Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 4. február 2015

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 12C/69/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114207422
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Knociková

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2015:3114207422.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Juditou Knocikovou v právnej veci navrhovateľa B.. N. R.,

V.., trvale bytom L., H. XX, štátneho občana Slovenskej republiky proti odporcovi Trenčianska Univerzita
Alexandra Dubčeka v Trenčíne, so sídlom Trenčín, Študentská 1, IČO 311 182 59, zast. Advokátska
kancelária JUDr. Martin Bartko - JUDr. Silvia Bartková, so sídlom Trenčín, Piaristická 6667 o náhradu
škody takto

r o z h o d o l :

Návrh s a z a m i e t a .

Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť odporcovi náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 339,18

eur k rukám právneho zástupcu Advokátska kancelária JUDr. Bartko - JUDr. Bartková, všetko do 3 dní
po právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa žalobou, doručenou súdu dňa 4.4.2014, domáhal od odporcu zaplatenia náhrady škody
spôsobenej úmyselným konaním škodcu proti dobrým mravom podľa § 424 Občianskeho zákonníka
v nevyčíslenej výške. V žalobe uviedol, že bol poškodený zmarením výsledkov vedeckovýskumných
projektov a ich realizácie odporcom, ktoré on vypracoval v r. 1992-1999 počas jeho pôsobenia vo firme
A.-DE s.r.o. L., ďalej v rokoch 1999-2003 počas jeho pôsobenia na Technickej univerzite v Košiciach
a v r. 2003- 2010 počas jeho pôsobenie na Fakulte sociálno-ekonomických vzťahov odporcu. Podľa

navrhovateľa odporca konal nezákonne tým, že jeho pracovníci svojím konaním proti dobrým mravom
vytvárali prekážky a zmarili realizáciu výsledkov jeho vedeckovýskumnej praxi v spoločenskej praxi,
a to konkrétne odvolaním navrhovateľa z funkcie dekana fakulty Sociálno-ekonomických vzťahov,
rozviazaním pracovného pomeru s ním a následne zastavením prác a realizovaním výsledkov podľa
pôvodného zámeru. Žiadal aj vyplatenie náhrady majetkovej resp. nemajetkovej ujmy, ktorá bude
vyčíslená znaleckým dokazovaním.

Navrhovateľ v doplnení žaloby zo dňa 17.10.2014 spresnil žalobný návrh. Podľa neho konaním odporcu
proti dobrým mravom bolo cieľavedomé sledovanie navrhovateľa odporcom na pracovisku odo dňa jeho
vzdania sa funkcie dekana dňa 4.3.2010 ako aj negatívna kampaň v médiách, disciplinárne konanie
zo dňa 3.5.2010, zmena rozvrhu výučby dňa 22.7.2010 a podanie výpovede z pracovného pomeru
v zmysle § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce. Za nemorálne považoval namietanie nedostatku
pasívnej vecnej legitimácie odporcom v súdnom konaní o určenie neplatnosti výpovede z pracovného
pomeru. Škoda mu vznikla stratou možnosti uplatnenia a úmyselným zmarením jeho pracovných práv

neplatnosťou výpovede z pracovného pomeru zo strany odporcu. Škoda, ktorá mu vznikla, pozostávala
z ušlej mzdy za obdobia jej nevyplácania až do skončenia pracovnej zmluvy na dobu určitú, z ušlej
odmeny za toto obdobie za práce pre verejnú správu na základe zmluvy medzi odporcom VUC, v
ušlej odmene konateľovi s.r.o. O vzniku uvedenej škody sa dozvedel dňa 19.5.2012, kedy došlo krozhodnutiu druhostupňového súdu resp. dňa 20.6.2013, kedy došlo k dozvedeniu sa o nereálnosti
uplatnenia mimoriadneho opravného prostriedku.

Odporca žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Uviedol, že v konaní tunajšieho súdu sp. zn.
19C/14/2011 bolo konanie o návrhu navrhovateľa o určenie neplatnosti výpovede z pracovného pomeru
právoplatne zastavené dňa 17.5.2012 pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie odporcu. Poukázal
možnú prekážku litispendencie. V prejednávanej veci súd už nemôže prehodnocovať toto konanie a
priznať navrhovateľovi nároky z neplatného skončenia pracovného pomeru, ktorých sa domáha, pretože

pracovný pomer navrhovateľa u odporcu bol skončený platne. Nemôže opätovne posudzovať otázku
platnosti výpovede z pracovného pomeru zo dňa 14.9.2010, pretože táto otázka už bola právoplatne
rozhodnutá a teda ide o prekážku res iudicata. Pracovný pomer navrhovateľa u odporcu skončil
výpoveďou zo dňa 14.9.2010 a od tej doby u neho nepracuje. Pokiaľ sa navrhovateľ domáhal náhrady
škody za konanie v rokoch 2010 (disciplinárne konanie zo dňa 3.5.2010 a údajná zmena v rozvrhu
výučby dňa 22.7.2010 a pod.) vzniesol námietku premlčania v objektívnej premlčacej lehoty. Žiadal aj

náhradu trov konania.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením tunajšieho spisu sp. zn. 14C/83/2013,
pracovnej zmluvy, upozornenia, listu o skončení pracovného pomeru a zistil tento skutkový stav veci:

Navrhovateľ sa domáha od odporcu zaplatenia náhrady škody spôsobenej úmyselným konaním škodcu
proti dobrým mravom podľa § 424 Občianskeho zákonníka v nevyčíslenej výške. Podľa neho konaním
odporcu proti dobrým mravom bolo cieľavedomé sledovanie navrhovateľa odporcom na pracovisku odo
dňa jeho vzdania sa funkcie dekana dňa 4.3.2010 ako aj negatívna kampaň v médiách, disciplinárne
konanie zo dňa 3.5.2010, zmena rozvrhu výučby dňa 22.7.2010 a podanie výpovede z pracovného

pomeru v zmysle § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce.

K námietke odporcu o možnej prekážky litispencenie vzhľadom na konanie tunajšieho súdu sp.
zn. 14C/83/2013 súd zistil, že nejde o prekážku začatej veci. Navrhovateľ sa v konaní sp. zn
14C/83/2013 domáha proti odporcovi verejného ospravedlnenia za článok v denníku PRAVDA i

zaplatenia nemajetkovej ujmy 100.000,- eur podľa § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka z titulu ochrany
osobnosti a nesprávneho úradného postupu podľa zák. č. 514/2003 Z.z. na rozdiel od prejednávanej
veci, kde sa domáha náhrady škody podľa § 424 Občianskeho zákonníka.

Odporca vzniesol námietku premlčania navrhovateľom uplatneného práva a súd ju posúdil podľa § 106

ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka.

Podľa § 106 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka (1) právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo
dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. (2) Najneskoršie sa právo na
náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď

došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

Navrhovateľ uviedol, že o škode sa dozvedel dňa 19.5.2012, kedy došlo k zmareniu jeho pracovných
práv rozhodnutím druhostupňového súdu, resp. dozvedením sa o nereálnosti mimoriadneho opravného
prostriedku dňa 20.6.2013.

Z tunajšieho spisu sp. zn. 19C/14/2011 súd zistil, že navrhovateľ, zastúpený advokátkou, podal žalobu
proti odporcovi o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru zo dňa 14.9.2010. Uznesením
tunajšieho súdu zo dňa 9.3.2011, č.k. 19C/14/2011-34 bolo konanie zastavené pre nedostatok právnej
subjektivity označeného odporcu ako Fakulta sociálno-ekonomických vzťahov TU AD v Trenčíne.

Toto rozhodnutie bolo potvrdené uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 29.3.2012 č.k.
19Co/137/2011-34,ktorénadobudloprávoplatnosťdňa17.5.2012. Navrhovateľprevzaltotorozhodnutie
dňa 17.5.2012 a žalobu v prejednávanej veci podal na súd dňa 4.4.2014, teda v 2-ročnej subjektívnej
premlčacejlehotepodľa§106ods.1Občianskehozákonníka.Vtejtočastiuplatnenéprávonavrhovateľa
nie je premlčané.

Navrhovateľ uviedol ako ďalšie konania odporcu, ktoré mu spôsobili škodu a to disciplinárne konanie zo
dňa 3.5.2010, zmenu rozvrhu vyučovania dňa 22.7.2010. Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka od
uvedených dátumov uplynula 2-ročná subjektívna lehota dňa 3.5.2012 a dňa 22.7.2010 pred podanímpredmetnej žaloby, čím sa uplatnené právo navrhovateľa na základe týchto úkonov odporcu stalo
premlčané. Z dôvodu hospodárnosti sa súd viac nezaoberal týmto úkonmi odporcu podľa § 424
Občianskeho zákonníka.

Vzhľadom na vznesené námietky premlčania predmetom konania zostal len jeden úkon odporcu a to
výpoveď zo dňa 14.9.2010, ktorá bola predmetom konania tunajšieho súdu sp. zn. 19C/14/2011, ktoré
však bolo právoplatne zastavené pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie odporcu (inak povedané,
nesprávne označenie odporcu advokátkou navrhovateľa) a nová žaloba so správnym označením

odporcu v zákonnej 2-mesačnej lehote od skončenia pracovného pomeru nebola podaná.

Podľa § 424 Občianskeho zákonníka za škodu zodpovedá aj ten, kto ju spôsobil úmyselným konaním
proti dobrým mravom.

Podľa § 77 Zákonníka práce neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým

skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ
uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

Podľa ustálenej judikatúry ak chce zamestnanec alebo zamestnávateľ zabrániť tomu, aby nastali
účinky vyplývajúce z rozviazania pracovného pomeru, podľa § 77 Zákonníka práce v lehote dvoch

mesiacov musí podať na súde žalobu o určenie, že právny úkon o rozviazanie pracovného pomeru je
neplatný. Ak takáto žaloba nebola podaná alebo konanie bolo zastavené (a vo veci nebolo meritórne
rozhodnuté), pracovný pomer medzi účastníkmi sa skončil podľa tohto právneho úkonu, aj keby išlo o
neplatné rozviazanie pracovného pomeru. Po uplynutí dvojmesačnej lehoty sa súd už otázkou platnosti
rozväzovacieho úkonu nemôže zaoberať, a to ani ako predbežnou otázkou. Platí to aj v konaní o žalobe

na určenie, že pracovný pomer trvá alebo v konaní o iných žalobách napr. o náhradu škody.

Vzhľadom na takúto súdnu prax a ustanovenie § 77 Zákonníka práce súd už nemôže posudzovať
úkon odporcu- výpoveď zo dňa 14.9.2010 v tomto konaní podľa žiadneho ustanovenia a ani podľa §
424 Občianskeho zákonníka, ale vychádza z neho ako z platného právneho úkonu. Týmto chýba prvý

základný predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu a to protiprávny úkon podľa § 424 Občianskeho
zákonníka. Na základe tohto súd žalobu v celom rozsahu zamietol a nevykonal z dôvodu zachovávania
zásady hospodárnosti ďalšie dokazovanie a vyčíslenie výšky škody znaleckým dokazovaním za účelom
posudzovania ďalších zákonných predpokladov vzniku zodpovednosti ako sú škoda, príčinná súvislosť
a zavinenie.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. súd priznal úspešnému odporcovi náhradu trov konania proti neúspešnému
navrhovateľovi. Trovy konania pozostávali z trov právneho zastúpenia za 4 úkony (prevzatie veci
dňa 30.4.2014, písomné vyjadrenia zo dňa 9.5.2014 a 9.12.2014 k žalobe a k spresneniu žaloby,
pojednávanie dňa 4.2.2015) po 91,87 eur, režijný paušál 3x8,04 eur (rok 2014) a 1x 8,39 eur (rok

2015), spolu 282,65 eur, k tomu 20% DPH vo výške 56,53 eur, celkom spolu 339,18 eur. Trovy právneho
zastúpenia boli určené podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd
v Trenčíne prostredníctvom tunajšieho súdu písomne, dvojmo.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov

účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez

svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu

podľa osobitného predpisu.