Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. apríl 2015

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 13C/274/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4414221102
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Garaj

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2015:4414221102.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky samosudcom Mgr. Petrom Garajom v právnej veci navrhovateľa: P.. P. N.,

nar. XX.XX.XXXX, bytom C., N. XX, zast. SP & R s.r.o., Bratislava, Maróthyho 6, IČO: 36859982, proti
odporcovi: Poľnohospodárske družstvo Dolný Ohaj, Kratina 387/2, IČO: 00199168, zast. JUDr. Ing.
Teodor Kapusta, advokát, Nitra, Murgašova 6, o vypratanie nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporcovi na účet jeho právneho zástupcu 215,73 € z titulu náhrady
trov právneho zastúpenia do 3 dní po právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa svojím návrhom voči odporcovi domáhal vypratania nehnuteľností nachádzajúcich sa v

kat. území M. X. v obci M. X., ktoré sú zapísané na LV č. XXX ako parc. č. XXX, parc. č. XXX, parc.
č.XXX, parc. č. XXX, parc. č. XXX, parc. č. XXX a parc. č. XXX, ktoré sú v jeho výlučnom vlastníctve,
keď tvrdil, že nájomné zmluvy č. XXX, č. XXX, č. XXX, č. XXX a č. XXXX, na základe ktorých má tieto
pozemky odporca v nájme, sú neplatné podľa § 37 ods. 1 OZ pre ich neurčitosť a nezrozumiteľnosť
( pričom túto otázku žiadal riešiť ako otázku predbežnú ).

Odporca s návrhom nesúhlasil a uviedol, že považuje tieto nájomné zmluvy za platné, pretože odkazujú

na nájomné zmluvy, ktoré im predchádzali a ktorými sa i právny predchodcovia navrhovateľa cítili
byť viazaní a ktoré odzrkadľujú vôľu ich účastníkov, navyše pozemky patriace navrhovateľovi nie sú
prístupné a dosiaľ neboli ukončené pozemkové úpravy a uviedol, že navrhovateľ nemá nárok na vydanie
vinice, ale iba pozemku a aj ten by mu mohli vydať iba náhradný, nakoľko na jeho pozemku vybudovali
vinicu a investovali finančné prostriedky.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov a oboznámením ku spisu pripojených dokladov a správ

a zistil tento skutkový a právny stav:

Z LV č. XXX pre kat. územie M. X. súd zistil, že navrhovateľ je výlučným vlastníkom nehnuteľností
zapísaných ako parc. č. XXX - vinice o výmere XXXX m2, parc. č. XXX - vinice o výmere XXX m2, parc.
č.XXX - vinice o výmere XXXX m2, parc. č. XXX- vinice o výmere XXX m2, parc. č. XXX - vinice o výmere
XXX m2, parc. č. XXX - vinice o výmere XXX mX a parc. č. XXX - vinice o výmere XXXX m2.

Z nájomnej zmluvy č. XXX z 5.3.2003 súd zistil, že táto nájomná zmluva ( pokiaľ ide o označenie
nehnuteľností, ktoré sú jej predmetom ) obsahuje ustanovenie o tom, že ide o prenajatie pôdy podľa
nájomnej zmluvy zo dňa 30.3.1995 o výmere 0,3653 ha.Z nájomnej zmluvy č. XXX z 5.3.2003 súd zistil, že táto nájomná zmluva ( pokiaľ ide o označenie
nehnuteľností, ktoré sú jej predmetom ) obsahuje ustanovenie o tom, že ide o prenajatie pôdy podľa
nájomnej zmluvy zo dňa 30.3.1995 o výmere 0,3653 ha.

Z nájomnej zmluvy zo dňa XX.X.XXXX súd zistil, že ( pokiaľ ide o označenie nehnuteľností, ktoré sú
jej predmetom ) obsahuje označenie PK vložky ( XXXX ), parcelné čísla ( XXX, XXX a XXX ), výmery
( X,XXXX, X,XXXX a X,XXXX ), podiel ( 1/4 ) a výmeru spolu X,XXXX ha ( X,XXXX ha, X,XXXX ha a
X,XXXX ha ).

Z nájomnej zmluvy č. XXX z 15.4.2003 súd zistil, že táto nájomná zmluva ( pokiaľ ide o označenie
nehnuteľností, ktoré sú jej predmetom ) obsahuje ustanovenie o tom, že ide o prenajatie pôdy podľa
nájomnej zmluvy zo dňa XX.X.XXXX o výmere X,XXXX ha.

Z nájomnej zmluvy zo dňa 23.1.2000 súd zistil, že ( pokiaľ ide o označenie nehnuteľností, ktoré sú jej

predmetom ) obsahuje odkaz na nájomnú zmluvu z 1.1.1996 a týka sa výmery X,XXXX ha.

Z nájomnej zmluvy zo dňa 1.1.1996 súd zistil, že ( pokiaľ ide o označenie nehnuteľností, ktoré sú jej
predmetom ) obsahuje odkaz na nájomnú zmluvu zo dňa 30.3.1995 a týka sa výmery X,XXXX ha.

Z nájomnej zmluvy zo dňa 30.3.1995 súd zistil, že ( pokiaľ ide o označenie nehnuteľností, ktoré sú jej
predmetom ) obsahuje označenie nehnuteľností, ktoré sú jej predmetom takto: PK vložka XXXX, parc.
č. XXX ( výmera X,XXXX, podiel X/X a výmera X,XXXX ha ), PK vložka XXXX, parc. č. XXX ( výmera
X,XXXX, podiel X/X, výmera X,XXXX ha ) a PK vložka XXXX, parc. č. XXX ( výmera X,XXXX, podiel
1/8, výmera 0,1194 ha ).

Z nájomnej zmluvy č. 610 z 26.2.2003 súd zistil, že táto nájomná zmluva ( pokiaľ ide o označenie
nehnuteľností, ktoré sú jej predmetom ) obsahuje ustanovenie o tom, že ide o prenajatie pôdy podľa
nájomnej zmluvy zo dňa 30.3.1999 o výmere X,XXXX ha.

Z nájomnej zmluvy zo dňa 30.3.199 súd zistil, že ( pokiaľ ide o označenie nehnuteľností, ktoré sú jej
predmetom ) obsahuje odkaz na prílohu s výmerou X,XXXX ha.

Z prílohy k nájomnej zmluve č. XXX súd zistil, že obsahuje označenie nehnuteľností PK vložkou č.
XXXX, parc. číslom ( XXX, XXX a XXX ), výmerou ( 0,2183, 0,2877 a 0,9553 ), podielom 1/8 a vžmerou

celkovo 0,1827 ha ( 0,0273 ha, 0,0360 ha a 0,1194 ha ).

Z nájomnej zmluvy č. XXXX zo 7.3.2003 súd zistil, že táto nájomná zmluva ( pokiaľ ide o označenie
nehnuteľností, ktoré sú jej predmetom ) obsahuje ustanovenie o tom, že ide o prenajatie pôdy podľa
nájomnej zmluvy zo dňa 25.3.1999 o výmere 0,3983 ha.

Z nájomnej zmluvy zo dňa 25.3.1999 súd zistil, že ( pokiaľ ide o označenie nehnuteľností, ktoré sú jej
predmetom ) obsahuje odkaz na prílohu k nej.

Z prílohy k nájomnej zmluve č. XXXX súd zistil, že na nej sú predmetné nehnuteľnosti označené ako

PK vložka č. XXX, parc. č. XXXX, parc. č. XXX, výmera 0,1985, podiel 1/4 a výmera 0,0496 ha, parc. č.
XXX, výmera 0,0586, podiel 1/4 a výmera 0,0147 ha , parc. č. XXX, výmera 0,6006, podiel 1/4 a výmera
0,1501 ha , parc. č. XXX, výmera 0,0856, podiel 1/4 a výmera 0,0214 ha , parc. č. XXX, výmera 0,0982,
podiel 1/4 a výmera 00982, ha , parc. č. XXX, výmera 0,0367, podiel 1/4 a výmera 0,0092 ha a parc.
č. XXX, výmera 0,5147, podiel 1/4 a výmera 0,1287 ha , spolu 0,3983 ha.

Podľa § 37 ods. 1 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je
neplatný.

Podľa § 35 ods. 2, 3 OZ právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového

vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s
jazykovým prejavom. Právne úkony vyjadrené inak než slovami sa vykladajú podľa toho, čo spôsob
ich vyjadrenia obvykle znamená. Pritom sa prihliada na vôľu toho, kto právny úkon urobil, a chráni sa
dobromyseľnosť toho, komu bol právny úkon určený.Podľa § 663 OZ nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne
(v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

Ak nie sú splnené základné podmienky upravené v ustanovení § 37 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka,
nemôže ísť o platný úkon. Následkom neplatnosti právneho úkonu je jednak to, že nemá právne účinky,
jednak zodpovednosť toho, kto neplatnosť zavinil. Právne úkony postihnuté absolútnou neplatnosťou
nemajú za následok vznik, zmenu alebo zánik práv alebo povinností. Absolútna neplatnosť právneho

úkonu nastáva priamo zo zákona a pôsobí od začiatku voči každému. Každý, kto má na tom naliehavý
právny záujem, môže sa jej bez časového obmedzenia dovolávať súdnou i mimosúdnou cestou. Toto
právo sa nepremlčuje ani nezaniká, pretože z takéhoto úkonu právne následky nenastanú, a to ani
dodatočným schválením (ratihabíciou), ale ani odpadnutím vady prejavu vôle (konvalidáciou). Súd, ale
aj iný štátny orgán musí na túto neplatnosť prihliadať, resp. musí z nej vyvodzovať dôsledky aj bez
návrhu (ex officio) z úradnej povinnosti. Verejný záujem tu prevažuje nad osobnými záujmami účastníkov

absolútne neplatného právneho úkonu, a to aj tých, ktorí neplatnosť sami nespôsobili, ani ju nezavinili.
Právny úkon je neurčitý, keď síce je zrozumiteľne vyjadrený, avšak jeho obsah je nejasný a existujúce
vecné nedostatky spočívajúce v neurčitom vyjadrení obsahu nemožno odstrániť ani prostredníctvom
interpretačného pravidla vyjadreného v ustanovení § 35 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka. Keďže v
zmluve o nájme nie je špecifikovaný predmet nájmu, nie je uvedený ani list vlastníctva ani parcelné čísla,

pričom uvedená výmera je nepresná, potom zmluva o nájme z 22. apríla 1996 je absolútne neplatným
právnym úkonom podľa § 37 Občianskeho zákonníka z dôvodu neurčitosti predmetu zmluvy. Absolútna
neplatnosť pôsobí ex tunc, t. j. od začiatku.
Záväzkovo-právne vzťahy medzi účastníkmi vznikajú na základe právnych úkonov a iných skutočností.
Na základe právnych úkonov vznikajú aj zmluvy, respektíve zmluva ako taká je sama právnym úkonom.

Z týchto dôvodov sú právne úkony veľmi dôležité, pretože z nich vznikajú pre účastníkov takéhoto
úkonu (napr. zmluvy) práva a povinnosti, pohľadávky a záväzky. Ak dôjde k sporu o to, aké práva a
povinnosti pre strany zo zmluvy vyplývajú, je ešte predtým potrebné zistiť, či je zmluva samotná platná,
pretože práva a povinnosti vznikajú len z platnej zmluvy. Aby bola zmluva ako právny úkon platná, musí
byť okrem iných náležitostí určitá a zrozumiteľná. Túto náležitosť stanovuje § 37 zák. č. 40/1964 Zb.

Občiansky zákonník (ďalej len "OZ"). V tomto ustanovení však nie je možné nájsť výklad pojmu "určitý" a
"zrozumiteľný" právny úkon. K tomuto výkladu slúži výklad daný teóriou a súdnou praxou. Dobrý základ
pre pochopenie týchto pojmov ponúka česká súdna prax.
V odôvodnení rozsudku Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 29 Cdo 2638/99 zo dňa 30.11.2000 možno
nájsť snahu o definovanie týchto pojmov: "Podľa ustanovenia § 37 ods. 1 OZ právny úkon musí byť

vykonaný slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne. Uvedená definícia náležitostí prejavu vôle vyžaduje,
aby uskutočnený právny úkon bol formulovaný spôsobom umožňujúcim druhému účastníkovi zoznámiť
sa s ním a vnímať jeho zdelenie v pre neho pochopiteľnej forme (požiadavka zrozumiteľnosti), a aby
aspoň jeho výkladom podľa § 35 OZ bolo zistiteľné, aký obsah ním mal byť vyjadrený a čo je konkrétne
predmetom dojednania (požiadavka určitosti)." Podľa rozsudku Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 33 Cdo

1527/99 zo dňa 22.6.2000: "Podľa § 37 OZ je neplatný právny úkon, ktorý nebol vykonaný určite a
zrozumiteľne. Týmto ustanovením sa sankcia neplatnosti právneho úkonu viaže k náležitostiam prejavu
vôle;prejavvôlejeneurčitý,pokiaľjeneistýjehoobsah,toznačí-okremprípadov,keďúplnechýbaurčitá
vôľa-keďsakonajúcemunepodariloobsahvôlejednoznačnýmspôsobomstanoviť,ajenezrozumiteľný,
ak konajúci nedosiahol - vadným slovným alebo iným sprostredkovaním - jasného vyjadrenia svojej vôle.

Záver o neurčitosti či nezrozumiteľnosti právneho úkonu predpokladá, že ani jeho výkladom nie je možné
dospieť k nepochybnému poznaniu, čo chcel účastník prejaviť (§ 35 ods. 2 OZ).
Výklad pojmu neurčitý úkon súdy objasňujú tak, že ide o prípady, keď úplne chýba určitá vôľa, ako aj v
prípade, keď nie je obsah prejavenej vôle účastníka jednoznačný, a výklad pojmu nezrozumiteľný úkon
ako taký stav, ak z dôvodu vadného sprostredkovania svojej vôle (napr. sprostredkovaním tejto vôle

v texte písomnej zmluvy) je jeho vôľa nejasná. Podobné závery možno nájsť aj novšom judikáte toho
istého súdu.
Podľa rozsudku Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 23 Cdo 879/2014 zo dňa 2.6.2014, "Neplatný právny
úkon je ten, ktorý nebol vykonaný určite a zrozumiteľne. Sankcia neplatnosti právneho úkonu sa viaže k
náležitostiam prejavu vôle; prejav vôle je neurčitý, ak je neistý jeho obsah, to značí - okrem prípadov, keď

úplne chýba určitá vôľa - keď sa konajúcemu nepodarilo obsah vôle jednoznačným spôsobom stanoviť,
a je nezrozumiteľný, ak konajúci nedosiahol - vadným slovným alebo iným sprostredkovaním - jasného
vyjadrenia svojej vôle. Záver o neurčitosti či nezrozumiteľnosti právneho úkonu predpokladá, že ani jeho
výkladom nie je možné dospieť k nepochybnému poznaniu, čo chcel účastník prejaviť." Právny úkonnebude neurčitý alebo nezrozumiteľný automaticky, ale len v prípade, ak sa súd pokúsi o jeho výklad a
napriek výkladu úkonu nebude súd schopný jeho neurčitosť či nezrozumiteľnosť prekonať.
Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 2 Cdon 257/97: "2. Právny úkon je neurčitý (§ 37

ods. 2 OZ) vtedy, ak zrozumiteľne vyjadrený obsah má také vecné nedostatky, že ich nie je možné
preklenúť ani výkladom (§ 35 ods. 2 OZ)." Súd nemôže iba stroho skonštatovať jeho neurčitosť alebo
nezrozumiteľnosť, ale musí zisťovať obsah úkonu a pokúsiť sa cestou výkladu odstrániť túto jeho
neurčitosť či nezrozumiteľnosť. Súd musí prihliadať na konkrétne okolnosti prípadu, zisťovať vôľu strán
v dobe uzavretia zmluvy a pri tom môže prihliadnuť aj na následné správanie strán.

Podľa rozsudku Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 33 Cdo 3100/2007 zo dňa 25.11.2009, "Právny úkon
je neurčitý vtedy, ak je vyjadrenie prejavu síce zrozumiteľné, ale jeho obsah je neurčitý (má vecné
nedostatky). Len právne úkony, ktoré nie je možné vyložiť podľa stanovených interpretačných pravidiel
sú pre nezrozumiteľnosť alebo neurčitosť neplatné. Jazykové vyjadrenie právneho úkonu je možné
vykladať prostriedkami gramatickými (z hľadiska možného významu jednotlivých použitých pojmov),
logickými (z hľadiska vzájomnej nadväznosti použitých pojmov) či systematickými (z hľadiska zaradenia

pojmov v štruktúre celého právneho úkonu); interpretácia obsahu právneho úkonu súdom podľa § 35
ods. 2 OZ však nemôže nahrádzať či meniť už vykonané prejavy vôle (použitie výkladových pravidiel
smeruje vždy len k tomu, aby obsah právneho úkonu vyjadreného slovami, ktorý účastník vykonal, bol
vyložený v súlade so stavom, ktorý existoval v dobe, keď bol úkon vykonaný)."
Podľa rozsudku Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 33 Odo 938/2004 zo dňa 27.4.2006 súd musí pritom

prihliadať aj na následné správanie strán "1. Následné správanie účastníka právneho úkonu je
relevantné pri výklade prejavu vôle."
Podľa nálezu Ústavného súdu ČR sp. zn. III. ÚS 3900/12 zo dňa 28.2.2013, "Záver, že určitý právny
úkon je neplatný pre neurčitosť jeho predmetu, sa musí opierať o rozumný výklad dotknutého zákonného
ustanovenia. Nie je možné vystačiť len s gramatickým výkladom. Významnú úlohu tu hrá predovšetkým

výklad teleologický Je preto potrebné sa vždy pýtať na účel zákonného príkazu či zákazu.
Je potrebné určitosť právneho úkonu posudzovať vždy vo vzťahu ku konkrétnym okolnostiam daného
prípadu, pričom pre interpretáciu obsahu záväzkového vzťahu je rozhodujúca skutočná vôľa obidvoch
zmluvných strán v dobe uzavretia zmluvy. V súkromnom práve sa aplikuje zásada pacta sunt servanda
(zmluvy sa musia dodržiavať) - a to aj v prípadoch, keď je to pre niektorú zo zmluvných strán nevýhodné.

Zmluvná strana si musí byť vedomá svojej zodpovednosti v zmluvných vzťahoch a nemôže zmluvy
uzatvárať a neskôr namietať ich neplatnosť podľa svojej vlastnej vôle. Platí zásada, že čo nie je
zakázané, je dovolené. Každý zákonný zásah do tejto sféry je potrebné vnímať ako obmedzenie ľudskej
slobody, a preto je potrebné vykladať ustanovenia o neplatnosti právnych úkonov reštriktívne a nie
extenzívne. Opačný výklad by bol v rozpore s článkom 4 ods. 4 Listiny, podľa ktorého pri používaní

ustanovení o medziach základných práv a slobôd (v tomto prípade zmluvnej voľnosti strán) musí byť
šetrená ich podstata a zmysel a takéto obmedzenia nesmú byť zneužívané k iným účelom, než pre ktoré
boli stanovené."
Podľa nálezu Ústavného súdu ČR sp. zn. I. ÚS 625/03 zo dňa 14.4.2005, "Základným princípom
výkladu zmlúv je priorita výkladu, ktorý nezakladá neplatnosť zmluvy, pred takým výkladom, ktorý

neplatnosť zmluvy zakladá, ak sú možné obidva výklady. Je tak vyjadrený a podporovaný princíp
autonómie zmluvných strán, povaha súkromného práva a s tým spojená spoločenská a hospodárska
funkcia zmluvy. Nie je ústavne konformné a je v rozpore s princípmi právneho štátu taká prax, keď
všeobecné súdy uprednostňujú výklad vedúci k neplatnosti zmluvy, pred výkladom neplatnosť zmluvy
nezakladajúcim." Znamená to, že úkon bude pre neurčitosť alebo nezrozumiteľnosť neplatný len

vtedy, ak sa súdu napriek riadne vykonanému výkladu (gramatickému, logickému, systematickému či
teleologickému)ustanovenízmluvybeztoho,abyobsahzmluvynahrádzal,napriekposúdeniusprávania
zmluvných strán (vrátane správania následného, nielen pri uzavretí zmluvy), prihliadnutí na zásadu, že
zmluvy sa majú dodržiavať a pri uprednostnení platnosti zmluvy pred jej neplatnosťou, naďalej nepodarí
odstrániť jej neurčitosť alebo nezrozumiteľnosť. Len takto podrobne súdom posúdený úkon bude možno

považovať podľa § 37 ods. 1 OZ za neplatný.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že návrh nie je dôvodný a je potrebné ho zamietnuť
z týchto dôvodov:

Je nesporne preukázané a to výpisom z LV č. XXX pre kat. územie M. X., že navrhovateľ je výlučným

vlastníkom nehnuteľností zapísaných ako parc. č. XXX - vinice o výmere 1985 m2, parc. č. XXX - vinice
o výmere 586 m2, parc. č.XXX - vinice o výmere 6006 m2, parc. č. XXX- vinice o výmere 856 m2, parc.
č. XXX - vinice o výmere 982 m2, parc. č. XXX - vinice o výmere 367 m2 a parc. č. XXX - vinice ovýmere 5147 m2 a ako taký má aktívnu legitimáciu na podanie obdobnej žaloby na vydanie predmetných
nehnuteľností.

Ako otázku predbežnú súd skúmal platnosť, resp. neplatnosť navrhovateľom napádaných nájomných
zmlúv, keďže navrhovateľ tvrdil, že tieto nájomné zmluvy sú podľa § 37 ods. 1 OZ neplatné pre ich
neurčitosť a nezrozumiteľnosť. Listinnými dôkazmi bolo preukázané, že každá z napádaných nájomných
zmlúv nadväzuje na nájomnú zmluvu, ktorá jej predchádzala ( prípadne na niekoľko predchádzajúcich
nájomných zmlúv ) a to tak, že odkazuje na PK vložku, ktorej sa týka, je v nej uvedené číslo parcely, jej

výmera, spoluvlastnícky podiel a k nemu prislúchajúca výmera nehnuteľnosti, pričom je v nich uvedená
aj celková výmera nehnuteľnosti. V uvedených nájomných zmluvách je tá-ktorá nehnuteľnosť potom
označená dostatočne a to údajmi, podľa ktorých je možné predmet nájmu jednoznačne identifikovať.

Súd konštatuje, že napadnuté nájomné zmluvy sú platné, keď dostatočným spôsobom obsahujú
označenie nehnuteľností, ktoré sú ich predmetom a tieto zmluvy sú určité a zrozumiteľné a bolo vôľou ich

účastníkovbyťnimiviazaní,pričomajprivyššieuvedenýchvýkladovýchpravidláchjemožnésurčitosťou
určiť čo malo byť podľa vôle účastníkov týchto zmlúv predmetom nájmu.

Je nepochybné, že nájomné zmluvy boli formulované spôsobom umožňujúcim obom stranám zmluvy
zoznámiť sa s nimi a vnímať ich obsah v pre nich pochopiteľnej forme (požiadavka zrozumiteľnosti)

a jeho výkladom podľa § 35 OZ bolo zistiteľné, aký obsah ním mal byť vyjadrený a čo je konkrétne
predmetom dojednania (požiadavka určitosti)." Prejav vôle je neurčitý, pokiaľ je neistý jeho obsah,
to značí - okrem prípadov, keď úplne chýba určitá vôľa - keď sa konajúcemu nepodarilo obsah vôle
jednoznačným spôsobom stanoviť, a je nezrozumiteľný, ak konajúci nedosiahol - vadným slovným alebo
iným sprostredkovaním - jasného vyjadrenia svojej vôle. O takýto prípad však pri týchto nájomných

zmluvách nešlo.

S ohľadom na vyššie uvedené je zrejmé, že odporca má na užívanie predmetných nehnuteľností právny
titul ( nájomnú zmluvu ), ktorý je platný a účinný, nakoľko tieto nájomné zmluvy trvajú a po vyriešení
tejto otázky ako otázky predbežnej bolo treba návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietnuť, pretože

odporca neužíva predmetné nehnuteľnosti bez právneho dôvodu a súd nezistil právny titul, ktorý by
ukladal odporcovi pred ich skončením predmetné nehnuteľnosti vypratať.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a odporcovi v konaní plne úspešnému priznal
právo na náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia podľa § 11 ods. 1 písm.

a) vyhl. č. 655/04 Zb. ( pretože predmetom konania nebolo určenie vlastníckeho práva, ale vypratanie
nehnuteľnosti a hodnotu takéhoto konania - veci - nemožno určiť ) za 3 úkony právnej pomoci ( prevzatie
a príprava zastupovania v roku 2014 a 2 účasti na pojednávaní v roku 2015 - nie 3 pojednávania
uplatnené odporcom, pretože pojednávanie dňa 25.2.2015 sa neuskutočnilo a nikto sa ho nezúčastnil )
v sume 190,91 € ( v roku 2014: 1 úkon v sume 61,85 € a v roku 2015: 2 x 64,53 ) a režijný paušál

v sume 24,82 € ( 1 x 8,04 € za rok 2014 a 2 x 8,39 € za rok 2015 ), spolu sumu 215,73 €.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného
súdu na Krajský súd v Nitre.