Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. január 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5CoE/2/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5615204186
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5615204186.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, vo veci exekučného konania oprávnenej: POHOTOVOSŤ,
s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, právne zast. JUDr. Martinom Máčajom,
advokátom, so sídlom T., H. XX, proti povinnému: E. T., nar. X.XX.XXXX, bytom J. P. XXX pre vymoženie
173,47 eur s príslušenstvom, vedeného súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, so sídlom
Exekútorského úradu T., W. XX, pod sp.zn. Ex 21803/15, v štádiu konania pred vydaním poverenia

súdnemu exekútorovi, na základe odvolania oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský
Mikuláš č.k. 1Er/2064/2015-6 zo dňa 24.6.2015, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

Povinnému a súdnemu exekútorovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd uznesením rozhodol tak, že exekučné konanie sa zastavuje a účastníkom sa náhrada trov
exekučného konania nepriznáva.

Prvostupňový súd v odôvodnení písomného vyhotovenia svojho uznesenia konštatoval, že právny
zástupca oprávnenej spísal pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým do zápisnice návrh
na vykonanie exekúcie, čím sa dňa 14.3.2015 začalo exekučné konanie pod sp.zn. Ex 21803/15 na

vymoženie 173,47 eur s príslušenstvom. Oprávnená svoj návrh podložila rozhodcovským rozsudkom
zo dňa 29.1.2008, sp.zn. SR 00080/08, ktorý vydal JUDr. Gabriel Havrilla, rozhodca Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské
rameno 8, Bratislava, IČO: 35 922 761. Súd pri skúmaní podmienok konania zistil procesnú prekážku,
ktorú nemožno odstrániť.

V súvislosti s právnym posúdením veci prvostupňový súd citoval ust. § 251 ods. 4, § 104 ods. 1 a
§ 159 ods. 3 O.s.p. a ďalej uviedol, že oprávnená sa návrhom na vykonanie exekúcie na základe toho
istého exekučného titulu a voči tomu istému povinnému ako v konaní vedenom na tunajšom súde pod
sp.zn. 7Er/260/2008. Dňa 26.5.2008 pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým začalo exekučné
konanie pod sp.zn. Ex 3453/08 pre vymoženie pohľadávky vo výške 29.700,- Sk s príslušenstvom.
Predmetná exekúcia bola uznesením Okresného súdu Liptovský Mikuš č.k. 7Er/260/2008-35 zo dňa

15.2.2010, v spojení s uznesením Krajského súdu č.k. 6CoE/39/2011-57 zo dňa 31.3.2011 zastavená
z dôvodu, že rozhodcovský rozsudok priznáva zákonom nedovolené plnenie. Oprávnená aj napriek
tomu, že súd exekúciu zastavil, pre jej nedôvodnosť sa opakovane domáha voči povinnému plnenia z
toho istého rozhodcovského rozsudku. Prekážka res iudicata je procesnou prekážkou, ktorú nemožno
odstrániť. Súd už právoplatne rozhodol, že exekúcia vedená na podklade predmetného rozhodcovského
rozsudku je neprípustná a toto rozhodnutie predstavuje prekážku rozhodnutej veci. Pokiaľ oprávnená

nedisponuje iným exekučným titulom, je vylúčené, aby si novým návrhom na vykonanie exekúcie
uplatnila akékoľvek nároky z listiny, ktorú už súd vyhodnotil ako nespôsobilý exekučný titul. Vzhľadomk tomu, že Exekučný poriadok neupravuje procesný postup v prípade res iudicata, súd subsidiárne
vychádzal z citovaných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku a exekučné konanie zastavil. o
trovách exekučného konania súd rozhodol tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal. Oprávnená podala

nedôvodný návrh na vykonanie exekúcie a ostatným účastníkom trovy exekučného konania nevznikli.

Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený prostredníctvom
právneho zástupcu. Ako odvolacie námietky uviedol, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie a
súdny exekútor požiadal príslušný exekučný súd o vydanie poverenia. V tejto fáze exekučného konania

príslušný exekučný súd rozhoduje výlučne o podanom návrhu na vydanie poverenia, pričom prípustnými
výsledkami sú buď vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, alebo vydanie uznesenia o zamietnutí
návrhu na vydanie poverenia. Zamietnuť žiadosť o vydanie poverenia je exekučný súd oprávnený
výlučne v prípade, ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom.
Exekučný súd o návrhu na vydanie poverenia nerozhodol, ale bez zákonného oprávnenia rozhodol
uznesením o zastavení exekučného konania. Ďalej uviedol, že exekučný súd nesprávne aplikoval § 251

ods. 4, § 159 ods. 3, § 104 ods. 1 prvá veta a § 103 O.s.p., pretože v exekučnom konaní nie je možné na
predchádzajúce exekučné konanie, ktoré sa skončilo uznesením o zastavení exekúcie podľa § 57 ods.
2 Exekučného poriadku v spojení s § 45 ods. 1 a 2 zákona o rozhodcovskom konaní, aplikovať zásadu
res iudicata. Uviedol, že vecou je potrebné chápať len autoritatívne rozhodovanie o hmotnoprávnych
právach a povinnostiach účastníkov konania. Na vytvorenie prekážky rozhodnutej veci nestačí, ak sa v

konaní nevysloví meritórny záver a konanie skončí z procesných dôvodov (napr. zastavenie konania pre
späťvzatie, zamietnutie žaloby pre absenciu naliehavého právneho záujmu a pod.), ale je nutné, aby vec
bola meritórne prejednaná a by bolo o tejto veci rozhodnuté. Exekučné konanie však nemá vo svojom
predmete „vec“, o ktorej by sa mohlo právoplatne rozhodnúť, predstavuje len vykonávacie konanie,
ktorého obsahom je nútený výkon už právoplatne rozhodnutej veci, nemá merito veci. Akékoľvek

skončenie exekučného konania preto nie je spôsobilé vytvoriť prekážku rozhodnutej veci. Poukázal na
vôľu zákonodarcu, ktorý v Exekučnom poriadku úmyselne neuvádza prekážku rozhodnutej veci ako
vadu konania, ktorá by bránila ďalšiemu postupu, teda nepochybne nemal v úmysle, aby táto vada
konania bola uplatňovaná použitím ust. § 251 ods. 4 O.s.p.. Žiadal napadnuté uznesenie zrušiť a vec
vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu vymedzenom ust. § 212 ods. 1 O.s.p.
a bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) napadnuté uznesenie potvrdil ako vecne správne

podľa § 219 ods. 1 O.s.p.

Podľa § 159 ods. 3 O.s.p., len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.

Podľa § 251 ods. 4 O.s.p., na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu 31) sa

použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje
sa však vždy uznesením.
31) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.

Podľa § 103 O.s.p., kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých
môže konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 104 ods. 1 O.s.p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi

vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s
podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.

Odvolací súd konštatuje, že na základe toho istého exekučného titulu -bola vedená exekúcia v prospech
toho istého oprávneného a proti tomu istému povinnému. Táto exekúcia bola zastavená uznesením nie

z procesného hľadiska, ale z dôvodu rozporu exekučného titulu so Zákonom o rozhodcovskom konaní,
teda po meritórnom posúdení podmienok exekučného konania.Podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR č.k. 4Cdo/311/2012 zo dňa 28.03.2013 prekážka právoplatne
rozhodnutej veci sa v exekučnom konaní posudzuje primerane k špecifikám tohto konania. Keďže
Exekučný poriadok nemá ustanovenie upravujúce prekážku právoplatne rozhodnutej veci, je potrebné

aj na exekučné konanie primerane aplikovať ustanovenie § 159 ods. 3 O.s.p., ktoré výslovne upravuje
zásadu, v zmysle ktorej platí, že len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať
znova. Primeranosť použitia citovaného ustanovenia sa prejavuje napr. v tom, že v sporovom konaní
v zásade platí, že o veci samej súd rozhoduje rozsudkom (§ 152 ods. 1 veta prvá O.s.p.), pričom
zákon stanovuje prípady, v ktorých súd o veci samej rozhoduje uznesením, zatiaľ čo v exekučnom

konaní súd vždy rozhoduje len uznesením. Z uvedeného uznesenia najvyššieho súdu vyplýva, že keďže
Exekučný poriadok nemá ustanovenie upravujúce prekážku právoplatne rozhodnutej veci, je potrebné
aj na exekučné konanie subsidiárne aplikovať O.s.p., ktoré upravuje inštitút res iudicata.

Odvolací súd má za to, že exekučný súd v konaní postupoval správne, keď zastavil exekučné konanie,
ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť. Exekučný súd vo svojom

uznesení správne konštatoval, že res iudicata je procesnou prekážkou, ktorú nemožno odstrániť,
nakoľko súd už právoplatne rozhodol, že exekúcia vedená na podklade predmetného rozhodcovského
rozsudku je neprípustná (t.j. rozhodol meritórne posudzujúc podmienky vedenia exekučného konania,
v danom prípade vykonateľnosť exekučného titulu), čoho dôsledkom bolo zastavenie tejto exekúcie a
toto rozhodnutie teda predstavuje prekážku rozhodnutej veci.

Pokiaľ oprávnený v odvolaní poukazuje na uznesenie NS SR sp. zn. 7Cdo/108/2012 zo dňa 23.01.2013
a namieta, že v rámci exekučného konania pri rozhodovaní o žiadosti exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie príslušný exekučný súd je povinný len vydať poverenie na vykonanie exekúcie alebo
vydať uznesenie o zamietnutí návrhu na vydanie poverenia, súd konštatuje, že poukaz na uznesenie

najvyššieho súdu sp. zn. 7Cdo/108/2012 je nenáležitý v tom, že skutkový stav v danej právnej veci je
odlišný od skutkového stavu, ktorý bol vo veci 7Cdo/108/2012, keďže v tejto veci prekážka právoplatne
rozhodnutej veci nebola zistená. Pokiaľ však v exekučnom konaní je takáto vada zistená, v súlade
s § 103 O.s.p. v spojení s § 251 ods. 4 O.s.p. kedykoľvek za konania súd prihliada na to, či sú
splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania). Teda aj v štádiu pred vydaním

poverenia musí súd prihliadnuť na neodstrániteľný nedostatok podmienky vedenia exekučného konania,
ktorý v danom prípade predstavuje prekážka res iudicata. Ak sa táto prekážka konania vyskytuje, musí
súd na ňu prihliadnuť a exekučné konania zastaviť v ktoromkoľvek jeho štádiu, t.j. aj v štádiu pred
vydaním poverenia exekútorovi.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a contrario v spojení s §
224 ods. 1 O.s.p. Úspešným účastníkom súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože si
ju neuplatnili.

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.