Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 23. február 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/1397/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6614202938
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Kočičková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6614202938.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Danice Kočičkovej a sudcov JUDr. Ferdinanda Zimmermanna a JUDr. Amy Odalošovej v právnej veci
navrhovateľky: V. V., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom M. R. X. XXXX/XX, XXX XX G., zast. Mgr. Petrom
Sitarčíkom, advokátom so sídlom Jókaiho 1, 984 01 Lučenec, proti odporcovi: POHOTOVOSŤ, s. r.
o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. JUDr. Barborou Korenecovou,
advokátkou so sídlom Slnečná 765/3, 900 45 Malinovo, v konaní o ochranu práv spotrebiteľa, o odvolaní
navrhovateľky a odporcu proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 14C/23/2014-100 zo dňa 03.
07. 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd určil, že spotrebiteľský úver poskytnutý na základe
zmluvy o úvere č. 614604877 zo dňa 19. 08. 2011, uzavretý medzi spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s. r.
o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598 - odporcom, a V. V., nar. XX. XX. XXXX,
trvale bytom M. R. X. XXXX/XX, XXX XX G. - navrhovateľkou, je bezúročný a bez poplatkov. Zároveň
okresný súd žalobu čo do povinnosti odporcu zaplatiť navrhovateľke primerané finančné zadosťučinenie

vo výške 1 152 € zamietol. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa ust. § 142 ods. 2 zák. č.
99/1963 Zb, Občiansky súdny poriadok (ďalej v texte len OSP) tak, že žiaden z účastníkov nemá právo
na náhradu trov konania.

V odôvodnení predmetného rozsudku okresný súd uviedol: „Žalobkyňa sa v žalobnom návrhu domáhala
určenia, že spotrebiteľský úver poskytnutý na základe zmluvy o úvere č. 614604877 zo dňa 19.08.2011
uzavretý medzi spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807

598 a žalobkyňou je bezúročný a bez poplatkov a o vyslovenie povinnosti zaplatiť žalobkyni primerané
finančné zadosťučinenie vo výške 1 152,- Eur na tom skutkovom základe, že žalobkyňa uzavrela
so žalovaným zmluvu o úvere č. 614604877 zo dňa 19.08.2011, na základe ktorej bol žalobkyni
poskytnutý úver vo výške 900,- Eur. Na základe horeuvedeného úveru je povinná žalobkyňa uhradiť
žalovanému sumu 900,- Eur zvýšenú o príslušný poplatok 864,- Eur, a spolu teda 1 764,- Eur v
12. mesačných splátkach po 147,- Eur. Žalobkyňa doposiaľ uhradila žalovanému sumu 729,- Eur.
Žalovaný pri uzatváraní zmluvy použil nekalú obchodnú praktiku, keď nepostupoval pri uzatváraní

zmluvy s odbornou starostlivosťou, nakoľko v zmluve uviedol, že finančné prostriedky poskytnuté z
úveru sú určené na výkon povolania žalobkyne, pričom žalobkyňa v uvedenej dobe nevykonávala žiadne
povolanie,apretoaniniejesúvispovolaniasuzavretímúverovejzmluvy.Zostranyžalovanéhodôvodom
uvedenia účelu úveru na povolanie bolo, aby daný úver nespadal pod režim zákona o spotrebiteľskýchúveroch, zákona o ochrane spotrebiteľa, resp. Občianskeho zákonníka, ale pod Obchodný zákonník,
ktoréhoúpravajeprespotrebiteľaoveľanepriaznivejšia.Žalobkyňapredmetnúzmluvuoúvereuzatvorila
z dôvodu, že súrne potrebovala finančné prostriedky, ktoré po poskytnutí použila výlučne pre svoju

potrebu a potrebu príslušníkov svojej domácnosti. Z tohto dôvodu zmluvu o úvere uzatvárala ako fyzická
osoba a zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou. Z charakteru úverovej zmluvy č. 614604877 zo dňa
19.08.2011 vyplýva, že ide o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1 O.Z., na základe ktorej žalovaný
poskytol žalobkyni spotrebiteľský úver. Poukázala v súvislosti s tým, že zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí obsahovať náležitosti uvedené v § 9 ods. 2 pod písm. a/ - y/, pričom uvedené náležitosti v zmluve

o úvere žalovaný neuviedol, a to povinný údaj podľa § 9 ods. 2 písm. j/ zákona č. 129/2010, a to ročnú
percentuálnu mieru nákladov a údaj podľa § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010, výšku, počet a
termínsplátokistiny,úrokovainýchpoplatkov,nakoľkozmluvaobsahujelencelkovúvýškusplátky,počet
splátky a termín prvej splátky bez toho, aby ju žalovaný členil tak ako mu to určuje zákon na istinu, úrok
a iné poplatky. Týmto svojím konaním žalovaný poškodil žalobkyňu ako spotrebiteľku, nakoľko podľa
RPMN spotrebiteľ posudzuje aký drahý je úver a na tomto základe sa rozhoduje, či uzatvorí zmluvu o

spotrebiteľskom úvere s veriteľom. Ako sankciu za neuvedenie týchto podstatných záležitostí zmluvy
o spotrebiteľskom úvere zákon č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch v § 11 zmluvu postihuje tým,
že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Žalobkyňa na splácanie poskytnutého
úveru uhradila žalovanému sumu vo výške 729,- Eur, žalovaný opakovane vyzýval žalobkyňu, aby ešte
uhradila sumu 1 323,- Eur. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že žalovaný sa domáha od žalobkyne

uhradenia sumy pozostávajúcej hlavne z poplatku za poskytnutie úveru a zmluvných pokút, na ktorú
nemá zákonný nárok, nakoľko je v rozpore s § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010. Z uvedeného dôvodu má
žalobkyňa naliehavý právny záujem na určení, že spotrebiteľský úver je bezúročný a bez poplatkov, a to
ako spotrebiteľ, ktorého postavenie je ako postavenie slabšej strany v spore, potrebuje mať vyriešenú
otázku aký je jej skutočný dlh nad rámec poskytnutých finančných prostriedkov, resp. či svoj dlh splatila

v prípade čiastočnej neplatnosti zmluvy, a tým sa jej postavenie stane istejšie a nebude vystavená
sankciám za nezaplatenie odplaty, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi. Podľa ustanovenia § 3 ods.
5 zákona o ochrane spotrebiteľa proti porušeniu práva a povinnosti ustanovených zákonom s cieľom
ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva.
Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania, a

aby odstránil protiprávny stav. Osoba, ktorá na súde úspešne uplatní porušenie práva, alebo povinnosti
ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi má právo na primerané finančné zadosťučinenie
od toho, koho porušenie práva alebo povinnosti ustanovené týmto zákonom osobitnými predpismi je
spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi. Žalobkyňa má za to, že uvedené konanie žalovaného, a to najmä
neuvádzanie údajov o ročnej percentuálnej miere nákladov a požadovanie pohľadávky v sume 1 323,-

Eur, na ktorú nemá zákonný nárok, je konaním, ktoré je spôsobilé privodiť ujmu. Takýmto konaním bola
spôsobená žalobkyni ujma, nakoľko bola nútená domáhať sa svojho práva, čo žalobkyňu stálo finančné
prostriedky, ako aj čas, ktorý mohla využiť inak. Taktiež v prípade, ak by žalovaný postupoval v súlade
so zákonom, žalobkyňa by mala možnosť porovnať si náklady na spotrebiteľský úver s inými ponukami
od iných poskytovateľov úverov, nakoľko RPMN podáva presný obraz o celkovej cene úveru. Primerané

zadosťučinenie sa skladá z náhrady morálnej ujmy a výdavkov spojených s reparáciou navodeného
stavu,akoajsatisfakciezastav,ktorýžalobkyňamuselatrpieť.Zuvedenéhodôvodužalobkyňapožaduje
od žalovaného primerané finančné zadosťučinenie v sume 1 152,- Eur.

Žalovaný prostredníctvom svojej právnej zástupkyne v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že

finančná tieseň je motívom každého dlžníka vedúceho ho k uzavretiu zmluvy o úvere. Žalobkyňa sama
požiadala žalovaného o úver a v žiadosti o úver uviedla, že príjmy v jej domácnosti sú vo výške 1 000,-
Eur a výdavky vo výške 150,- Eur. Vzhľadom na uvedené, keďže čisté mesačné príjmy žalobkyne boli
na základe žiadosti vo výške 850,- Eur, nemožno hovoriť o finančnej tiesni žalobcu v čase uzatvorenia
zmluvy o úvere. Čo sa týka neprijateľných podmienok a posúdenia zmluvy o úvere ohľadom vyznačenia

účelu povolania a k neuvedeniu údaja o RPMN uviedol, že zmluvu o úvere č. 614604877 zo dňa
19.08.2011 uzavretú medzi žalovaným ako veriteľom a žalobkyňou ako dlžníkom nemožno považovať
za zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko žalovaný
ako veriteľ uzatvoril so žalobkyňou ako dlžníkom zmluvu o úvere dňa 19.08.2011, pričom žalobkyňa
prehlásila, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon povolania. Predmetnú zmluvu uzatvoril

žalovaný so žalobkyňou na základe žiadosti žalobkyne. Žalobkyňa bola pritom riadne oboznámená so
všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru už v čase spisovania úveru, čo potvrdila vlastnoručným
podpisom na zmluve o úvere. Zároveň žalovaný žalobkyňu riadne oboznámil aj s výškou poplatku za
poskytnutie úveru, ktorého výška je v zmluve o úvere dostatočne jasne uvedená a výrazne napísaná, jeuvedená hneď pri sume poskytnutého úveru a žalobkyňa musela vedieť posúdiť hodnotu protiplnenia.
Žalobkyňou predložená zmluva nie je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, nakoľko žalobkyňa vstúpila
do právneho vzťahu so žalovaným na základe vyhlásenia, že poskytnuté peňažné prostriedky použije

na výkon povolania, a teda nie na svoju súkromnú potrebu. Podľa zákona o spotrebiteľských úveroch
spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon
zamestnania, povolania, alebo podnikania. Žalobkyni však bol poskytnutý úver na účely zamestnania,
t.j. nie je spotrebiteľom podľa tohto zákona. Vzhľadom na uvedené nie je možné uvedenú zmluvu
o úvere posudzovať ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere a nemusela obsahovať údaj o RPMN, a

teda žalobkyňa má nárok nielen na vrátenie úveru, ale aj príslušného poplatku za poskytnutie úveru.
Žalobkyňa v zmluve o úvere výslovne prehlásila a svoje vyhlásenie potvrdila osobitne svojím podpisom,
že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon povolania. Žalobkyňa tiež vyhlásila, že zmluvu uzatvorila
slobodne, vážne a zrozumiteľne, a nie v tiesni, ani za nákladne nevýhodných podmienok, čo potvrdzuje
svojím podpisom. Dôležité teda je na aký účel bol úver poskytnutý, a nie na aký účel žalobkyňa
finančné prostriedky naozaj použila. Čo sa týka finančného zadosťučinenia, žalobkyňa nemá nárok

na primerané finančné zadosťučinenie, nie je osobou, ktorá na súde úspešne uplatnila porušenie
práva alebo povinností ustanovených zákonom o ochrane spotrebiteľa a osobitnými predpismi, nakoľko
žalobkyni nesvedčí žiaden právoplatný rozsudok z titulu porušenia práv alebo povinností podľa tohto
zákona. Žalobkyňa neuvádza na základe porušenia akého práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom
o ochrane spotrebiteľa, osobitnými predpismi si voči žalovanému uplatňuje nárok na primerané finančné

zadosťučinenie. Žalobkyňa iba konštatuje, že neuvádzanie údajov o RPMN v zmluve o úvere bolo
spôsobilé privodiť jej ujmu a tým, že bola nútená domáhať sa svojho práva, stálo ju finančné prostriedky,
akoajčas,ktorýmohlavyužiťinak.Žalovanýnepokladátvrdeniažalobkynezarelevantné,nakoľkosuma
finančného zadosťučinenia, ktorú požaduje, ani približne nezodpovedá vynaloženým prostriedkom na
vymáhaní jeho práv a skutočnosť, že mohla využiť svoj čas inak, jej nemôže spôsobiť nemajetkovú

ujmu. Žalobkyňa nie je spotrebiteľ. Žalobkyňa neuvádza od čoho odvodzuje výšku požadovaného
finančného zadosťučinenia, nakoľko výška finančného zadosťučinenia by podľa konštantnej judikatúry
mala kompenzovať nemajetkovú ujmu. Vzhľadom na dôvody uvedené vyššie, nárok žalobkyne nemá
oporu v hmotnom práve, pretože voči žalobkyni ani nedošlo k porušeniu práv alebo povinností a zároveň
žalobcovi nebola spôsobená žiadna ujma. Žiadal preto žalobu v plnom rozsahu zamietnuť.

Žalobkyňa prostredníctvom svojho splnomocneného právneho zástupcu v písomnom vyjadrení uviedla,
žepredmetnúzmluvuuzatvorilazdôvodu,žesúrnepotrebovalafinančnéprostriedky,ktorépoposkytnutí
použila výlučne pre svoju potrebu a potrebu príslušníkov svojej domácnosti. Z tohto dôvodu zmluvu
o úvere uzatvárala ako fyzická osoba a zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou. Zmluvu o úvere

č. 614604877 zo dňa 19.08.2011 vypisovala pracovníčka žalovaného, pričom ako účel úveru uviedla
použitie peňažných prostriedkov na výkon povolania. Uvedený nepravdivý účel úveru na povolanie
uviedla pracovníčka žalovaného napriek tomu, že žalobkyňa uviedla, že je invalidná dôchodkyňa,
pričom nie je zamestnaná, ani samostatne zárobkovo činná osoba, resp. spoločníčka v obchodnej
spoločnosti. Uvedené skutočnosti vyplývajú aj zo žiadosti o úver zo dňa 19.08.2011, na ktorú žalovaný

vo svojom vyjadrení poukázal. Pracovníčka žalovaného taktiež vedela, že časť peňažných prostriedkov
z poskytnutého úveru bude použitá na uhradenie zostatku úveru z úverovej zmluvy č. 614601393 zo dňa
21.02.2010, ktorá bola uzavretá medzi účastníkmi konania. Ide o nekalú obchodnú praktiku žalovaného,
keď nepostupoval pri uzatváraní zmluvy s odbornou starostlivosťou, nakoľko v zmluve uviedol, že
finančné prostriedky poskytnuté z úveru sú určené na výkon povolania žalobkyne, pričom žalobkyňa

v uvedenom období nevykonávala žiadne povolanie, a preto ani nie je súvis povolania s uzavretím
úverovej zmluvy. Dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na výkon povolania je
na žalovanom, len on tvrdí túto výnimku, ktorá má za následok vyňatie spod zákona o spotrebiteľských
úveroch. Nepostačuje pritom poukázať len všeobecne na to, že úver bol použitý na výkon povolania.
Trvala na podanej žalobe.

Žalobkyňa na pojednávaniach prostredníctvom svojho splnomocneného právneho zástupcu trvala
na tom, že ide o spotrebiteľský úver, že v čase podpisovania zmluvy o úvere nebola zamestnaná, o
čom predložila ako dôkaz rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ktorým jej bol priznaný invalidný dôchodok,
resp. zvýšený invalidný dôchodok. Musel o tom vedieť sám žalovaný, nakoľko je uvedené, že žiadateľ

je invalidný dôchodca, pričom finančné prostriedky boli poskytnuté výlučne na osobnú potrebu a
splatenie predošlého úveru, kedy 19.08.2011 zaplatila 500,- Eur, o čom predložila ako dôkazový
materiál potvrdenie žalovaného ohľadom splátok a pokút. Právny zástupca žalobkyne ďalej predložil
rozhodnutie SOI Bratislava, na základe čoho je nesporné, že žalovaný dostal opakovane pokutu zavykonávanie nekalej obchodnej praktiky bez uvádzania účelu úveru ako na účely povolania, pričom
z tohto rozhodnutia vyplýva, že od roku 2008 spoločnosť POHOTOVOSŤ nemala poskytnúť žiaden
spotrebiteľský úver, nakoľko vo všetkých zmluvách bol uvedený účel na výkon povolania. Ďalej trval na

podanej žalobe z dôvodov, ktoré uviedol predtým.

Žalovaný sa na pojednávanie nedostavil, ospravedlnil svoju neúčasť. V písomnom ospravedlnení
uviedol, že dodatok k zmluve o úvere, kde žalobkyňa vlastnoručne vypísala, že poskytnuté
finančné prostriedky vo výške 900,- Eur použije na náklady na školenie a rekvalifikáciu, vyvracia

tvrdenie žalobkyne, že účel poskytnutia finančných prostriedkov vypisovala pracovníčka žalovaného.
Poukázal na rozhodnutie Slovenskej obchodnej inšpekcie sp.zn. P0355/01/2012 vydané v konaní proti
žalovanému, ktorým bolo toto zastavené z dôvodu, že nebol preukázaný spotrebiteľský charakter
zmluvy, ktorej všeobecné podmienky boli predmetom kontroly, preto správny orgán dospel k názoru, že
v danom prípade nie je možné objektívne vyvodiť zodpovednosť účastníka konania za porušenie § 4
ods. 2 písm. b/ v nadväznosti na § 3 ods. 3 a § 7 ods. 1 v spojení s § 7 ods. 2a, b/ zákona č. 250/2007 o

ochrane spotrebiteľa o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 382/90 Zb. o priestupkoch. Dlžníčka
v posudzovanej zmluve nemá právne postavenie spotrebiteľa, pretože nenapĺňa definíciu spotrebiteľa
v zmysle § 2 písm. a/ zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko jej bol úver poskytnutý na výkon
povolania a dojednaná zmluva uzavretá podľa ustanovenia § 497 a nasl. Obch. zák. sa spravuje ako
absolútny obchod jeho právnym režimom. Žalovaný považuje za nevyhnutné poukázať na skutočnosť,

že žalobkyňa ku dnešnému dňu neuhradila ešte ani výšku poskytnutého úveru a z poskytnutej sumy
vo výške 900,- Eur uhradila len sumu vo výške 729,- Eur a od roku 2011 použila finančné prostriedky
žalovaného bez toho, aby sa žalovanému snažila vrátiť aspoň poskytnutý úver. Žiadal žalobu zamietnuť.

K veci bola vypočutá ako svedkyňa W. I., ktorá uviedla, že samotná žalobkyňa uviedla v dodatku k

zmluve o úvere, že tento úver potrebuje ako náklady na školenie a rekvalifikáciu s tým, že ona mala
vzatých u žalovaného asi 9 úverov, ktoré vyplatila predtým bez problémov. Uvedený dodatok k zmluve o
úvere si vypĺňala čo do uvedenia nákladov na školenie a rekvalifikáciu sama, tento podpísala. Hlavičku
vypisovala svedkyňa. Samotnú zmluvu vypisovala svedkyňa a údaje jej uvádzala žalobkyňa.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom na začatie konania, zmluvou o úvere č.
614604877 zo dňa 19.08.2011, prehľadom života úveru, poslednou výzvou na úhradu zo dňa
28.08.2012, 13.08.2013, písomnými vyjadreniami účastníkov konania, žiadosťou o úver zo dňa
18.08.2011, dodatkom k zmluve o úvere č. 614604877 zo dňa 19.08.2011, prehľadom splátok,
rozhodnutím Sociálnej poisťovne, a.s. o priznaní invalidného dôchodku zo dňa 04.10.2005, rozhodnutím

Slovenskej obchodnej inšpekcie č. SK0755/99/2012 zo dňa 27.05.2013, na základe čoho zistil, že
žalobkyňa uzatvorila so žalovaným zmluvu o úvere č. 614604877 zo dňa 19.08.2011, na základe ktorej
jejposkytolžalovanýúvervovýške900,-Eur.Nazákladetejtozmluvymážalobkyňauhradiťžalovanému
sumu 900,- Eur zvýšenú o poplatok 864,- Eur, spolu teda 1 764,- Eur v 12. mesačných splátkach po
147,- Eur, pričom doposiaľ uhradila žalovanému umu 729,- Eur. Na istine jej teda zostáva uhradiť 171,-

Eur mimo navýšenia tejto sumy o poplatky. Žalobkyňa v konaní tvrdila, že zmluva o úvere sa spravuje
režimom zákona o spotrebiteľských úveroch, pričom v tejto zmluve absentuje uvedenie RPMN, ako aj
výšku, počtu a termínov splátok a istiny, úroku a iných poplatkov, a preto zmluva sa má považovať
sa bezúročnú a bez poplatkov, a žiadala, aby súd určil, že tento úver je bezúročný a bez poplatkov,
pričom naliehavý právny záujem na určení osvedčovala tým, že žalobkyňa potrebuje mať vyriešenú

otázku aký je jej skutočný dlh nad rámec poskytnutých finančných prostriedkov. Podľa ustanovenia
§ 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa žalobkyňa má za to, že konanie žalovaného, a to najmä
neuvádzanie údajov o ročnej percentuálnej miere nákladov a požadovanie pohľadávky v sume 1 323,-
Eur, na ktorú nemá zákonný nárok, je konanie, ktoré je jej spôsobilé privodiť ujmu. Takýmto konaním
bola spôsobená žalobkyni ujma, nakoľko bola nútená domáhať sa svojho práva, čo žalobkyňu stálo

finančné prostriedky, ako aj čas, ktorý mohla využiť inak. V prípade, že by žalovaný postupoval v súlade
so zákonom, žalobkyňa by mala možnosť porovnať si náklady na spotrebiteľský úver s inými ponukami
od iných poskytovateľov úverov, nakoľko RPMN podáva presný obraz o celkovej cene úveru. Primerané
zadosťučinenie sa skladá z náhrady morálnej ujmy a výdavkov spojených s reparáciou navodeného
stavu, ako aj satisfakcie za stav, ktorý žalobkyňa musela trpieť a žiadala priznať primerané finančné

zadosťučinenie vo výške 1 152,- Eur. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť z toho dôvodu, že poskytnutý
úver bol poskytnutý na účely výkonu povolania, čo uviedla samotná žalobkyňa v dodatku k zmluve
o úvere, ktorý dodatok predložil žalovaný, kde uviedla, že veriteľom poskytnuté finančné prostriedky
použije na náklady na školenie a rekvalifikáciu. Tieto údaje si v dodatku k zmluve o úvere uviedlaa napísala samotná žalobkyňa. Tvrdil preto, že zmluva o úvere, ktorú uzavreli účastníci konania, nie
je spotrebiteľskou zmluvou, a nie je preto možné žalobkyni priznať ochranu jej spotrebiteľských práv.
Nemuseli byť preto v zmluve uvedené náležitosti, na ktoré poukazuje žalobkyňa, a žalovaný žiadal

žalobu zamietnuť v celom rozsahu.

Podľa § 52 ods. 1 O.Z. platného v čase vzniku predmetu sporu, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva
bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 2 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z.z. platného v čase vzniku predmetu sporu, na účely tohto
zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský
úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Súd zistil, že v zmluve o úvere č. 614604877 zo dňa 19.08.2011, ktorú uzavreli účastníci konania, uviedli,
že tento úver je poskytnutý na výkon povolania a žalobkyňa v dodatku k tejto zmluve uviedla, že finančné

prostriedky použije na náklady na školenie a rekvalifikáciu, pričom účastníci vedeli, že žalobkyňa tento
úver nepoužije na výkon povolania, čo vyplýva z toho, že žalobkyňa mala od žalovaného poskytnutých
viacero úverov v minulosti, žalovaný pri vynaložení odbornej starostlivosti mohol vedieť, že žalobkyňa je
invalidnou dôchodkyňou, ktorá nie je v pracovnom pomere, ani inom obdobnom pomere, a preto posúdil
tento úver ako spotrebiteľský úver v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o

iných úveroch a pôžičkách.

Podľa § 80 písm. c/ O.s.p., návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení,
či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Naliehavý právny záujem na určení, že spotrebiteľský úver je bezúročný a bez poplatkov, súd mal
za osvedčený tým, že žalovaný vyzýval žalobkyňu na úhradu celej čiastky dlžnej sumy úver vrátane
poplatkov a úrokov, resp. odplaty a právne postavenie žalobkyne tým je neisté.

Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. platného v čase vzniku predmetu sporu, tento zákon

upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním
spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

Podľa § 2 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z.z. platného v čase vzniku predmetu sporu, na účely tohto
zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský
úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 9 ods. 2 písm. j/ zákona č. 129/2010 Z.z. platného v čase vzniku predmetu sporu, zmluva o

spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať
ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

Podľa § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. platného v čase vzniku predmetu sporu,
zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí
obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. platného v čase vzniku predmetu, poskytnutý spotrebiteľský
úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak po a/ zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú
formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a/ až k/, r/ a y/ a § 10 ods. 1,
po b/ je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v

neprospech spotrebiteľa.

Je pravdou, že zmluva o úvere neobsahuje údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov, ako aj termíny
splátok istiny, čo je v rozpore s ustanoveniami § 9 ods. 2 písm. j/ a písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z., apreto súd podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. považuje spotrebiteľský úver za bezúročný a bez
poplatkov, a žalobe preto v tejto časti vyhovel.

Ďalej posúdil vec čo do návrhu na zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 1 152,-
Eur.

Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. platného v čase vzniku sporu, proti porušeniu práv a povinností
ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde

domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ
zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav. Osoba, ktorá na súde úspešne uplatní
porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitými predpismi, má právo na
primerané finančné zadosťučinenie od toho, koho porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto
zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi.

Pri posúdení nároku žalobkyne na primerané finančné zadosťučinenie súd vychádzal z toho, že
žalobkyňa nepredložila dôkaz o úspešnom uplatnení svojho práva, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho
konania, a aby odstránil protiprávny stav, ktorým porušiteľom by mal byť žalovaný. Čo sa týka
skutočností, ktoré uviedla, že žalovaný tým, že neuviedol v zmluve RPMN, nemala možnosť si
porovnať náklady na spotrebiteľský úver s inými ponukami od iných poskytovateľov úverov, s čím

nie je možné súhlasiť, nakoľko zo zmluvy o úvere je zrejmé, o koľko žalobkyňa zaplatí viac oproti
istine, a o podmienkach poskytovania úverov žalovaného táto musela vedieť, keďže v minulosti
mala od žalovaného poskytnutých 9 úverov a mohla si tým podmienky žalovaného porovnať s inými
poskytovateľmi úverov. Ďalej žalobkyňa uviedla, že jej bola spôsobená ujma, nakoľko bola nútená
domáhať sa svojho práva, čo ju stálo finančné prostriedky, ako aj čas, pričom súd zistil, že žalobkyňu

v tomto konaní zastupuje právny zástupca na základe rozhodnutia Centra právnej pomoci, pričom
žalobkyňa nešpecifikovala aké náklady v súvislosti s uplatňovaním jej práv jej vznikli. Súd mal tiež za to,
žeprávnystav,vktoromsanachádza,spôsobilaajvlastnýmpričinením,keďdododatkukzmluveoúvere
napísala sama vlastnou rukou, že finančné prostriedky použije na náklady na školenie a rekvalifikáciu,
pričom podľa vlastného vyjadrenia ich použila na iný účel a už v čase uzavretia dodatku k zmluve o úvere

vedela, že ich nepoužije na účel, ktorý uviedla. Materiálna ujma žalobkyni nevznikla žiadna, nakoľko
žalobkyňa doteraz nesplatila ani istinu úveru, ktorý jej bol poskytnutý a na istine jej zostáva zaplatiť ešte
171,- Eur, ktoré je povinná zaplatiť aj po určení, že úver je bezúročný a bez poplatkov. Z tých dôvodov
súd nevidel dôvod na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia a žalobu v tejto časti zamietol
ako nedôvodnú.

Podľa § 142 ods. 2 O.s.p. ak mal účastník úspech vo veci len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 2 O.s.p. . Účastníci konania mali vo veci úspech

čiastočný, preto súd vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo“.

Proti predmetnému rozsudku okresného súdu sa navrhovateľka a odporca odvolali.

Navrhovateľka v odvolaní uviedla, že nesúhlasí s rozhodnutím okresného súdu v časti, v ktorej

okresný súd zamietol žalobu čo do povinnosti odporcu zaplatiť navrhovateľke primerané finančné
zadosťučinenie vo výške 1 152 € a nepriznal jej náhradu trov konania. Navrhla, aby krajský súd ako súd
odvolací rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutej časti zrušil a vec vrátil v uvedenom rozsahu
okresnému súdu na nové konanie a rozhodnutie, alebo aby odvolací súd rozsudok okresného súdu v
odvolanímnapadnutejčastizmenilažalobevyhovel. Navrhovateľkavodvolaníďalejuviedla,žeokresný

súd správne rozhodol, že úver poskytnutý navrhovateľke na základe Zmluvy o úvere č. 614604877 zo
dňa 19. 08. 2011, uzavretej medzi spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom v Bratislave, ktorá
vystupuje v konaní ako odporca a V. V., bytom v G., - navrhovateľkou je bezúročný a bez poplatkov.
Správne vyhodnotil Zmluvu o úvere č. 614604877 zo dňa 19. 08. 2011 ako zmluvu spotrebiteľskú a
zmluvu o spotrebiteľskom úvere, pričom dospel k záveru, že predmetná úverová zmluva neobsahuje

podstatné náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. j) a k) zák. č 129/2010 Z. z., konkrétne ročnú percentuálnu
mieru nákladov, ako aj výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, preto s poukazom
na § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. správne určil, že úver na jej základe poskytnutý treba považovať
za bezúročný a bez poplatkov.Vo vzťahu, k dôvodom zamietnutia žaloby čo do povinnosti odporcu zaplatiť navrhovateľke primerané
finančné zadosťučinenie vo výške 1 152 €, navrhovateľka v odvolaní uviedla, že rozhodnutie súdu

prvého stupňa v tejto časti vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, pričom súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Uviedla, že podľa
ustanovenia § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, má spotrebiteľ nárok na
primerané finančné zadosťučinenie. Navrhovateľka v konaní preukázala, že odporca nepostupoval pri
uzatváraní predmetnej úverovej zmluvy s náležitou odbornou starostlivosťou, ktorá sa od neho vyžaduje.

Práve naopak, odporca konal v rozpore s požiadavkou odbornej starostlivosti, keď pracovníčka odporcu
uviedla do úverovej zmluvy ako účel použitia peňažných prostriedkov „povolanie“ a to napriek tomu, že
navrhovateľka pracovníčke odporcu uviedla, že je invalidná dôchodkyňa, pričom nie je zamestnaná a
ani samostatne zárobkovo činná osoba, resp. nie je spoločníkom v obchodnej spoločnosti. V zmysle ust.
§ 3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa, osoba, ktorá si žalobou podanou na súde úspešne uplatní
porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej Zákonom o ochrane spotrebiteľa a osobitnými predpismi,

má právo na primerané finančné zadosťučinenie voči tomu koho porušenie práva alebo povinnosti
ustanovenej Zákonom o ochrane spotrebiteľa a osobitnými predpismi, je spôsobilé privodiť ujmu
spotrebiteľovi. Navrhovateľka v odvolaní zdôraznila, že má za to, že konanie odporcu a to najmä použitie
nekalej obchodnej praktiky pri uzatváraní úverovej zmluvy, neuvádzanie údajov o ročnej percentuálnej
miere nákladov, výške, počte a termíne splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a tým neoprávnené

požadovanie pohľadávky v sume 1 323 € od navrhovateľky, je konanie ktoré je spôsobilé privodiť
jej ujmu. Navrhovateľka v konaní preukázala, že odporca nepostupoval pri uzatváraní predmetnej
úverovej zmluvy s náležitou odbornou starostlivosťou, ktorá sa od neho vyžaduje. Dôvodom uvedenia
nesprávnehoúdajuvovzťahukúčeluposkytnutiaúveru zostranyodporcu,resp.jehopracovníčkypodľa
názoru navrhovateľky bola tá skutočnosť, aby daný úver nespadal pod režim Zákona o spotrebiteľských

úveroch, Zákona o ochrane spotrebiteľa, resp. Občianskeho zákonníka, ale pod režim Obchodného
zákonníka, ktorého úprava je pre spotrebiteľa oveľa nepriaznivejšia. Takéto konanie odporcu je v
rozpore so zákonom, pričom a ide o nekalú obchodnú praktiku, keďže odporca nepostupoval pri
uzatváraní úverovej zmluvy s náležitou odbornou starostlivosťou, nakoľko v zmluve uviedol, že finančné
prostriedky poskytnuté na základe zmluvy sú určené na výkon povolania navrhovateľky, pritom

navrhovateľka v uvedenej dobe nevykonávala žiadne povolanie a preto ani nie je daný súvis výkonu
povolania navrhovateľky s uzavretím predmetnej úverovej zmluvy. V uvedenej súvislosti navrhovateľka
v odvolaní uviedla, že použitie nekalej obchodnej praktiky zo strany odporcu konštatovali už vo svojich
rozhodnutiach niektoré súdy, ktoré vyhodnotili takéto konanie odporcu ako protiprávne. Z týchto
rozhodnutí súdov vyplýva, že odporca používal nekalú obchodnú praktiku opakovane, čo vyplýva aj z

výsluchu svedkyne O. K.zamestnanca odporcu. Navrhovateľka zdôraznila, že v konaní preukázala, že
odporca v Zmluve o úvere č. 614604877 zo dňa 19. 08. 2011 neuviedol podstatné náležitosti zmluvy
vyžadované ust. § 9 ods. 2 písm. j) a k) zák. č. 129/2010 Z. z., a to ročnú percentuálnu mieru nákladov,
akoajvýšku,početatermínysplátokistiny,úrokovainýchpoplatkov.Ajnapriektejtoskutočnostiodporca
požadoval od navrhovateľky sumu 1 323 €, pričom podľa ust. § 11 ods. l zák. č. 129/2010 Z. z. na túto

sumu nemal zákonný nárok a teda dožadoval sa jej zaplatenia neoprávnene a v rozpore so zákonom.
Takéto konanie odporcu vyvolalo u navrhovateľky stresové situácie a psychické vypätie, v dôsledku
ktorého pretrvával u nej stav neistoty a obavy z možnosti uplatňovania si uvedenej sumy zo strany
odporcu. Na základe konania odporcu bola navrhovateľka nútená podať žalobu na súd a domáhať sa
určenia, že spotrebiteľsky úver je bezúročný a bez poplatkov, pričom súd jej žalobe v tejto časti vyhovel.

Z uvedených dôvodov sa podľa navrhovateľky nemožno stotožniť s názorom prvostupňového súdu, na
základektoréhookresnýsúdnepriznalnavrhovateľkeprimeranéfinančnézadosťučinenie,ztohodôvodu
že navrhovateľka nepredložila dôkaz o úspešnom uplatnení svojho práva. Taktiež podľa navrhovateľky
neobstojí záver súdu prvého stupňa o tom, že navrhovateľke nevznikla ujma, pretože jej zostáva zaplatiť
odporcovi ešte istinu 171 €. Uviedla, že bola nútená domáhať sa určenia, že spotrebiteľský úver je

bezúročný a bez poplatkov. V prípade ak by túto žalobu nepodala, bola by nútená uhradiť odporcovi
sumu 1 323 €, na úhradu ktorej ju odporca opakovane vyzýval. Ďalej uviedla, že v prípade nepodania
tejto žaloby by jej bola spôsobená ujma v sume 1 152 € a to protiprávnym konaním odporcu.

Navrhovateľka v odvolaní poukázala tiež na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Obo 302/2006

zo dňa 20. 03. 2008, kde NS SR uviedol, že „Je potrebné poznamenať, že sama povaha tejto ujmy jej
priame vyčíslenie neumožňuje, preto navrhovateľ nemusí predložiť dôkazy o existencii ujmy, stačí len,
ak súd má za preukázané, že táto ujma tu je."Vzávereodvolania navrhovateľkauviedla,žežiada,abyKrajskýsúdvBanskej Bystriciakosúdodvolací
odvolaním napadnutý rozsudok Okresného súdu Lučenec v časti, v ktorej okresný súd žalobu čo do
povinnosti odporcu zaplatiť navrhovateľke primerané finančné zadosťučinenie vo výške 1 152 € zamietol

a nepriznal jej náhradu trov konania zrušil a vec vrátil okresnému súdu v uvedenom rozsahu na nové
konanie a nové rozhodnutie alebo aby predmetný rozsudok Okresného súdu Lučenec v odvolaním
napadnutej časti zmenil a žalobe vyhovel tak, že zaviaže odporcu zaplatiť navrhovateľke primerané
finančné zadosťučinenie vo výške 1 152 € a nahradiť jej trovy právneho zastúpenia v prvostupňovom
konaní v sume 435,54 € na účet právneho zástupcu navrhovateľky. Zároveň si navrhovateľka uplatnila

trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní v sume 69,91 €, ktoré žiadala uhradiť na účet právneho
zástupcu navrhovateľky s tým, že trovy právneho zastúpenia navrhovateľky predstavujú odmenu za
jeden úkon právnej služby (odvolanie) vo výške 61,87 € plus režijný paušál k uvedenému úkonu právnej
služby v sume 8,04 €.

Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie aj odporca. Uviedol, že sa nestotožňuje s rozhodnutím

Okresného súdu Lučenec, v časti v ktorej okresný súd posúdil Zmluvu o úvere č. 6146048777 zo dňa
19. 08. 2011 ako zmluvu spotrebiteľskú a teda mal za preukázané, že úver na jej základe poskytnutý
treba považovať za bezúročný a bez poplatkov.

Odporca v odvolaní ďalej uviedol, že rozsudok okresného súdu je nepreskúmateľný, pričom poukázal

na ust. § 157 ods. 2 OSP a tiež na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija c/
a Španielsko z 09. decembra 1994, séria A, č. 303-A), na stanovisko Komisie (napr. vo veci E. R. T. c/
a Španielsko z roku 1993, sťažnosť č. 18390/91) a na nález Ústavného súdu SR z 12. mája 2004, sp.
zn. I. ÚS 226/03, v zmysle ktorých treba za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie považovať
aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia, pretože povinnosť súdu

riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie
spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami účastníka. Porušením
uvedeného práva účastníka na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej sa účastníkovi konania
odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia
prípadných riadnych opravných prostriedkov. Z uvedeného je podľa odporcu evidentné, že okresný súd

svoje rozhodnutie neodôvodnil spôsobom vyplývajúcim z ust § 157 ods. 2 OSP. Odporca zdôraznil,
že nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia, bráni účastníkovi konania účinne sa brániť, preto je možné
takýto postup súdu považovať za odňatie možnosti účastníkovi konať pred súdom v zmysle ustanovenia
§ 221 ods. 1 písm. f) OSP, a teda je podľa odporcu daný aj odvolací dôvod podľa ustanovenia § 205
ods. 2 písm. a/ OSP.

Vo vzťahu k posúdeniu zmluvy o úvere ako zmluvy spotrebiteľskej a zmluvy o spotrebiteľskom úvere
okresným súdom odporca v odvolaní uviedol, že v danom prípade je sporné, či v súvislosti s
predmetnou zmluvou o úvere možno prisúdiť navrhovateľovi právny status spotrebiteľa, a teda či súdom
citované ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa sú vôbec aplikovateľné. Uviedol, že právny

status navrhovateľky ako spotrebiteľa razantne popiera. Navrhovateľkou predložená zmluva nie je
zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ani spotrebiteľskou zmluvou, nakoľko navrhovateľka vstúpila do
právneho vzťahu s odporcom na základe vyhlásenia, že poskytnuté peňažné prostriedky použije na
výkon povolania, a teda nie na svoju súkromnú potrebu. Podľa Zákona o spotrebiteľských úveroch,
spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný

účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Odporca v súvislosti s výkonom svojej
podnikateľskejčinnostiposkytolnavrhovateľkeakodlžníkoviúvernazákladezmluvyoúvereuzatvorenej
v zmysle ustanovenia § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Zmluvy o úvere uzatvorené v zmysle
ustanovenia § 497 a nasl. Obchodného zákonníka majú povahu absolútneho obchodu a záväzkové
vzťahy, ktoré vznikajú medzi účastníkmi sa spravujú ustanoveniami Obchodného zákonníka v zmysle

ustanovenia § 261 ods. 3 písm. d), t. zn., že ustanovenia Obchodného zákonníka sa použijú bez ohľadu
na povahu účastníkov záväzkového vzťahu. Odporca v odvolaní zdôraznil, že navrhovateľ z vlastnej vôle
vstúpil do zmluvného vzťahu za účelom poskytnutia peňažných prostriedkov na výkon povolania. Nie je
pravdou,žeodporcavedelotom,ženavrhovateľkanepoužijeúvernaposkytnutýúčelatoztohodôvodu,
že navrhovateľka mala od odporcu poskytnutých viacero úverov, pričom odporca ani pri vynaložení

potrebnej odbornej starostlivosti nemohol vedieť, že účel, ktorý navrhovateľka uviedla, nie je nepravdivý.
V uvedenej súvislosti poukázal odporca v odvolaní na to, že práve z dôvodu, že s navrhovateľkou
uzatvoril niekoľko zmlúv o úvere, nepovažoval za potrebné podrobiť klienta tak dôkladnému posúdeniu
ako keď s ním klient uzatvára zmluvu o úvere po prvýkrát. Podľa Zákona o spotrebiteľských úveroch,spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon
zamestnania, povolania alebo podnikania. Dôležité teda je, na aký účel bol úver poskytnutý, a nie na aký
účeldlžníkposkytnutépeňažnéprostriedkyvskutočnostipoužil.Odporcavdanomprípadepriposkytnutí

úveru vychádzal z vyhlásenia navrhovateľky, že ide o úver poskytnutý na výkon povolania, konkrétne na
náklady na školenie a rekvalifikáciu súvisiacu s výkonom povolania, preto je podľa odporcu potrebné
zdôrazniť, že navrhovateľka podľa zmluvných vyhlásení z vlastnej vôle vstúpila do zmluvných vzťahov
s odporcom za účelom poskytnutia peňažných prostriedkov na výkon povolania, tento účel v zmluve
vyznačila a toto vyhlásenie potvrdila svojím podpisom. Odporca toto jej vyhlásenie akceptoval, čo je

jasne preukázané zmluvou o úvere.

V uvedenej súvislosti odporca v odvolaní uviedol, že pri poskytovaní peňažných prostriedkov vychádza
čo do účelu poskytnutia úveru z vyhlásenia jednotlivých klientov. Oblasť predmetu podnikania
navrhovateľa je charakterizovaná ako rýchle pôžičky, kde nie je žiaden čas na preukazovanie pravdivosti
zmluvných vyhlásení klientov. Ak by tieto vyhlásenia boli nepravdivé, má odporca k dispozícii viacero

právnych inštitútov na ochranu svojich práv a oprávnených záujmov (§ 49a Občianskeho zákonníka)
- dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu pre uvedenie do omylu; § 507 Obchodného
zákonníka: ak má dlžník poskytnuté peňažné prostriedky podľa zmluvy použiť iba na určitý účel a
dlžník ich použije na iný účel, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil
bezodkladne použité a nevrátené prostriedky s úrokmi. V prípade postavenia odporcu treba akceptovať

aj jeho dobrú vieru, s ktorou do právneho vzťahu s navrhovateľkou vstupoval. Argumentácia odporcu
v tomto smere je napokon v plnom súlade s judikatúrou Európskeho súdneho dvora v oblasti práva na
ochranu spotrebiteľa, na ktorú zjavne navrhovateľka zabudla poukázať. Pri výklade pojmu spotrebiteľ
je potrebné chrániť dobrú vieru druhej strany. Ak dodávateľ koná v dobrej viere, že druhá strana nie
je spotrebiteľ, nemôže sa táto osoba dovolávať toho, že mala postavenie spotrebiteľa (ESD, C-464/01,

vo veci Johann Gruber proti Bay Wa AG publikovaný okrem iného v Švestka J., Spáčil J., Škárová M.,
Hulmák M. a kol., Občanský zákonník I. § 1 až 459, Komentář, 2. vydaní, Praha: C. H. Beck, 2009, s.
468-69). Okresný súd Lučenec nemal teda podľa odporcu zo zmluvy o úvere ako aj z dodatku ku zmluve
o úvere preukázané, že navrhovateľka použila úver na iný účel než na účel povolania. Vzhľadom na
uvedené odporca navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu v odvolaním odporcu dotknutom

výroku zrušil a vec vrátil okresnému súdu v uvedenom rozsahu na ďalšie konanie, zároveň si uplatnil
trovy odvolacieho konania v celkovej výške 169,41 €.

K obsahu odvolania odporcu sa písomne vyjadrila navrhovateľka a vo vyjadrení uviedla, že považuje
prvý (odvolaním odporcu napadnutý) výrok rozhodnutia prvostupňového súdu, ktorým okresný súd určil,

že úver poskytnutý na základe Zmluvy o úvere č. 614604877 zo dňa 19. 08. 2011 je bezúročný a bez
poplatkov, za zákonný a vecne správny, nakoľko okresný súd správne vyhodnotil vykonané dôkazy, a
tým dospel k správnemu právnemu záveru.

Tvrdenia odporcu uvedené v odvolaní označila navrhovateľka za účelové, s ktorými nesúhlasí, nakoľko

sa nezakladajú na pravde. Uviedla, že trvá na skutočnosti, že Zmluva o úvere č. 614604877 zo dňa 19.
08. 2011 je spotrebiteľským úverom, ktorý upravuje zákon č.
129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Predmetnú zmluvu o úvere uzatvorila z toho dôvodu,
že súrne potrebovala finančné prostriedky, ktoré po poskytnutí použila výlučne pre svoju potrebu a
potrebu príslušníkov svojej domácnosti. Z tohto dôvodu zmluvu o úvere uzatvárala ako fyzická osoba

a zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou. Zmluvu o úvere č. 614604877 zo dňa 19. 08. 2011
vypisovala pracovníčka odporcu, pričom ako účel úveru uviedla použitie peňažných prostriedkov na
výkon povolenia. To, že zmluvu vypisovala pracovníčka odporcu a nie navrhovateľka, vyplýva aj z
výpovede svedkyneH. I., ktorá zastupovala odporcu pri uzatváraní zmluvy. Uvedený nepravdivý údaj
o účele úveru uviedla do zmluvy pracovníčka odporcu, napriek tomu, že navrhovateľka tvrdila, že je

invalidná dôchodkyňa, pričom nie je zamestnaná a ani samostatne zárobkovo činná osoba, resp. nie
je spoločníkom v obchodnej spoločnosti. Uvedené skutočnosti, že je invalidnou dôchodkyňou. ktorá má
príjem z invalidného dôchodku, vyplývajú aj so žiadosti o úver zo dňa 19. 08. 2011, na ktorú odporca
vo svojom vyjadrení poukázal. Pracovníčka odporcu taktiež vedela, že časť peňažných prostriedkov z
poskytnutého úveru bude a aj bola použitá na uhradenie zostatku úveru z úverovej zmluvy č. 614601393

zodňa21.12.2010,ktorábolauzavretámedziúčastníkmikonania.Prvostupňovýsúdpretovodôvodnení
svojho rozhodnutia správne uviedol, že odporca vedel, že finančné prostriedky z úveru nebudú použité
nanákladynaškoleniearekvalifikáciuasvynaloženímodbornejstarostlivostitoajmoholvedieť,nakoľko
navrhovateľka je invalidnou dôchodkyňou a peňažné prostriedky boli sčasti použité na úhradu staršiehoúveru. Dôvodom uvedenia účelu poskytnutia úveru na povolanie zo strany odporkyne, resp. jeho
pracovníčky podľa navrhovateľky bolo, aby daný úver nespadal pod režim Zákona o spotrebiteľských
úveroch, Zákona o ochrane spotrebiteľa, resp. Občianskeho zákonníka, ale pod režim Obchodného

zákonníka, ktorého právna úprava je pre spotrebiteľa oveľa nepriaznivejšia. Takéto konanie odporcu
je v rozpore so zákonom, pričom ide o nekalú obchodnú praktiku, keďže odporca nepostupoval pri
uzatváraní zmluvy s požadovanou odbornou starostlivosťou, nakoľko uviedol, že finančné prostriedky
poskytnuté na základe predmetnej zmluvy o úvere sú určené na výkon povolania navrhovateľky, pritom
navrhovateľka v uvedenej dobe a ani nikdy pred tým a ani po tom, nevykonávala žiadne povolanie a

preto ani nie je súvis povolania s uzavretím úverovej zmluvy. Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu
odporcuďalejuviedla,ženarealizáciunekalejobchodnejpraktikyzostranyodporcureagovaliužsúdyvo
svojich rozhodnutiach, ako aj Slovenská obchodná inšpekcia, ktoré vyhodnotili takéto konanie odporcu
akoprotiprávne.VuvedenejsúvislostipoukázalanavrhovateľkanauznesenieKrajskéhosúduvPrešove
zo dňa 26. mája 2011, sp. zn. 6Co/84/2011 kde Krajský súd v Prešove uvádza, že: „konanie, ktorým
sa presviedča, navádza alebo inak pôsobí na spotrebiteľov, s cieľom dosiahnuť, aby sa ako účel úveru

vyznačil účel na zamestnanie, povolanie alebo podnikanie, teda aby sa vyznačoval ako účel úveru, účel,
ktorý nie je pravdivý, je v rozpore so smernicou č. 2005/2009 ES z 11. 05. 2005 o nekalých obchodných
praktikách voči spotrebiteľovi na vnútornom trhu, pretože takéto konanie možno zaradiť pod nekalú
obchodnú praktiku a zároveň môže napĺňať atribúty agresívnej obchodnej praktiky, čo znamená, že ak
sa podstatne zhoršuje sloboda výberu alebo správanie priemerného spotrebiteľa, každá nekalá praktika

sa považuje za neprijateľnú voči spotrebiteľovi." Uvedeným uznesením Krajského súdu v Prešove zo
dňa 26. mája 2011, sp. zn. 6Co/84/2011 bolo potvrdené uznesenie Okresného súdu Prešov zo dňa 11.
03. 2011, č. k. 17C/45/2011-35, ktorým bola odporcovi predbežným opatrením uložená povinnosť zdržať
sa takého konania, ktorým presviedča, navádza alebo inak pôsobí na spotrebiteľov, s cieľom dosiahnuť,
aby sa ako účel úveru vyznačil účel zamestnanie, povolanie alebo podnikanie. Z uvedeného uznesenia

KrajskéhosúduvPrešovepodľanavrhovateľkyjednoznačnevyplýva,žeodporcanielenvtomtoprípade,
ale aj v iných prípadoch opakovane pôsobil na spotrebiteľov, aby ako účel úveru uvádzali zamestnanie,
povolanie alebo podnikanie. To, že odporca pri uzatváraní zmluvy nepostupoval s náležitou odbornou
starostlivosťou, ktorú od neho možno očakávať, vyplýva aj z výpovede svedkyne R.W., ktorá zastupuje
odporcu pri uzatváraní zmlúv pre oblasť Lučenec. Ako vyplýva z výpovede svedkyne Evy Farkašovej,

ako zástupcu odporcu pri uzatváraní spotrebiteľských zmlúv, svedkyňa nemá vedomosť o Zákone o
spotrebiteľských úveroch a uvedený zákon nepozná, pričom uviedla, že ona robí tak ako ju naučili vo
firme a musí robiť tak ako firma určí, pričom ona tam nie je na to, aby poznala zákony. Z uvedeného
dôvodusiťažkopodľanavrhovateľkypredstaviťkonanieodporcusnáležitouodbornoustarostlivosťoupri
poskytovaní úverov, keď jeho pracovníci, resp. zástupcovia, nepoznajú základné zákony vzťahujúce sa

naposkytovanieúverov.Skutočnosť,žesajednáospotrebiteľskýúverpotvrdilajsámodporcavosvojom
návrhu na mimosúdne ukončenie veci, ktorý je súčasťou súdneho spisu, kde sám odporca navrhol, aby
navrhovateľka uhradila len zostávajúcu istinu úveru v splátkach, čím odporca navrhol ukončiť spor tak
ako rozhodol prvostupňový súd, ktoré rozhodnutie odporca odvolaním napáda.

V závere vyjadrenia k odvolaniu odporcu navrhovateľka uviedla, že prvostupňový súd dospel s
správnemu právnemu záveru, že Zmluva o úvere č. 614604877 zo dňa 19. 08. 2011 je zmluvou o
spotrebiteľskomúvereavzhľadomktomu,žepredmetnázmluvaneobsahujepodstatnénáležitostipodľa
§ 9 ods. 2 písm. j) a k) zák. č. 129/2010 Z. z., je potrebné tento úver považovať za bezúročný a bez
poplatkov. Z uvedených dôvodov navrhovateľka navrhla, aby Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd

odvolací, potvrdil prvý výrok rozsudku okresného súdu (ktorým okresný súd určil, že úver poskytnutý
na základe Zmluvy o úvere č. 614604877 zo dňa 19. 08. 2011 je bezúročný a bez poplatkov) ako vecne
správny.

Ďalej uviedla, že žiada, aby bol odporca zaviazaný nahradiť navrhovateľke trovy právneho zastúpenia

za vyjadrenie k odvolaniu odporcu v odvolacom konaní v sume 69,91 € na účet právneho zástupcu
navrhovateľky Mgr. Petra Sitarčíka, advokáta so sídlom v Lučenci.

V podaní zo dňa 11. 08. 2014 sa k obsahu odvolania navrhovateľky vyjadril odporca a vo vyjadrení
uviedol, že v tej časti rozsudku okresného súdu, v ktorej okresný súd zamietol žalobu čo do povinnosti

odporcu zaplatiť navrhovateľke primerané finančné zadosťučinenie vo výške 1 152 €, sa prikláňa k
názoruokresnéhosúduvyjadrenémuvrozsudkuč.k.14C/23/2014-100zodňa03.07.2014. Vuvedenej
súvislosti odporca vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky poukázal na ust. § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007
Z. z. o ochrane spotrebiteľa, kde sa uvádza, že spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušeniepráva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané
finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a
osobitnými predpismi zodpovedá. Uviedol, že sa v žiadnom prípade nemôže stotožniť s argumentáciou

navrhovateľky, podľa ktorej v tejto časti svojho rozhodnutia okresný súd vec nesprávne právne posúdil.
Podľa názoru odporcu, Okresný súd Lučenec postupoval pri svojom rozhodnutí o nároku navrhovateľky
na primerané finančné zadosťučinenie správne, správne zistil skutkový stav veci, na zistený skutkový
stav veci aplikoval príslušné právne normy a ich obsah správne interpretoval. Ustanovenie § 3 ods.
5 Zákona o ochrane spotrebiteľa síce úspešnému účastníkovi konania priznáva právo na primerané

finančné zadosťučinenie, no odporca má za to, že toto právo je potrebné vykladať reštriktívne čo
znamená, že súd pri rozhodovaní o priznaní finančného zadosťučinenia musí zohľadniť nie len
úspešnosť toho ktorého účastníka konania, ale aj iné okolnosti, ktoré majú vplyv na konkrétny prípad.
Nie je teda podľa odporcu vylúčené, aby súd po zvážení všetkých okolností daného prípadu, odmietol
požadované finančné zadosťučinenie osobe úspešnej v konaní priznať. Zdôraznil, že okresný súd sa v
odôvodnení svojho rozsudku správne vysporiadal so skutkovým stavom veci a pri rozhodovaní prihliadol

na nie zanedbateľnú skutočnosť, že odporca eviduje voči navrhovateľovi nesplatený dlh vyplývajúci
zo Zmluvy o úvere č. 614604877. Navrhovateľka odo dňa poskytnutia finančných prostriedkov v roku
2009 do dňa podania vyjadrenia odporcu z poskytnutého úveru vo výške 900 € uhradila odporcovi iba
sumu vo výške 729 €. Navrhovateľka teda už od roku 2011 používa finančné prostriedky odporcu
bez toho, aby sa odporcovi snažila vrátiť aspoň poskytnutý úver. Podľa odporcu je evidentné, že

pravým zámerom navrhovateľky je vyhnúť sa plneniu svojich povinností, a to priznaním primeraného
finančného zadosťučinenia vo výške 1 152 € a zakryť tak svoje vlastné protiprávne konanie, keď
si svoje záväzky voči odporcovi neplní. Je nanajvýš otázne, či je právne prípustné priznať právnu
ochranu tomu, kto sám porušuje právo, preto odporca vznáša tzv. námietku unclean hands často
pertraktovanú v odborných článkoch prof. Hajna. Primerané finančné zabezpečenie je nutné chápať

ako náhradu za spôsobenú nemajetkovú ujmu vyjadrenú v rôznych formách. Primerané finančné
zadosťučinenie predstavuje peňažnú protihodnotu nemajetkovej ujmy, no nepredstavuje náhradu za
uplatnené finančné plnenie alebo prípadnú náhradu škody. Priznanie navrhovateľkou požadovaných
finančných prostriedkov prichádza do úvahy v tých prípadoch, keď porušenie práva nie je možné už
napraviť inak. Teda, že už neprichádza do úvahy uvedenie veci do pôvodného stavu, resp. zdržanie

sa určitého konania. V závere vyjadrenia k odvolaniu navrhovateľky odporca uviedol, že je, vzhľadom
na protiprávne konanie navrhovateľky, toho názoru, že určenie úveru za bezúročný a bez poplatkov
predstavuje už dostatočnú satisfakciu a ochranu práv navrhovateľky. Zároveň si odporca uplatnil
náhradu trov odvolacieho konania vo výške 169,41 €, ktoré pozostávajú z úhrady súdneho poplatku
za odvolanie vo výške 99,50 € a z odmeny za jeden úkon právnej služby (vyjadrenie k odvolaniu

navrhovateľky) vo výške 69,91 € plus režijný paušál k uvedenému úkonu právnej služby vo výške 8,04
€ a navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým okresný súd navrhovateľke
nepriznal primerané finančné zadosťučinenie, potvrdil.

KrajskýsúdvBanskejBystriciakosúdodvolacíprejednalvecvrozsahudanomodvolanímnavrhovateľky

a odporcu podľa ust. § 212 ods. 1 OSP, bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 OSP
a odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu podľa ust. § 219 ods. 1,2 OSP ako vecne správny
potvrdil.

Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti záverov okresného súdu z hľadiska

odvolacích námietok navrhovateľky, ktorá sa nestotožnila s tou časťou rozhodnutia okresného súdu, v
ktorej okresnýsúdnávrhnavrhovateľkynaprimeranéfinančnézadosťučinenievovýške1152€zamietol
a z hľadiska odvolacích námietok odporcu, ktorý sa nestotožnil s tou časťou rozhodnutia okresného
súdu, v ktorej okresný súd určil, že spotrebiteľský úver poskytnutý navrhovateľke na základe Zmluvy
o úvere č. 614604877 zo dňa 19. 08. 2011, uzavretej medzi spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o., so

sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598 - odporcom a navrhovateľkou je bezúročný
a bez poplatkov.

Po preskúmaní veci z hľadiska odvolacích námietok navrhovateľky a odporcu odvolací súd uvádza, že
rozsudok okresného súdu je vecne správny. Okresný súd vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu,

vykonané dôkazy vyhodnotil jednotlivo ako aj v ich vzájomnej súvislosti (§ 132 OSP) a následne na
zistený skutkový stav aplikoval správne ustanovenia zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch
a správne ustanovenia zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa.Podľa ust. § 3 ods. 5, veta tretia Zákona o ochrane spotrebiteľa: „Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne
uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo
na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva ustanoveného týmto zákonom

alebo osobitnými predpismi zodpovedá“.

Žaloba, ktorou sa oprávnená osoba domáha primeraného finančného zadosťučinenia sa nazýva
žalobou satisfakčnou, pretože primerané zadosťučinenie je nástrojom satisfakcie, ktorej úlohou je
vyrovnať narušenú rovnováhu v postavení toho kto právo spotrebiteľa porušil a dotknutej osoby -

spotrebiteľa. Okrem satisfakčnej funkcie má primerané finančné zadosťučinenie aj sankčnú povahu,
pretože predstavuje pre toho, kto právo spotrebiteľa porušil finančnú ujmu zodpovedajúcu sume,
ktorú musí titulom primeraného finančného zadosťučinenia spotrebiteľovi zaplatiť; táto sankčná povaha
primeraného finančného zadosťučinenia má však vedľajšiu úlohu, pretože primárna je satisfakčná
povaha primeraného finančného zadosťučinenia. V uvedenej súvislosti odvolací súd poukazuje na
rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 29 Odo 652/2001 z 18. 10. 2001, kde NS ČR uviedol: Právna

teória a prax sú zajedno v tom, že nárok na primerané finančné zadosťučinenie je nárokom, ktorým sa
reparuje ujma nemateriálnej povahy. Tento aspekt vyplýva už z podstaty tohto nároku, ktorý sa označuje
ako zadosťučinenie alebo satisfakcia, aby sa už v názve zdôraznila jeho imateriálna povaha“.

Navrhovateľka v žalobe vo vzťahu k uplatnenému nároku na primerané finančné zadosťučinenie vo

výške 1 152 € uviedla, že konanie odporcu a to najmä neuvádzanie údajov o ročnej percentuálnej miere
nákladovapožadovaniepohľadávkyvsume1323€,naktorúnemánárok,jekonanie,ktoréjejspôsobilo
ujmu, nakoľko bola nútená domáhať sa svojho práva, čo ju stálo nemalé finančné prostriedky, ako aj čas,
ktorý mohla využiť inak. Ak by odporca postupoval v súlade so zákonom a uviedol by v zmluve údaj o
RPMN, mala by možnosť porovnať si náklady na spotrebiteľský úver s inými ponukami, nakoľko RPMN

dáva presný obraz o celkovej cene úveru. Primerané finančné zadosťučinenie v sume 1 152 € sa tak
podľa navrhovateľky skladá z náhrady morálnej ujmy a výdavkov spojených s reparáciou vzniknutého
stavu ako aj satisfakcie za stav, ktorý musela strpieť.

Okresný súd sa s uvedenou argumentáciou navrhovateľky vysporiadal tak, že žalobu navrhovateľky v

tejto časti uplatneného nároku ako neopodstatnenú zamietol, pričom poukázal na to, že navrhovateľka
nešpecifikovala aké náklady jej v súvislosti s uplatňovaním jej práv vznikli, keďže v konaní je zastúpená
právnym zástupcom na základe rozhodnutia Centra právnej pomoci a zdôraznil, že navrhovateľka si
stav v akom sa nachádza spôsobila aj vlastným pričinením. V uvedenej súvislosti odvolací súd uvádza,
že pokiaľ zákonodarca do ust. § 3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa zakotvil možnosť domáhať

sa primeraného finančného zadosťučinenia v súvislosti s porušením práv spotrebiteľa, nemal tým na
mysli, že takýto nárok automaticky vyplýva zo zákona, bez toho, aby spotrebiteľ preukázal základné
predpoklady úspešného uplatnenia tohto nároku, preto sa odvolací súd stotožňuje s argumentáciou
okresného súdu, ktorý nárok navrhovateľky na primerané finančné zadosťučinenie považoval za
neopodstatnený, a to napriek tomu, že okresný súd neopodstatnene v odôvodnení svojho rozhodnutia

uviedol, že navrhovateľka nepredložila dôkaz o úspešnom uplatnení svojho práva, aby sa porušiteľ
(odporca) vzdal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, pretože takáto povinnosť
z ust. § 3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa v takom zmysle ako to v odôvodnení odvolaním
napadnutého rozhodnutia naformuloval okresný súd nevyplýva a navyše navrhovateľka sa samotnou
žalobou domáhala určenia, ktoré vyplýva z porušenia povinností odporcu uviesť v zmluve zákonom

vyžadované údaje v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. (ako osobitného právneho predpisu), len nárok
na primerané finančné zadosťučinenie (ktorý nevyplýva automaticky z porušenia práv spotrebiteľa)
nepreukázala. Z uvedených dôvodov je dostatočnou satisfakciou pre navrhovateľku určenie, že úver
poskytnutý na základe predmetnej zmluvy je potrebné považovať za úver bez poplatkov a bez úročný.

Pokiaľ ide o odvolacie námietky odporcu, ktorých podstata spočíva v tvrdení odporcu, že okresný
súd nesprávne Zmluvu o úvere č. 614604877 zo dňa 19. 08. 2011 posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú
a zmluvu o spotrebiteľskom úvere, nakoľko navrhovateľka vstúpila do právneho vzťahu s odporcom
na základe vyhlásenia, že poskytnuté peňažné prostriedky použije na výkon povolania, odvolací súd
uvádza, že okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia vysvetlil akými úvahami sa riadil, keď napriek

uvedenej skutočnosti posúdil predmetnú zmluvu ako zmluvu spotrebiteľskú a zároveň ako zmluvu o
spotrebiteľskom úvere. Argumentácia okresného súdu vo vzťahu k posúdeniu predmetnej zmluvy je
presvedčivá, má svoje opodstatnenie a preto odôvodnenie odvolaním napadnutého rozsudku ani jeho
závery nemožno označiť za nepresvedčivé a nesprávne, tak ako to tvrdí v odvolaní odporca.Na základe uvedených skutočností odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu podľa
ust. § 219 ods. 1,2 OSP ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 1 OSP v nadväznosti na
ust. § 142 ods. 2 OSP, tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.