Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 5. február 2016

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 16Cpr/2/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2215216379
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Novotný

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2016:2215216379.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda samosudcom Michalom Novotným v právnej veci žalobcu: COOP Jednota

Dunajská Streda, spotrebné družstvo, IČO: 00 168 831, so sídlom Korzo Bélu Bartóka 790, Dunajská
Streda, zastúpeného: zselinszky s.r.o., advokátska kancelária, Bratislava, proti žalovanej: T.S. J., nar.
XX. I. XXXX, bytom U. XXXX/X, G., o 231 €, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba o zaplatenie 231 € sa zamieta.
II. Žalobcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobcasažaloboudošlousúdu9.septembra2015domáhalvočižalovanejzaplateniasumyuvedenej
vo výroku. V žalobe predniesol, že žalovaná uňho bola v pracovnom pomere. Dňa 3. októbra 2006 s ňou
uzavrel dohodu o hmotnej zodpovednosti za schodok na zverených hodnotách. Inventarizácia 4. až 9.

septembra 2013 však odhalila schodok, z ktorého žalobca žiada náhradu 231 €.

2. Žalovaná sa k žalobe doručenej do vlastných rúk 31. decembra 2015 nevyjadrila.

3. Pretože ide o drobný spor (nárok max. 1.000 €, porov. § 200ea Občianskeho súdneho poriadku), súd
mimo pojednávania (§ 115a ods. 2 O. s. p.) vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, a to: pracovná
zmluva (č. l. 15), dohoda o hmotnej zodpovednosti (č. l. 16), inventarizačný zápis (č. l. 19 až 21), list

z 10. augusta 2015 (č. l. 18) a v spojení s uznanými, resp. nespornými skutočnosťami (§ 120 ods. 3,
§ 153 ods. 1 O. s. p.) zistil tento

skutkový stav:

4. a) Žalovaná a žalobca 3. októbra 2006 podpísali listinu označenú ako „Pracovná zmluva“ (č. l. 15),
podľa ktorej mala žalovaná od 3. októbra 2006 nastúpiť do práce u žalobcu s miestom výkonu práce G.

na neurčitú dobu s pracovným časom 40 hodín týždenne.
V ten istý deň podpísali obaja ďalšiu listinu označenú ako „Dohoda o hmotnej zodpovednosti“ (č. l.
16), v ktorej sa uvádza, že žalovaná „na základe vykonanej inventarizácie“ prevzala „tovar, ceniny,
hotovosť, zásoby materiálu a iné hodnoty uvedené v prílohe tejto dohody“. Zároveň sa zaviazala, že
budevyúčtovaťavyplácaťsumypodľaúčtovnýchdokladovapreberáhmotnúzodpovednosťzaprevzaté
a zverené hodnoty, hotovosti, ceniny, zásoby materiálu ako i za hodnoty, ako aj za prípadný schodok
na týchto hodnotách.

b) Nebolo dokázané, aké hodnoty určené na obeh žalovaná pri podpise dohody prevzala. Žalovaná však
v prevádzke žalobcu č. XX-XXX v G. pracovala spoločne s ďalšími 11 zamestnancami (vedúcim, jeho
zástupcom a ďalšími predavačkami, inventarizačný zápis č. l. 19, bod 10).c) V dňoch 4. až 9. septembra 2013 bola v predajni žalovanej vykonaná inventarizácia, v rámci ktorej bol
zistený skutočný stav a inventarizačný rozdiel - manko 5.367,58 € (zápis č.l. 19 až 21). Z inventúrneho

zápisu však nie je možné zistiť, z čoho toto manko pozostáva, voči akému stavu sa porovnáva a z
akých zistení vychádza. Tie mali byť zisťované na osobitných inventarizačných hárkoch, ktoré mali byť
neoddeliteľnou prílohou invetarizačného zápisu, súdu však predložené neboli.

5. Takto zistený skutkový stav vyplýva z vykonaných dôkazov hodnotených vo vzájomnej súvislosti (§

132 O. s. p.).
Skutkové zistenia v bode 4 sú v podstate len reprodukciou príslušných listín.
Závery v písmene b) sú dôsledkom skutočnosti, že žalobca napriek svojmu dôkaznému bremenu (podľa
§ 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku) nepredložil dôkaz o vykonaní inventúry ku dňu uzavretia
dohody o hmotnej zodpovednosti, ani iný dôkaz o skutočnom stave hodnôt, ktoré boli žalovanej zverené
pri uzavretí hmotnej zodpovednosti.

Podobne záver v písmene c) je dôsledkom skutočnosti, že žalobca okrem inventarizačného zápisu
nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by podrobnejšie objasňovali obsah zápisov v inventarizačnom zápise.
Výpočet manka vychádza len z pomerne nezrozumiteľných údajov „tovar - materiál“ - účtovná zásoba
podľa výkazu - nezaťažené - neodťažené - účt zásoba ku dňu inventúry - skutočný stav, pričom nie je
jasné, aký význam majú tieto jednotlivé položky a ako sa žalobca dopočítal k ich finančnému vyjadreniu.

V tejto súvislosti súd len dopĺňa, že nebolo jeho povinnosťou nahrádzať dôkaznú aktivitu žalobcu výzvou
na odstránenie nedostatkov podania v zmysle § 43 ods. 1 O. s. p. Nepredloženie uvedených dôkazov
totiž nie je vadou, ktorá by bránila prejednaniu žaloby, ale má za následok nedokázanie hmotnoprávnych
skutočností, o ktoré žalobca opiera svoje uplatňované nároky (porov. v tomto zmysle uznesenie NS SR
sp. zn. 4 Cdo 179/2012). Žalobca si pritom musel byť vedomý, že tieto skutočnosti musí dokázať, ak

chce opodstatniť existenciu svojej pohľadávky v tej výške, v akej ju uplatňoval. Ak na ich preukázanie
dôkazy nenavrhol, musí znášať procesné dôsledky v podobe neunesenia dôkazného bremena.

Právne vec súd posúdil takto:

6. Žalobca svoj nárok voči žalovanej odvodzuje z jej hmotnej zodpovednosti, ktorú prevzala dohodou
z 3. októbra 2006.

7. Podľa § 182 ods. 1 Zákonníka práce č. 311/2001 Z. z. v znení účinnom ku dňu podpisu dohody platí,
že ak zamestnanec prevzal na základe dohody o hmotnej zodpovednosti zodpovednosť za zverené

hotovosti, ceniny, tovar, zásoby materiálu alebo iné hodnoty určené na obeh alebo obrat, ktoré je povinný
vyúčtovať, zodpovedá za vzniknutý schodok. Podľa ods. 2 citovaného paragrafu sa takáto dohoda musí
uzavrieť písomne, inak je neplatná. V prerokúvanej veci bola medzi žalobcom a žalovanou uzavretá
dohoda v písomnej forme (na listine podpísanej oboma účastníkmi), a to v deň vzniku pracovného
pomeru. Zostáva teda posúdiť, či sú splnené ostatné podmienky existencie tejto dohody.

8. Podľa judikatúry ešte k ustanoveniam predošlého Zákonníka práce č. 65/1965 Zb. je podstatným
znakom a predpokladom hmotnej zodpovednosti za schodok, aby boli zamestnancovi zverené určité
hodnoty, ktoré má vyúčtovať. Predmetom tejto dohody tak môžu byť len hodnoty určené k obehu, s
ktorými má zodpovedný pracovník možnosť nakladať po celý čas, pokiaľ mu je predmet zverený (porov.

judikát R 70/1972). V citovanom judikáte bola okrem iného riešená zodpovednosť vedúcej hotela za
obrúsky, príbory a podnosy, pričom Najvyšší súd (vtedajšej) SSR upozornil na to, že tieto predmety
vedúca hotelu nemá v osobnej dispozícii či pod vlastnou kontrolou. K zhodným záverom dospelo aj
zhodnotenie uverejnené ako R 12/1976 (časť II oddiel 1), v zmysle ktorého pri predmetoch postupnej
spotreby prevzatých na vyúčtovanie súdy vychádzajú vo svojom rozhodovaní z konkrétnych okolností

prípadu; ak hmotne zodpovedný pracovník nemal vytvorené podmienky umožňujúce mu starať sa o
zverené predmety bez rizika strát, prípadne bez možnosti účinne ich používanie a obeh kontrolovať,
súdy hmotnú zodpovednosť správne neuznávajú. V tejto súvislosti Najvyšší súd SSR poukázal na
rozsudok Okresného súdu v Michalovciach, ktorý zamietol žalobu o náhradu časti nevrátených príborov,
pretože účtujúci čašník, ktorému príbory boli zverené na základe dohody o hmotnej zodpovednosti,

nemal vytvorené podmienky, za ktorých by mohol ich obeh sledovať.

9. Podľa názoru súdu dohoda o hmotnej zodpovednosti z 3. októbra 2006 tejto požiadavke nevyhovuje.
Z obsahu pracovnej zmluvy z toho istého dňa je zrejmé, že žalovaná nastúpila do práce predavačky vsupermarkete žalobcu v G., v ktorom spolu s ňou pracovali ďalšie predavačky a vedúci zamestnanci.
Je všeobecne známe, že supermarkety sú organizované na princípe samoobsluhy, teda tovar je
vystavený v regáloch, kde si ho kupujúci vyberajú a platia ho pri pokladni. Na rozdiel od obslužných

predajní už predavačky nevydávajú tovar zákazníkom na požiadanie. Okrem toho je taktiež všeobecne
známe, že vzhľadom na dohodnutý pracovný čas (40 hodín) a otváracie hodiny supermarketov
žalovaná ako predavačka nemohla mať tovar v predajni pod neustálou kontrolou, keďže na pracovisku
ani nebola prítomná. Z uvedeného je ale zrejmé, že žalovaná ako predavačka nemohla prevziať
hmotnú zodpovednosť za tovar v supermarkete, pretože jej nebol osobne zverený a nemala vytvorené

podmienky na to, aby jeho obeh mohla reálne sledovať. Podmienkou zodpovednosti podľa § 182 ods. 1
Zákonníka práce je však práve zverenie určitých hodnôt, v dôsledku čoho žalovaná v prerokúvanej veci
nemôže za schodok vzniknutý na tovare v predajni zodpovedať.

10. Práve problémom spojeným s tým, že určité hodnoty sa zverujú kolektívu pracovníkov, umožňuje
zákon preklenúť tzv. dohodou o spoločnej hmotnej zodpovednosti (§ 182 ods. 1 druhá veta Zákonníka

práce). Citované ustanovenie síce hovorí o možnosti dohodnúť si spoločnú zodpovednosť, avšak
to neznamená, že zamestnávateľ má v prípadoch ako je prerokúvaná vec voľne na výber medzi
individuálnou alebo spoločnou zodpovednosťou. Jeho možnosť voľby je limitovaná práve tým, že pri
kolektíve pracovníkov pracujúcich na spoločnom pracovisku akým je napr. predajňa nie sú jednotlivým
zamestnancom zverované konkrétne hodnoty, nad ktorými majú kontrolu. Preto v týchto prípadoch

prichádza riešenie len prostredníctvom spoločnej hmotnej zodpovednosti (porov. v tomto smere vyššie
citované zhodnotenie R 12/1972, časť I oddiel 6).

10. Okrem uvedeného však treba poukázať aj na to, že ustanovenie § 184 ods. 1 Zákonníka práce
predpokladá vykonanie inventarizácie pri uzavretí takejto dohody, teda inventarizácie hodnôt, ktoré boli

zamestnancovi zverené. Schodok (manko) potom vyjadruje skutočnosť, že chýbajú hodnoty, ktoré je
hmotne zodpovedný pracovník povinný vyúčtovať. Je teda potrebné zistiť, aký stav hodnôt zamestnanec
prevzal, aký stav by podľa účtovnej evidencie mal byť a aký stav ich reálne je. V prerokúvanej veci však
žalobca predložil len inventúrny zápis z 9. septembra 2013. Z neho by síce bolo možné zistiť, aký je
rozdiel medzi účtovným stavom a skutočným stavom, z toho však nevyplýva, či účtovný stav súhlasil

so skutočným stavom v čase nástupu žalovanej do práce (3. októbra 2006) a či jej takýto účtovný stav
bol aj zverený. Až zistením, že účtovný stav v tomto okamihu zodpovedal skutočnému stavu, ktorý bol
žalovanej zverený, možno dospieť k záveru, že rozdiel účtovného a skutočného stavu v čase inventúry
predstavuje manko, za ktoré by mohla žalovaná zodpovedať. Vzhľadom na vyššie uvedené závery o
tom, že v prerokúvanej veci nemožno tovar vôbec považovať za zverený žalovanej, už nie je potrebné

sa podrobnejšie zaoberať týmito skutkovými okolnosťami.

11. Zo všetkých uvedených dôvodov tak súd dospel k záveru, že žalovaná nemohla zodpovedať za tovar
v predajni ako za zverené hodnoty v zmysle § 182 a nasl. Zákonníka práce. Preto sú žalobu zamietol
v celom rozsahu (výrok I).

12. O trovách bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O. s. p., podľa ktorého by úspešná žalovaná mala
nárok na náhradu trov konania. Tá si však tento nárok neuplatnila, takže tu nebol návrh (§ 151 ods. 1
O. s. p.), o ktorom by mal súd rozhodovať. Žalobca, ktorý na náhradu trov nemá nárok, si ich uplatnil,
preto súd o jeho návrhu (§ 151 O. s. p.) rozhodol tak, že mu ich nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od doručenia jeho rovnopisu
písomne na podpísanom súde alebo ústne do zápisnice na ktoromkoľvek okresnom súde.
V odvolaní treba popri označení súdu, ktorému je adresované, dátume a podpise odvolateľa uviesť tiež,
v akom rozsahu sa tento rozsudok napáda, v čom sa tento rozsudok alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti tomuto rozsudku možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkovýstav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a
O. s. p.), alebo f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.