Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 3. júl 2014

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 14C/23/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6614202938
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 07. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Račko
ECLI: ECLI:SK:OSLC:2014:6614202938.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec samosudcom JUDr. Miroslavom Račkom v právnej veci žalobkyne V. V., O..
XX.XX.XXXX, Z. V. U..E.. Š. XXXX/XX, XXX XX G., zast. Mgr. Petrom Sitarčíkom, advokátom, so sídlom
Jókaiho 1, 984 01 Lučenec proti žalovanému POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09
Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. JUDr. Barborou Korenecovou, advokátkou, so sídlom Slnečná 765/3,
900 45 Malinovo, v konaní o ochranu práv spotrebiteľa, takto

r o z h o d o l :

U r č u j e , že spotrebiteľský úver poskytnutý na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX
zo dňa 19.08.2011, uzavretý medzi spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25,
811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598 - žalovaným, a V. V., O.. XX.XX.XXXX, Z. V. U..E.. Š.O. XXXX/
XX, XXX XX G. - žalobkyňou, je bezúročný a bez poplatkov.

Žalobu čo do povinnosti žalovaného zaplatiť žalobkyni primerané finančné zadosťučinenie vo výške 1
152,- Eur z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa v žalobnom návrhu domáhala určenia, že spotrebiteľský úver poskytnutý na základe
zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 19.08.2011 uzavretý medzi spoločnosťou POHOTOVOSŤ,
s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598 a žalobkyňou je bezúročný a bez poplatkov
a o vyslovenie povinnosti zaplatiť žalobkyni primerané finančné zadosťučinenie vo výške 1 152,- Eur

na tom skutkovom základe, že žalobkyňa uzavrela so žalovaným zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX
zo dňa 19.08.2011, na základe ktorej bol žalobkyni poskytnutý úver vo výške 900,- Eur. Na základe
horeuvedeného úveru je povinná žalobkyňa uhradiť žalovanému sumu 900,- Eur zvýšenú o príslušný
poplatok 864,- Eur, a spolu teda 1 764,- Eur v 12. mesačných splátkach po 147,- Eur. Žalobkyňa
doposiaľ uhradila žalovanému sumu 729,- Eur. Žalovaný pri uzatváraní zmluvy použil nekalú obchodnú
praktiku, keď nepostupoval pri uzatváraní zmluvy s odbornou starostlivosťou, nakoľko v zmluve uviedol,
že finančné prostriedky poskytnuté z úveru sú určené na výkon povolania žalobkyne, pričom žalobkyňa

v uvedenej dobe nevykonávala žiadne povolanie, a preto ani nie je súvis povolania s uzavretím úverovej
zmluvy.Zostranyžalovanéhodôvodomuvedeniaúčeluúverunapovolaniebolo,abydanýúvernespadal
pod režim zákona o spotrebiteľských úveroch, zákona o ochrane spotrebiteľa, resp. Občianskeho
zákonníka, ale pod Obchodný zákonník, ktorého úprava je pre spotrebiteľa oveľa nepriaznivejšia.
Žalobkyňa predmetnú zmluvu o úvere uzatvorila z dôvodu, že súrne potrebovala finančné prostriedky,
ktoré po poskytnutí použila výlučne pre svoju potrebu a potrebu príslušníkov svojej domácnosti. Z tohto

dôvodu zmluvu o úvere uzatvárala ako fyzická osoba a zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou.
Z charakteru úverovej zmluvy č. XXXXXXXXX zo dňa 19.08.2011 vyplýva, že ide o spotrebiteľskú
zmluvu podľa § 52 ods. 1 O.Z., na základe ktorej žalovaný poskytol žalobkyni spotrebiteľský úver.Poukázala v súvislosti s tým, že zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať náležitosti uvedené
v § 9 ods. 2 pod písm. a/ - y/, pričom uvedené náležitosti v zmluve o úvere žalovaný neuviedol, a to
povinný údaj podľa § 9 ods. 2 písm. j/ zákona č. 129/2010, a to ročnú percentuálnu mieru nákladov

a údaj podľa § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010, výšku, počet a termín splátok istiny, úrokov
a iných poplatkov, nakoľko zmluva obsahuje len celkovú výšku splátky, počet splátky a termín prvej
splátky bez toho, aby ju žalovaný členil tak ako mu to určuje zákon na istinu, úrok a iné poplatky.
Týmto svojím konaním žalovaný poškodil žalobkyňu ako spotrebiteľku, nakoľko podľa RPMN spotrebiteľ
posudzuje aký drahý je úver a na tomto základe sa rozhoduje, či uzatvorí zmluvu o spotrebiteľskom

úvere s veriteľom. Ako sankciu za neuvedenie týchto podstatných záležitostí zmluvy o spotrebiteľskom
úvere zákon č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch v § 11 zmluvu postihuje tým, že poskytnutý
úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Žalobkyňa na splácanie poskytnutého úveru uhradila
žalovanému sumu vo výške 729,- Eur, žalovaný opakovane vyzýval žalobkyňu, aby ešte uhradila sumu
1 323,- Eur. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že žalovaný sa domáha od žalobkyne uhradenia sumy
pozostávajúcej hlavne z poplatku za poskytnutie úveru a zmluvných pokút, na ktorú nemá zákonný

nárok, nakoľko je v rozpore s § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010. Z uvedeného dôvodu má žalobkyňa
naliehavý právny záujem na určení, že spotrebiteľský úver je bezúročný a bez poplatkov, a to ako
spotrebiteľ, ktorého postavenie je ako postavenie slabšej strany v spore, potrebuje mať vyriešenú otázku
akýjejejskutočnýdlhnadrámecposkytnutýchfinančnýchprostriedkov,resp.čisvojdlhsplatilavprípade
čiastočnej neplatnosti zmluvy, a tým sa jej postavenie stane istejšie a nebude vystavená sankciám

za nezaplatenie odplaty, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi. Podľa ustanovenia § 3 ods. 5 zákona
o ochrane spotrebiteľa proti porušeniu práva a povinnosti ustanovených zákonom s cieľom ochrany
spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie
sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania, a aby
odstránil protiprávny stav. Osoba, ktorá na súde úspešne uplatní porušenie práva, alebo povinnosti

ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi má právo na primerané finančné zadosťučinenie
od toho, koho porušenie práva alebo povinnosti ustanovené týmto zákonom osobitnými predpismi je
spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi. Žalobkyňa má za to, že uvedené konanie žalovaného, a to najmä
neuvádzanie údajov o ročnej percentuálnej miere nákladov a požadovanie pohľadávky v sume 1 323,-
Eur, na ktorú nemá zákonný nárok, je konaním, ktoré je spôsobilé privodiť ujmu. Takýmto konaním bola

spôsobená žalobkyni ujma, nakoľko bola nútená domáhať sa svojho práva, čo žalobkyňu stálo finančné
prostriedky, ako aj čas, ktorý mohla využiť inak. Taktiež v prípade, ak by žalovaný postupoval v súlade
so zákonom, žalobkyňa by mala možnosť porovnať si náklady na spotrebiteľský úver s inými ponukami
od iných poskytovateľov úverov, nakoľko RPMN podáva presný obraz o celkovej cene úveru. Primerané
zadosťučinenie sa skladá z náhrady morálnej ujmy a výdavkov spojených s reparáciou navodeného

stavu,akoajsatisfakciezastav,ktorýžalobkyňamuselatrpieť.Zuvedenéhodôvodužalobkyňapožaduje
od žalovaného primerané finančné zadosťučinenie v sume 1 152,- Eur.

Žalovaný prostredníctvom svojej právnej zástupkyne v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že
finančná tieseň je motívom každého dlžníka vedúceho ho k uzavretiu zmluvy o úvere. Žalobkyňa sama

požiadala žalovaného o úver a v žiadosti o úver uviedla, že príjmy v jej domácnosti sú vo výške 1 000,-
Eur a výdavky vo výške 150,- Eur. Vzhľadom na uvedené, keďže čisté mesačné príjmy žalobkyne boli
na základe žiadosti vo výške 850,- Eur, nemožno hovoriť o finančnej tiesni žalobcu v čase uzatvorenia
zmluvy o úvere. Čo sa týka neprijateľných podmienok a posúdenia zmluvy o úvere ohľadom vyznačenia
účelu povolania a k neuvedeniu údaja o RPMN uviedol, že zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa

19.08.2011 uzavretú medzi žalovaným ako veriteľom a žalobkyňou ako dlžníkom nemožno považovať
za zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko žalovaný
ako veriteľ uzatvoril so žalobkyňou ako dlžníkom zmluvu o úvere dňa 19.08.2011, pričom žalobkyňa
prehlásila, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon povolania. Predmetnú zmluvu uzatvoril
žalovaný so žalobkyňou na základe žiadosti žalobkyne. Žalobkyňa bola pritom riadne oboznámená so

všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru už v čase spisovania úveru, čo potvrdila vlastnoručným
podpisom na zmluve o úvere. Zároveň žalovaný žalobkyňu riadne oboznámil aj s výškou poplatku za
poskytnutie úveru, ktorého výška je v zmluve o úvere dostatočne jasne uvedená a výrazne napísaná, je
uvedená hneď pri sume poskytnutého úveru a žalobkyňa musela vedieť posúdiť hodnotu protiplnenia.
Žalobkyňou predložená zmluva nie je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, nakoľko žalobkyňa vstúpila

do právneho vzťahu so žalovaným na základe vyhlásenia, že poskytnuté peňažné prostriedky použije
na výkon povolania, a teda nie na svoju súkromnú potrebu. Podľa zákona o spotrebiteľských úveroch
spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon
zamestnania, povolania, alebo podnikania. Žalobkyni však bol poskytnutý úver na účely zamestnania,t.j. nie je spotrebiteľom podľa tohto zákona. Vzhľadom na uvedené nie je možné uvedenú zmluvu
o úvere posudzovať ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere a nemusela obsahovať údaj o RPMN, a
teda žalobkyňa má nárok nielen na vrátenie úveru, ale aj príslušného poplatku za poskytnutie úveru.

Žalobkyňa v zmluve o úvere výslovne prehlásila a svoje vyhlásenie potvrdila osobitne svojím podpisom,
že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon povolania. Žalobkyňa tiež vyhlásila, že zmluvu uzatvorila
slobodne, vážne a zrozumiteľne, a nie v tiesni, ani za nákladne nevýhodných podmienok, čo potvrdzuje
svojím podpisom. Dôležité teda je na aký účel bol úver poskytnutý, a nie na aký účel žalobkyňa
finančné prostriedky naozaj použila. Čo sa týka finančného zadosťučinenia, žalobkyňa nemá nárok

na primerané finančné zadosťučinenie, nie je osobou, ktorá na súde úspešne uplatnila porušenie
práva alebo povinností ustanovených zákonom o ochrane spotrebiteľa a osobitnými predpismi, nakoľko
žalobkyni nesvedčí žiaden právoplatný rozsudok z titulu porušenia práv alebo povinností podľa tohto
zákona. Žalobkyňa neuvádza na základe porušenia akého práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom
o ochrane spotrebiteľa, osobitnými predpismi si voči žalovanému uplatňuje nárok na primerané finančné
zadosťučinenie. Žalobkyňa iba konštatuje, že neuvádzanie údajov o RPMN v zmluve o úvere bolo

spôsobilé privodiť jej ujmu a tým, že bola nútená domáhať sa svojho práva, stálo ju finančné prostriedky,
akoajčas,ktorýmohlavyužiťinak.Žalovanýnepokladátvrdeniažalobkynezarelevantné,nakoľkosuma
finančného zadosťučinenia, ktorú požaduje, ani približne nezodpovedá vynaloženým prostriedkom na
vymáhaní jeho práv a skutočnosť, že mohla využiť svoj čas inak, jej nemôže spôsobiť nemajetkovú
ujmu. Žalobkyňa nie je spotrebiteľ. Žalobkyňa neuvádza od čoho odvodzuje výšku požadovaného

finančného zadosťučinenia, nakoľko výška finančného zadosťučinenia by podľa konštantnej judikatúry
mala kompenzovať nemajetkovú ujmu. Vzhľadom na dôvody uvedené vyššie, nárok žalobkyne nemá
oporu v hmotnom práve, pretože voči žalobkyni ani nedošlo k porušeniu práv alebo povinností a zároveň
žalobcovi nebola spôsobená žiadna ujma. Žiadal preto žalobu v plnom rozsahu zamietnuť.

Žalobkyňa prostredníctvom svojho splnomocneného právneho zástupcu v písomnom vyjadrení uviedla,
žepredmetnúzmluvuuzatvorilazdôvodu,žesúrnepotrebovalafinančnéprostriedky,ktorépoposkytnutí
použila výlučne pre svoju potrebu a potrebu príslušníkov svojej domácnosti. Z tohto dôvodu zmluvu o
úvere uzatvárala ako fyzická osoba a zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou. Zmluvu o úvere č.
XXXXXXXXX zo dňa 19.08.2011 vypisovala pracovníčka žalovaného, pričom ako účel úveru uviedla

použitie peňažných prostriedkov na výkon povolania. Uvedený nepravdivý účel úveru na povolanie
uviedla pracovníčka žalovaného napriek tomu, že žalobkyňa uviedla, že je invalidná dôchodkyňa,
pričom nie je zamestnaná, ani samostatne zárobkovo činná osoba, resp. spoločníčka v obchodnej
spoločnosti. Uvedené skutočnosti vyplývajú aj zo žiadosti o úver zo dňa 19.08.2011, na ktorú žalovaný
vo svojom vyjadrení poukázal. Pracovníčka žalovaného taktiež vedela, že časť peňažných prostriedkov

z poskytnutého úveru bude použitá na uhradenie zostatku úveru z úverovej zmluvy č. XXXXXXXXX
zo dňa 21.02.2010, ktorá bola uzavretá medzi účastníkmi konania. Ide o nekalú obchodnú praktiku
žalovaného, keď nepostupoval pri uzatváraní zmluvy s odbornou starostlivosťou, nakoľko v zmluve
uviedol, že finančné prostriedky poskytnuté z úveru sú určené na výkon povolania žalobkyne, pričom
žalobkyňa v uvedenom období nevykonávala žiadne povolanie, a preto ani nie je súvis povolania s

uzavretím úverovej zmluvy. Dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na výkon
povolania je na žalovanom, len on tvrdí túto výnimku, ktorá má za následok vyňatie spod zákona o
spotrebiteľských úveroch. Nepostačuje pritom poukázať len všeobecne na to, že úver bol použitý na
výkon povolania. Trvala na podanej žalobe.

Žalobkyňa na pojednávaniach prostredníctvom svojho splnomocneného právneho zástupcu trvala
na tom, že ide o spotrebiteľský úver, že v čase podpisovania zmluvy o úvere nebola zamestnaná, o
čom predložila ako dôkaz rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ktorým jej bol priznaný invalidný dôchodok,
resp. zvýšený invalidný dôchodok. Musel o tom vedieť sám žalovaný, nakoľko je uvedené, že žiadateľ
je invalidný dôchodca, pričom finančné prostriedky boli poskytnuté výlučne na osobnú potrebu a

splatenie predošlého úveru, kedy 19.08.2011 zaplatila 500,- Eur, o čom predložila ako dôkazový
materiál potvrdenie žalovaného ohľadom splátok a pokút. Právny zástupca žalobkyne ďalej predložil
rozhodnutie SOI Bratislava, na základe čoho je nesporné, že žalovaný dostal opakovane pokutu za
vykonávanie nekalej obchodnej praktiky bez uvádzania účelu úveru ako na účely povolania, pričom
z tohto rozhodnutia vyplýva, že od roku 2008 spoločnosť POHOTOVOSŤ nemala poskytnúť žiaden

spotrebiteľský úver, nakoľko vo všetkých zmluvách bol uvedený účel na výkon povolania. Ďalej trval na
podanej žalobe z dôvodov, ktoré uviedol predtým.Žalovaný sa na pojednávanie nedostavil, ospravedlnil svoju neúčasť. V písomnom ospravedlnení
uviedol, že dodatok k zmluve o úvere, kde žalobkyňa vlastnoručne vypísala, že poskytnuté finančné
prostriedky vo výške 900,- Eur použije na náklady na školenie a rekvalifikáciu, vyvracia tvrdenie

žalobkyne, že účel poskytnutia finančných prostriedkov vypisovala pracovníčka žalovaného. Poukázal
na rozhodnutie Slovenskej obchodnej inšpekcie sp.zn. P. vydané v konaní proti žalovanému, ktorým
bolo toto zastavené z dôvodu, že nebol preukázaný spotrebiteľský charakter zmluvy, ktorej všeobecné
podmienky boli predmetom kontroly, preto správny orgán dospel k názoru, že v danom prípade nie
je možné objektívne vyvodiť zodpovednosť účastníka konania za porušenie § 4 ods. 2 písm. b/ v

nadväznosti na § 3 ods. 3 a § 7 ods. 1 v spojení s § 7 ods. 2a, b/ zákona č. 250/2007 o ochrane
spotrebiteľa o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 382/90 Zb. o priestupkoch. Dlžníčka v
posudzovanej zmluve nemá právne postavenie spotrebiteľa, pretože nenapĺňa definíciu spotrebiteľa
v zmysle § 2 písm. a/ zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko jej bol úver poskytnutý na výkon
povolania a dojednaná zmluva uzavretá podľa ustanovenia § 497 a nasl. Obch. zák. sa spravuje ako
absolútny obchod jeho právnym režimom. Žalovaný považuje za nevyhnutné poukázať na skutočnosť,

že žalobkyňa ku dnešnému dňu neuhradila ešte ani výšku poskytnutého úveru a z poskytnutej sumy
vo výške 900,- Eur uhradila len sumu vo výške 729,- Eur a od roku 2011 použila finančné prostriedky
žalovaného bez toho, aby sa žalovanému snažila vrátiť aspoň poskytnutý úver. Žiadal žalobu zamietnuť.

K veci bola vypočutá ako svedkyňa W. I., ktorá uviedla, že samotná žalobkyňa uviedla v dodatku k

zmluve o úvere, že tento úver potrebuje ako náklady na školenie a rekvalifikáciu s tým, že ona mala
vzatých u žalovaného asi 9 úverov, ktoré vyplatila predtým bez problémov. Uvedený dodatok k zmluve o
úvere si vypĺňala čo do uvedenia nákladov na školenie a rekvalifikáciu sama, tento podpísala. Hlavičku
vypisovala svedkyňa. Samotnú zmluvu vypisovala svedkyňa a údaje jej uvádzala žalobkyňa.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom na začatie konania, zmluvou o úvere č.
XXXXXXXXX zo dňa 19.08.2011, prehľadom života úveru, poslednou výzvou na úhradu zo dňa
28.08.2012, 13.08.2013, písomnými vyjadreniami účastníkov konania, žiadosťou o úver zo dňa
18.08.2011, dodatkom k zmluve o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 19.08.2011, prehľadom splátok,
rozhodnutím Sociálnej poisťovne, a.s. o priznaní invalidného dôchodku zo dňa 04.10.2005, rozhodnutím

Slovenskej obchodnej inšpekcie č. F. zo dňa 27.05.2013, na základe čoho zistil, že žalobkyňa uzatvorila
sožalovanýmzmluvuoúvereč.XXXXXXXXXzodňa19.08.2011,nazákladektorejjejposkytolžalovaný
úver vo výške 900,- Eur. Na základe tejto zmluvy má žalobkyňa uhradiť žalovanému sumu 900,-
Eur zvýšenú o poplatok 864,- Eur, spolu teda 1 764,- Eur v 12. mesačných splátkach po 147,- Eur,
pričom doposiaľ uhradila žalovanému umu 729,- Eur. Na istine jej teda zostáva uhradiť 171,- Eur mimo

navýšenia tejto sumy o poplatky. Žalobkyňa v konaní tvrdila, že zmluva o úvere sa spravuje režimom
zákonaospotrebiteľskýchúveroch,pričomvtejtozmluveabsentujeuvedenieRPMN,akoajvýšku,počtu
a termínov splátok a istiny, úroku a iných poplatkov, a preto zmluva sa má považovať sa bezúročnú a bez
poplatkov, a žiadala, aby súd určil, že tento úver je bezúročný a bez poplatkov, pričom naliehavý právny
záujem na určení osvedčovala tým, že žalobkyňa potrebuje mať vyriešenú otázku aký je jej skutočný

dlh nad rámec poskytnutých finančných prostriedkov. Podľa ustanovenia § 3 ods. 5 zákona o ochrane
spotrebiteľa žalobkyňa má za to, že konanie žalovaného, a to najmä neuvádzanie údajov o ročnej
percentuálnej miere nákladov a požadovanie pohľadávky v sume 1 323,- Eur, na ktorú nemá zákonný
nárok, je konanie, ktoré je jej spôsobilé privodiť ujmu. Takýmto konaním bola spôsobená žalobkyni ujma,
nakoľko bola nútená domáhať sa svojho práva, čo žalobkyňu stálo finančné prostriedky, ako aj čas,

ktorý mohla využiť inak. V prípade, že by žalovaný postupoval v súlade so zákonom, žalobkyňa by mala
možnosť porovnať si náklady na spotrebiteľský úver s inými ponukami od iných poskytovateľov úverov,
nakoľko RPMN podáva presný obraz o celkovej cene úveru. Primerané zadosťučinenie sa skladá z
náhrady morálnej ujmy a výdavkov spojených s reparáciou navodeného stavu, ako aj satisfakcie za stav,
ktorý žalobkyňa musela trpieť a žiadala priznať primerané finančné zadosťučinenie vo výške 1 152,- Eur.

Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť z toho dôvodu, že poskytnutý úver bol poskytnutý na účely výkonu
povolania, čo uviedla samotná žalobkyňa v dodatku k zmluve o úvere, ktorý dodatok predložil žalovaný,
kdeuviedla,ževeriteľomposkytnutéfinančnéprostriedkypoužijenanákladynaškoleniearekvalifikáciu.
Tieto údaje si v dodatku k zmluve o úvere uviedla a napísala samotná žalobkyňa. Tvrdil preto, že zmluva
o úvere, ktorú uzavreli účastníci konania, nie je spotrebiteľskou zmluvou, a nie je preto možné žalobkyni

priznať ochranu jej spotrebiteľských práv. Nemuseli byť preto v zmluve uvedené náležitosti, na ktoré
poukazuje žalobkyňa, a žalovaný žiadal žalobu zamietnuť v celom rozsahu.Podľa § 52 ods. 1 O.Z. platného v čase vzniku predmetu sporu, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva
bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 2 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z.z. platného v čase vzniku predmetu sporu, na účely tohto
zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský
úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Súd zistil, že v zmluve o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 19.08.2011, ktorú uzavreli účastníci konania,

uviedli, že tento úver je poskytnutý na výkon povolania a žalobkyňa v dodatku k tejto zmluve uviedla,
že finančné prostriedky použije na náklady na školenie a rekvalifikáciu, pričom účastníci vedeli, že
žalobkyňa tento úver nepoužije na výkon povolania, čo vyplýva z toho, že žalobkyňa mala od žalovaného
poskytnutých viacero úverov v minulosti, žalovaný pri vynaložení odbornej starostlivosti mohol vedieť, že
žalobkyňa je invalidnou dôchodkyňou, ktorá nie je v pracovnom pomere, ani inom obdobnom pomere,
a preto posúdil tento úver ako spotrebiteľský úver v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských

úveroch a o iných úveroch a pôžičkách.

Podľa § 80 písm. c/ O.s.p., návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení,
či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Naliehavý právny záujem na určení, že spotrebiteľský úver je bezúročný a bez poplatkov, súd mal
za osvedčený tým, že žalovaný vyzýval žalobkyňu na úhradu celej čiastky dlžnej sumy úver vrátane
poplatkov a úrokov, resp. odplaty a právne postavenie žalobkyne tým je neisté.

Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. platného v čase vzniku predmetu sporu, tento zákon

upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním
spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

Podľa § 2 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z.z. platného v čase vzniku predmetu sporu, na účely tohto
zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský
úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 9 ods. 2 písm. j/ zákona č. 129/2010 Z.z. platného v čase vzniku predmetu sporu, zmluva o

spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať
ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

Podľa § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. platného v čase vzniku predmetu sporu,
zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí
obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. platného v čase vzniku predmetu, poskytnutý spotrebiteľský
úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak po a/ zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú
formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a/ až k/, r/ a y/ a § 10 ods. 1,
po b/ je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v

neprospech spotrebiteľa.

Je pravdou, že zmluva o úvere neobsahuje údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov, ako aj termíny
splátok istiny, čo je v rozpore s ustanoveniami § 9 ods. 2 písm. j/ a písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z., a
preto súd podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. považuje spotrebiteľský úver za bezúročný a bez

poplatkov, a žalobe preto v tejto časti vyhovel.

Ďalej posúdil vec čo do návrhu na zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 1 152,-
Eur.Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. platného v čase vzniku sporu, proti porušeniu práv a povinností
ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde

domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ
zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav. Osoba, ktorá na súde úspešne uplatní
porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitými predpismi, má právo na
primerané finančné zadosťučinenie od toho, koho porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto
zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi.

Pri posúdení nároku žalobkyne na primerané finančné zadosťučinenie súd vychádzal z toho, že
žalobkyňa nepredložila dôkaz o úspešnom uplatnení svojho práva, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho
konania, a aby odstránil protiprávny stav, ktorým porušiteľom by mal byť žalovaný. Čo sa týka
skutočností, ktoré uviedla, že žalovaný tým, že neuviedol v zmluve RPMN, nemala možnosť si
porovnať náklady na spotrebiteľský úver s inými ponukami od iných poskytovateľov úverov, s čím

nie je možné súhlasiť, nakoľko zo zmluvy o úvere je zrejmé, o koľko žalobkyňa zaplatí viac oproti
istine, a o podmienkach poskytovania úverov žalovaného táto musela vedieť, keďže v minulosti
mala od žalovaného poskytnutých 9 úverov a mohla si tým podmienky žalovaného porovnať s inými
poskytovateľmi úverov. Ďalej žalobkyňa uviedla, že jej bola spôsobená ujma, nakoľko bola nútená
domáhať sa svojho práva, čo ju stálo finančné prostriedky, ako aj čas, pričom súd zistil, že žalobkyňu

v tomto konaní zastupuje právny zástupca na základe rozhodnutia Centra právnej pomoci, pričom
žalobkyňa nešpecifikovala aké náklady v súvislosti s uplatňovaním jej práv jej vznikli. Súd mal tiež za to,
žeprávnystav,vktoromsanachádza,spôsobilaajvlastnýmpričinením,keďdododatkukzmluveoúvere
napísala sama vlastnou rukou, že finančné prostriedky použije na náklady na školenie a rekvalifikáciu,
pričom podľa vlastného vyjadrenia ich použila na iný účel a už v čase uzavretia dodatku k zmluve o úvere

vedela, že ich nepoužije na účel, ktorý uviedla. Materiálna ujma žalobkyni nevznikla žiadna, nakoľko
žalobkyňa doteraz nesplatila ani istinu úveru, ktorý jej bol poskytnutý a na istine jej zostáva zaplatiť ešte
171,- Eur, ktoré je povinná zaplatiť aj po určení, že úver je bezúročný a bez poplatkov. Z tých dôvodov
súd nevidel dôvod na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia a žalobu v tejto časti zamietol
ako nedôvodnú.

Podľa § 142 ods. 2 O.s.p. ak mal účastník úspech vo veci len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 2 O.s.p. . Účastníci konania mali vo veci úspech

čiastočný, preto súd vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
v Lučenci, Ulica Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec.

Podľa § 205 ods. l O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis odvolania. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovýmzisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 písm. a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa,
sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu
(prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do
rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Podľa § 205a ods. 2 O.s.p. ustanovenie odseku 1 sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.

Podľa § 221 ods. l O.s.p. súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu

rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie
právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo
vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali,

j) bol odvolacím súdom schválený zmier.

Ak nebude povinnosť týmto rozhodnutím stanovená splnená dobrovoľne, možno sa jej plnenia domáhať
návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých

detí, návrhom na súdny výkon rozhodnutia.