Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 1. apríl 2016

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 13C/165/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7912215962
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Franková
ECLI: ECLI:SK:OSTV:2016:7912215962.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov, sudkyňa JUDr. Eva Franková, v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s. r.
o., Pribinova ul. č. 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Fridrich Paľko, s. r. o., Grösslingova 4,
811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti odporcovi: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky, Župné námestie 13, 813 11 Bratislava o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej
ujmy takto

r o z h o d o l :

I. Návrh navrhovateľa súd zamieta.

II. Účastníkom súd trovy konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal, aby súd uložil odporcovi povinnosť uhradiť škodu a
nemajetkovú ujmu z dôvodu, že v exekučnom konaní č. k. 14Er/11/2010 nerozhodol o vydaní poverenia
na vykonanie exekúcie v zákonnej 15-dňovej lehote podľa Exekučného poriadku. Tvrdil, že je daná
zodpovednosť odporcu za vznik škody a vznik nemajetkovej ujmy podľa z. č. 514/2003 Z. z., preto
uplatňuje z titulu majetkovej škody voči odporcovi sumu 125,- Eur a z titulu nemajetkovej ujmy 446,25
Eur.

Výška majetkovej škody predstavuje náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s činnosťou
navrhovateľa uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré zbytočne
plynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia a rozhodnutím o nej. V tom období vynaložil
navrhovateľ na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov jeho zamestnancov, pomocou
informačného systému sumu 70,- Eur, na udržiavanie a správu informačného systému sumu 40,- Eur,
na administráciu listín sumu 50,- Eur, na administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných
exekučnému súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému
súdu, na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na
exekučnom súde sumu 15,- Eur. Celkovo teda vynaložil vo veci správy a vymáhania svojej pohľadávky v
období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
a rozhodnutím o nej, a to výlučne vplyvom nesústredenej činnosti exekučného súdu, márne sumu
125,- Eur. Táto suma by nezaťažovala navrhovateľa, ak by exekučný súd postupoval správne a pri
rozhodovaní o udelení poverenia na vykonanie exekúcie dodržal zákonom stanovenú lehotu.

Náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch si navrhovateľ uplatňuje preto lebo samotné konštatovanie
porušenia práva na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom
stanovenej dobe v spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranom
čase zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd, nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Nesprávny úradný postup Okresného súdu Trebišov je podľa navrhovateľa dôsledkom
jeho nesústredenej činnosti takej intenzity, ktorá má za následok zbytočné prieťahy v konaní spojené
so zásahom do výkonu nemajetkových práv navrhovateľa. Navrhovateľ ako primeranú náhradu
nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a
rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav
predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a spravodlivé riešenie veci a vyvolanie rizík ohrozujúci
konečné vymoženie pohľadávky uplatňuje sumu 446,25 Eur. Navrhovateľ uskutočnil výpočet nároku
alikvotným pomerom 55,- Eur za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu (podľa doktríny
Ústavného súdu, teda 660,- Eur za rok / 12 mesiacov v roku = 55,- Eur za mesiac).

Navrhovateľ svoj návrh ďalej odvodnil aj tým, že splnil zákonnú podmienku uplatnenia nároku na
predbežné prerokovanie náhrady škody u odporcu ale odporca v zákonnej lehote o jeho žiadosti na
predbežné prerokovanie nároku nerozhodol. Zároveň žiadal priznať aj náhradu trov konania.

Odporca sa k návrhu písomne vyjadril podaním zo dňa 18.12.2015 a žiadal návrh zamietnuť z dôvodu
nepreukázania splnenia základných zákonných podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie náhrady
škody podľa z. č. 514/2003 Z. z.. Zdôraznil, že odporcovi boli dňa 23.04.2012 doručené prvé žiadosti o
predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 23.04.2012. Vzhľadom na skutočnosť, že už
dňa 27.09.2012 boli Okresnému súdu doručené žaloby vo veci je zrejmé, že navrhovateľ ich nepodal
po uplynutí 6-mesačnej lehoty, ale skôr. Zdôraznil, že v súlade s §15 ods. 1 a §16 ods. 4 z. č. 514/2003
Z. z. poškodený sa práva na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci môže domáhať na
súde až po uplynutí 6 mesiacov odo dňa prijatia jeho žiadosti, preto má zato, že navrhovateľ uplatnil
nárok na súde predčasne. Poukázal aj na to, že navrhovateľ neposkytol žiadnu súčinnosť v konaní
na predbežné prerokovanie žiadosti a tým zmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať nárok na
náhradu škody, o ktorého prerokovanie sám požiadal. Odporca ako orgán príslušný podľa §4 ods. 1
písm. a) z. č. 514/2003 Z. z. preto nárok navrhovateľa nepovažuje za predbežne prerokovaný. Tvrdil,
že podania navrhovateľa, ktoré označuje ako žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody doručené odporcovi pred podaním návrhu na začatie súdneho konania ako aj návrh na začatie
súdneho konania sú zmätočné a nespĺňajú základné náležitosti, ktoré stanovujú procesné predpisy pre
kvalifikované uplatnenie nároku na náhradu škody podľa z. č. 514/2003 Z. z. a Občianskeho súdneho
poriadku. Nakoľko podľa odporcu už v žiadostiach o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody
absentovali také údaje ako označenie súdnych exekučných konaní spisovými značkami ako aj určitosť
právnej kvalifikácie hmotnoprávneho záväzku vyplývajúceho z právneho predpisu je potrebné takéto
návrhy navrhovateľa na začatie súdneho konania z a m i e t n u ť.

Odporca ďalej poukázal aj na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, podľa ktorej samotné
nedodržanie zákonnej lehoty na vykonanie procesného úkonu alebo rozhodnutia v súdnom konaní
nemusí byť samo o sebe kvalifikované ako zbytočný prieťah. Odporca ďalej za nedôvodné uplatnenie
nároku navrhovateľa hodnotí aj tým, že nároky navrhovateľa sú premlčané, že navrhovateľ v žalobách
škodu ako majetkovú ujmy vyčísľuje iba všeobecnými údajmi bez preukázania skutočných nákladov,
že navrhovateľ nevyužil inštitút podania sťažností na prieťahy v konaní predsedovi súdu ani ústavné
sťažnosti na Ústavnom súde.

Poukázal aj na to, že v kontexte podaných návrhov nie je možné opomenúť povahu a predmet konaní,
v ktorých malo k nesprávnemu úradnému postupu dôjsť, a to pri zohľadnení povahy podnikateľskej
činnosti navrhovateľa a povedomí, ktoré je okolo navrhovateľa spojené s touto podnikateľskou činnosťou
vytvorené. V posledných rokoch totiž všetky zložky štátnej moci zamerali svoju pozornosť na ochranu
spotrebiteľských práv, pričom je všeobecne známe, že potrebu ochrany práv spotrebiteľov podmienila
najmä činnosť navrhovateľa na trhu spotrebiteľských úverov. Práve uplatňovanie rôznych pohľadávok z
titulu spotrebiteľských úverov je predmetom rôznych exekučných konaní, ktoré inicioval navrhovateľ a
v ktorých malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu.

Odporca v tejto súvislosti upozornil na list Európskej komisie, Generálneho riaditeľstva pre spravodlivosť
pod č. JUST/A3/RM/kbD (2010) [1360] adresovaný stálemu predstaviteľovi Slovenskej republiky pri
Európskej únií, v ktorom Európska komisia poukázala na to, že v súvislosti s podnikateľskými praktikami
navrhovateľa dostala sťažnosti od slovenských spotrebiteľov ako aj sťažnosť od slovenského združenia
na ochranu spotrebiteľov, pričom útvary Komisie sa o týchto praktikách dozvedeli prostredníctvom

návrhu na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podľa čl. 267 ZFEÚ podal Krajský súd v Prešove
(Vec C-XX/XX). Okrem vyššie uvedeného o negatívnej percepcií navrhovateľa verejnosťou resp. aj
špecializovanými organizáciami na ochranu spotrebiteľov svedčí aj článok v denníku SME zo dňa
16.07.2012, ktorý súdu v prílohe predložil. Z článku napr. vyplýva, že navrhovateľ obišiel zákaz
vymáhať pohľadávku exekúciou. Podľa uvedeného článku Okresný súd Prešov označil konania v
prejednávanej veci za mimoriadne závažnú, nečestnú činnosť pričom článok popisuje aj niektoré
prípady, keď sa jednotlivý spotrebitelia napokon domohli svojich práv (s odkazom na rozhodnutie
súdneho dvora v Luxemburgu, ktorý poukázal na nezrovnalosti v zmluve, chýbajúcu RPMN a
neprimeranú sankciu, úroky). Z popísaného je zrejmé, že navrhovateľ a jeho praktiky sú vnímané
verejnosťou negatívne, boli predmetom záujmu Európskej komisie, súdy konštatovali porušenie práv
spotrebiteľa a v konečnom dôsledku práve podnikateľská činnosť navrhovateľa podnietila zvýšenú
potrebu ochrany práv spotrebiteľov na všetkých úrovniach štátnej moci. Navrhovateľ je vnímaný
ako spoločnosť využívajúca neprijateľné praktiky, zneužívajúca slabé finančné a právne povedomie
nízkopríjmových osôb.

Odporca zastáva názor, že navrhovateľ nepreukázal podmienky vzniku zodpovednosti škody štátu za
škodu, súlad postupu navrhovateľa s dobrými mravmi ako ani nedostatočnosť konštatovania porušenia
práva, preto považuje odporca jeho návrh za právne neopodstatnený a žiada ho zamietnuť.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v súdnom spise,
pripojeným spisom Okresného súdu Trebišov č. k. 14Er/11/2010 a zistil tento skutkový stav veci:

Zo spisu Okresného sudu Trebišov č. k. 14Er/11/2010 súd konštatuje, že na tunajšom súde sa viedlo
exekučné konanie, v ktorom navrhovateľ ako oprávnený podal žiadosť na vykonanie exekúcie, ktorá
bola doručená súdu dňa 11.01.2010. Žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu
exekútorovi JUDr. U. I., exekútorský úrad v Bratislave bola uznesením č. k. 14Er/11/2010-15 zo dňa
10.02.2010 zamietnutá. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 17.12.2010 v spojení s uznesením
Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 3CoE/268/10 zo dňa 26.11.2010.

Súd zistil a medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že navrhovateľ uplatnil nárok na náhradu škody
formou žiadosti o predbežné prerokovanie nároku u odporcu a rovnako nie je sporné, že odporca o jeho
žiadosti nerozhodol. Sporná je iba skutočnosť, či táto žiadosť bola dostatočne kvalifikovaná, čo odporca
jednoznačne odmieta.

Navrhovateľ pri uplatnení svojho nároku vychádza z nesprávneho úradného postupu Okresného súdu
Trebišov v exekučnej veci č. k. 14Er/11/2010, ktorý spočíval v tom, že konajúci súd nerozhodol o
jeho žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonnej 15-dňovej lehote od doručenia.
Tvrdil, že vec nevykazuje prvky nadmernej právnej zložitosti, nevyžaduje spoluprácu s účastníkmi
konania, napriek tomu súd o žiadosti rozhodol až dňa 10.02.2010 (konanie začalo dňa 11.01.2010) a to
rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia. Súd konštatuje, že toto tvrdenie navrhovateľa
nie je pravdivé, je zmätočné a vychádza z nesprávnych podkladov, lebo zo spisu 14Er/11/2010
vyplýva, že žiadosť o udelenie poverenia bola doručená súdu 11.01.2010 a k zamietnutí žiadosti došlo
10.02.2010, pričom zákon v takýchto prípadoch neurčuje súdu lehotu, v ktorej by mal rozhodnúť. 15-
dňová lehota je určená iba pre prípady, kedy súd poverenie vydá, lebo návrh a k tomu priložené listiny
odôvodňujú takýto postup. V opačnom prípade môže návrh zamietnuť k čomu došlo aj v tomto prípade.

Po prevedení dokazovania súd právne uzatvára:

Podľa §3 ods. 1 písm. d) z. č. 514/2003 Z. z. štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom
za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone
verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

Podľa §3 ods. 2 cit. zák. zodpovednosti podľa ods. 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa §4 ods. 1 písm. a) cit. zák. vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci
podľa §3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak:

1.) škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom, alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym
úradným postupom súdu,
2.) škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci,
3.) škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa
osobitného predpisu.

Podľa §9 ods. 1 z. č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2012 štát zodpovedá za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti
orgánu verejnej moci urobiť úkon, alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť
orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní, alebo iný nezákonný zásah
do práv právom chránený záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa §9 ods. 2 cit. zák. účinného do 31.12.2012 právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym
úradným postupom má ten, komu bola takýmto postupom spôsobená škoda.

Podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonaním dôkazom.

Podľa §9 ods. 2 z. č. 514/2003 Z. z. účinného od 01.01.2013 štát zodpovedá za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti
orgánu verejnej moci urobiť úkon, alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, nečinnosť
orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní, alebo iný nezákonný
zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný
postup sa nepovažuje postup podľa výsledku postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej
pôsobnosti podľa čl. 86 psím. a)/ a písmeno d)/ Ústavy Slovenskej republiky a postup, alebo výsledok
postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej
republiky.

Podľa §9 ods. 2 z. č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom od 01.01.2013 pri posudzovaní nesprávneho
úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon, alebo vydať rozhodnutie
v zákonom stanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci, alebo v zbytočných prieťahoch
v konaní možno vychádzať len s výsledkov vybavenia sťažností za prieťahy, žiadosti o prešetrenia
vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým
sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v
súdnom konaní, právoplatné rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že
bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, alebo z právoplatného rozhodnutia
Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky
konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Podľa §62 ods. 1 z. č. 757/2004 Z. z. o súdoch sťažnosť môže podať účastník konania, alebo strana v
konaní. Sťažnosť na postup súdu môže smerovať proti porušeniu práva na verejné prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov, alebo porušeniu za zásady dôstojnosti súdneho konania sudcami, súdnymi
úradníkmi, alebo zamestnancami súdu, ktorí plnia úlohu pri výkone súdnictva.

Podľa §63 ods. 1 z. č. 757/2004 Z. z. o súdoch sťažnosti vybavuje predseda príslušného súdu.

Podľa §64 ods. 1 z. č. 757/2004 Z. z. o súdoch účelom vybavovania sťažnosti je zistiť, či v danej veci
boli spôsobené prieťahy v konaní, alebo porušené zásady dôstojnosti súdneho konania a odstránenie
zistených nedostatkov.

Podľa §49 z. č. 38/1993 Z. z. o organizácií Ústavného súdu, sťažnosť môže podať fyzická osoba, alebo
právnická osoba, ktorá tvrdí, že právoplatným rozhodnutím, opatrením, alebo iným zásahom sa porušili
jej základné práva, alebo slobody, ak o ochrane týchto základných práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa §17 ods. 1 z. č. 514/2003 Z. z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlí zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

Podľa §17 ods. 2 cit. zák. v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenie práva nie je dostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, alebo nesprávnym úradným
postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa §17 ods. 3 cit. zák. výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa ods. 2 sa určuje s prihliadnutím
najmä na:
a.) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje
b.) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolností, za ktorých k nej došlo
c.) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote
d.) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa §17 ods. 4 cit. zák. výška náhrady nemajetkovej ujmy priznaná podľa ods. 2 nemôže byť
vyššia, ako výška náhrady poskytnutá osobám poškodeným násilnými trestnými činmi podľa osobitného
predpisu.

Podľa §19 ods. 1 cit. zák. právo na náhradu škody sa premlčí za 3 roky odo dňa, keď sa poškodený
dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie, alebo zmena
právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia,
ktorým bolo zmenené, alebo zrušené právoplatné rozhodnutie.

Podľa §44 ods. 8 z. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti oprávnený môže
kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný Okresný
súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu
oprávneného na zmenu exekútora.

Podľa §44 ods. 1 z. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, súd v rozhodnutí
o zmene exekútora podľa ods. 8 zároveň vykonaním exekúcie poverí exekútora, ktorého navrhne
oprávnený a vec mu postúpi spolu s exekučným spisom súdneho exekútora, ktorý bol vykonaním
exekúcie pôvodne poverený. Účinky pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú
zachované. Trovy exekúcie pôvodného exekútora sa vypočítajú tak, ako keby došlo k zastaveniu
exekúcie.

Podľa §80 písm. b) Občianskeho súdneho poriadku, návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby
sa rozhodlo najmä o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu, alebo z porušenia
práva.

Vychádzajúc z vyššie uvedených zistení a citovaných právnych ustanovení súd zamietol návrh
navrhovateľa na náhradu škody a nemajetkovej ujmy po tom, čo zistil, že v tomto štádiu konania
navrhovateľ nepreukázal, žeby odporcovi vznikla voči nemu povinnosť uhradiť škodu a nemajetkovú
ujmu z dôvodu, že Okresný súd Trebišov v exekučnom konaní č. k. 14Er/11/2010 rozhodol o jeho návrhu
na vydanie poverenia až po uplynutí zákonnej lehoty. V konaní o náhradu škody podľa z. č. 514/2003
Z. z., ktorá má byť spôsobená prieťahmi v súdnom konaní, nie je oprávnený súd konajúci o návrhu na
náhradu škody riešiť ako predbežnú otázku zistenie takéhoto prieťahu, ktorý by zakladal zodpovednosť
odporcu za škodu z titulu nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v prieťahu konaní. Vyššie
citované právne predpisy zverujú posúdiť dôvodnosť sťažností na prieťahy v konaní iba predsedovi súdu
a Ústavnému súdu. Táto špeciálna právna úprava, ktorá upravila pôsobnosť subjektu na posúdenie
prieťahov v súdnom konaní s právnymi účinkami aj pre posúdenie zodpovednosti na náhradu škody
spôsobenej prieťahmi v súdnom konaní má svoje opodstatnenie v tom, aby súdy nižších stupňov nemohli
preskúmavať zákonnosť postupu súdov vyšších stupňov pokiaľ ide o dĺžku konania, inak by mohlo dôjsť
k tomu, že súd prvého stupňa by dôvodnosť a opodstatnenosť sťažnosti na prieťah v konaní iného súdu
posúdil odlišne od Ústavného súdu, ktorý by rozhodoval v konaní o sťažnosti účastníka súdneho konania
na prieťahy v konaní alebo odlišne od posúdenia príslušného predsedu súdu, ktorý vybavil sťažnosť
podľa §63 ods. 1 a §64 ods. 4 z. č. 757/2004 Z. z..

Z uvedeného dôvodu ak sa má posudzovať aktívna legitimácia navrhovateľa v konaní o náhradu
škody spôsobenú prieťahom v súdnom konaní, musí byť preukázaná existencia právne účinného
aktu predsedu súdu alebo Ústavného súdu, ktorým bola sťažnosť oprávnenej osoby na prieťahy v
konaní kvalifikovaná ako dôvodná. Navrhovateľ nepreukázal, že je osobou oprávnenou na uplatnenie

nároku, ktorého sa domáha podaným návrhom v tejto veci, preto súd jeho návrh zamietol. Navrhovateľ
nepreukázal existenciu právne účinného aktu predsedu súdu alebo Ústavného súdu o konštatovaní
prieťahov v exekučnej veci Okresného súdu Trebišov č. k. 14Er/11/2010.

V dôvodoch tohto rozsudku súd síce cituje aj ustanovenie §9 ods. 2 z. č. 514/2003 Z. z. účinného po
01.01.2013, teda po podaní návrhu navrhovateľa na začatie konania v tejto veci, avšak to na vyššie
uvedenom konštatovaní súdu o nedôvodnosti uplatnenia nároku navrhovateľa nič nemení.

Súd poukazuje na to, že citované ustanovenie zákona o súdoch ako aj Ústavy Slovenskej republiky boli
účinné aj v čase, keď vo vyššie uvedenej exekučnej veci uplynula lehota na vydanie poverenia a súd v
tejto lehote o jeho žiadosti nerozhodol. Skutočnosť, že aj keď od 01.01.2013 je ustanovenie §9 ods. 2
z. č. 514/2003 Z. z. rozdielne od úpravy účinnej do 31.12.2012, nič to menení na právnych záveroch
odôvodenia tohto rozsudku. Aj bez novelizácie §9 ods. 2 z. č. 514/2003 Z. z. účinného od 01.01.2013 by
súd z vyššie uvedených dôvodov návrh navrhovateľa na náhradu škody a nemajetkovej ujmy zamietol
z rovnakých dôvodov.

Navrhovateľ v konaní úspech nemal, odporca si trovy konania uplatnil ale ich vznik nepreukázal, preto
súd podľa §142 ods. 1 OSP účastníkom trovy konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Trebišov vo 2 vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostí /§42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku ďalej OSP/
uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha /§205 ods. 1 OSP/.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť v
zmysle ust. §205 ods. 2 OSP len tým, že:
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v §221 ods. 1 OSP,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené /§205a OSP/,
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona /§251 ods. 1 OSP/.