Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 19. február 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2Co/173/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6912212638
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6912212638.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany

Novotnej a sudcov JUDr. Aleny Antalovej a JUDr. Jozefa Zlochu v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ,
s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného Advokátskou
kanceláriou Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, za ktorú koná doc. JUDr.
Branislav Fridrich, PhD., advokát a konateľ, IČO: 36 864 421, proti žalovanému: Slovenská republika,
za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13, 813 11
Bratislava, v konaní o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu v Rimavskej Sobote č.k. 7C/52/2012-77 zo dňa 18. novembra 2014 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd v Rimavskej Sobote napadnutým rozsudkom č. k. 7C/52/2012-77 zo dňa 18. novembra
2014 zamietol žalobcom podanú žalobu na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, ktorá
mu vznikla nesprávnym úradným postupom okresného súdu v exekučnom konaní. Zároveň zamietol
žalobcov návrh na prerušenie konania. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca si uplatňoval voči
žalovanej náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy, ktorá mu mala vzniknúť nesprávnym úradným

postupom Okresného súdu Rimavská Sobota v exekučnom konaní, kedy bolo povinnosťou súdu
rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od
doručenia žiadosti, a keďže okresný súd rozhodol až po uplynutí tejto zákonnej lehoty, následkom
nesprávneho úradného postupu vznikla navrhovateľovi škoda, pričom zároveň uplatnil aj nárok na
nemajetkovú ujmu. Žalobca spolu s návrhom na zrušenie nariadeného pojednávania podal návrh na
prerušenie z dôvodu, že podal sťažnosť na Ústavný súd SR, keďže podľa názoru žalobcu Krajský
súd v Banskej Bystrici porušil jeho práva tým, že nevylúčil sudcov okresného súdu z konania, a tým

boli porušené práva navrhovateľa na zákonného sudcu a právo na nestranný súd. Okresný súd v
odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že keďže o námietke zaujatosti v zmysle príslušných
ustanovení Občianskeho súdneho poriadku rozhodol Krajský súd v Banskej Bystrici tak, že všetci
sudcovia okresného súdu neboli z konania vylúčení, týmto rozhodnutím je okresný súd viazaný a teda
nebol dôvod na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b) a ods. 2 písm. c) O.s.p. Súd sa oboznámil
s exekučným spisom vedenom na okresnom súde pod sp. zn. 15Er/364/2009, z ktorého zistil, že dňa 1.
augusta 2009 bol pred súdnym exekútorom spísaný návrh na vykonanie exekúcie a dňa 17. septembra

2009 bola okresnému súdu doručená žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučným
titulombolRozsudokstálehorozhodcovskéhosúduspoločnostiSlovenskározhodcovská,a.s.Ožiadosti
súdneho exekútora rozhodol exekučný súd dňa 28. septembra 2010 tak, že vydal poverenie na
vykonanie exekúcie č. 5609 066309. Súd dňa 31. januára 2012 uznesením č. 15Er/364/2009-38 zastavilexekúciu. Exekučný súd uviedol, že doba rozhodovania o tejto žiadosti v trvaní viac ako 13 mesiacov
by bola vo všeobecnosti neakceptovateľná, ale vzhľadom na okolnosti prípadu, keď je súdu z jeho
rozhodovacej činnosti známe, že žalobca podával žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

hromadne, bolo nutné počítať s určitým technicko-administratívnym zdržaním na strane súdu. Preto súd
považuje za akceptovateľné, že o žiadosti bolo rozhodnuté s určitým časovým odstupom. Na základe
tejto skutočnosti je možné konštatovať, že žalobca nepreukázal jednu zo zákonných podmienok pre
vznik prípadného nároku na náhradu škody, prípadne nároku na nemajetkovú ujmu, a to nesprávny
úradný postup okresného súdu, a preto sa súd v ďalšom konaní nezaoberal skúmaním otázky, či na

strane žalobcu týmto nesprávnym úradným postupom vznikla škoda alebo iná nemajetková ujma a či
existuje príčinná súvislosť medzi prípadným nesprávnym úradným postupom a vznikom škody, prípadne
nemajetkovej ujmy na strane žalobcu. Nie je v právomoci okresného súdu konštatovať, že v danej
veci došlo k prieťahom v konaní, keďže konštatovať túto skutočnosť môže len ústavný súd na základe
sťažnosti oprávnenej osoby. Na druhej strane okresný súd uvádza, že v danej veci neplatila lehota 15 dní
narozhodnutieožiadostisúdnehoexekútoraovydaniepoverenia.Okresnýsúdpoukázalnarozhodnutie

Ústavného súdu Slovenskej republiky ÚS 46/01. I. ÚS 66/02, II. ÚS 57/01, I. ÚS 63/00 a I. ÚS 42/01.
V závere okresný súd konštatoval, že zo strany okresného súdu nedošlo v rámci exekučného konania
k nesprávnemu úradnému postupu a ani k zbytočným prieťahom pri rozhodovaní o žiadosti súdneho
exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ktoré by zakladali právo žalobcu na náhradu
škody, prípadne nemajetkovú ujmu. Okresný súd preto návrh žalobcu v plnom rozsahu zamietol. Keďže

žalovaná,ktorámalavkonaníúspech,sitrovykonanianeuplatnila,súdjejprávonanáhradutrovkonania
nepriznal.

Proti rozsudku okresného súdu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom žiadal,
aby odvolací súd zrušil rozsudok okresného súdu a vec vrátil na opätovné prejednanie. V odvolaní

uviedol, že postupom súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, pričom poukázal na skutočnosť,
že súd prejednal vec v jeho neprítomnosti a v neprítomnosti jeho právneho zástupcu, aj keď riadne
a včas požiadal o zrušenie pojednávania z dôležitých dôvodov. Podľa názoru žalobcu súd vychádzal
z mylného skutkového stavu bez oboznámenia sa s obsahom predloženej ústavnej sťažnosti a tým
nesprávne aplikoval ustanovenie §101 ods. 2 O.s.p. a viedol pojednávanie, na ktorom za neprítomnosti

žalobcu meritórne rozhodol. V žiadosti pritom žalobca zdôraznil, že trvá na osobnej účasti právneho
zástupcu na pojednávaní, ale na takom, ktoré bude vedené nestranným sudcom a na nestrannom
súde. Žalobca ďalej uviedol, že nemal možnosť vyjadriť sa k tvrdeniam žalovaného, z ktorých vychádzal
súd pri svojom rozhodovaní a ani k dôkazom, ktoré súd vykonal a založil na nich svoje rozhodnutie,
a preto podľa jeho názoru došlo k degradácií zásady kontradiktórnosti, k porušeniu práva žalobcu na

súdnu ochranu, ako aj k odňatiu jeho možnosti konať pred súdom. Namietal aj skutočnosť, že žalobcovi
bola odňatá možnosť vyjadriť sa k skutkovým a právnym otázkam veci, nebol oboznámený s obsahom
dôkazov, prednesov, sám nemal možnosť sa k daným veciam vyjadriť a navrhnúť dôkazy na podporu
svojich tvrdení. Podľa žalobcu súd vykonal dokazovanie listinami, ktorých pôvod nie je z odôvodnenia
rozhodnutia poznateľný a nie je ani zrejmé, či išlo o listiny založené v exekučnom spise. Za dôkaz

v danom konaní môžu slúžiť len listiny založené v exekučnom spise, a to vzhľadom k faktu, že vec
sa týka nesprávneho úradného postupu štátneho orgánu. Žalobca ďalej konštatoval, že súd úplne
ignoroval všetky tvrdenia o majetkovej škode, ktorá mu vznikla z titul udržiavania a správy informačného
systému a z titulu výdavkov na administratívne spracovanie textov, na publikačné výdavky spojené s
vyhotovením urgencií, na poštovné a telekomunikačné výdavky (urgovanie a kontrolu stavu konania

na exekučnom súde). V tejto časti považuje rozhodnutie súdu za nepreskúmateľné pre nedostatok
dôvodovajeprejavomsvojvôlesúdu,pretojepotrebnéhoakoarbitrárnezrušiť.Zodôvodneniarozsudku
nie je vôbec zrejmé, akou úvahou súd dospel jednoznačne a nepochybne k presvedčeniu o tom, že
majetková škoda nevznikla. Tieto námietky sa rovnako týkajú aj chýbajúcich dôkazov pri nemajetkovej
ujme. Žalobca hodlal v konaní pred súdom prostredníctvom vykonaného pojednávania predložiť dôkazy

o výške majetkovej škody prostredníctvom znaleckého posudku, ktorého vyhotovenie zabezpečil. Súd
však neprípustne skrátil dokazovanie len na dôkazy vykonané ex offo, žalobcu nepoučil podľa ust. § 120
ods. 4 O.s.p. a neoznámil mu, že hodlá vyhlásiť rozhodnutie vo veci samej, aby tak mal priestor navrhnúť
alebo predložiť ďalšie dôkazy. Podľa žalobcovho názoru boli v konaní preukázané všetky zákonné
podmienky pre vznik nároku na náhradu škody, a to vznik škody, existencia nesprávneho úradného

postupu a príčinná súvislosť medzi škodovou udalosťou a škodou. Ďalej uviedol, že napriek tomu, že súd
sám zistil, že o návrhu nebolo rozhodnuté v zákonom stanovenom čase, nenašiel pre túto nečinnosť a
nesprávny postup žiadne objektívne ospravedlňujúce dôvody. Súd porušenie práva nekonštatoval a na
tejto chybe postavil svoje rozhodnutie o nepriznaní nemajetkovej ujmy. Žalobca namietal, že ak bol súdudoručený v čase predchádzajúcom nariadenému súdnemu pojednávaniu návrh žalobcu na prerušenie
konania z dôvodu, že prebieha konanie o prejudiciálnej otázke, ktorou je rozhodnutie o porušení práva
žalobcu na zákonného sudcu a práva na nestranný súd na základe ústavnej sťažnosti podanej na

Ústavný súd Slovenskej republiky, bol súd povinný pred samotným rozhodnutím vo veci samej o tomto
návrhu osobitne rozhodnúť.

Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu podľa
§ 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože nebolo potrebné
zopakovať ani doplniť dokazovanie vykonané prvostupňovým súdom. Rozsudok bol odvolacím súdom
verejne vyhlásený v zmysle § 211 ods. 2 a § 156 ods. 1, 3 O.s.p. čo bolo oznámené na úradnej tabuli
Krajského súdu v Banskej Bystrici potom, ako súd dospel k záveru že odvolaniu nebolo možné vyhovieť.

Podľa §3 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci v znení účinnom do 31.12.2012
(1) Štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená
orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím,

b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.
(2) Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny
úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať
rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci,
zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických

a právnických osôb.

Odvolací súd po preskúmaní veci z dôvodov uvedených v odvolaní zistil, že prvostupňový súd správne
zistil skutkový stav a vec správne právne posúdil. Odvolací súd nenašiel dôvod, aby sa od logických a
presvedčivých argumentov obsiahnutých v odôvodnení rozsudku odklonil, a preto naň v zmysle § 219

ods. 2 O.s.p. odkazuje.

Z obsahu súdneho spisu odvolací súd zistil, že predmetom sporu bolo právo navrhovateľa na zapletanie
náhrady majetkovej škody 125,- Eur a nemajetkovej ujmy 1045,- Eur, ktorá mu bola spôsobená
nesprávnym úradným postupom okresného súdu ako súdu exekučného pri výkone verejnej moci.

Žalobca už v žalobe žiadal, aby nadriadený súd v zmysle § 12 Občianskeho súdneho poriadku
rozhodol pred prvým prejednaním veci o prikázaní veci inému súdu, pretože sudcovia vecne a miestne
príslušného Okresného súdu Rimavská Sobota sú vylúčení z prejednania a rozhodovania veci vzhľadom
na ich pomer k veci a účastníkom konania. Svoju žiadosť oprel o tvrdenie, že okresný súd zapríčinil
svojim nesprávnym úradným postupom vznik škody na strane žalobcu, a preto nemôže byť zároveň

orgánomsúdnejmoci,ktorýbudeotejtoškoderozhodovať.Akbolsámtentosúdškodcomvsporemedzi
žalobcom a štátom, tak je vylúčené, aby prostredníctvom sudcov rozhodol predmetný spor. Z dôvodu
námietky zaujatosti vznesenej žalobcom, z ktorej vyplynulo, že pridelením tejto veci ktorémukoľvek
zo sudcov konajúceho súdu by právo navrhovateľa na prerokovanie veci nezávislým a nestranným
súdom bolo prerušené, keďže neexistuje podľa rozvrhu práce na súde žiaden sudca, ktorý by nebol vo

veci zaujatý, predložil okresný súd nadriadenému súdu na rozhodnutie námietku zaujatosti vznesenú
žalobcom. Nadriadený súd o nej rozhodol tak, že v prejednanej veci vylúčil z rozhodovania len toho
sudcu, ktorý konal v navrhovateľom namietanej exekučnej veci. Ostatných sudcov okresného súdu z
prejednávania a rozhodovacia v tejto veci nevylúčil a nevylúčil tak ani konajúceho sudcu. Aj keď je
podkladom práva žalobcu na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy nesprávny úradný postup

súdu, na ktorom sudca vykonáva svoju funkciu, nezakladá to automaticky pomer sudcu k veci. Preto
neexistuje žiaden relevantný dôvod k tomu, aby bol zákonný sudca z prejednávania a rozhodovania tejto
vecivylúčený.Zákonnéhosudcu,ktorýprejednávaarozhodujevecnavecneamiestnepríslušnomsúde,
nemožno vylúčiť z prejednania a rozhodnutia veci len tá skutočnosť, že postupom sudcu v inej veci, malabyť žalobcovi spôsobená škoda (rozhodnutie NS SR č. k. 3Cdo 102/2013). Je potrebné zdôrazniť, že tak
ako je neústavné, aby vo veci rozhodoval vylúčený sudca, takisto je neústavné, aby bol z prejednania a
rozhodnutia veci vylúčený taký sudca, ktorý vo veci nie je zaujatý. Na tom nič nemení ani fakt, že žalobca

z dôvodu nesúhlasu s tým, že konajúci sudca nie je vo veci vylúčený, podal ústavnú sťažnosť z dôvodu
prerušenia jeho základného práva zaručeného mu článkom 46 ods. 1 Ústavy ako aj článkom 6 ods.
1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd na spravodlivý súdny proces.
Odvolaciemu súdu je aj z iných rozhodnutí Ústavného súdu SR napr. 1 ÚS 89/2013 zo dňa 6.2.2013, 1
ÚS 92/2013 zo dňa 13.2.2013, ktorými už rozhodoval o obdobnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniam

nadriadeného súdu zrejmé, že tento návrh bol pre nedostatok právomoci Ústavného súdu SR na ich
prerokovanie a rozhodnutie odmietnutý. A keďže iné dôvody, pre ktoré by mal byť zákonný sudca z
prejednávania a rozhodovania tejto veci vylúčený okresným súdom a ani odvolacím súdom zistené
neboli, je námietka žalobcu o tom, že vo veci rozhodoval nezákonný a nezaujatý sudca nedôvodná.
Odvolací súd preto žalobcovu námietku, podľa ktorej v konaní rozhodoval vylúčený sudca, vyhodnotil
ako nedôvodnú.

Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby bol žalovaný zaviazaný zaplatiť mu náhradu škody a
nemajetkovej ujmy z toho dôvodu, že exekučný súd nepostupoval v súlade so zákonom, keď v
exekučnom konaní, ktoré začalo na návrh žalobcu nerozhodoval v lehote podľa § 44 ods. 2 zákona
č. 233/1995 Zb. (Exekučný poriadok), t.j. v lehote 15 dní o žiadosti exekútora o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie. Tvrdil, že konanie začalo dňa 1.8.2009 a exekučný súd rozhodol o žiadosti
o udelenie poverenia až 28.9.2010. Výšku škody žalobca vyčíslil ako náhradu účelne vynaložených
na správu a vymáhanie pohľadávky a náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch odôvodnil tým, že
nesprávnym úradným postupom došlo k zmareniu legitímneho očakávania žalobcu, že zákonným
postupom dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky. Dôvodil, že mohol pri včas vydanom rozhodnutí

exekučného súdu uskutočniť rad iných krokov, ktoré by zvýšili jeho úspech pri vymáhaní pohľadávky a
jeho príslušenstva. Náhrada nemajetkovej ujmy ma podľa žalobcu základ v požiadavke na spravodlivé
usporiadanie vzťahov a dosiahnutie adekvátnej nápravy a primeranej sankcie za porušenie základných
práv a princípov právneho štátu.

Z obsahu súdneho spisu odvolací súd ďalej zistil, že prvostupňový súd z exekučného spisu
15Er/364/2009 zistil, že žiadosť o poverenie na vykonanie exekúcie bola exekučnému súdu doručená
17.9.2009. Exekučný súd udelil poverenie súdnemu exekútorovi dňa 28.9.2010. Exekučný súd zastavil
exekúciu uznesením 15Er/364/2019-38 zo dňa 31.1.2012.

Z obsahu súdneho spisu súd zistil, že prvostupňový súd predložil vec na rozhodnutie o námietke
zaujatostinadriadenémusúdu,ktorýrozhodoltak,žekonajúcisudcaMgr.AlicaŽingorovániejevylúčený
z prejednania a rozhodnutia veci 7C/52/2012 (uznesenie 14NcC/331/2012 zo dňa 10.12.2012).

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že prvostupňový súd predvolal účastníkov konania na pojednávanie

riadne a včas a zároveň ich vyzval, aby predložili alebo označili dôkazy, a to najneskôr do vyhlásenia
uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie, pretože na dôkazy predložené a označené neskôr súd
neprihliada. Žalobca prostredníctvom splnomocneného zástupcu prevzal predvolanie 10.11.2014.
Pojednávanie bolo nariadené na deň 18.11.2014, preto lehota na prípravu bola zachovaná. Žalobca
doručil prvostupňovému súdu 14.11.2014 elektronicky návrh na zrušenie nariadeného pojednávania

z dôvodu objektívneho porušenia zásady nestrannosti súdu a sudcu, pretože podľa jeho názoru
nebolo ústavne konformným spôsobom vyriešené ustanovenie zákonného sudcu a pridelenie veci
na prejednanie a rozhodnutie nestranného súdu. Súčasne podal návrh na prerušenie konania až
do právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu o ústavnej sťažnosti, ktorú podľa tohto podania podal
na ústavný súd. Žalobcovi bolo vyjadrenie žalovanej doručené. Okresný súd návrhu na prerušenie

konania ani návrhu na zrušenie pojednávania nevyhovel. Na nariadenom pojednávaní rozhodol, že vec
prejedná v neprítomnosti účastníkov konania. Rozhodol aj o zamietnutí návrhu na prerušenie konania
pre nesplnenie podmienok podľa § 109 ods. 1 písm. b) a § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. konštatoval,
že o námietke zaujatosti rozhodol nadriadený súd a zákonný sudca nebol vylúčený z prejednania a
rozhodnutia prejednávanej veci a tiež, že žalobca neosvedčil, že sťažnosť na Ústavný súd v skutočnosti

podal, keďže nepredložil žiadny dôkaz preukazujúci to, že takáto sťažnosť bola podaná. Súd rozhodol
aj vo veci samej napadnutým uznesením.Z vyššie uvedeného vyplýva, že odvolacia námietka, podľa ktorej prvostupňový súd odňal žalobcovi
možnosť konať pred súdom, a že v konaní rozhodoval vylúčený sudca neobstojí. O tom, že
konajúci sudca nebol vylúčený z prejednania a rozhodnutia veci rozhodol právoplatne nadriadený súd.

prvostupňový súd postupoval v súlade s ustanovením § 101 Občianskeho súdneho poriadku, keď
prejednal vec v neprítomnosti účastníkov, ktorí boli riadne predvolaní a ktorým bola zachovaná lehota
na prípravu pojednávania v zmysle § 115 ods. 2 O.s.p. po tom ako zistil, že neboli splnené podmienky
na prerušenie konania a nezistil dôvod na odročenie pojednávania. Takýto postup v žiadnom prípade
nemožno hodnotiť ako procesný postup okresného súdu, ktorý by založil vadu konania, ktorá by mohla

mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, resp. postup, ktorým by bola žalobcovi odňatá možnosť
konania pred súdom.

Pokiaľ okresný súd vec prejednal na pojednávaní, ktoré bolo riadne a včas nariadené a rozhodol vo
veci samej, neodňal tým žalobcovi možnosť konať pred súdom. Žalobca sa tejto možnosti zbavil sám
tým, že sa na pojednávanie nedostavil. Odvolací súd je toho názoru, že dôvody uvádzané žalobcom

nebolo možné považovať za dôležité dôvody pre odročenie pojednávania podľa § 101 ods. 2 O.s.p. Keď
tu takéto dôvody chýbali a žalobca sa pojednávania nezúčastnil, sám si zmenil možnosť realizovať na
pojednávaní svoje procesné práva.

Žalobca vo svojej žalobe označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, pričom z ním označených

dôkazov okresný súd vychádzal, a to z exekučného spisu 15Er/364/2009. V súlade s obsahom tohto
spisu zistil, že súdu bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vo
veci žalobcu ako oprávneného, proti povinnému Jozefovi Szajkóvi pre vymoženie 157,38 Eur a prísl.
doručená 17.9.2009. Exekučný súd udelil poverenie súdnemu exekútorovi dňa 28.9.2010. Exekučný
súd zastavil exekúciu uznesením 15Er/364/2019-38 zo dňa 31.1.2012.

Podľa ustálenej judikatúry Ústavného súdu SR otázka, či bolo alebo nebolo porušené v konkrétnom
súdnom konaní právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov sa skúma vždy podľa okolností
konkrétneho prípadu. Podstatné sú 3 kritéria, a to zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu.
Žalobca namietal, že nebola dodržaná 15-dňová lehota na vydanie poverenia pre exekútora, 15 dní

od doručenia žiadosti exekútora exekučnému úradu. Podľa § 44 ods. 2 exekučného poriadku súd po
preskúmaní žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a
exekučnéhotituluvprípade,ženezistírozporžiadostioudeleniepoverenianavykonanieexekúciealebo
návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom do 15 dní od doručenia žiadosti
písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúcie. Táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa §

41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadostí alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom,
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Z predmetného ustanovenia
je nepochybné, že 15-dňová lehota platí len pre prípady, kedy je návrh na začatie exekúcie, žiadosť o
vydaniepoverenia,akoajexekučnýtitulvsúladesozákonom.Akvšakexekučnýsúdzistilrozporžiadosti
alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom nemá stanovenú lehotu na

vydanie rozhodnutia o zamietnutí žiadosti na vykonanie exekúcie (pozri aj rozhodnutie Ústavného súdu
SR sp. zn. II.ÚS 243/2013, IV. ÚS 605/2012). V predmetnom prípade exekučný súd rozhodol o žiadosti
na udelenie poverenia doručenej mu 17.9.2009, vydaním poverenia č. 5609 066309 zo dňa 28.9.2010.
Takýto postup je odôvodnený potrebou skúmania formálnej a materiálnej vykonateľnosti predloženého
exekučného titulu. Bolo úlohou exekučného súdu skúmať, či mu bol alebo nebol predložený exekučný

titul. Neobstojí ani tvrdenie žalobcu, že rozsudok nebol dostatočne odôvodnený, keď súd zistil, že
poverenie pre exekútora nebolo vydané v 15-dňovej lehote a napriek tomu žalobu o náhradu škody
zamietol. Podstatné v danom prípade bolo, že vo veci nebol predložený exekučný titul. Preto nebolo
možné rozhodnúť o vydaní poverenia v lehote 15 dní. Žalobca si sám zavinil, keď žiadal vykonanie
exekúcie bez toho, aby disponoval exekučným titulom. Rozhodcovský rozsudok v zmysle § 35 zákona

o rozhodcovskom konaní č. 244/2002 Z.z. má pre účastníkov účinky ako právoplatný rozsudok. Podľa
predmetného zákona to platí pre rozhodnutia vydané rozhodcovským súdom v konaní podľa zákona
o rozhodcovskom konaní. Rozhodcovskému súdu jeho kompetencia rozhodovať majetkové spory
neplynie priamo zo zákona, ale rozhodcovský súd ju získa až na základe dohody medzi účastníkmi
sporu - rozhodcovskej zmluvy. Z tohto dôvodu je pre posúdenie, či súdu bol alebo nebol predložený

exekučný titul nevyhnutnou súčasťou prieskumu zisťovanie, či bol rozhodcovský rozsudok vydaný
na základe rozhodcovskej zmluvy dohodnutej, či už vo forme osobitnej zmluvy alebo doložky k inej
zmluve. Nie nepodstatnou je aj skutočnosť, že žalobca sám iniciuje v exekučných veľké množstvo aj
hromadných podaní pred okresným súdom a za takej situácie je akceptovateľná predmetná lehota vktorejbolorozhodnuté.Zuvedenéhovyplýva,žetvrdeniežalobcuvodvolaní,žebolasplnenápodmienka
nesprávneho úradného postupu nezodpovedá skutočnostiam obsiahnutým v príslušnom exekučnom
spise a zisteniam, ku ktorým dospel okresný súd z tohto dôkazu.

K žalobcovej námietke, že prvostupňový súd neprípustne skrátil dokazovanie a žalobcu nepoučil
o možnosti predkladať dôkazy je potrebné uviesť, že táto námietka nezodpovedá obsahu súdneho
spisu. Žalobca bol poučený o tom, že má právo predkladať dôkazy do vyhlásenia uznesenia o
skončení dokazovania už v predvolaní na súdne pojednávanie. Napriek riadnemu predvolaniu sa na

toto pojednávanie nedostavil. Navyše táto námietka ani nesmeruje alebo nekorešponduje s dôvodmi
napadnutého rozhodnutia, keď žaloba nebola zamietnutá z dôvodu, že žalobca nepreukázal výšku
škody, ale z dôvodu, že nebola splnená podmienka zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom, pretože nebol zistený nesprávny úradný postup, o ktorom tvrdil žalobca, že takýmto
postupom je.

Žalobca namietal predčasnosť napadnutého rozhodnutia, ktoré bolo vydané skôr, ako bolo rozhodnuté
o návrhu na prerušenie konania. Keďže žalobca podal návrh na prerušenie konania, bol súd povinný
pred samotným rozhodnutím vo veci samej o tomto návrhu osobitne rozhodnúť, pričom poukázal
na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline. Z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že prvostupňový súd
rozhodol o žalobcových návrhoch na prerušenie konania. Žalobca v odvolaní ani netvrdí, že by ním

tvrdené porušenie povinnosti prvostupňovým súdom malo mať za následok nesprávnosť napadnutého
rozhodnutia. Takýto žalobný dôvod neobstojí, pretože nie je v súlade ani s § 109 Občianskeho súdneho
poriadku ani s § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Naopak, ak nie sú žiadne dôvody na
prerušenie konania bez ohľadu na to, či sa žalobca domnieva, že takéto dôvody sú, súd je povinný
postupovať v konaní tak, aby bolo rozhodnuté plynulo a bez prieťahov. V danej veci nebol dôvod na

prerušenie konania, pretože prvostupňový súd bol viazaný právoplatným rozhodnutím nadriadeného
súdu o tom, že konajúci sudca nebol vo veci vylúčený. Žalobca ani v odvolaní proti prvostupňovému
rozhodnutiu netvrdil, že o jeho ústavnej sťažnosti prebieha konania, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže
mať význam pre rozhodnutie súdu, teda že bola jeho sťažnosť Ústavným súdom SR prijatá na ďalšie
konanie v zmysle § 23 ods. 3 zákona o ústavnom súde č. 38/1993 Z. z.

Podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej správy
štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Z uvedeného vyplýva, že ide o
objektívnu zodpovednosť, predpokladom ktorej je nesprávny úradný postup pri výkone verejnej moci,
škoda a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou.

Bez splnenia ktoréhokoľvek z uvedených troch predpokladov nemá štát za škodu zodpovednosť. Bez
toho, aby bol v konaní jednoznačne preukázaný nesprávny úradný postup, ktorý by mal za následok
vznik škody alebo nemajetkovej ujmy, nie je dôvod zaoberať sa výškou škody a ani príčinnou súvislosťou
medzi škodou a nesprávnym úradným postupom. Keďže v prejednávanej veci nebol zistený nesprávny

úradný postup v konaní exekučného súdu a ani nebol preukázaný, nemohlo dôjsť k zodpovednosti štátu
zaškodu,apretookresnýsúdsprávnepostupoval,keďsprihliadnutímnazásaduhospodárnostikonania
ďalšie predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu nezisťoval.

Vzhľadomnavyššieuvedenéodvolacísúdpodľa§219ods.1a2O.s.p.rozhodnutiesúduprvéhostupňa

z jeho správnych dôvodov potvrdil.

Odvolací súd potvrdil aj súvisiaci výrok o náhrade trov prvostupňového konania (§ 206 ods. 2, 3 O.s.p.).

Odvolací súd rozhodol o trovách konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p.

tak, že žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný, náhradu trov konania nepriznal, pretože svoje trovy v
zákonom stanovenej lehote nevyčíslil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.
a § 151 ods. 1 O.s.p. Úspešným bol žalovaný, avšak si žiadne trovy odvolacieho konania neuplatnil, a

preto mu súd ich náhradu nepriznal.Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.