura.
Pri výpočte hodnoty jedného úkonu právnej pomoci súd vychádzal z hodnoty predmetu sporu, t.j. zo
sumy 830,25 eura. Lehotu na plnenie súd určil v súlade s § 167 ods. 2 a § 160 ods. 1 OSP.

Proti tomuto uzneseniu v časti, v ktorej súd zaviazal navrhovateľa na úhradu trov konania vedľajšiemu
účastníkovi, podal navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia
veci. Poukázal na to, že cieľom Spotrebiteľského združenia OSA (ďalej len „združenie“) je kolektívna
ochrana spotrebiteľov, podávanie žalôb podľa zákona o ochrane spotrebiteľa (§ 3, ods. 5 zákona č.
250/2007 Z. z.), zastupovanie spotrebiteľov v občianskom súdnom konaní a vstup do spotrebiteľských
sporov v pozícii vedľajšieho účastníka (§ 93 ods. 2 OSP). Navrhovateľ teda zastáva názor, že vedľajší

účastník - združenie na ochranu spotrebiteľa - musí byť sám z podstaty svojej existencie schopný
poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach. Úmyslom zákonodarcu
bolo umožniť kvalifikovanú ochranu spotrebiteľa priamo na ten účel zriadeným subjektom, ktoré budú
spôsobilé poskytnúť spotrebiteľovi kvalifikovanú pomoc, a ktoré budú v danej oblasti aj materiálne aj
personálne vybavené a odborne kompetentné. Podľa údajov Ministerstva vnútra SR samotné združenie

má v radoch členov, ktorí evidentne majú právnické vzdelanie. Združenia na ochranu spotrebiteľa
podľa § 25 zákona č. 250/2007 Z. z. majú pritom možnosť využívať aj určenú podporu ministerstva.
Združenie vstupuje do množstva konaní bez ohľadu na stav konania a vôľu odporcu, a to oznámením
o vstupe združenia do konania, ktoré obsahuje žiadosť o zaslanie žaloby a návrh na priznanie trov
konania. Z uvedeného je zrejmé, že pred zaslaním oznámenia o vstupe do konania, združenie nemá

žiadnu vedomosť o prejednávanom prípade a len z označenia účastníkov konania usudzuje, že ide
o spotrebiteľskú vec. Navrhovateľ zastáva názor, že len na základe skutočností, že odporcom je
spotrebiteľ, bez akýchkoľvek vedomostí o predmete a stave konania, je nemožné pripraviť sa na
zastupovanie v tej ktorej veci, a teda naplniť podstatu právneho úkonu - príprava a prevzatie právneho
zastúpenia. Vedľajší účastník viaceré procesné podania nadbytočne opakuje bez uvedenia nových,

významných skutočností vzťahujúcich sa na predmet sporu. Navrhovateľ si dovolil upozorniť, že súd
nepriznanímnáhradytrovkonaniavedľajšiemuúčastníkovineporušujezákladnéprávonaprávnupomoc
a rovnosť účastníkov v konaní podľa čl. 47 ods. 2 a 3 Ústavy SR, keďže tieto trovy konania neboli účelne
vynaložené a neboli ani v príčinnej súvislosti s procesným postojom vedľajšieho účastníka k predmetu
konania. Poukázal pritom na nález Ústavného súdu SR II. ÚS 78/03 ako aj na viaceré rozhodnutia

Krajských súdov v Slovenskej republike. Podľa názoru navrhovateľa v danom prípade bola na mieste
aplikácia ustanovenia § 150 ods. 2 OSP, keďže predmetom konania je suma 830,25 eura s prísl.,
teda je zrejmé, že ide o drobný spor, pričom trovy právneho zastúpenia vo výške 141,79 eura sú
značne neprimerané výške žalovanej pohľadávky. Z uvedených dôvodov navrhovateľ považuje právne
zastúpenie vedľajšieho účastníka v predmetnom konaní za nadbytočné, účelové a nehospodárne a

navrhuje, aby odvolací súd napadnutý výrok o trovách konania v zmysle ustanovenia § 220 OSP zmenil
tak, že vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania neprizná. Zároveň si uplatnil trovy konania v
odvolacom konaní vo výške 19,61 eura s DPH, pozostávajúce z jednej polovice právneho úkonu právnej
služby vo výške 9,96 eura s DPH a režijného paušálu k právnemu úkonu vo výške 9,65 eura s DPH
(podanie odvolania).

K odvolaniu sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu písomne vyjadril vedľajší účastník, ktorý
uviedol, že do konania vstúpil oznámením, ktorým zároveň vzniesol námietku premlčania, obsahujúcom
relevantnú právnu argumentáciu, ktorá mala za následok späťvzatie návrhu na začatie konania. Vedľajší
účastník nevidí význam v poukazovaní na jednotlivé neprijateľné podmienky, ktoré sú už judikované

inými súdmi ako neprijateľné, keď dlh odporcu je premlčaný. Námietka premlčania pritom nebola daná
zo strany hlavného účastníka a nemohla byť daná ani zo strany súdu. Námietka premlčania je právnou
námietkou vyplývajúcou z hmotnoprávnych predpisov. Bez právneho posúdenia veci a bez vznesenia
námietky premlčania zo strany vedľajšieho účastníka by v danom konaní nemohlo byť na ňu zo strany
súdu prihliadnuté, pričom je možné a aj pravdepodobné, že hlavný účastník by bol vo veci neúspešný

obdobne ako boli neúspešní ďalší spotrebitelia, od ktorých navrhovateľ vymáhal premlčané nároky
v prevažnej väčšine zo spotrebiteľských zmlúv, ktoré navyše obsahovali aj neprijateľné podmienky.
Poukázal na to, že súd v mnohých predchádzajúcich konaniach iniciovaných navrhovateľom v hrubom
rozpore s § 173 ods. 9 OSP preukázateľne vydal platobné rozkazy bez toho, aby ex offo skúmalneprijateľnosť podmienok spotrebiteľských zmlúv, čím poškodil spotrebiteľov a založil zodpovednosť
štátu voči spotrebiteľom. Z toho dôvodu je vstup vedľajšieho účastníka do obdobných konaní potrebný
a účelný. Argument, že za formálne a obsahovo podobné podania, ak ich podávajú aj v iných právnych

veciach, by účastníkom konania nemala prináležať v prípade plného úspechu v konaní náhrada trov
konania je do istej miery absurdný. Advokátovi nemôže byť na ujmu postup, ak z formálnej stránky
upravuje každé svoje podanie podobne a nemôže mu byť na ujmu ani to, keď na podobnú situáciu
používa podobnú (prípadne až takmer identickú) právnu argumentáciu. Treba mať na zreteli, že príprava
vzoru právnej argumentácie si vyžaduje taktiež odbornú znalosť a čas na jej prípravu. Pokiaľ by súd

chcel aplikovať argumenty navrhovateľa na všetky konania, nemohol by pre prípad plného úspechu v
konaní navrhovateľa priznať navrhovateľovi náhradu trov konania, pretože navrhovateľ je obchodnou
spoločnosťou, ktorá skupuje pohľadávky vyplývajúce zo spotrebiteľských zmlúv a samotný navrhovateľ
je v konaniach zastúpený advokátom (advokátskou kanceláriou), na základe čoho si navrhovateľ v
konaniach uplatňuje náhradu trov právneho zastúpenia, pričom právny zástupca navrhovateľa taktiež
používa pre množstvo prípadov štruktúru aj právnou argumentáciou podobné podania (návrh na začatie

konania, vyjadrenia a pod.). Takáto prax je však podľa názoru vedľajšieho účastníka v súčasnom
právnom prostredí úplne bežná. V predmetnom konaní neexistuje dôvod na nepriznanie práva na
náhradu trov vedľajšiemu účastníkovi a súd v tomto prípade o trovách konania správne rozhodol podľa
ust. § 142 ods. 1 OSP, a to vzhľadom na skutočnosť, že vedľajší účastník stojaci na strane odporcu mal
vo veci plný úspech. Stanovisko navrhovateľa popierajúce význam právneho zastúpenia vedľajšieho

účastníka považuje za účelové a zjavne nesprávne. Výklad, ktorý by z uplatňovania práv vedľajšieho
účastníka vylúčil možnosť dať sa právne zastúpiť, je nie iba absurdný, ale najmä odporujúci zákonom SR
a tiež predpisom EÚ, nakoľko pri jeho aplikovaní by nebolo možné prostredníctvom združenia riadne,
účelne a efektívne chrániť a presadzovať práva a oprávnené záujmy spotrebiteľov, a teda ani plniť
základnú úlohu spotrebiteľského združenia stanovenú legislatívou SR a EÚ. Vedľajšiemu účastníkovi

nie je možné odoprieť právo dať sa zastúpiť advokátom. Ak by mal súd prijať argumentáciu žalobcu,
potom vzhľadom na jeho nepochybne profesionálne vymáhanie pohľadávok by sa malo to isté pravidlo
aplikovaťnanehosamotnéhoaajjehoprávnezastúpeniebysajavilonadbytočnéazbytočnenavyšujúce
trovy konania. Niet žiaden dôvod, aby v danom prípade neúspech navrhovateľa v konaní, ktorého si
musel byť navrhovateľ predom vedomý, znášal spotrebiteľ ako úspešná strana. Ak sa odvolací súd

stotožní s názorom navrhovateľa, vedľajší účastník to z vyššie uvedených dôvodov považuje okrem
porušenia základných procesných práva aj za podstatný zásah do činnosti občianskeho združenia
vymedzenej zákonom a právnymi predpismi EÚ a zároveň za zásadné obmedzenie práv spotrebiteľov
v rámci súdneho konania, a preto žiada, aby odvolací súd v zmysle § 109 ods. 1 písm. c/ OSP pred
vydaním rozhodnutia konanie prerušil a požiadal Súdny dvor Európskych spoločenstiev (Súdny dvor

Európskej únie) o rozhodnutie o práve spotrebiteľského združenia na plnohodnotné právne zastúpenie,
vrátane práva na priznanie náhrady trov konania, v prípade, ak procesné úkony združenia budú v
súdnom procese na prospech spotrebiteľa a budú mať v časti týkajúcej sa účasti spotrebiteľského
združenia za následok úspech vo veci - ako o predbežnej otázke.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti žiadal, aby odvolací súd navrhovateľom napadnuté uznesenie súdu
prvého stupňa potvrdil. Vedľajší účastník zároveň žiada o priznanie náhrady trov odvolacieho konania
pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia vo výške 40,52 eura s DPH za jeden úkon právnej služby
(vyjadrenie), vrátane režijného paušálu (9,656 eura s DPH).

Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212
ods. 1 OSP), rozhodujúc o podanom odvolaní bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 214
ods. 2 OSP dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky na potvrdenie ani na zmenu napadnutého
rozhodnutia, preto napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ OSP zrušil
a podľa odseku 2 tohto ustanovenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Podľa § 29 ods. 1 OSP ak nie je zastúpený ten, kto nemôže pred súdom samostatne konať, súd ustanoví
mu opatrovníka, ak je tu nebezpečenstvo z omeškania. Rovnako sa postupuje, ak tak ustanovuje
osobitný predpis.

Pokiaľ neurobí iné opatrenia, môže súd ustanoviť opatrovníka aj účastníkovi, ktorého pobyt nie je známy,
ktorému sa nepodarilo doručiť na známu adresu v cudzine alebo ak je doručenie písomnosti v cudzine
spojené s ťažko prekonateľnými prekážkami, ktorý je postihnutý duševnou poruchou alebo ktorý nie je
schopný zrozumiteľne sa vyjadrovať (ods. 2).Sudca alebo poverený zamestnanec súdu zruší uznesenie o ustanovení opatrovníka, ak pominú dôvody,
pre ktoré bol opatrovník ustanovený (ods. 4).

Ak súd nerozhodne inak, opatrovník ustanovený podľa odsekov 1 až 4 zastupuje účastníka v konaní
pred súdom prvého stupňa, v odvolacom konaní a v dovolacom konaní (ods. 5).

Podľa § 29 ods. 6 OSP za opatrovníka súd ustanoví osobu pôsobiacu v rodinnom, pracovnom,

kultúrnom, prípadne v inom prostredí, ktoré je účastníkovi blízke. Súd môže za opatrovníka ustanoviť
aj obec. Súd nemôže ustanoviť za opatrovníka zamestnanca súdu, ktorý prejednáva vec; to neplatí vo
veciach, v ktorých hodnota pohľadávky bez príslušenstva v čase začatia konania neprevyšuje 1.000 eur
(ďalej len „drobné spory“) .

V prípade, že súdom dôkladné šetrenie zisťovania pobytu účastníka konania zostalo bezvýsledné,

ustanoví mu v zmysle § 29 ods. 2 OSP opatrovníka uznesením, proti ktorému je prípustné odvolanie
s tým, že toto uznesenie sa doručuje opatrovníkovi a účastníkom s výnimkou tých, ktorých pobyt nie
je známy.

Podľa § 47 ods. 1 OSP do vlastných rúk treba doručiť písomnosti, pri ktorých tak ustanovuje zákon, a

iné písomnosti, ak to nariadi súd.

Podľa § 49 ods. 7 OSP uznesenie o ustanovení opatrovníka účastníkovi, ktorého pobyt nie je známy,
sa doručí iba ustanovenému opatrovníkovi.

Podľa § 79 ods. 4 OSP návrh na začatie konania a jeho prílohy doručí súd ostatným účastníkom do
vlastných rúk. Návrh, ktorý spĺňa náležitosti podľa odseku 1 a jeho prílohy, súd odošle do 60 dní od
doručenia návrhu.

Podľa § 158 ods. 2 OSP rovnopis písomného vyhotovenia rozsudku sa doručuje účastníkom, prípadne

ich zástupcom do vlastných rúk.

Podľa § 155 ods. 1 OSP obsah rozhodnutia vo veci samej vysloví súd vo výroku rozsudku. Vo výroku
rozhodne tiež o povinnosti na náhradu trov konania, pokiaľ sa o nej nerozhoduje samostatne.

Podľa § 167 ods. 1 OSP ak zákon neustanovuje inak, rozhoduje súd uznesením. Uznesením sa
rozhoduje najmä o podmienkach konania, o zastavení alebo prerušení konania, o odmietnutí návrhu na
začatie konania, o zmene návrhu, o späťvzatí návrhu, o zmieri, o trovách konania, ako aj o veciach,
ktoré sa týkajú vedenia konania.

Podľa odseku 2 tohto ustanovenia ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane
ustanovenia o rozsudku.

Podľa § 168 ods. 2 OSP uznesenie súd doručí účastníkom, ak je proti nemu odvolanie alebo ak to je pre
vedenie konania potrebné alebo ak ide o uznesenie, ktorým sa účastníkom ukladá nejaká povinnosť.

Zobsahuspisuvpreskúmavanejvecivyplýva,žesúdprvéhostupňauznesenímzodňa5.februára2014,
č. k. 14C/118/2014-56 zrušil svoj platobný rozkaz č. k. 15Ro/6/2012-21 zo dňa 05. 03. 2012 v celom
rozsahu a konanie zastavil, pričom zároveň rozhodol, že o trovách konania súd rozhodne osobitným
rozhodnutím po právoplatnosti tohto uznesenia.

Toto uznesenie však súd prvého stupňa vôbec nedoručil odporcovi, o ktorom v úvodnej časti uznesenia
(záhlaví) uviedol, že je na neznámom mieste, teda toto uznesenie o zastavení konania ani nemohlo
nadobudnúť právoplatnosť, keďže ho súd doručoval iba právnemu zástupcovi navrhovateľa a právnemu
zástupcovi vedľajšieho účastníka na strane odporcu, a takýmto postupom súdu sa odporcovi odňala

možnosť konať pred súdom (§ 221 ods. 1 písm. f/), a keďže uznesenie o zastavení konania nenadobudlo
právoplatnosť, nemohol ani súd prvého stupňa, ktorý si (zrejme v zmysle § 151 ods. 3 OSP) vyhradil, že
o trovách konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, rozhodnúť o trovách konania
napadnutým uznesením, pričom ani toto, odvolaním napadnuté uznesenie nebolo vôbec doručovanéodporcovi a o trovách odporcu v ňom ani nebolo rozhodované, čo je v rozpore s ustanovením § 146
ods. 1 a 2, § 155 ods. 1 a § 167 ods. 1, 2 OSP.
Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam sa odvolací súd ani vecne nemohol zaoberať dôvodmi podaného

odvolania a nutne musel napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému
súdu na ďalšie konanie za účelom odstránenia hore vytýkaných pochybení.

Podľa § 224 ods. 3 OSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie, rozhodne o náhrade trov konania súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci.

Podľa § 226 OSP ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 posledná veta zák. č.
757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.