Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. apríl 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/582/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814204548
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Škultétyová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3814204548.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa V., zastúpeného U. proti odporcovi V., zastúpenému
X., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu R., zastúpeného X., o zaplatenie 2.739,74 Eur
s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 26.
februára 2015, č.k. 4C/63/2014-46, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov
odvolacieho konania vo výške 20,49 Eur, do troch dní, k rukám X.. O. X., zástupcu vedľajšieho účastníka
na strane odporcu, do troch dní.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd svojím rozsudkom uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 815,60 Eur spolu s

úrokom z omeškania vo výške 4,025 % ročne zo sumy 815,60 Eur od 26.04.2011 do
zaplatenia, všetko v mesačných splátkach po 30 Eur, pričom prvá splátka je splatná 20. dňa v mesiaci
nasledujúcom po právoplatnosti rozhodnutia a ďalšie splátky do 20. dňa príslušného
mesiaca až do úplného vyrovnania, pod následkom zročnosti celého plnenia v prípade omeškania s
plnením jednej splátky. Vo zvyšku návrh zamietol. Súčasne navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť
odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu trovy konania vo výške 325,97 Eur, do troch dní.

Z vykonaného dokazovania okresný súd zistil, že v Zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX,
uzavretej medzi účastníkmi konania a oboma podpísanej zo dňa 04.08.2010, bola pri (podľa zmluvy)
poskytnutej čiastke úveru 1.380 Eur dohodnutá celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť, t. j. úver
+ úroky vo výške 3.105,48 Eur, RPMN za úver 67,32 %, ročná úroková sadzba úveru 70,01 %, priemerná
RPMN za úver 51,49 %. Okresný súd konštatoval, že hoci maximálna výška úrokov pri úveroch v
čase uzatvorenia predmetnej zmluvy nebola žiadnym právnym predpisom limitovaná a bola ponechaná

výlučne na dohodu zmluvných strán, dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho
zákonníka a nesmie sa priečiť dobrým mravom. Právny úkon, postihnutý takouto vadou, je absolútne
neplatný. O takýto stav pôjde spravidla vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú
peňažnými ústavmi v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy. Zo zdroja www.nbs.sk
okresný súd zistil, že v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy - 04.08.2010, t.
j. v 3. štvrťroku 2010 bola priemerná úroková miera spotrebiteľských úverov pre

domácnosti poskytnutých na obdobie od 1 do 5 rokov (ako tomu bolo v tomto prípade) 12,66 % ročne a
v rovnakom období pri nových obchodoch 11,52 %. Z tohto vyplýva, že účastníkmi dohodnutá úroková
sadzba vysoko presahuje priemernú úrokovú mieru pri poskytovaní spotrebiteľských úverov
peňažnými ústavmi v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy. Z tohto dôvodu okresný súd považoval
predmetnú zmluvu v časti dojednaných celkových nákladov a úrokovej sadzby za neplatnú podľa §
39 a § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Pri záväzku odporcu zaplatiť pohľadávku navrhovateľa vo

výške 1.181,34 Eur (zodpovedajúcej skutočne vyplatenej výške úveru odporcovi) a za stavu, že odporca
zaplatil navrhovateľovi doteraz 365,74 Eur, je odporca povinný zaplatiť navrhovateľovi 815,60 Eur(1.181,34 Eur mínus 365,74 Eur). Ak navrhovateľ žiadal priznať viac, okresný súd jeho návrh čo do
zvyšku zamietol. Za nedôvodný považoval okresný súd návrh navrhovateľa na zaplatenie
zmluvnej pokuty. K námietke premlčania, vznesenej odporcom a vedľajším účastníkom, okresný súd

uviedol, že zmluva medzi účastníkmi bola uzatvorená 04.08.2010, navrhovateľ s poukazom na § 53
ods. 8 Občianskeho zákonníka spoplatnil záväzok odporcu ku dňu 25.04.2011, t. j. pred konečnou
splatnosťou úveru. Celý dlh sa v dôsledku zosplatnenia stal zročným dňa 25.04.2011, premlčacia doba
začala plynúť odo dňa zročnosti nesplnenej splátky splatnej ku dňu 18.04.2011. Ak navrhovateľ podal
návrh dňa 10.03.2014, jeho nárok nebol premlčaný, a to s poukazom na 3-ročnú premlčaciu dobu v

zmysle § 101 Občianskeho zákonníka. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 39, § 3, § 52, § 53
ods. 5, § 544, § 100 ods. 1, § 101, § 103 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 2, § 2 písm. a), b), d)
zákona č. 129/2010 Z. z. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. vzhľadom na
čiastočný úspech oboch účastníkov konania. Odporca mal vo veci úspech v rozsahu
70 % a neúspech v rozsahu 30 %, pomer jeho úspechu a neúspechu je 40 %. Naopak, navrhovateľ
mal úspech v rozsahu 30 % a neúspech v rozsahu 70 %. Okresný súd rozlíšil pri rozhodnutí o

náhrade trov konania trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka a odporcu z časového hľadiska,
či ide o úkony vykonané pred doložením splnomocnenia zo dňa 26.02.2015 výlučne len vedľajším
účastníkom,resp.jehosplnomocnenýmzástupcomalebooúkonyvykonanépodoloženísplnomocnenia
splnomocneným zástupcom vedľajšieho účastníka a súčasne splnomocneným zástupcom odporcu. V
prípade trov právneho zastúpenia pred doložením splnomocnenia udeleného odporcom X.. O. X. súd

priznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov právneho zastúpenia v súlade s vyhláškou č. 655/2004 Z.
z., a to za tri úkony právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia, za písomné podanie na súd vo veci
samej - vyjadrenie k návrhu zo dňa 11.11.2014, vyjadrenie vo veci samej zo dňa 17.12.2014,
všetky tri úkony po 111,21 Eur, režijný paušál za 3 úkony po 8,04 Eur (za úkony vykonané v roku
2014), spolu vo výške 357,75 Eur. V prípade trov právneho zastúpenia po doložení splnomocnenia zo

dňa 26.02.2015 súd priznal vedľajšiemu účastníkovi a odporcovi trovy právneho zastúpenia s
poukazom na § 13 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z. z., podľa ktorého základná sadzba tarifnej odmeny
sa zníži o 50 %, ak ide o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb. V danom prípade
X.. X., advokát, zastupuje nielen vedľajšieho účastníka na strane odporcu, ale aj odporcu,
a to po doložení splnomocnenia zo dňa 26.02.2015. Okresný súd priznal trovy právneho zastúpenia aj

odporcovi zastúpenému X.. O. X., ktorý je súčasne splnomocneným zástupcom aj vedľajšieho účastníka
na strane odporcu za 2 úkony právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia zo dňa 26.02.2015,
zastupovanie na pojednávaní dňa 26.02.2015 vo výške po 111,21 Eur, režijný paušál za tieto úkony vo
výške po 8,39 Eur, spolu 239,20 Eur, náhradu za cestovné vo výške 83,98 Eur pri použití
osobného motorového vozidla pri ceste z O. do V. a späť dňa 26.02.2015 - 368 km, pri základnej náhrade

za 1 km 0,153 Eur, pri spotrebe 5,6 l/100 km a cene paliva 1,343 Eur/l, náhradu za stratu času
pri zastupovaní na pojednávaní dňa 26.02.2015 za 10 začatých polhodín po 13,40 Eur, čo činí 134 Eur,
celkom spolu 457,18 Eur. Nepriznal odporcovi odmenu za uplatnený úkon právnej služby - vyjadrenie vo
veci samej, pretože takýto úkon vo veci zástupcom odporcu nebol vykonaný. Trovy právneho zastúpenia
sú celkom vo výške 814,93 Eur (357,75 Eur + 457,18 Eur), z toho boli priznané v rozsahu 40

%, t. j. vo výške 325,97 Eur.
Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie navrhovateľ a domáhal sa, aby
odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu
náhradu trov právneho zastúpenia neprizná. Namietal nezákonnosť a nepreskúmateľnosť rozhodnutia
o náhrade trov konania, nezákonnosť samého priznania náhrady trov právneho zastúpenia a tiež

nezákonnosť výšky priznanej náhrady. Vytýkal súdu prvého stupňa, že jeho rozhodnutie neobsahuje
žiadne zdôvodnenie účelnosti trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka, nemá náležitosti podľa
§ 157 ods. 2 O.s.p. Tvrdil, že trovy právneho zastúpenia spočívajú v predložení podania vedľajšieho
účastníka, ktoré je obsahom šablónovitým opakovaním podaní predkladaných v nespočetnom množstve
prípadov, pričom vedľajší účastník na strane odporcu sa deklaruje ako subjekt na ochranu spotrebiteľa

a práve vďaka tomu mu právna úprava priznáva osobitné postavenie medzi subjektmi rovnakej právnej
formy. Mal za to, že zákonodarca priznal tomuto subjektu osobitné postavenie, pričom vychádzal
z logického predpokladu, že tento subjekt bude odborne, personálne a materiálne pripravený na
vykonávanie svojej činnosti. Vedľajší účastník na strane odporcu namiesto toho, aby zastupoval
spotrebiteľa, vstupuje do konania vždy zastúpený právnym zástupcom vo všetkých konaniach bez

výnimky. Mal za to, že odôvodnené je právne zastúpenie iba v mimoriadne obtiažnych právnych
veciach, v opačnom prípade ide o zneužívanie zákona, pretože samotné združenie nie je zamerané na
vykonávanie svojej činnosti.Vedľajší účastník na strane odporcu vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol
rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o trovách konania ako vecne správny potvrdiť, uplatnil náhradu
trov odvolacieho konania. Uviedol, že vo svojich vyjadreniach v danej veci poukázal na viaceré

nedostatky zmluvných dojednaní, poukázal na to, že zmluva neobsahuje obligatórne
náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ako aj na to, že dohoda o výške úrokov alebo odmeny za
poskytnutie úveru sa prieči dobrým mravom a je preto podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatná.
Súd prvého stupňa vyhodnotil jeho úkony ako účelné a hospodárne, čo považuje za správne. Poukázal
na skutočnosť, že navrhovateľ sám uplatňuje trovy právneho zastúpenia, využil teda svoje zákonné

právo, je zastúpený advokátskou kanceláriou, avšak toto právo upiera vedľajšiemu účastníkovi, čo je
v priamom rozpore s článkom 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Trovy, ktoré vynaložil na právne
zastúpenie, považoval za účelné, poukazoval na rozhodnutie najvyššieho súdu, sp. zn. 6MCdo/5/2013
a rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. III. ÚS 457/2014-27, rozhodnutia Krajského
súdu v Prešove, Krajského súdu v Banskej Bystrici, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
sp. zn. 7MCdo/4/2010. Mal za to, že trovy právneho zastúpenia v tomto konaní boli účelne vynaložené

a boli dostatočne preukázané.

Krajský súd v Trenčíne preskúmal vec v zmysle § 212 ods. 1 O.s.p. v rozsahu podaného odvolania a
jeho dôvodov a dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je potrebné v odvolaním napadnutej časti
potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny. Vo veci bolo rozhodnuté bez pojednávania podľa

§ 214 ods. 2 O.s.p.

Predmetom preskúmania odvolacím súdom bol len výrok rozsudku súdu prvého stupňa o trovách
konania . Vo výroku, ktorým bola odporcovi uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 815,60 Eur spolu
s úrokom z omeškania vo výške 4,025 % ročne zo sumy 815,60 Eur od 26.04.2011 do zaplatenia v

splátkach a vo výroku, ktorým bol návrh vo zvyšku zamietnutý, rozsudok súdu prvého stupňa nebol
účastníkmi napadnutý odvolaním, tieto výroky nadobudli právoplatnosť, a preto odvolací súd rozsudok
súdu prvého stupňa v tejto časti nepreskúmaval (§ 206 O.s.p.).

Z obsahu spisu mal odvolací súd za preukázané, že navrhovateľ sa návrhom, podaným proti odporcovi,

domáhal zaplatenia sumy 2.739,74 Eur s príslušenstvom s odôvodnením, že odporcovi na základe
zmluvy o revolvingovom úvere poskytol úver vo výške 1.380 Eur, ktorý mal odporca zaplatiť v 42
mesačných splátkach po 73,94 Eur s tým, že odporca mu uhradil len sumu 365,74 Eur , preto vyhlásil
okamžitú splatnosť úveru. V priebehu konania vstúpil do konania vedľajší účastník
na strane odporcu, ktorý navrhol návrh zamietnuť z dôvodu, že výška úrokovej sadzby revolvingu sa

prieči dobrým mravom, a preto je podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatná. Dôvodil, že úroky a
poplatky uplatnené navrhovateľom za poskytnutie úveru sú neprimerane vysoké, úverová zmluva
neobsahuje obligatórne náležitosti podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z., a preto je poskytnutý
úver bez úrokov a bez poplatkov (§ 11 ods. l písm. a) citovaného zákona). Súčasne vzniesol námietku
premlčania nároku navrhovateľa. Okresný súd návrhu v časti nezaplatenej istiny vyhovel (námietku

premlčania nepovažoval za dôvodnú) a v časti, ktorou sa navrhovateľ domáhal voči odporcovi zaplatenia
zmluvného úroku, zmluvnej odmeny a zmluvnej pokuty ako nedôvodný zamietol s poukazom na ust. §
39 a § 3 Občianskeho zákonníka. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že
navrhovateľa zaviazal k náhrade trov právneho zastúpenia odporcu a vedľajšieho účastníka na strane
odporcu vo výške 325,97 Eur.

Navrhovateľ v podanom odvolaní namietal predovšetkým, že vedľajšiemu účastníkovi nie je možné
priznať náhradu trov konania, nakoľko tieto neboli v konaní vynaložené účelne, spochybňoval jeho
zastupovanie zástupcom z radov advokátov a súčasne vytýkal rozhodnutiu súdu prvého stupňa, že sa
účelnosťou vynaložených trov vedľajšieho účastníka vôbec nezaoberal.

V občianskom súdnom konaní sa o náhrade trov konania rozhoduje podľa zásady zodpovednosti za
výsledok alebo zodpovednosti za zavinenie alebo za náhodu. Ustanovenie § 142 O.s.p. upravuje
rozhodovanie o náhrade trov konania podľa miery úspechu účastníka v konaní. Je založené na
zásade zodpovednosti za výsledok alebo na zásade úspechu ako základnom princípe, určujúcom, ktorý
z účastníkov v konečnom dôsledku ponesie ťarchu všetkých súdnych trov. Predpokladom, splnením

ktorého vznikne nárok na náhradu trov konania, je v prvom rade plný úspech vo veci, ktorý sa zisťuje
porovnaním petitu návrhu a výroku, ktorým sa rozhodlo vo veci samej. Pokiaľ ide o rozsah
náhrady trov konania, je v posudzovanom prípade potrebné vychádzať zo základnej zásady
vyplývajúcej z ustanovenia § 142 O.s.p., a to miery úspechu vo veci. Len ak má účastník plný úspechvo veci, prizná sa mu podľa § 142 ods. 1 O.s.p. celá náhrada trov konania. Ak mal účastník úspech
len čiastočný, náhrada trov sa podľa § 142 ods. 2 O.s.p. pomerne rozdelí, prípadne (ak úspech vyváži
neúspech) súd vysloví, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Okresnýsúdsapriurčenírozsahutrovkonaniatýmitozásadamiriadil.Posúdeniesprávnostirozhodnutia
okresného súdu v zmysle podaného odvolania navrhovateľa spočívalo na právnom posúdení otázky,
či právo na náhradu trov konania priznané podľa § 142 ods. 2 O.s.p. sa vzťahuje i na vedľajšieho
účastníka, podporujúceho v konaní prevažne úspešného odporcu (spotrebiteľa).

So zavedením inštitútu vedľajšieho účastníka, vystupujúceho na podporu účastníka - spotrebiteľa
(ustanovenie§93ods.2O.s.p.),nedošlokžiadnejtakejzmeneustanoveníO.s.p.onáhradetrovkonania
(ustanovenie § 142 až § 150 O.s.p.), ktorá by reagovala na nový inštitút. Súčasne ani samotná právna
úprava uvedeného inštitútu problematiku náhrady trov konania neupravuje. Nie je tak daný žiaden
zákonný podklad pre zmenu ustálenej súdnej praxe z obdobia pred zavedením vedľajšieho účastníctva

podľa ustanovenia § 93 ods. 2 O.s.p., ktorá priznávala náhradu trov konania aj vedľajšiemu účastníkovi.
Právo na náhradu trov konania, ako aj povinnosť nahradiť trovy konania, vyplýva z ustanovenia § 93 ods.
4 O.s.p., v zmysle ktorého má vedľajší účastník v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná
však iba sám za seba. Pokiaľ teda Občiansky súdny poriadok nevyhradzuje práva a povinnosti v konaní
iba niektorému z účastníkov, teda výslovne navrhovateľovi (napr. dispozícia s návrhom) alebo odporcovi

(napr. súhlas so späťvzatím), je potrebné všetky ostatné práva a povinnosti, dané Občianskym súdnym
poriadkom všeobecne účastníkovi konania, považovať aj za práva a povinnosti vedľajšieho účastníka.
Pretože ustanovenie § 142 O.s.p., použité aj v danom prípade, neviaže právo na náhradu trov konania
výslovne na odporcu, ale vo všeobecnosti na účastníka, zakladá uvedené ustanovenie
povinnosť, ako aj právo na náhradu trov konania s poukazom na ust. § 93 ods. 4 O.s.p. aj vedľajšiemu

účastníkovi v zmysle zásad zodpovednosti za výsledok, a to podľa miery úspechu vo veci.

Z uvedeného vyplýva, že vedľajší účastník, hoci v konaní zostáva treťou osobou, má rovnaké práva a
povinnosti ako účastník, na stranu ktorého vstúpil podľa § 93 ods. 4 O.s.p., a preto pre prípad
úspechu ním podporovaného účastníka v súdnom konaní má rovnako ako úspešný účastník právo na

náhradu trov konania. Správne preto okresný súd priznal vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu
náhradu trov konania spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia s poukazom na ust. § 142 ods. 2 O.s.p.

Pokiaľ navrhovateľ namietal, že trovy konania v prípade, ak sa vedľajší účastník nechá zastúpiť
advokátom, nemožno považovať za účelne vynaložené na uplatnenie alebo bránenie práva, odvolací

súd poukazuje na článok 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého každý má právo na
právnu pomoc v konaní pred súdmi za podmienok ustanovených zákonom. Ak navrhovateľ má právo
nechať sa zastúpiť právnym zástupcom, takisto každý iný účastník súdneho konania za rovnakých
podmienok môže toto právo, garantované Ústavou Slovenskej republiky, využiť za podmienok, ktoré v
danom prípade bližšie upravuje O.s.p. (§ 18, § 24, § 25 ods. 1, § 93 ods. 4 O.s.p.).

V ust. § 93 ods. 2 O.s.p. zákonodarca zvýšil ochranu spotrebiteľov, keď umožnil na strane
spotrebiteľa ako vedľajšiemu účastníkovi zúčastniť sa konania takej právnickej osobe, ktorej predmetom
činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, pričom takýmto predpisom je aj zákon č. 250/2007
Z. z. o ochrane spotrebiteľa.

K námietke neúčelnosti trov konania, vynaložených vedľajším účastníkom v tomto súdnom konaní
(navrhovateľ spochybňoval úkony vedľajšieho účastníka v konaní vykonané), odvolací súd udáva len
toľko, že vedľajší účastník do konania vstúpil svojím podaním, doručeným súdu dňa 26.09.2014 ,
jeho vstup do konania bol pripustený uznesením Okresného súdu Prievidza zo dňa 18.11.2014, č.k.

4C/63/2014-33. Dňa 13.11.2014 doručil súdu prvého stupňa podanie, v ktorom predostrel konkrétnu
argumentáciu týkajúcu sa zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa 04.08.2010, ktorá mala byť medzi
účastníkmi uzavretá, poukázal na obsahový rozpor návrhu - žiadosti o revolvingový úver a akceptácie,
na aplikáciu Občianskeho zákonníka v danej veci, rozpor dohodnutého úroku s dobrými mravmi, a
tým neplatnosť tohto dojednania v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, vzniesol námietku premlčania

nároku navrhovateľa, na neprijateľne zmluvné podmienky, atď. Na rozdiel od navrhovateľa,
vedľajší účastník na strane odporcu sa prostredníctvom svojho zástupcu zúčastnil na pojednávaní dňa
26.02.2015, na ktorom aktívne bránil práva odporcu. Pojednávania sa zúčastnil i odporca , ktorý sa
s prednesmi vedľajšieho účastníka stotožnil. Je tak nesporné, že vedľajší účastník na strane odporcuvyvinul aktivitu v záujme „pomoci v spore“ účastníkovi, na strane ktorého v konaní vystupuje a v záujme
ktorého účastníka ako vedľajší účastník do konania i vstúpil. Trovy vedľajšieho účastníka, spočívajúce
v trovách právneho zastúpenia - odmene zástupcu vedľajšieho účastníka za tri úkony právnej služby

(príprava a prevzatie veci, vyjadrenie k návrhu, účasť na pojednávaní ), vrátane režijných paušálov a
náhrad cestovného a za stratu času v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z. z. preto nie je možné považovať
za neúčelne vynaložené. Záverom odvolací súd zdôrazňuje, že trovy konania, spočívajúce v trovách
právneho zastúpenia, boli priznané za právnu službu zástupcu vedľajšieho účastníka na strane odporcu,
ktorý bol súčasne zástupcom odporcu v súlade s vyhláškou č. 655/2004 Z. z.

Z týchto dôvodov krajský súd rozsudok okresného súdu v napadnutej časti podľa § 219 ods.
1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 a § 151
ods. 1 O.s.p., keď v odvolacom konaní bol vedľajší účastník na strane odporcu úspešný, a preto mu

patrí náhrada trov odvolacieho konania. Trovy odvolacieho konania vedľajšieho účastníka spočívajú v
trovách právneho zastúpenia - odmene za 1 úkon právnej služby (vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľa
smerujúceho výlučne proti výroku o trovách konania vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej
odmeny) vo výške 12,45 Eur podľa § 10 ods. 1, § 13a ods. 2 písm. b) vyhlášky č. 655/2004 Z. z. a 1 x
režijný paušál vo výške 8,04 Eur podľa § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky, spolu 20,49 Eur.

Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .