Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 13. apríl 2016

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 13C/207/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7912216233
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Franková

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2016:7912216233.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov, sudkyňa JUDr. Eva Franková, v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s. r.

o., Pribinova ul. č. 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Fridrich Paľko, s. r. o., Grösslingova 4,
811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti odporcovi: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky, Župné námestie 13, 813 11 Bratislava o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej
ujmy takto

r o z h o d o l :

I. Návrh navrhovateľa súd z a m i e t a.

II. Účastníkom súd trovy konania n e p r i z n á v a.

III. Návrh navrhovateľa na prerušenie konania súd z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal, aby súd uložil odporcovi povinnosť uhradiť škodu a
nemajetkovú ujmu z dôvodu, že v exekučnom konaní č. k. 14Er/1260/2012 nerozhodol o vydaní
poverenia na vykonanie exekúcie v zákonnej 15-dňovej lehote podľa exekučného poriadku. Tvrdil, že
je daná zodpovednosť odporcu za vznik škody a vznik nemajetkovej ujmy podľa z. č. 514/2003 Z. z.,
preto uplatňuje z titulu majetkovej škody voči odporcovi sumu 2 520,50 Eur a z titulu nemajetkovej ujmy
504,10 Eur.

Navrhovateľ si z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu uplatňuje náhradu
majetkovej škody, ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorú vyčíslil takto:
a.) navrhovateľovi vznikla majetková škoda v celkovej výške 2 520,50 Eur predstavujúca náhradu
istiny s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného
súdu v občianskom súdnom konaní vedenom proti dlžníkovi zo záväzkového zmluvného vzťahu
založeného zmluvou o úvere. Nemôže preto tiež nastať akceptácia návrhu na nútené vymáhanie istiny

a príslušenstva zo strany exekučného súdu.
b.) Náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch si uplatňuje tvrdiac, že samotné konštatovanie porušenia
práva na súdnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a právo na spravodlivý súdny proces
zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie
je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.
Nesprávny úradný postup Okresného súdu je podľa jeho názoru dôsledkom jeho nesústredenej činnosti
takej intenzity, ktorá má za následok zmarenie nútenej vymožiteľnosti majetkového práva navrhovateľa.

Uplatňuje si primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie
podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že
nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a v spravodlivé riešenieveci a zamedzenie vymoženiu pohľadávky cestou exekúcie sumu 504,10 Eur, t. j. 20% z uplatňovanej
istiny s príslušenstvom (hodnoty majetkového práva postihnutého procesnou deformáciou).

Navrhovateľ tvrdil, že exekučný súd napriek tomu, že vec ním prejednávaná nevykazuje prvky
nadmernej právnej zložitosti, nevyžaduje si spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou
komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu, rozhodol o žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 31.8.2012 (konanie začalo dňa 15.5.2012) a to
rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia k rozhodnutí o žiadosti o udelenie poverenia tak

došlo po uplynutí zákonnej stanovenej lehoty (omeškanie viac ako 108 dní).

Navrhovateľ svoj návrh ďalej odôvodnil aj tým, že splnil zákonnú podmienku uplatnenia nároku na
predbežné prerokovanie náhrady škody u odporcu a odporca v zákonnej lehote o jeho žiadosti na
predbežné prerokovanie nároku nerozhodol. Zároveň žiadal priznať aj náhradu trov konania.

Odporca sa k návrhu písomne vyjadril podaním zo dňa 18.12.2015 a žiadal návrh zamietnuť z dôvodu
nepreukázania splnenia základných zákonných podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie náhrady
škody podľa z. č. 514/2003 Z. z.. Zdôraznil, že odporcovi boli dňa 23.04.2012 doručené prvé žiadosti
o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 23.04.2012. Vzhľadom na skutočnosť,
že už dňa 27.09.2012 boli Okresnému súdu doručené žaloby vo veci je zrejmé, že navrhovateľ ich

nepodal po uplynutí 6-mesačnej lehoty, ale skôr. Zdôraznil, že v súlade s §15 ods. 1 a §16 ods. 4 z.
č. 514/2003 Z. z. poškodený sa práva na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci môže
domáhať na súde až po uplynutí 6 mesiacov odo dňa prijatia jeho žiadosti, preto má zato, že navrhovateľ
uplatnil nárok na súde predčasne. Poukázal aj na to, že navrhovateľ neposkytol žiadnu súčinnosť na
predbežné prerokovanie v konaní žiadosti, a tým zmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať nárok

na náhradu škody, o ktorého prerokovanie sám požiadal. Odporca ako orgán príslušný podľa §4 ods. 1
písm. a) z. č. 514/2003 Z. z., preto nárok navrhovateľa nepovažuje za predbežne prerokovaný. Tvrdil,
že podania navrhovateľa, ktoré označuje ako žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody doručené odporcovi pred podaním návrhu na začatie súdneho konania ako aj návrhu na začatie
súdneho konania sú zmätočné a nespĺňajú základné náležitosti, ktoré stanovujú procesné predpisy pre

kvalifikované uplatnenie nároku na náhradu škody podľa z. č. 514/2003 Z. z. a Občianskeho súdneho
poriadku. Nakoľko podľa odporcu už v žiadostiach o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody
absentovali také údaje ako: označenie súdnych exekučných konaní spisovými značkami, ako aj určitosť
právnej kvalifikácie hmotno-právneho záväzku vyplývajúceho z právneho predpisu je potrebné takéto
návrhy navrhovateľa na začatie súdneho konania z a m i e t n u ť.

Odporca ďalej poukázal aj na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, podľa ktorej samotné
nedodržanie zákonnej lehoty na vykonanie procesného úkonu, alebo rozhodnutia v súdnom konaní
nemusí byť samo o sebe kvalifikované, ako zbytočný prieťah. Odporca ďalej, ako nedôvodné uplatnenie
nároku navrhovateľa hodnotí aj tým, že nároky navrhovateľa sú premlčané, že navrhovateľ v žalobách

škodu ako majetkovú ujmy vyčísľuje iba všeobecnými údajmi bez preukázania skutočných nákladov,
že navrhovateľ nevyužil inštitút podania sťažností na prieťahy v konaní predsedovi súdu ani ústavné
sťažnosti na Ústavnom súde.

Poukázal aj na to, že v kontexte podaných návrhov nie je možné opomenúť povahu a predmet v konaní,

v ktorých malo k nesprávnemu úradnému postupu dôjsť, a to pri zohľadnení povahy podnikateľskej
činnosti navrhovateľa a povedomí, ktoré je okolo navrhovateľa spojený s touto podnikateľskou činnosťou
vytvorené. V posledných rokoch totiž všetky zložky štátnej moci zamerali svoju pozornosť na ochranu
spotrebiteľských práv, pričom je všeobecne známe, že potrebu ochrany práv spotrebiteľov podmienila
najmä činnosť navrhovateľa na trhu spotrebiteľských úverov. Práve uplatňovanie rôznych pohľadávok z

titulu spotrebiteľských úverov je predmetom rôznych exekučných konaní, ktoré inicioval navrhovateľ a
v ktorých malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu.

Odporca v tejto súvislosti upozornil na list Európskej komisie, Generálneho riaditeľstva pre spravodlivosť
pod č. JUST/A3/RM/kbD (2010) [1360] adresovaný stálemu predstaviteľovi Slovenskej republiky pri

Európskej únií, v ktorom Európska komisia poukázala na to, že v súvislosti s podnikateľskými praktikami
navrhovateľa dostala sťažnosti od slovenských spotrebiteľov ako aj sťažnosť od slovenského združenia
na ochranu spotrebiteľov, pričom útvary Komisie sa o týchto praktikách dozvedeli prostredníctvom
návrhu na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podľa čl. 267 ZFEÚ podal Krajský súd v Prešove(Vec C-XX/XX). Okrem vyššie uvedeného o negatívnej percepcií navrhovateľa verejnosťou resp. aj
špecializovanými organizáciami na ochranu spotrebiteľov svedčí aj článok v denníku SME zo dňa
16.07.2012, ktorý súdu v prílohe predložil. Z článku napr. vyplýva, že navrhovateľ obišiel zákaz

vymáhať pohľadávku exekúciou. Podľa uvedeného článku Okresný súd Prešov označil konania v
prejednávanej veci za mimoriadne závažnú, nečestnú činnosť pričom článok popisuje aj niektoré
prípady, keď sa jednotlivý spotrebitelia napokon domohli svojich práv (s odkazom na rozhodnutie
súdneho dvora v Luxemburgu, ktorý poukázal na nezrovnalosti v zmluve, chýbajúcu RPMN a
neprimerané sankcia úroky). Z popísaného je zrejmé, že navrhovateľ a jeho praktiky sú vnímané

verejnosťou negatívne, boli predmetom záujmu Európskej komisie, súdy konštatovali porušenie práv
spotrebiteľa a v konečnom dôsledku práve podnikateľská činnosť navrhovateľa podnietila zvýšenú
potrebu ochrany práv spotrebiteľov na všetkých úrovniach štátnej moci. Navrhovateľ je vnímaný ako
spoločnosť využívajúca neprijateľné praktiky, zneužívajúc slabé finančné a právne povedomie nízko
príjmových osôb.

Odporca zastáva názor, že navrhovateľ nepreukázal podmienky vzniku zodpovednosti škody štátu za
škodu, súlad postupu navrhovateľa s dobrými mravmi, ako ani nedostatočnosť konštatovania porušenia
práva, preto považuje odporca jeho návrh za právne neopodstatnený a žiada ho zamietnuť.

Súd nariadil pojednávanie, na ktoré predvolal účastníkov konania, ktorí sa neustanovil. Navrhovateľ

ospravedlnil neúčasť a súhlasil s tým, aby súd konal a rozhodol v ich neprítomnosti. Odporca neúčasť
neospravedlnil,doručilsúdunávrhnaprerušeniekonania.Prítomnosťúčastníkakonanianapojednávaní
je jeho právo., ktoré v danom prípade využité nebolo, preto súd podľa § 101 ods. 2 ods. OSP
pojednávanie vykonal v neprítomnosti účastníkov konania.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v súdnom spise,
pripojeným spisom Okresného súdu Trebišov č. k. 14 Er/1260/2012 a zistil tento skutkový stav veci:

Zo spisu Okresného sudu Trebišov č. k. 14Er/1260/2012 súd konštatuje, že na tunajšom súde sa
viedlo konanie kde navrhovateľ ako oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému

R. C. a žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia bola doručená súdu dňa 19.7.2012. Okresný
súd Trebišov uznesením vydal dňa 28.9.2012 poverenie na vykonania exekúcie JUDr. C. V., X. úrad
Bratislava.
Súd konštatuje, že tvrdenia navrhovateľa o tom, že súd bol nečinný a vo veci bezdôvodne nekonal nie
súd pravdivé. Pred vydaním poverenia súd vyzval oprávneného na zaslanie všeobecných obchodných

podmienok, prípadne rozhodcovskej zmluvy, ktorej sú časťou je zmluva o úvere, na podklade ktorej bol
vydaný rozhodcovský rozsudok, ktorý je exekučným titulom v tejto veci. K vydaniu poverenia došlo po
doložení požadovaných listinných dôkazov.

Navrhovateľ pri uplatnení svojho nároku vychádza z nesprávneho úradného postupu Okresného súdu

Trebišov v exekučnej veci č. k. 14Er/1260/2012, ktorý spočíval v tom, že konajúci súd nerozhodol o jeho
žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonnej 15-dňovej lehote od doručenia. Tvrdil,
že vec nevykazuje prvky nadmernej právnej zložitosti, nevyžaduje spoluprácu s účastníkmi konania,
napriek tomu súd o žiadosti rozhodol až dňa 31.8.2012 (konanie začalo dňa 15.5.2012) tak, že zamietol
návrh na vydanie poverenia. . Súd konštatuje, že toto tvrdenie navrhovateľa nie je pravdivé, je v rozpore

so skutočnosťou, pretože z exekučného spisu 14Er/1260/2012 vyplýva opak jeho tvrdenia. Žiadosť
o udelenie poverenia bola doručená súdu dňa 19.7.2012 a nie 31.8.2012 ako to nesprávne uvádza
navrhovateľ a súd poverenie vydal dňa 28.9.2012 teda nerozhodol o zamietnutí žiadosti tak ako to
nesprávne uvádza navrhovateľ.

Po prevedení dokazovania súd právne uzatvára:

Podľa§3ods.1písm.d)z.č.514/2003Z.z.štátzodpovedázapodmienokustanovenýchtýmtozákonom
za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone
verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

Podľa §3 ods. 2 cit. zák. zodpovednosti podľa ods. 1 sa nemožno zbaviť.Podľa §4 ods. 1 písm. a) cit. zák. vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci
podľa §3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak:
1.) škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom, alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym

úradným postupom súdu,
2.) škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci,
3.) škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa
osobitného predpisu.

Podľa §9 ods. 1 z. č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2012 štát zodpovedá za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti
orgánu verejnej moci urobiť úkon, alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť
orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní, alebo iný nezákonný zásah
do práv právom chránený záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa §9 ods. 2 cit. zák. účinného do 31.12.2012 právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym
úradným postupom má ten, komu bola takýmto postupom spôsobená škoda.

Podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonaním dôkazom.

Podľa §9 ods. 2 z. č. 514/2003 Z. z. účinného od 01.01.2013 štát zodpovedá za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti
orgánu verejnej moci urobiť úkon, alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, nečinnosť
orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní, alebo iný nezákonný

zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný
postup sa nepovažuje postup podľa výsledku postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej
pôsobnosti podľa čl. 86 psím. a)/ a písmeno d)/ Ústavy Slovenskej republiky a postup, alebo výsledok
postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej
republiky.

Podľa §9 ods. 2 z. č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom od 01.01.2013 pri posudzovaní nesprávneho
úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon, alebo vydať rozhodnutie
v zákonom stanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci, alebo v zbytočných prieťahoch
v konaní možno vychádzať len s výsledkov vybavenia sťažností za prieťahy, žiadosti o prešetrenia

vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým
sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v
súdnom konaní, právoplatné rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že
bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, alebo z právoplatného rozhodnutia
Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky

konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Podľa §62 ods. 1 z. č. 757/2004 Z. z. o súdoch sťažnosť môže podať účastník konania, alebo strana v
konaní. Sťažnosť na postup súdu môže smerovať proti porušeniu práva na verejné prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov, alebo porušeniu za zásady dôstojnosti súdneho konania sudcami, súdnymi

úradníkmi, alebo zamestnancami súdu, ktorí plnia úlohu pri výkone súdnictva.

Podľa §63 ods. 1 z. č. 757/2004 Z. z. o súdoch sťažnosti vybavuje predseda príslušného súdu.

Podľa §64 ods. 1 z. č. 757/2004 Z. z. o súdoch účelom vybavovania sťažnosti je zistiť, či v danej veci

boli spôsobené prieťahy v konaní, alebo porušené zásady dôstojnosti súdneho konania a odstránenie
zistených nedostatkov.

Podľa §49 z. č. 38/1993 Z. z. o organizácií Ústavného súdu, sťažnosť môže podať fyzická osoba, alebo
právnická osoba, ktorá tvrdí, že právoplatným rozhodnutím, opatrením, alebo iným zásahom sa porušili

jej základné práva, alebo slobody, ak o ochrane týchto základných práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa §17 ods. 1 z. č. 514/2003 Z. z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlí zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.Podľa §17 ods. 2 cit. zák. v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenie práva nie je dostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, alebo nesprávnym úradným

postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa §17 ods. 3 cit. zák. výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa ods. 2 sa určuje s prihliadnutím
najmä na:
a.) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje

b.) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolností, za ktorých k nej došlo
c.) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote
d.) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa §17 ods. 4 cit. zák. výška náhrady nemajetkovej ujmy priznaná podľa ods. 2 nemôže byť
vyššia, ako výška náhrady poskytnutá osobám poškodeným násilnými trestnými činmi podľa osobitného

predpisu.

Podľa §19 ods. 1 cit. zák. právo na náhradu škody sa premlčí za 3 roky odo dňa, keď sa poškodený
dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie, alebo zmena
právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia,

ktorým bolo zmenené, alebo zrušené právoplatné rozhodnutie.

Podľa §44 ods. 8 z. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti oprávnený môže
kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný Okresný
súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu

oprávneného na zmenu exekútora.

Podľa §44 ods. 1 z. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, súd v rozhodnutí
o zmene exekútora podľa ods. 8 zároveň vykonaním exekúcie poverí exekútora, ktorého navrhne
oprávnený a vec mu postúpi spolu s exekučným spisom súdneho exekútora, ktorý bol vykonaním

exekúcie pôvodne poverený. Účinky pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú
zachované. Trovy exekúcie pôvodného exekútora sa vypočítajú tak, ako keby došlo k zastaveniu
exekúcie.

Podľa §80 písm. b) Občianskeho súdneho poriadku, návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby

sa rozhodlo najmä o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu, alebo z porušenia
práva.

Vychádzajúc z vyššie uvedených zistení a citovaných právnych ustanovení súd zamietol návrh
navrhovateľa na náhradu škody a nemajetkovej ujmy po tom, čo zistil, že v tomto štádiu konania

navrhovateľ nepreukázal, žeby odporcovi vznikla voči nemu povinnosť uhradiť škodu a nemajetkovú
ujmu z dôvodu, že Okresný súd Trebišov v exekučnom konaní č. k. 14Er/1260/2012 rozhodol o jeho
návrhu na vydanie poverenia až po uplynutí zákonnej lehoty. V konaní o náhradu škody podľa z. č.
514/2003 Z. z., ktorá má byť spôsobená prieťahmi v súdnom konaní, nie je oprávnený súd konajúci
o návrhu na náhradu škody riešiť ako predbežnú otázku zistenie takéhoto prieťahu, ktorý by zakladal

zodpovednosť odporcu za škodu z titulu nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v prieťahu
konaní. Vyššie citované právne predpisy zverujú posúdiť dôvodnosť sťažností na prieťahy v konaní iba
predsedovi súdu a Ústavnému súdu. Táto špeciálna právna úprava, ktorá upravila pôsobnosť subjektu
na posúdenie prieťahov v súdnom konaní správnymi účinkami aj pre posúdenie zodpovednosti na
náhradu škody spôsobenej prieťahmi v súdnom konaní má svoje opodstatnenie v tom, aby súdy nižších

stupňov nemohli preskúmavať zákonnosť postupu súdov vyšších stupňov pokiaľ ide o dĺžku konania,
inak by mohlo dôjsť k tomu, že súd prvého stupňa by dôvodnosť a opodstatnenosť sťažnosti na prieťah
v konaní inému súdu posúdil odlišne od Ústavného súdu, ktorý by rozhodoval v konaní o sťažnosti
účastníka súdneho konania na prieťahy v konaní, alebo odlišne od posúdenia príslušného predsedu
súdu, ktorý vybavil sťažnosť podľa §63 ods. 1 a §64 ods. 4 z. č. 757/2004 Z. z..

Z uvedeného dôvodu, ak sa má posudzovať aktívna legitimácia navrhovateľa v konaní o náhradu
škody spôsobenú prieťahom v súdnom konaní, musí byť preukázaná existencia právne účinného
aktu predsedu súdu, alebo Ústavného súdu, ktorým bola sťažnosť oprávnenej osoby na prieťahy vkonaní kvalifikovaná ako dôvodná. Navrhovateľ nepreukázal, že je osobou oprávnenou na uplatnenie
nároku, ktorého sa domáha podaným návrhom v tejto veci, preto súd jeho návrh zamietol. Navrhovateľ
nepreukázal existenciu právne účinného aktu predsedu súdu, alebo Ústavného súdu o konštatovaní

prieťahov v exekučnej veci Okresného súdu Trebišov č. k. 14Er/1260/2012

V dôvodoch tohto rozsudku súd síce cituje aj ustanovenie §9 ods. 2 z. č. 514/2003 Z. z. účinného po
01.01.2013, teda po podaní návrhu navrhovateľa na začatie konania v tejto veci, avšak to na vyššie
uvedenom konštatovaní súdu o nedôvodnosti uplatnenia nároku navrhovateľa nič nemení.

Súd poukazuje na to, že citované ustanovenie zákona o súdoch, ako aj Ústavy Slovenskej republiky
boli účinné aj v čase, keď vo vyššie uvedenej exekučnej veci uplynula lehota na vydanie poverenia súd
v tejto lehote o jeho žiadosti nerozhodol. Skutočnosť, že aj keď od 01.01.2013 je ustanovenie §9 ods.
2 z. č. 514/2003 Z. z. rozdielne od úpravy účinnej do 31.12.2012 nič menení na právnych záveroch
odôvodenia tohto rozsudku. Aj bez novelizácie §9 ods. 2 z. č. 514/2003 Z. z. účinného od 01.01.2013

by súd z vyššie uvedených dôvodov návrh navrhovateľa na náhradu škody a nemajetkovej ujmy v tomto
prípade zamietol z rovnakých dôvodov.

Navrhovateľ podaním zo dňa 08.04.2016 navrhol súdu prerušiť konanie v tejto veci až do právoplatného
skončenia konania o náhradu škody pre porušenie práva Európskej únie v konaní vedenom na

Okresnom súde Prešov pod sp. zn. XC/X/XXXX. Predmetom konania je náhrada škody pre porušenie
práva Európskej únie, ktorého sa mal podľa návrhu dopustiť Okresný súd Prešov v exekučnom konaní
vedenom proti navrhovateľovi na základe neprijateľnej rozhodcovskej doložky, v ktorom sa vymohlo
plnenie na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky ako aj v rozpore so zákonmi schválenými z
dôvodu transpozície smerníc EÚ zameraných na ochranu spotrebiteľa na finančnom trhu. Uviedol, že

zodpovedanie prejudiciálnej otázky v uvedenom konaní má zásadný význam lebo pre vznik nároku
na náhradu škody má fundamentálny význam posúdenie správnosti postupu exekučného súdu pri
vydaní poverenia na výkon exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým bol právoplatný rozsudok
rozhodcovského súdu. Z uvedeného dôvodu žiadal konanie podľa § 109 ods. 2 OSP prerušiť.
V predmetnom prípade náš súd nedal podnet na konanie, v ktorom sa rieši predbežná (prejudiciálna)

otázka a súd dospel k záveru, že v prejudiciálnom konaní sa nerieši otázka, ktorá môže mať význam pre
rozhodnutie súdu. V prejednávanej veci možno riadne pokračovať bez jeho prerušenia lebo formulovaná
prejudiciálna otázka nie je pre toto konania, z hľadiska jej právneho odôvodnenia ani významu dôležitá
či podstatná. Z uvedeného dôvodu súd zamietol návrh na prerušenie konania / výrok II./.

Navrhovateľ v konaní úspech nemal, odporca si trovy konania uplatnil ale ich vznik nepreukázal, preto
súd podľa §142 ods. 1 OSP účastníkom trovy konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Trebišov vo 2 vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostí /§42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku ďalej OSP/
uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha /§205 ods. 1 OSP/.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť v

zmysle ust. §205 ods. 2 OSP len tým, že:
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v §221 ods. 1 OSP,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené /§205a OSP/,
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona /§251 ods. 1 OSP/.