Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 1. apríl 2016

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 13C/150/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7912215870
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Franková

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2016:7912215870.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov, sudkyňa JUDr. Eva Franková, v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s. r.

o., Pribinova ul. č. 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Fridrich Paľko, s. r. o., Grösslingova 4,
811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti odporcovi: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky, Župné námestie 13, 813 11 Bratislava o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej
ujmy takto

r o z h o d o l :

I. Návrh navrhovateľa súd zamieta.

II. Účastníkom súd trovy konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal, aby súd uložil odporcovi povinnosť uhradiť škodu a

nemajetkovú ujmu z toho dôvodu, že v exekučnom konaní Ex 14918/10 súd nerozhodol v zákonnej
30-dňovej lehote o jeho návrhu na zmenu súdneho exekútora v tejto veci, preto je daná zodpovednosť
odporcu za vznik škody a vznik nemajetkovej ujmy podľa z. č. 514/2003 Z. z., a tak si uplatňuje z titulu
majetkovej škody voči odporcovi 175,- Eur a z titulu nemajetkovej ujmy sumu 442,56 Eur.

Výška majetkovej škody predstavuje náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s činnosťou
navrhovateľa uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky v období, keď zbytočne

plynulo medzi doručením návrhu na zmenu súdneho exekútora a rozhodnutím o ňom. V tom období
vynaložil navrhovateľ na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov jeho zamestnancov
pomocou informačného systému sumu 70,- Eur, na udržiavanie a správu informačného systému sumu
40,- Eur, na administráciu listín a komunikáciu s pôvodným súdnym exekútorom sumu 50,- Eur, na
administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje
spojené s vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému súdu, na poštovné a telekomunikačné
výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde sumu 15,- Eur. Celkovo

teda vynaložil vo veci správy a vymáhania svojej pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi
doručením návrhu na zmenu súdneho exekútora a rozhodnutím o ňom 175,- Eur. Táto suma by ho
nezaťažila, ak by exekučný súd postupoval správne a pri rozhodovaní o zmene súdneho exekútora by
dodržal zákonom stanovenú dobu.

Náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch si navrhovateľ uplatňuje, lebo samotné konštatovanie
porušenia práva na rozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora zákonom stanovenej lehote

v spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods.
2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranom čase zaručeného čl. 6
ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, nie je dostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmy spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Podľa navrhovateľavýška nemajetkovej ujmy mu má byť vyplatená za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie
podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv stratu legitímnych očakávaní, že
nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a spravodlivé riešenie

veci a zamedzenie vymoženiu pohľadávky cestou exekúcie (spôsobené v priamej príčinnej súvislosti
s nesprávnym úradným postupom exekučného súdu) sumu 442,56 Eur. Výpočet nároku uskutočnil
navrhovateľ alikvotným pomerom 55,32 Eur za každý mesiac omeškania (podľa doktrínu Ústavného
súdu 663,88 Eur za rok) v činnosti exekučného súdu berúc do úvahy, že exekučný súd v tejto veci bol
bezdôvodne nečinný viac ako 250 dní.

Navrhovateľ svoj návrh ďalej odvodnil aj tým, že splnil zákonnú podmienku uplatnenia nároku na
predbežné prerokovanie náhrady škody u odporcu, ale odporca v zákonnej lehote o jeho žiadosti na
predbežné prerokovanie nároku nerozhodol. Navrhovateľ zároveň žiadal priznať náhradu trov konania.

Odporca sa k návrhu písomne vyjadril podaním zo dňa 19.02.2016 a žiadal návrh zamietnuť z dôvodu

nepreukázania splnenia základných zákonných podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie náhrady
škody podľa z. č. 514/2003 Z. z.. Zdôraznil, že odporcovi boli dňa 23.04.2012 doručené prvé žiadosti
o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 23.04.2012. Vzhľadom na skutočnosť, že
už dňa 27.09.2012 boli Okresnému súdu doručené žaloby vo veci je zrejmé, že žalobca ich nepodal po
uplynutí 6-mesačnej lehoty, ale skôr. Zdôraznil, že v zmysle §15 ods. 1 a §16 ods. 4 z. č. 514/2003 Z.

z. poškodený sa práva na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci môže domáhať na súde
až po uplynutí 6 mesiacov odo dňa prijatia jeho žiadosti, preto odporca má zato, že navrhovateľ uplatnil
nárok na súde predčasne. Poukázal aj na to, že navrhovateľ neposkytol odporcovi žiadnu súčinnosť pri
predbežnom prerokovaní jeho žiadosti a tým zmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať nárok
na náhradu škody, o ktorého prerokovanie sám požiadal. Odporca ako orgán príslušný podľa §4 ods. 1

písm.a)z.č.514/2003Z.z.,pretonároknavrhovateľanepovažujezapredbežneprerokovaný.Zdôraznil,
že podania navrhovateľa, ktoré označuje ako žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody doručené odporcovi pred podaním návrhu na začatie súdneho konania ako aj návrhu na začatie
súdneho konania sú zmätočné a nespĺňajú základné náležitosti, ktoré stanovujú procesné predpisy
pre kvalifikované uplatnenie nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. a Občianskeho

súdneho poriadku. Nakoľko podľa odporcu už v žiadostiach o predbežné prerokovanie nároku na
náhradu škody absentovali také údaje ako: označenie súdnych exekučných konaní spisovými značkami,
ako aj určitosť právnej kvalifikácie hmotno-právneho záväzku vyplývajúceho správneho predpisu je
potrebné takéto návrhy navrhovateľa na začatie súdneho konania z a m i e t n u ť.

Odporca ďalej poukázal aj na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, podľa ktorej samotné
nedodržanie zákonnej lehoty na vykonanie procesného úkonu, alebo rozhodnutia v súdnom konaní
nemusí byť samo o sebe kvalifikované, ako zbytočný prieťah. Odporca ďalej, ako nedôvodné uplatnenie
nároku navrhovateľa hodnotí aj tým, že nároky navrhovateľa sú premlčané, že navrhovateľ v žalobách
škodu ako nemajetkovú ujmy vyčísľuje iba všeobecnými údajmi bez preukázania skutočných nákladov,

že navrhovateľ nevyužil inštitút podania sťažností na prieťahy v konaní predsedovi súdu ani ústavné
sťažnosti na Ústavnom súde.

Poukázal aj na to, že v kontexte podaných návrhov nie je možné opomenúť povahu a predmet v konaní
v ktorých malo k nesprávnemu úradnému postupu dôjsť, a to pri zohľadnení povahy podnikateľskej

činnosti navrhovateľa a povedomí, ktoré je okolo navrhovateľa spojený s touto podnikateľskou činnosťou
vytvorené. V posledných rokoch totiž všetky zložky štátnej moci zamerali svoju pozornosť na ochranu
spotrebiteľských práv, pričom je všeobecne známe, že potrebu ochrany pre spotrebiteľov podmienila
najmä činnosť navrhovateľa na trhu spotrebiteľských úverov. Práve uplatňovanie rôznych pohľadávok z
titulu spotrebiteľských úverov je predmetom exekučných konaní, ktoré inicioval navrhovateľ a v ktorých

malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu.

Odporca v tejto súvislosti upozornil na list Európskej komisie, Generálneho riaditeľstva pre spravodlivosť
adresovaný stálemu predstaviteľovi Slovenskej republiky pri Európskej únií, v ktorom Európska komisia
poukázala na to, že v súvislosti s podnikateľskými praktikami navrhovateľa dostala sťažnosti od

slovenských spotrebiteľov ako aj sťažnosť od slovenského združenia na ochranu spotrebiteľov, pričom
útvary Komisie sa o týchto praktikách dozvedeli aj prostredníctvom návrhu na začatie prejudiciálneho
konania,ktorýpodľačl.267ZFEÚpodalKrajskýsúdvPrešove(VecC-XX/XX).Okremvyššieuvedeného
o negatívnej percepcií navrhovateľa verejnosťou resp. aj špecializovanými organizáciami na ochranuspotrebiteľov svedčí aj článok v denníku SME zo dňa 16.07.2012, ktorý súdu v prílohe predložil. Z článku
napr. vyplýva, že navrhovateľ obišiel zákaz vymáhať pohľadávku exekúciou. Podľa uvedeného článku
Okresný súd Prešov označil konania v prejednávanej veci za mimoriadne závažnú, nečestnú činnosť

pričom článok popisuje aj niektoré prípady, keď sa jednotlivý spotrebitelia napokon domohli svojich práv
(s odkazom na rozhodnutie súdneho dvora v Luxemburgu, ktorý poukázal na nezrovnalosti v zmluve,
chýbajúcu RPMN a neprimerané sankcia úroky). Z popísaného je zrejmé, že navrhovateľ a jeho praktiky
sú vnímané verejnosťou negatívne, lebo boli predmetom záujmu Európskej komisie, súdy konštatovali
porušenieprávspotrebiteľaavkonečnomdôsledkuprávepodnikateľskáčinnosťnavrhovateľapodnietila

zvýšenú potrebu ochrany práv spotrebiteľov na všetkých úrovniach štátnej moci. Navrhovateľ je vnímaný
akospoločnosťvyužívajúcaneprijateľnépodmienky,zneužívajúcslabéfinančnéaprávnevedomienízko
príjmových osôb.

Odporca zastáva názor, že navrhovateľ nepreukázal splnenie základných zákonných podmienok,
ktoré sú potrebné pre priznanie náhrady škody v zmysle z.č. 514/2003 Z. z., teda podmienky

vzniku zodpovednosti štátu za škodu, nepreukázal vznik škody ani výšku skutočnej škody ani
prípadnej nemajetkovej ujmy a tým pádom ani neexistuje ani príčinná súvislosť medzi neprávnym
úradným postupom súdu spočívajúcim v tom, že rozhodol o zmene súdneho exekútora po 30-dňovej
lehote a uplatnenou majetkovou škodou a nemajetkovou ujmou a tak žiadal návrh zamietnuť ako
neopodstatnený.

Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v súdnom spise, pripojeným spisom
Okresného súdu Trebišov č. k. 18Er/599/07 a zistil tento skutkový stav veci:
Zo spisu Okresného sudu Trebišov č. k. 18Er/599/07 súd konštatuje, že na tunajšom súde sa vedie
exekučné konanie, v ktorom navrhovateľ ako oprávnený podal žiadosť na vykonanie exekúcie, ktorá

bola doručená súdu dňa 16.03.2007. Okresný súd Trebišov dňa 19.03.2007 vydal poverenie č. XXXX
XXXXXX na vykonanie exekúcie A.. Q. Z., Exekútorský úrad Košice. Dňa 20.10.2009 bol súdu doručený
návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora, o tomto návrhu rozhodol súd uznesením č. k.
18Er/599/2007 zo dňa 15.06.2010. Vec je u súdneho exekútora vedená pod č.k. EX/201/2007 a nie pod
č.k. EX/14918/2010 ako to v návrhu nesprávne a zmätočne uvádza navrhovateľ.

Súd zistil a medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že navrhovateľ uplatnil nárok na náhradu škody
formou žiadosti o predbežné prerokovanie nároku u odporcu a rovnako nebolo sporné ani to, že odporca
o jeho žiadosti nerozhodol. Sporná je iba skutočnosť, či táto žiadosť bola dostatočne kvalifikovaná, čo
odporca jednoznačne odmieta.

Navrhovateľ pri uplatnení svojho nároku vychádzal z nesprávneho úradného postupu Okresného súdu
Trebišov v exekučnej veci 18Er/599/2007, ktorý podľa neho spočíval v tom, že konajúci súd nerozhodol
o jeho návrhu na zmenu exekútora v tejto veci v 30-dňovej zákonnej lehote odo dňa doručenia návrhu na
súd. Tvrdil, že vec nevykazuje prvky nadmernej právnej zložitosti, nevyžaduje spoluprácu s účastníkmi

konania, napriek tomu súd o žiadosti rozhodol až po viac ako 250-tich dňoch.

Podľa§3ods.1písm.d)z.č.514/2003Z.z.štátzodpovedázapodmienokustanovenýchtýmtozákonom
za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone
verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

Podľa §3 ods. 2 cit. zák. zodpovednosti podľa ods. 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa §4 ods. 1 písm. a) cit. zák. vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci
podľa §3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak:

1.) škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom, alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym
úradným postupom súdu,
2.) škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci,
3.) škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa
osobitného predpisu.

Podľa §9 ods. 1 z. č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2012 štát zodpovedá za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti
orgánu verejnej moci urobiť úkon, alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosťorgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní, alebo iný nezákonný zásah
do práv právom chránený záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa §9 ods. 2 cit. zák. účinného do 31.12.2012 právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym
úradným postupom má ten, komu bola takýmto postupom spôsobená škoda. Podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a
v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonaním dôkazom.

Podľa §9 ods. 2 z. č. 514/2003 Z. z. účinného od 01.01.2013 štát zodpovedá za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti
orgánu verejnej moci urobiť úkon, alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, nečinnosť
orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní, alebo iný nezákonný
zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný
postup sa nepovažuje postup podľa výsledku postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej

pôsobnosti podľa čl. 86 psím. a)/ a písmeno d)/ Ústavy Slovenskej republiky a postup, alebo výsledok
postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej
republiky.

Podľa §9 ods. 2 z. č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom od 01.01.2013 pri posudzovaní nesprávneho

úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon, alebo vydať rozhodnutie
v zákonom stanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci, alebo v zbytočných prieťahoch
v konaní možno vychádzať len s výsledkov vybavenia sťažností za prieťahy, žiadosti o prešetrenia
vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým
sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v

súdnom konaní, právoplatné rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že
bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, alebo z právoplatného rozhodnutia
Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky
konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Podľa §62 ods. 1 z. č. 757/2004 Z. z. o súdoch sťažnosť môže podať účastník konania, alebo strana v
konaní. Sťažnosť na postup súdu môže smerovať proti porušeniu práva na verejné prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov, alebo porušeniu za zásady dôstojnosti súdneho konania sudcami, súdnymi
úradníkmi, alebo zamestnancami súdu, ktorí plnia úlohu pri výkone súdnictva.

Podľa §63 ods. 1 z. č. 757/2004 Z. z. o súdoch sťažnosti vybavuje predseda príslušného súdu.

Podľa §64 ods. 1 z. č. 757/2004 Z. z. o súdoch účelom vybavovania sťažnosti je zistiť, či v danej veci
boli spôsobené prieťahy v konaní, alebo porušené zásady dôstojnosti súdneho konania a odstránenie
zistených nedostatkov.

Podľa §49 z. č. 38/1993 Z. z. o organizácií Ústavného súdu, sťažnosť môže podať fyzická osoba, alebo
právnická osoba, ktorá tvrdí, že právoplatným rozhodnutím, opatrením, alebo iným zásahom sa porušili
jej základné práva, alebo slobody, ak o ochrane týchto základných práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa §17 ods. 1 z. č. 514/2003 Z. z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlí zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

Podľa §17 ods. 2 cit. zák. v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenie práva nie je dostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, alebo nesprávnym úradným

postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa §17 ods. 3 cit. zák. výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa ods. 2 sa určuje s prihliadnutím
najmä na:
a.) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje

b.) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolností, za ktorých k nej došlo
c.) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote
d.) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.Podľa §17 ods. 4 cit. zák. výška náhrady nemajetkovej ujmy priznaná podľa ods. 2 nemôže byť
vyššia, ako výška náhrady poskytnutá osobám poškodeným násilnými trestnými činmi podľa osobitného
predpisu.

Podľa §19 ods. 1 cit. zák. právo na náhradu škody sa premlčí za 3 roky odo dňa, keď sa poškodený
dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie, alebo zmena
právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia,
ktorým bolo zmenené, alebo zrušené právoplatné rozhodnutie.

Podľa §44 ods. 8 z. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti oprávnený môže
kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný Okresný
súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu
oprávneného na zmenu exekútora.

Podľa §44 ods. 1 z. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, súd v rozhodnutí
o zmene exekútora podľa ods. 8 zároveň vykonaním exekúcie poverí exekútora, ktorého navrhne
oprávnený a vec mu postúpi spolu s exekučným spisom súdneho exekútora, ktorý bol vykonaním
exekúcie pôvodne poverený. Účinky pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú
zachované. Trovy exekúcie pôvodného exekútora sa vypočítajú tak, ako keby došlo k zastaveniu

exekúcie.

Podľa §80 písm. b) Občianskeho súdneho poriadku, návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby
sa rozhodlo najmä o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu, alebo z porušenia
práva.

Vychádzajúc z vyššie uvedených zistení a citovaných právnych ustanovení súd zamietol návrh
navrhovateľa na náhradu škody a nemajetkovej ujmy po tom, čo zistil, že v tomto štádiu konania
navrhovateľ nepreukázal, žeby odporcovi vznikla voči nemu povinnosť uhradiť škodu a nemajetkovú
ujmu z dôvodu, že Okresný súd Trebišov v exekučnom konaní č. k. 18Er/599/07 rozhodol o jeho žiadosti

na zmenu exekútora až po uplynutí zákonnej lehoty. V konaní o náhradu škody podľa z. č. 514/2003
Z. z., ktorá má byť spôsobená prieťahmi v súdnom konaní, nie je oprávnený súd konajúci o návrhu na
náhradu škody riešiť ako predbežnú otázku zistenie takéhoto prieťahu, ktorý by zakladal zodpovednosť
odporcu za škodu z titulu nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v prieťahu konaní. Vyššie
citované právne predpisy zverujú posúdiť dôvodnosť sťažností na prieťahy v konaní iba predsedovi súdu

a Ústavnému súdu. Táto špeciálna právna úprava, ktorá upravila pôsobnosť subjektu na posúdenie
prieťahov v súdnom konaní správnymi účinkami aj pre posúdenie zodpovednosti na náhradu škody
spôsobenej prieťahom v súdnom konaní má svoje opodstatnenie v tom, aby súdy nižších stupňov
nemohli preskúmavať zákonnosť postupu súdov vyšších stupňov pokiaľ ide o dĺžku konania, inak by
mohlo dôjsť k tomu, že súd prvého stupňa by dôvodnosť a opodstatnenosť sťažnosti na prieťah v konaní

inému súdu posúdil odlišne od ústavného súdu, ktorý by rozhodoval v konaní o sťažnosti účastníka
súdneho konania na prieťahy v konaní, alebo odlišne od posúdeného príslušného predsedu súdu, ktorý
vybavil sťažnosť podľa §63 ods. 1 a §64 ods. 4 z. č. 757/2004 Z. z..

Z uvedeného dôvodu, ak sa má posudzovať aktívna legitimácia navrhovateľa v konaní o náhradu

škody spôsobenej prieťahom v súdnom konaní, musí byť preukázaná existencia právne účinného aktu
predsedu súdu, alebo Ústavného súdu, ktorým bola sťažnosť oprávnenej osoby na prieťahy v konaní
kvalifikovaná ako dôvodná. Navrhovateľ však nepreukázal, že je osobou oprávnenou na uplatnenie
nároku, ktorého sa domáha podaným návrhom v tejto veci, preto súd jeho návrh zamietol. Navrhovateľ
nepreukázal existenciu právne účinného aktu predsedu súdu, alebo Ústavného súdu o konštatovaní

prieťahov v exekučnej veci č. k. 18Er/599/07.

V dôvodoch tohto rozsudku súd síce cituje aj ustanovenie §9 ods. 2 z. č. 514/2003 Z. z. účinné po
01.01.2013, teda po podaní návrhu navrhovateľa na začatie konania, avšak to na vyššie uvedenom
konštatovaní súdu o nedôvodnosti uplatnenia nároku navrhovateľa nič nemení.

Súd poukazuje na to, že citované ustanovenie zákona o súdoch, ako aj Ústavy Slovenskej republiky
boli účinné aj v čase, keď vo vyššie uvedenej exekučnej veci uplynula lehota na rozhodnutie o žiadosti
navrhovateľa o zmene súdneho exekútora a súd v tejto zákonnej lehote o jeho žiadosti nerozhodol.Skutočnosť, že aj keď od 01.01.2013 je ustanovenie §9 ods. 2 z. č. 514/2003 Z. z. rozdielne od úpravy
účinnej do 31.12.2012 nič menení na právnych záveroch odôvodenia tohto rozsudku. Aj bez novelizácie
§9 ods. 2 z. č. 514/2003 Z. z. účinného od 01.01.2013 by súd z vyššie uvedených dôvodov návrh

navrhovateľa na náhradu škody a nemajetkovej ujmy v tomto prípade zamietol z rovnakých dôvodov.

Navrhovateľ v konaní úspech nemal, odporca si trovy konania uplatnil, ale ich vznik nepreukázal, preto
súd podľa §142 ods. 1 OSP účastníkom trovy konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd

Trebišov vo 2 vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostí /§42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku ďalej OSP/
uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha /§205 ods. 1 OSP/.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť v
zmysle ust. §205 ods. 2 OSP len tým, že:
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v §221 ods. 1 OSP,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené /§205a OSP/,
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona /§251 ods. 1 OSP/.