Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 31. máj 2013

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Co/285/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110209415
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Šramková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1110209415.2

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: J.. P. T., N.. R., W. U. H. Č.. XX, XXX XX U.,
zastúpená JUDr. Vojtechom Földesom, advokátom, so sídlom Jaskový rad č. 163, 831 01 Bratislava,
proti odporcovi: Fond Sociálneho rozvoja, so sídlom Špitálska č. 6, 814 55 Bratislava, o náhradu mzdy,
na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I, č. k. 10C 34/2010 - 123 zo dňa
11.02.2013 v spojení s uznesením, č. k. 10C 34/2010 - 122 zo dňa 11.02.2013 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa, č. k. 10C 34/2010 - 123 zo dňa 11.02.2013 v spojení s uznesením, č.
k. 10C 34/2010- 122 zo dňa 11.02.2013 sa z r u š u j e a vec sa v r a c i a súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom, č. k. 10C34/2010 - 123 zo dňa 11.02.2013 v spojení s uznesením, č.
k. 10C 34/2010 - 122 zo dňa 11.02.2013 uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľke náhradu

mzdy vo výške 35.229,86 Eur brutto v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vydanie rozhodnutia
o náhrade trov konania si súd prvého stupňa vymienil do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci
samej.
Návrhom vo veci samej, doručeným súdu prvého stupňa dňa 26.02.2010 sa navrhovateľka domáhala,
aby súd určil, že výpoveď z pracovného pomeru z dôvodu organizačných zmien, č. j. 614/2009 zo dňa
21.09.2009 daná odporcom je neplatná a pracovný pomer u odporcu naďalej trvá. Súčasne žiadala, aby

súd odporcu zaviazal na náhradu mzdy titulom neplatne skončeného pracovného pomeru a na náhradu
trov konania.
Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie odôvodnil tým, navrhovateľke vznikol nárok na náhradu mzdy
prvýmdňomuplynutiavýpovednejlehoty,atodňom01.01.2010,nakoľkovýpovednálehotamalauplynúť
dňa 31.12.2009, pričom navrhovateľka listom doručeným odporcovi dňa 30.12.2009 oznámila, že trvá na
tom, aby ju odporca ďalej zamestnával. Súd tak navrhovateľke priznal náhradu mzdy za celé obdobie, až

do právoplatnosti rozsudku, ktorým bol potvrdený medzitýmny rozsudok, ktorým súd určil, že pracovný
pomer navrhovateľky bol neplatne skončený.
Navrhovateľka po skončení pracovného pomeru bola odo dňa 11.01.2010 do 31.07.2010 evidovaná
na Úrade práce sociálnych vecí a rodiny ako uchádzač o zamestnanie. Súd prvého stupňa mal
za preukázané, že navrhovateľka bola od augusta 2010 zamestnaná u zamestnávateľa ANKEL
TRADE, s. r. o., pričom pracovný pomer bol skončený z dôvodu zániku zamestnávateľa. Následne

na základe pracovnej zmluvy zo dňa 15.l0.2010 bola navrhovateľka zamestnaná u zamestnávateľa
Profinex Košice, a to do 31.12.2011. U oboch zamestnávateľov navrhovateľka poberala minimálnu
mzdu vo výške 307,70 Eur. V súčasnosti je navrhovateľka zamestnaná v obchodnej spoločnosti
HT servis, s. r. o.. Zamestnávatelia navrhovateľky majú sídlo v Košiciach a navrhovateľka tak musí
cestovať za prácou. Podľa názoru súdu prvého stupňa skutočnosť, že sa navrhovateľka v dôsledku
neplatne skončeného pracovného pomeru zamestnala nemôže byť dôvodom na zníženie povinnosti

odporcu platiť navrhovateľke náhradu mzdy titulom neplatne skončeného pracovného pomeru za
žalované obdobie. Taktiež nemôže byť navrhovateľke na ťarchu skutočnosť, že odmietla pracovnémiesto ponúkané odporcom, nakoľko odporca ponúkol navrhovateľke na výber len možnosť uzatvorenia
krátkodobých pracovných pomerov na dobu určitú. Súd neznížil výšku náhrady mzdy, nakoľko mal na
základe vykonaného dokazovania za to, že navrhovateľka svojím konaním nespôsobila daný stav.

Ďalej súd prvého stupňa poukázal na to, že je podľa § 156 ods. 4 O. s. p. viazaný vyhláseným
rozsudkom, v dôsledku čoho súd už nemohol rozhodnúť o náhrade mzdy uplatnenej navrhovateľkou len
do dňa 06.07.2012, kedy nadobudol právoplatnosť medzitýmny rozsudok, ktorým súd určil, že odporca
s navrhovateľkou neplatne skončil pracovný pomer a vo zvyšku návrh na náhradu mzdy zamietnuť.
Rozsudok súdu prvého stupňa napadol dňa 04.04.2013 odvolaním odporca. Mal za to, že rozhodnutie

súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 205 ods. 2 písm. f)
O. s. p.. Odporca žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a navrhovateľke priznal
náhradu mzdy za čas 12 mesiacov. Za čas presahujúci 12 mesiacov žiadal náhradu mzdy primerane
znížiť, prípadne náhradu mzdy navrhovateľke nepriznať.
Odporca podané odvolanie odôvodnil tým, že súd prvého stupňa navrhovateľke priznal náhradu mzdy
za obdobie od 01.01.2010, t. j. odo dňa nasledujúceho po neplatnom skončení pracovného pomeru, a to

až do 26.07.2010, kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok, ktorým bol potvrdený medzitýmny rozsudok,
na základe ktorého súd určil, že odporca s navrhovateľkou neplatne skončil pracovný pomer. Poukázal
na § 79 ods. 2 Zákonníka práce s tým, že žiadal, aby súd prvého stupňa navrhovateľke priznal náhradu
mzdy len za obdobie 12 mesiacov a vo zvyšku návrh zamietol dôvodiac, že navrhovateľka bola a je
zamestnaná, pracovala a pracuje v oblasti, v ktorej pracovala u odporcu, pričom odporca jej ponúkol

možnosť zamestnať sa u neho. Súd prvého stupňa však vo svojom rozhodnutí uvedené skutočnosti
nezohľadnil.
Navrhovateľka sa k podanému odvolaniu odporcu nevyjadrila.
Odvolací súd preskúmal vec v medziach podaného odvolania podľa § 212 ods. 1 O. s. p. bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru, že podané odvolanie odporcu

je dôvodné.

Predmetom konania je rozhodovanie o nároku na náhradu mzdy pri neplatnom skončení pracovného
pomeru.

Podľa§79ods.1Zákonač.311/2001Z.z.vzneníúčinnomod01.03.2010do31.12.2010(ďalejlen„ZP“)
ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer
okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby
ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno
od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ

je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho
priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do
času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného
pomeru.

Podľa § 79 ods. 2 ZP ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť náhrada mzdy,
presahuje 12 mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť mzdu za čas
presahujúci 12 mesiacov primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy zamestnancovi vôbec nepriznať.

Z konania pred súdom prvého stupňa mal odvolací súd za preukázané, že odporca dňa 21.10.2009

s navrhovateľkou neplatne skončil pracovný pomer výpoveďou (Rozsudok súdu prvého stupňa, č. k.
10C 34/2010 - 79 zo dňa 19. októbra 2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, č. k.
4Co 99/2012 - 100 zo dňa 20. júna 2012, právoplatné dňa 06.07.2012. Navrhovateľka bola u odporcu
zamestnaná na základe pracovnej zmluvy zo dňa 12.04.2007, na základe ktorej mala v rámci náplne
práce tvoriť rozvojové projekty na účely využívania finančných prostriedkov z predvstupových nástrojov

EÚ a podobne, v zmysle neskorších dodatkov.

Nakoľko navrhovateľka listom zo dňa 29.12.2009, doručeným odporcovi dňa 30.12.2009 oznámila, že
podľa § 79 ods. 1 ZP má udelenú výpoveď za neplatnú, pričom trvá na tom, aby ju vzhľadom na
neplatnosť výpovede odporca ďalej zamestnával, navrhovateľke podľa § 79 ods. 1 ZP vznikol voči

odporcovi nárok na náhradu mzdy, a to v sume jej priemerného zárobku počnúc dňom, kedy odporcovi
ako zamestnávateľovi oznámila, že trvá na ďalšom zamestnávaní.Navrhovateľka pritom bola od augusta 2010 zamestnaná v spoločnosti ANKEL TRADE s. r. o. a na
základe pracovnej zmluvy zo dňa 15.10.2010 bola zamestnaná v spoločnosti Profinex Košice s. r. o.,
pričom jej hrubý mesačný príjem v uvedených spoločnostiach mal predstavovať sumu 307,70 Eur. Na

pojednávanídňa30.03.2011navrhovateľkapoukázalatiežnavýkonprácenadohodu,atopreobčianske
združenia Eduka a Augustum so sídlom v Košiciach. Následne bola navrhovateľka zamestnaná v
spoločnosti N HD Servis s. r. o. Košice., kde poberala plat vo výške 302,- Eur. V zmysle vyjadrenia zo
dňa 17.07.2012 bolo navrhovateľke ponúknuté pracovné miesta na pozícii „projektový manažér“ alebo
„manažér“, a to na dobu určitú, na zastupovanie počas materskej dovolenky.

Navrhovateľka sa vzhľadom na neplatnosť výpovede z pracovného pomeru voči odporcovi domáhala
priznania náhrady mzdy počnúc 01.01.2010, a teda odo dňa nasledujúceho po dni, kedy malo dôjsť k
neplatnému skončeniu pracovného pomeru až do doby, kedy jej odporca umožní výkon práce podľa
pracovnej zmluvy, pričom si uplatňovala náhradu mzdy výške 1.144,51 Eur mesačne. Súd prvého
stupňa navrhovateľke priznal náhradu mzdy za obdobie od neplatného skončenia pracovného pomeru

do nadobudnutia právoplatnosti medzitýmneho rozsudku, ktorým bola určená neplatnosť skončenia
predmetného pracovného pomeru, a teda náhradu mzdy za obdobie takmer 31 mesiacov v konečnej
výške 35.229,86 Eur vo výške uplatnenej navrhovateľkou.

Podľa § 157 ods. 2 O. s. p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal

a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne,
jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov
vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy
a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Odvolací súd opätovne udáva, že podľa § 157 ods. 2 O. s. p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa
navrhovateľ (žalobca) domáha a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne
iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a
ktorénie,zktorýchdôkazovvychádzalaakýmiúvahamisaprihodnotenídôkazovriadil,prečonevykonal
navrhnuté dôkazy a ako vec právne právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo

presvedčivé.
Rozhodnutie, ktoré nerešpektuje zásady uvedené v ustanovení § 157 O. s. p. je nepreskúmateľné.
Výrok rozhodnutia musí zodpovedať výsledkom dokazovania a vyhodnotenia dôkazov. To sa musí
prejaviť v odôvodnení rozhodnutia a dôvody preto musia byť jasné a presvedčivé. Povinnosť súdu riadne
odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu

rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada i s jeho špecifickými námietkami. Porušením uvedeného práva
účastníka na jednej strane a povinnosti súdu na druhej strane, sa účastníkovi konania odníma možnosť
náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných riadnych
a mimoriadnych opravných prostriedkov.
Po preskúmaní veci dospel odvolací súd k záveru, že odôvodnenie rozsudku nezodpovedá citovanému

ustanoveniu a právu účastníkov konania na spravodlivé súdne konanie.
Napriek skutočnosti, že odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa je rozsiahle, v prevažnej časti je
len opisom časti rozhodnutí a citáciou právnych predpisov. Súd prvého stupňa však v odôvodnení
napadnutého rozsudku nedal presvedčivú a jasnú odpoveď na podstatné otázky súvisiace s predmetom
súdnej ochrany.

Z odôvodnenia rozhodnutia súdu musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri
hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Požiadavka preskúmateľnosti
právneho posúdenia veci pritom nie je naplnená, keď odôvodnenie rozsudku obsahuje iba odkaz,
prípadne výpočet súdnych rozhodnutí alebo právnych predpisov, ktoré súd na zistený skutkový stav
použil. V dôvodoch rozhodnutia je totiž nevyhnutné vyložiť právne aplikačné úvahy, ktoré súd viedlo k

podradeniu skutkovej podstaty pod príslušnú právnu normu (prípadne použitiu príslušného judikátu).
Odvolací súd poukazuje na to, že súčasťou odôvodnenia rozsudku o určení povinnosť zaplatiť náhradu
mzdy musí byť tiež vysvetlenie, na základe čoho súd dospel k záveru, že navrhovateľ má nárok na
zaplatenie takejto sumy a odôvodnil tiež priznanú výšku.
Z obsahu rozhodnutie nie je vôbec zrejmé ako súd dospel k výške náhrady mzdy, ktorú navrhovateľke

priznal a postráda akýkoľvek výpočet, ako dospel k tejto výške (výpočet priemernej mzdy).
Súd prevzal výšku sumu z výpočtu navrhovateľky (jej právneho zástupcu) zo dňa 7.2.2013. Ale ani z
toho vyjadrenia nie je zrejmé ako navrhovateľka k uplatnenej sume dospela.Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie i postup súdu, ktorým znemožnil účastníkovi konania
realizáciu jeho procesných práv, pričom takýmto právom je i právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia.
Povinnosti súdu riadne odôvodniť svoje rozhodnutie korešponduje právo účastníka na dostatočné a

presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia. Porušením tohto práva sa účastníkovi odníma možnosť skutkovo
a právne reagovať na rozhodnutie súdu, proti ktorému chce využiť možnosť opravného prostriedku.
Nedostatok riadneho, dostatočného a presvedčivého odôvodnenia rozhodnutia, ktoré nerešpektuje §
157 ods. 2 O. s. p. a neobsahuje požadované náležitosti, predstavuje porušenie práva na spravodlivé
súdne konanie a je dôvodom pre zrušenie rozhodnutia podľa § 221 ods. 1 písm. f) O. s. p..

Z uvedených dôvodov odvolací súd konštatuje, že rozsudok súdu prvého stupňa nespĺňa náležitosti §
157 ods. 2 O. s. p., keďže z rozsudku súdu prvého stupňa nevyplýva ako u k priznanej sume súd prvého
stupňa dospel.
Odvolací súd ďalej poukazuje na to, že návrh zamestnávateľa na nepriznanie náhrady mzdy pritom
podľa obsahu zahŕňa aj návrh na zníženie náhrady mzdy (R 90/1970).

Právna úprava poskytovania nárokov zo strany zamestnávateľa pri neplatnom skončení pracovného
pomeru podľa § 79 ods. 1, ods. 2 ZP zamestnávateľovi umožňuje požiadať konajúci súd, aby
za predpokladu, že náhrada mzdy poskytovaná titulom neplatného skončenia pracovného pomeru
presahuje 12 mesiacov, súd zamestnancovi náhradu mzdy za presahujúce obdobie primerane znížil

alebo vôbec nepriznal. Zákon dôvody priznania nároku na zníženie náhrady mzdy, prípadne jej
nepriznania nešpecifikuje. V zmysle konštantnej judikatúry súd pri rozhodovaní o znížení nároku na
náhradu mzdy, prípadne o jej nepriznaní má brať na zreteľ jednak možnosť či ochotu pracovníka
vykonávať prácu (R 90/1970), ďalej skutočnosť, či sa pracovník po neplatnom skončení pracovného
pomeru zapojil do práce, prípadne z akých dôvodov tak neurobil Súd tak musí uvážiť, či pracovník mal

možnosť obstarať si inú vhodnú prácu, za akých podmienok, či a aké zárobky dosahoval, či sa pritom
jednalo o nepriaznivé okolnosti (R 33/1977). Súd prihliadne aj na okolnosti, za ktorých zamestnanec svoj
zárobok dosiahol, či vykonával prácu zodpovedajúcu jeho kvalifikácii, pracoval nadčas, s mimoriadnym
vypätím a podobne. K zníženiu či nepriznaniu náhrady mzdy pritom súd môže pristúpiť len vtedy, ak po
zhodnotení všetkých okolností prípadu možno vyvodiť, že pracovník sa zapojil (mohol zapojiť) do práce

v inej organizácii za podmienok v zásade rovnocenných alebo dokonca výhodnejších, než by mal pri
výkone pracovnej zmluvy, ak by zamestnávateľ plnil svoju povinnosť prideľovať mu prácu (R 48/1997).

S poukazom na vyššie uvedené sa odvolací súd sa preto nestotožnil s argumentáciou súdu prvého
stupňa, namietanou tiež odporcom v odvolaní, ktorý skutočnosť, že navrhovateľka bola v čase, za

ktorý jej mala byť poskytnutá náhrada mzdy zamestnaná, ako aj skutočnosť, že navrhovateľka odmietla
pracovné ponuky odporcu, i keď sa malo jednať o pracovný pomer na dobu neurčitú či na kratší pracovný
čas vyhodnotil tak, že tieto nemôžu byť navrhovateľke na ťarchu pri rozhodovaní o priznaní nároku na
náhradu mzdy. S poukazom na znenie § 79 ods. 2 ZP ako aj konštantnú judikatúru má odvolací súd za
to, že je povinnosťou súdu prvého stupňa sa v novom konaní uvedenými skutočnosťami zaoberať a tieto

zohľadniť pri rozhodovaní o znížení či nepriznaní náhrady príjmu navrhovateľky za dotknuté obdobie.

V súvislosti s vykonanou opravou výroku rozsudku súdu prvého stupňa, č. k. 10C 34/2010 - 123 zo
dňa 11.02.2013 a to uznesením, č. k. 10C 34/2010 - 122 zo dňa 11.02.2013, ktorým bola upravená
výška náhrady mzdy priznanej navrhovateľkou na náhradu mzdy „brutto“, s poukazom na aplikáciu §

40 ods. 3 O. s. p. a vykonávanie opravy chýb v zápisnici odvolací súd poukazuje na znenie § 156
ods. 4 O. s. p., podľa ktorého len čo sú vyhlási rozsudok je ním viazaný. Odvolací súd má za to, že
použitím § 40 ods. 3 O. s. p. nie je možné opraviť vyhlásený výrok rozsudku súdu prvého stupňa
v takom rozsahu, ako bol vykonaný súdom prvého stupňa. Uvedenú nesprávnosť je možné odstrániť
len postupom podľa § 222 ods. 3 písm. c) O. s. p., za predpokladu napadnutia dotknutého výroku

rozhodnutia opravným prostriedkom účastníkmi konania. Nakoľko však rozhodnutie súdu prvého stupňa
bolo účastníkom napadnuté riadnym opravným prostriedkom, zrušovacím rozhodnutím odvolacieho
súdu došlo k zrušeniu tiež opravného uznesenia. K postupu podľa § 40 ods. 3 O. s. p. možno pristúpiť
predovšetkým pri odstraňovaním eventuálnych chýb v písaní či zrejmých nesprávností zistených v
protokolácii zápisnice.

Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. h)
O. s. p. v spojení s § 221 ods. 2 O. s. p. zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a
rozhodovanie.Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.