Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. február 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/236/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5613200670
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Malíková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5613200670.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom
v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného spoločnosťou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.
r. o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti žalovanej: W. C., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom U. O., U.. O. XXXX/XXX, v konaní o zaplatenie 1.319,73 eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 8C/60/2013-45 zo dňa 11.03.2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a v zrušenom rozsahu mu vec v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol žalobný návrh žalobcu v celom rozsahu a žalovanej
nepriznalprávonanáhradutrovkonania.Vodôvodneníuviedol,žežalobcasasvojímžalobnýmnávrhom
domáhal, aby okresný súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 1.319,73 eur spolu s úrokom z
omeškania 55,13 eur a ročným úrokom z omeškania 9,25 % zo sumy 1.230,30 eur od 31.05.2012 do

zaplateniaanáhradutrovkonania.Žalobuodôvodniltým,žedňa08.12.2011bolapohľadávkanažalobcu
postúpená zmluvou o postúpení pohľadávok postupcom Všeobecná úverová banka, a. s. Právny
predchodca žalobcu a žalovaná uzatvorili dňa 16.03.2007 zmluvu č. 963621160307, ktorej súčasťou sú
Všeobecné obchodné podmienky postupcu v znení ich dodatkov. Na základe tejto zmluvy boli žalovanej
poskytnuté peňažné prostriedky. Žalovaná však neplnením splátok v stanovených termínoch porušila
svoju povinnosť podľa zmluvy, od ktorej postupca odstúpil a žalovanú vyzval na úhradu dlžnej sumy.

Pohľadávka žalobcu ku dňu postúpenia predstavovala 1.339,73 eur, ktorá pozostáva z istiny 1.250,30
eur a úroku z omeškania 89,43 eur.
Okresný súd posudzoval nárok žalobcu s poukazom na § 25 zákona č. 129/2010 Z. z. a § 1 a §
4 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov,
o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 524, § 563, § 517 Občianskeho zákonníka, § 261, § 497, §
502 Obchodného zákonníka.

Ďalej dôvodil, že žalobca svoju aktívnu vecnú legitimáciu preukázal predložením zmluvy o postúpení
pohľadávok zo dňa 08.12.2011, ktorú uzatvoril s postupcom Všeobecná úverová banka, a.s. ako
postupník. Pokiaľ ide o samotný predmet konania, žalobca sa domáhal zaviazania žalovanej na
zaplatenie istiny 1.250,30 eur, o ktorej v návrhu tvrdil, že ide o peňažné prostriedky poskytnuté žalovanej
Všeobecnou úverovou bankou, a. s. bez toho, aby presne definoval právny titul poskytnutia týchto
prostriedkov, čas a formu ich poskytnutia, ich splatnosť, spôsob vrátenia žalovanou. Rovnako netvrdil

ani to, kedy a akou formou boli dohodnuté ďalšie obligatórne náležitosti právneho vzťahu žalovanej
a právneho predchodcu žalobcu, ani to, či a kedy žalovaná svoju povinnosť splnila aspoň čiastočne,
kedy svoj záväzok prestala plniť, kedy sa dostala do omeškania, za aké obdobie a v akej zákonnej
výške je žalobcom uplatnený úrok z omeškania 89,43 eur, za aké obdobie a z akej istiny. Bez ich
tvrdenia okresný súd nemohol posúdiť právny základ, ani výšku žalovaného nároku a musel návrh
zamietnuť pre neunesenie dôkazného bremena žalobcom. Návrh napriek tomu, že žalobca žiadal

vybavenie veci v skrátenom konaní vydaním platobného rozkazu v čase jeho zhotovenia 09.01.2013,
neobsahoval potrebné skutkové tvrdenia. Nebol však daný dôvod pre postup podľa § 43 O. s. p., pretožeformálne náležitosti stanovené § 42 ods. 3 a § 79 ods. 1 O. s. p. v návrhu obsiahnuté boli, takže jeho
nedoplnenie o relevantné skutkové tvrdenia by nebolo dôvodom jeho odmietnutia, ale má za následok
neunesenie žalobcovho dôkazného bremena. Žalobca v návrhu uviedol, že jeho právny predchodca

a žalovaná uzatvorili dňa 16.03.2007 zmluvu č. 963621160307, ktorú bližšie neoznačil. K žalobnému
návrhu pripojil fotokópiu zmluvy o bežnom účte zo dňa 17.10.2006, ktorá nemá číslo zmluvy a fotokópiu
žiadosti žalovanej číslo 000963621160307 o poskytnutie kontokorentného úveru zo dňa 16.03.2007.
Bez presného označenia zmluvného vzťahu, plnenia z ktorého sa žalobca domáhal nebolo možné jeho
návrhu vyhovieť. Žalobca v návrhu neuviedol ani základné práva a povinnosti zmluvných strán, založené

zmluvou, plnenia z ktorej sa domáhal. Tvrdil, že jeho právny predchodca poskytol peňažné prostriedky
žalovanej. Neuviedol však výšku poskytnutých finančných prostriedkov, ani dátum ich poskytnutia,
odkázal len na zmluvu a Všeobecné obchodné podmienky. Súd nie je oprávnený vyvodzovať skutkové
tvrdenia z predložených listinných dôkazov, pretože by porušil rovnosť strán sporu.
Prvostupňový súd poukázal na to, že vyzval právneho zástupcu žalobcu a žalovanú na pojednávanie na
deň 01.03.2013 s poučením o tom, že je potrebné v konaní ich vypočuť. Za týchto okolností, v zmysle

zásad spravodlivého procesu okresný súd väčší priestor žalobcovi na prednes skutkových tvrdení bez
porušenia zásady rovnosti strán sporu poskytnúť nemohol. Žalovaná sa na pojednávaní zúčastnila,
nepoprela existenciu zmluvného vzťahu so žalobcom, nevedela však uviesť ani jeho výšku, a to, v akej
sume poskytnuté financie vrátila. Rovnako sa nevedela vyjadriť, či a akým spôsobom bolo dohodnuté
úročeniezáväzkuajehosplatnosť.Nevedelatiežuviesťúdajodohodnutejpercentuálnejmierenákladov.

Žalovaná sa síce nebránila svojej povinnosti vrátiť požičané finančné prostriedky, okresný súd ju však
na ich vrátenie, vzhľadom na nedostatok skutkových tvrdení odôvodňujúcich výšku žalovaného dlhu,
zaviazať nemohol.

Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom žiadal, aby

odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň si
uplatnil náhradu trov konania a právneho zastúpenia v prvostupňovom a odvolacom konaní. Vo svojom
odvolaní poukazoval na to, že súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec a nedostatočne zistil
skutkový stav. Nesúhlasil s názorom súdu o zamietnutí návrhu v plnom rozsahu. Tvrdil, že dôkazy
predložené súdu považuje za dostatočné na preukázanie pohľadávky. Ďalej uviedol, že postup súdu

považuje za popretie procesnej zásady rovnosti účastníkov konania vedúci k neprimeranej ochrane
spotrebiteľa a postup diskriminujúci žalobcu. Žalovaná na pojednávaní jednoznačne uviedla, že jej
boli poskytnuté peňažné prostriedky, ktoré nespláca. Žalobca tvrdené skutočnosti podložil listinnými
dôkazmi, z ktorých jednoznačne vyplývali súdom spochybňované skutočnosti. Požiadal okresný súd v
rámci ospravedlnenia neúčasti na pojednávaní o odročenie pojednávania za účelom doplnenia dokladov

a zaslanie špecifikácie, k čomu žalobca pristúpil vyjadrením zo dňa 07.03.2013. Preto zastáva názor,
že okresný súd mu svojím postupom zabránil v predkladaní ďalších dokladov preukazujúcich svoj
nárok. V predmetnom konaní tak absentuje zásada spravodlivosti. V neposlednom rade poukázal na
skutočnosť, že žalovaná dňa 27.04.2012 podpísala Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní
záväzku. Okrem toho v čase podpisu dohody záväzok nebol premlčaný. V danom prípade tak došlo

k nespochybniteľnému uznaniu dlhu žalovanou, kedy nastali právne účinky spojené s uznaním práva
podľa § 110 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka.

Žalovaná sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadrila.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe odvolania žalobcu v rozsahu
danom ust. § 212 ods. 1 O. s. p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 3 O. s. p.)
rozsudok zrušil a vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie v zmysle ust. § 221 ods. 1 písm. f) a h) O. s. p.

Rozhodnutie prvostupňového súdu je založené na nesprávnom právnom posúdení veci, keď okresný

súd na zistený skutkový stav neaplikoval právnu normu správne.

Predmetomodvolaciehoprieskumusúvýrokyrozsudkuokresnéhosúdu,ktorýmižalobuvcelomrozsahu
zamietol a žalovanej nepriznal právo na náhradu trov konania. Prvostupňový súd argumentoval tým, že
žalobca napriek tomu, že navrhoval vybavenie veci v skrátenom konaní vydaním platobného rozkazu,

pričom žaloba neobsahovala potrebné skutkové tvrdenia. Nebol však daný dôvod pre postup podľa § 43
O. s. p., pretože formálne náležitosti stanovené ust. § 42 ods. 3 a § 79 ods. O. s. p. v žalobe obsiahnuté
boli, takže ich nedoplnenie o relevantné skutkové tvrdenia by neboli dôvodom odmietnutia žaloby, ale
majú za následok neunesenie žalobcovho dôkazného bremena. Prvostupňový súd poukázal na to, žežalobca v žalobe uviedol, že jeho právny predchodca a žalovaná uzatvorili dňa 16.03.2007 zmluvu
č. 963621160307, ktorú bližšie neoznačil. K žalobe pripojil fotokópiu zmluvy o bežnom účte zo dňa
17.10.2007, ktorá nemá číslo zmluvy a fotokópiu žiadosti žalovanej č. 000963621106307 o poskytnutie

kontokorentnéhoúveruzodňa16.03.2007.Zuvedenéhovyvodil,žebezpresnéhooznačeniazmluvného
vzťahu, plnenia, z ktorého sa žalobca domáha, nebolo možné žalobe žalobcu vyhovieť. Navyše žalobca
v žalobe neuviedol ani základné práva a povinnosti zmluvných strán, ktoré boli založené zmluvou
a plnenia, ktorých sa na základe zmluvy domáhal. Poukázal tiež na to, že žalobca neuviedol výšku
poskytnutých finančných prostriedkov, ani čas ich poskytnutia, ale iba odkázal na zmluvu a Všeobecné

obchodné podmienky. Pritom poukázal na to, že súd nie je oprávnený vyvodzovať skutkové tvrdenia z
predložených listinných dôkazov, pretože by porušil rovnosť strán sporu. Podľa okresného súdu žalobca
v žalobe neuviedol, kedy a akým spôsobom sa žalovaná zaviazala poskytnuté financie vrátiť, či svoju
povinnosť splnila úplne alebo čiastočne a kedy sa tak stalo, pričom v žalobe absentujú tvrdenia o
tom, či, kedy a akým spôsobom bolo dohodnuté úročenie úveru a v akej výške. Rovnako absentujú
podľa okresného súdu v žalobe údaje, za aké obdobie a z akej istiny je vyčíslený úrok z omeškania

a v akej percentuálnej výške, pričom žalobca neodôvodnil, či je určený podľa predpisov obchodného
alebo občianskeho práva. Odvolací súd sa nestotožnil so záverom okresného súdu, podľa ktorého mu
nezostávalo nič iné, len žalobu pre pasivitu žalobcu zamietnuť. Týmto postupom podľa odvolacieho súdu
došlo k odňatiu možnosti účastníka konania - žalobcu - konať pred súdom tým, že jeho žalobný návrh
bol zamietnutý z dôvodu procesnej pasivity žalobcu a neunesenia dôkazného bremena. Na túto vadu

musí súd prihliadať ex offo podľa § 221 ods. 1 písm. f) O. s. p. najmä v prípade, ak táto vada mohla mať
vplyv na konečné rozhodnutie súdu v súvislosti s právnym posúdením danej veci.
Konanie sa začína na návrh. Návrh má okrem všeobecných náležitostí (§ 42 ods. 3) obsahovať meno,
priezvisko, bydlisko účastníkov, prípadne ich zástupcov, údaj o štátnom občianstve, pravdivé opísanie
rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov, ktorých sa navrhovateľ dovoláva, a musí byť z neho

zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáha (§ 79 ods. 1 veta prvá a druhá O. s. p.). Sudca alebo poverený
zamestnanec súdu uznesením vyzve účastníka, aby nesprávne, neúplné alebo nezrozumiteľné podanie
doplnil alebo opravil v lehote, ktorú určí, a ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní. V uznesení uvedie,
ako treba opravu alebo doplnenie vykonať (§ 43 ods. 1 O. s. p.). Ak účastník v lehote podľa odseku
1 podanie neopraví alebo nedoplní a pre uvedený nedostatok nemožno v konaní pokračovať, súd

odmietne podanie, ktoré by mohlo byť podľa svojho obsahu návrhom na začatie konania. Ak bolo
podanie doplnené alebo opravené v celom rozsahu v súlade s uznesením podľa odseku 1 najneskôr
do uplynutia lehoty na podanie odvolania proti uzneseniu o odmietnutí podania, o odvolaní proti tomuto
uzneseniu môže podľa § 210a rozhodnúť súd, ktorý ho vydal (§ 43 ods. 2 O. s. p.).
V zmysle ostatne citovaného zákonného ustanovenia, ak sudca alebo zamestnanec súdu dôjde k

záveru, že podanie je nesprávne, neúplné alebo nezrozumiteľné, uznesením rozhodne o ďalšom
postupe podľa toho, či ide o podanie, ktoré by podľa obsahu mohlo byť návrhom na začatie konania,
alebo o podanie, ktoré takým návrhom nie je. Obsahom uznesenia, proti ktorému nemožno podať
odvolanie, je výzva účastníkovi, ktorý posudzované podanie urobil, aby podanie opravil alebo doplnil.
Súčasťou výzvy je aj poučenie o spôsobe, rozsahu a potrebe opravy alebo doplnenia a poučenie o

následkoch neopravenia alebo nedoplnenia podania. V prípade podania, ktoré by podľa obsahu mohlo
byť návrhom na začatie konania, súd musí účastníka poučiť o možnosti odmietnuť také podanie, a pri
ostatných podaniach o tom, že bez opravy a doplnenia sa na také podanie neprihliadne. Občiansky
súdny poriadok umožňuje v citovanom ustanovení podanie, ktoré by mohlo byť podľa obsahu návrhom
na začatie konania, odmietnuť, ak účastník napriek výzve sudcu alebo povereného zamestnanca

podanie neopraví alebo nedoplní a pre uvedený nedostatok nemožno v konaní pokračovať. Pre taký
postup a rozhodnutie ale musia byť splnené predpoklady ustanovené v ustanovení § 43 ods. 1 O.
s. p., podľa ktorého sudca alebo poverený zamestnanec súdu v uznesení, ktorým vyzve účastníka
na doplnenie alebo opravu podania, uvedie, ako treba opravu alebo doplnenie vykonať; v prípade
odmietnutia podania musí napokon v odôvodnení svojho uznesenia vysvetliť, ktoré konkrétne vady

vytýkané žalobcovi neboli opravené a či vady bránili v konaní pokračovať.
Nesprávnym podaním je pritom také podanie, ktoré síce má všetky náležitosti uvedené v zákone, avšak
tieto náležitosti alebo niektoré z nich sú uvedené nepresne, neurčite alebo nezrozumiteľne. Podanie je
nesprávne i vtedy, ak síce obsahuje presné, určité a zrozumiteľné údaje, avšak je medzi nimi zjavný
logický rozpor (napr. vtedy, ak žalobný petit nevychádza z označených rozhodujúcich skutočností, ale z

iných, v podaní neuvedených okolností, a nemožno preto vyvodiť, na základe čoho má byť o žalobnom
petite rozhodnuté a pod.). Súd je povinný vyzvať (z úradnej povinnosti) účastníka, ktorý urobil neúplné
alebo nesprávne podanie, aby vady podania odstránil. Túto povinnosť súd plní vtedy, ak pre tento
nedostatok podania nemožno v konaní pokračovať; to platí predovšetkým pri podaniach, ktorými sazačína konanie na súde v prvom stupni, odvolacie konanie alebo konanie pred dovolacím súdom. Záver
o tom, či neúplnosť alebo nesprávnosť podania bráni súdu tomu, aby pokračoval v konaní, závisí na
okolnostiach konkrétneho prípadu. Uznesenie súdu, ktorým sa robí výzva na odstránenie vád podania,

obsahuje okrem formálnych náležitostí rozhodnutia, aj: a/ údaje o tom, v čom je podanie neúplné alebo
nesprávne, ktorá jeho podstatná náležitosť chýba a pod. (napr. v označení účastníka), b/ poučenie, ako
treba doplnenie alebo opravu podania vykonať (napr. označenie žalovaného treba doplniť o miesto jeho
bydliska a pod.); poučenie sa však nemôže týkať hmotného práva, vecnej legitimácie a pod., c/ lehotu
na odstránenie vád podania; táto lehota je lehotou sudcovskou (§ 55 O. s. p.), ktorú môže predseda

senátu (samosudca) uznesením predĺžiť, a to i dodatočne (po jej uplynutí), nesmie ju však skrátiť, d/
poučenie o tom, že podanie bude odmietnuté, ak podanie nebude včas opravené alebo doplnené. K
odmietnutiu podania môže súd pristúpiť len vtedy, ak bol účastník na odstránenie vád podania riadne
vyzvaný, ak vady podania napriek výzve neboli odstránené a ak nemožno pre tento nedostatok v konaní
pokračovať. Poučovaciu povinnosť súdu uvedenú v § 43 ods. 1 O. s. p. treba odlišovať od všeobecnej
poučovacej povinnosti podľa § 5 O. s. p. Prvostupňový súd v danej veci podľa tohto ustanovenia riadne

nepostupoval.
Z obsahu spisového materiálu odvolací súd zistil, že výzvou na č. l. 34 vyzval žalobcu na uvedenie
základných skutkových tvrdení a určil lehotu na odstránenie vád žaloby v lehote 10 dní od doručenia,
čo konštatoval aj v odôvodnení samotného rozhodnutia. Z uvedeného je potom nepochybné, že takýto
postup prvostupňového súdu je vadný, nakoľko výzva nebola vypracovaná formou uznesenia, v zmysle

§ 43 ods. 1 a nasl. O. s. p. s tým, že ani neobsahovala poučenie žalobcu o možnosti odmietnutia žaloby
pre neodstránenie nedostatku, spočívajúceho najmä v nepopísaní rozhodujúcich skutkových okolností
odôvodňujúcich žalobný návrh. V tomto smere pôsobí rozporuplne aj samotné odôvodnenie rozsudku
prvostupňového súdu, keď na jednej strane dôvodí tým, že samotná žaloba neobsahovala potrebné
skutkové tvrdenia a preto nebol daný postup podľa § 42 ods. 3 a § 79 ods. 1 O. s. p. a na strane druhej

konštatuje, že vyzval žalobcu na odstránenie základných skutkových tvrdení výzvou zo dňa 25.02.2013.
Z uvedeného je zrejmé, že uvedený postup prvostupňového súdu nemožno zhojiť ani s poukazom
na zásadu spravodlivého procesu, keď okresný súd konštatoval, že žalobcovi nemohol umožniť väčší
priestor na prednes skutkových tvrdení bez porušenia zásady rovnosti strán.
Výkladapoužívanie§43ods.1a2O.s.p.musívcelomrozsahurešpektovaťzákladnéprávoúčastníkov

na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Súd musí vykladať a používať
citované ustanovenie Občianskeho súdneho poriadku v súlade s účelom základného práva na súdnu
ochranu. Interpretáciou a používaním tohto ustanovenia nemožno obmedziť základné právo na súdnu
ochranu bez zákonného podkladu. Súd musí súčasne vychádzať z toho, že súdy majú poskytovať v
občianskom súdnom konaní materiálnu ochranu zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá

ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov (§ 1 O. s. p.). Občianske súdne konanie sa musí
v každom jednotlivom prípade stať zárukou zákonnosti a slúžiť na jej upevňovanie a rozvíjanie (§ 3
O. s. p.). Prílišný formalizmus pri posudzovaní úkonov účastníkov občianskeho súdneho konania a
nadmerný tlak na dopĺňanie takých náležitostí do procesných úkonov účastníkov, ktoré nemajú oporu
v zákone, ktoré idú nad rámec zákona alebo nemajú základný význam pre ochranu zákonnosti, nie

sú v súlade s ústavnými princípmi spravodlivého procesu. V danom prípade však prvostupňový súd
úplne ignoroval riadne použitie § 43 ods. 1, 2 O. s. p., čím dotknutému účastníkovi, ako bolo už vyššie
konštatované, odňal právo konať pred súdom. Preto za daných okolností nemožno hovoriť o neunesení
dôkaznéhobremenažalobcu,pokiaľzačalkonaťožalobnomnávrhu,ktorýnespĺňalpožiadavkuúplnosti,
zrozumiteľnosti a logickej správnosti.

Sám Občiansky súdny poriadok to vyjadruje tak, že umožňuje odmietnuť podanie podľa § 43 ods. 2 len
vtedy, ak v konaní nemožno pre nedostatky žaloby pokračovať. Možnosťou pokračovať v konaní v tomto
zmysle je možnosť súdu konať a rozhodovať bez zásadnejších prekážok, ktorými sú neodstrániteľné
alebo neodstránené nedostatky žalôb. Musí ísť o prekážky pre akýkoľvek ďalší postup všeobecného
súdu (pozri napr. IV. ÚS 1/02).

Z uvedeného vyplýva, že prvostupňový súd bude postupovať v zmysle § 43 ods. 1 a nasl. O. s. p. a
odstráni vady žalobného návrhu tak, aby mohol konať o riadnom návrhu. V prípade, že prvostupňový súd
nedospeje k záveru, že vady žalobného návrhu boli riadne odstránené, rozhodne o odmietnutí podania,
ktoré riadne zdôvodní, vysvetlí, z akých záverov vychádzal a ako ich skutkovo a právne vyhodnotil a to
nielenvovšeobecnejrovine.Zozáverovnesmievyplývaťjednostrannosťaanitakáaplikáciapríslušných

ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a
zmyslu.Z uvedených dôvodov musel odvolací súd prvostupňové rozhodnutie zrušiť, vrátane výroku o trovách
konania, pretože rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závažnou procesnou vadou nemôže byť
považované za správne a vrátil vec okresnému súdu na ďalšie konanie.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok prípustný nie je.