Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 9. máj 2016

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 12C/6/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8314203497
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Tomášová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2016:8314203497.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdHumennésudkyňouJUDr.JanouTomášovouvprávnejvecižalobcu:HomeCreditSlovakia,

a.s., Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 36 234 176, zast. Advokátskou kanceláriou Korytár s.r.o.,
Sladovnícka 13, 917 01 Trnava, IČO : 47 243 279, proti žalovanej: K. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom M.
XXX, XXX XX F., o zaplatenie sumy 2 091,93 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 30,- eur s príslušenstvom z a s t a v u j e .

Žalobu vo zvyšnej časti z a m i e t a .

Žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 21.03.2014 domáhal vydania rozhodnutia,
ktorým by súd žalovanej uložil zaplatiť mu sumu 2 091,93 eur s úrokom z omeškania vo výške
0,024 % denne zo sumy 1 868,44 eur od 20.03.2014 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.
Podanie žaloby odôvodnil tým, že medzi účastníkmi konania došlo k uzatvoreniu úverovej zmluvy dňa
25.09.2008 č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej úver, ktorá sa ho zaviazala
uhradiť pravidelnými mesačnými splátkami. Žalovaná porušila zmluvu tým, že nesplácala úver podľa
dohodnutých podmienok, preto ju žalobca vyzval na zaplatenie celého dlhu dňa 29.10.2012. Keďže

žalovaná na výzvu žalobcu nereagovala, uplatnil si nárok súdnou cestou. Dlžná suma pozostáva z istiny
vo výške 81,29 eur, úroku vo výške 107,91 eur, zosplatnenej istiny vo výške 1 497,56 eur, ušlého úroku
vo výške 181,68 eur, sankčného úroku z omeškania vo výške 215,42 eur, dopočítaného úroku vo výške
2,25 eur a 5,82 eur.

Súd vo veci rozhodol v skrátenom konaní vydaním platobného rozkazu č.k. 21Ro/67/20147-23 zo dňa
25.06.2014, proti ktorému podala žalovaná v zákonom stanovenej lehote odpor, čím sa platobný rozkaz

zo zákona zrušil a súd vo veci nariadil pojednávanie s dokazovaním.

Žalovaná v odpore uviedla, že považuje úverovú zmluvu v rozpore s § 4 ods. 2 písm. i) zákona o
spotrebiteľských úveroch, nakoľko neobsahuje všetky náležitosti vyžadované citovaným ustanovením,
t.j. výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Takto poskytnutý úver sa považuje
za bezúročný a bez poplatkov. Nakoľko celkovú výšku úveru 2 323,57 eur už zaplatila, považuje žalobu
za nedôvodnú.

Rozsudkom č.k. 12C/6/2015-46 zo dňa 30.03.2015 súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a žalovanú
zaviazal na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že medzi účastníkmi konania došlo
k uzatvoreniu úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej úver vovýške 2 323,57 eur a žalovaná sa zaviazala uhradiť pravidelnými 84 mesačnými splátkami po 59,72
eur celkovo sumu 5 016,48 eur. Z tejto sumy žalovaná uhradila len sumu 2 687,74 eur a neuhradila
zvyšok vo výške 1 686,76 eur. Preto súd zaviazal žalovanú na zaplatenie tejto sumy. Medzi účastníkmi

konania v Hlave 14 §3 Úverových zmluvných podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s., bola
dohodnutá zmluvná pokuta vo výške 8% z čiastky, s ktorej úhradou je žalovaná v omeškaní. V súlade
s citovanými ustanoveniami § 544 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, preto súd zaviazal žalovanú aj
na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 181,68 eur. Žalovaná sa dostala do omeškania so zaplatením
svojho záväzku, a preto žalobca má nárok aj na úrok z omeškania. Súd prvého stupňa priznal žalobcovi

podľa ustanovenia §517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka úrok z omeškania, ktorého výška je v súlade
s ustanovením §3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/95 Z.z., tak, ako si ho žalobca uplatňoval, a to
kapitalizovaný úrok za obdobie od 13.08.2011 do 27.09.2013 vo výške 223,49 eur a 0,024 % denný
úrok z omeškania ročne zo sumy 1868,44 eur od 20.03.2014 do zaplatenia. Zároveň žalovanej nepovolil
splatenie dlžnej sumy formou mesačných splátok po 10 eur mesačne, a to s poukazom na výšku dlžnej
sumy, ktorá je 2091,93 eur a výšku navrhovanej splátky, nakoľko by to bolo nerentabilné vzhľadom na

veľký nepomer.

Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná. Uviedla, že už v
odpore podanom proti platobnému rozkazu vydanému súdom prvého stupňa dňa 25.06.2014, č.k.
21Ro/67/2014 poukazovala na rozpor úverovej zmluvy zo dňa 25.09.2008 s ustanovením § 4 ods.

2 písm. i) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, nakoľko táto neobsahuje všetky
náležitosti vyžadované citovaným ustanovením, t.j. výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov. Zo zmluvy nevyplýva, aká je výška splátok istiny, aká je výška splátok úrokov a aká je
výška splátok ďalších poplatkov. Žalobca do úverovej zmluvy uviedol celkovú splátku, z ktorej nie je
možné zistiť jednotlivé zložky. Ani z úverových zmluvných podmienok nevyplýva výška jednotlivých

zložiek mesačnej splátky a priemerný spotrebiteľ nemá možnosť si uvedenú výšku ani vypočítať. S
poukazom na § 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch je poskytnutý úver bezúročný a bez
poplatkov. Pokiaľ žalobca tvrdil, že súčasťou zmluvy bol aj splátkový kalendár, tu žalovaná poukázala
na skutočnosť, že o splátkovom kalendári nie je žiadna zmienka ani v návrhu na začatie konania ani v
úverovej zmluve ani úverových zmluvných podmienkach. S danou problematikou sa súd prvého stupňa

nijako nevysporiadal. V odôvodnení rozsudku sa nenachádza ani zmienka o tom, či má alebo nemá
zmluva zákonom predpísané náležitosti a ako súd posúdil tvrdenie žalovanej. Žalovaná je názoru,
že neprijateľná inkorporačná doložka (z dôvodu jej netransparentnosti) nemohla privodiť viazanosť
obchodných podmienok, resp. úverových zmluvných podmienok. Úroky z úveru a ostatné poplatky
obsiahnuté v obchodných podmienkach sa v prípade neprijateľnej inkorporačnej doložky nestávajú

súčasťou zmluvy. Žalovaná nikdy nepodpísala úverové zmluvné podmienky, preto pre nedodržanie
zákonom stanovenej písomnej formy nejde o platný právny úkon. Keďže úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov, žalobca mal právo iba na zaplatenie nevrátených finančných prostriedkov poskytnutých
žalovanej. Žalovanej bol poskytnutý úver v sume 2323,57 Eur a tento následne uhradila v splátkach,
celkovo sumu 2687,74 Eur, preto žalobcovi už nevzniklo právo na zaplatenie žiadnej sumy a ani

príslušenstva. Navrhla, aby odvolací súd žalobu zamietol, alternatívne žiadala napadnutý rozsudok
zrušiť a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Krajský súd v Prešove uznesením č.k. 15Co/177/2015-61 zo dňa 14.10.2015 zrušil rozsudok súdu
prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj

konania, ktoré mu predchádzalo dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalobcu je v konečnom
dôsledku opodstatnené. Uviedol, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplýva, prečo súd
prvého stupňa citoval ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, nakoľko ďalej
vôbec neuviedol, či a akým spôsobom na danú vec tieto ustanovenia aj aplikoval, t.j. či posúdil zmluvu
uzavretú medzi účastníkmi konania ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere a skúmal jej obsah z hľadiska

splnenia náležitostí ustanovených zákonom pre zmluvy o spotrebiteľských úveroch. Z odôvodnenia
rozhodnutia taktiež nie je možné zistiť, či súd prvého stupňa prihliadal na vyjadrenia žalovanej vo veci
samej obsiahnuté v jej podaní zo dňa 11.07.2014 (č.l. 25 spisu) a ak áno, ako sa s nimi vyporiadal.

Odvolací súd uložil prvostupňovému súdu, aby v ďalšom konaní vo veci opätovne rozhodol a svoje

rozhodnutie odôvodnil v zmysle ust. § 157 ods. 2 O.s.p. tak, aby pôsobilo presvedčivo, pričom za
predpokladu, že dospeje k záveru o spotrebiteľskom charaktere daného sporu, má brať zreteľ na nároky,
ktorénasúdprirozhodovanívtakýchtoveciachkladieprávnaúpravazameranánaochranuspotrebiteľa.Z uvedeného dôvodu preto prvostupňový súd opätovne vec prejednal v súlade s pokynmi odvolacieho
súdu prihliadajúc na právny názor odvolacieho súdu, ktorým bol v zmysle ustanovení § 226 Občianskeho
súdneho poriadku viazaný.

Žalobca dňa 06.05.2016 zobral žalobu čiastočne späť a to pokiaľ sa jedná o zaplatenie sumy 30 eur s
príslušenstvom z dôvodu, že žalovaná po podaní žaloby mu túto sumu uhradila.

Podľa § 96 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej len O.s.p.“), navrhovateľ

môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť
celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
Nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo
pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu
manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd rozhodne o zastavení konania do 30 dní od späťvzatia
návrhu (§ 96 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku).

Keďže žalobca zobral svoju žalobu pokiaľ sa jedná o uplatnený nárok vo výške 30,- eur s
príslušenstvom späť, žalovaná so späťvzatím žaloby súhlasila, súd konanie podľa vyššie uvedených
zákonných ustanovení čiastočne zastavil.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom zástupkyne žalobcu, výsluchom žalovanej a oboznámením sa

s predloženými listinnými dôkazmi, najmä s úverovou zmluvou, úverovými zmluvnými podmienkami,
splátkovým kalendárom, výzvou na úhradu dlžnej sumy, výpisom z obchodného registra, vyjadrením
žalobcu, odporom žalovanej a zistil tento skutkový stav.

Podľa výpisu z obchodného registra, žalobca je právnickou osobou, ktorá má vo svojom predmete

činnosti okrem iného aj poskytovanie úverov a pôžičiek nebankovým spôsobom

Z úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 25.09.2008 vyplýva, že žalobca poskytol žalovanej úver
vo výške 2 323,57 eur, ktorý sa žalovaná zaviazala uhradiť pravidelnými 84 mesačnými splátkami po
59,72 eur, s dohodnutou ročnou úrokovou sadzbou 25,29 % a s RPMN 28,80 % ročne. Celkové náklady

žalovanej ako spotrebiteľa činili sumu 2 692,56 eur a žalovaná sa zaviazala vrátiť žalobcovi celkovo
sumu 5 016,13 eur.

Neoddeliteľnou súčasťou uvedenej úverovej zmluvy boli Úverovú zmluvné podmienky spoločnosti
HOME CREDIT SLOVAKIA, a.s..

Podľa Hlavy 5 § 1 Úverových zmluvných podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. (ďalej
len ,,Úverové zmluvné podmienky“), klient je povinný riadne a včas splácať poskytnutý úver, a to v
pravidelných mesačných splátkach, ktorých počet, výška a termín splatnosti sú určené v úverovej
zmluve. Klient je povinný hradiť spoločnosti pravidelný mesačný poplatok za vedenie úverového účtu

vo výške uvedenej v úverovej zmluve. Klient súhlasí s tým, že poplatok za vedenie úverového účtu je
zahrnutý do splátok úveru. V jednotlivých splátkach je zahrnutá príslušná časť úverovej istiny, úroky,
poplatok za vedenie úverového účtu a úhrada za poistenie, ktoré je klient podľa tejto úverovej zmluvy a
týchto úverových podmienok povinný platiť, ak z údajov na lícnej strane vyplýva inak.

V zmysle Hlavy 6 § 3 písm. a) Úverových zmluvných podmienok, klient je povinný čerpaný úver a všetky
záväzky voči spoločnosti splatiť na požiadanie v prípade, že sa oneskorí s platením aspoň dvoch splátok
alebo sa oneskorí s platením jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace. V tomto prípade je taktiež
spoločnosť oprávnená jednostranne od úverovej zmluvy odstúpiť, pozastaviť čerpanie už poskytnutého
úveru (úverov) alebo dohodnutý úver neposkytnúť.

V zmysle Hlavy 6 § 6 Úverových zmluvných podmienok, v prípade vzniku skutočnosti uvedenej pod
písm. a) § 3 Hlavy 6, ak je dôsledkom vznik povinnosti klienta uhradiť spoločnosti celý poskytnutý úver,
je klient povinný uhradiť spoločnosti súčasne s úverom aj zmluvnú pokutu vo výške ušlého úroku, čiže
čiastku,naktorúbyspoločnostivznikolztituluúverunárok,akbybolúverriadnesplácanývdohodnutých

splátkach. Spoločnosť je oprávnená v týchto prípadoch úver po zosplatnení neúročiť.

Podľa Hlavy 14 § 3 Úverových zmluvných podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s., v prípade
omeškania s úhradou splátky úveru alebo jej časti, je klient povinný spoločnosti zaplatiť úroky zomeškania vo výške 0,08 % z dlžnej čiastky za každý začatý deň omeškania najmenej však 300,-Sk /
9,96 eur a v prípade omeškania dlhšieho ako sedem dní aj zmluvnú pokutu vo výške 8 % z čiastky, s
ktorej úhradou je v omeškaní.

Podľa Hlavy 14 § 4 Úverových zmluvných podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s., v prípade
omeškania klienta s úhradou splátky úveru alebo jej časti po dobu dlhšiu ako 6 mesiacov, klient je ďalej
povinný uhradiť zmluvnú pokutu vo výške 5% z úveru, s ktorého vrátením spoločnosti je v omeškaní.

PodľaHlavy14§5ÚverovýchzmluvnýchpodmienokspoločnostiHomeCreditSlovakia,a.s.,spoločnosť
je oprávnená klientovi vyúčtovať a klient je povinný na základe tohto vyúčtovania uhradiť spoločnosti
poplatok za upomienku vo výške 100 Sk / 3,32 eur.

Listom zo dňa 29.10.2012 žalobca oznámil žalovanej, že vzhľadom k tomu, že žalovaná nesplácala
úver riadne a včas, preto si uplatňuje svoje právo na splatenie celého čerpaného úveru a súčasne na

zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške ušlého úroku. Spolu táto suma činila čiastku 1998,44 eur.

Zástupkyňa žalobcu vo svojej výpovedi uviedla, že na podanej žalobe v celom rozsahu trvá aj naďalej v
súlade s písomným vyjadrením doručeným súdu dňa 25.02.2015. Poukázala na to, že žalobca uzatvoril
so žalovanou dňa 25.09.2008 úverovú zmluvu, na základe ktorej poskytol žalovanej úver vo výške

2323,57 eur, ktorý sa žalovaná zaviazala splácať splátkami po 59,72 eur mesačne. Celkový počet
splátok bol 84. Tieto náležitosti boli uvedené v zmluve a jej súčasťou bol aj splátkový kalendár a úverové
podmienky. Zástupkyňa žalobcu potvrdila, že žalovaná spočiatku svoju povinnosť plnila a riadne a
včas uhrádzala dohodnuté mesačné splátky. Neskôr povinnosti vyplývajúce zo zmluvy porušila a preto
žalobca ku dňa 29.10.2012 spoplatnil zostatok úveru, na čo žalovaná reagovala až neskôr, že postupne

začala platiť splátkami po 10 eur mesačne. Pokiaľ ide o tvrdenia žalovanej uvedené v odpore, tak má
za to, že sú splnené všetky náležitosti. Predmetom konania je teda zaplatenie sumy, ktorá pozostáva
z istiny 81,29 eur, zo spoplatnenej istiny vo výške 1 497,56 eur, úroku vo výške 107,91 eur, pokuty, t.j.
ušlého úroku vo výške 181,68 eur a sankčného úroku po prepočítaní ku dňu podania žaloby vo výške
0,024% denne. Zároveň si uplatnila trovy konania.

Žalovaná vo svoje výpovedi uviedla, že so žalobcom uzavrela úverovú zmluvu, na základe ktorej jej
bol poskytnutý úver, ktorý spočiatku riadne splácala a dodržiavala platobnú disciplínu. Následne jej v
domácnosti vznikli neočakávané a vysoké výdavky spojené s kúrením, ktoré jej znemožnili platiť úver,
preto ho prestala splácať. Je si vedomá, že žalobcovi nevrátila celý poskytnutý úver a že voči nej eviduje

pohľadávku.Dôvodomvšakbolanepriazniváfinančnásituácia.Okremtohtodlhusplácaajinéúveryvoči
iným veriteľom. Na ostatnom pojednávaní žalovaná uviedla, že žiada žalobu zamietnuť a to z dôvodu,
že zmluva nespĺňa zákonné náležitosti podľa Zákona o spotrebiteľských úveroch. Preto úver považuje
za bezúročný a bez poplatkov.

Podľa § 261 ods. 3, písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka platného a účinného v
rozhodnom období (ďalej len ,,Obchodný zákonník“), touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na
povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o
úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke
dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§

682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708)
a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné

prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované

zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.Podľa § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v
splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

Podľa § 504 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v
dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

Podľa § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo
jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby

dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

Podľa § 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzatvorenia zmluvy o
spotrebiteľskom úvere (ďalej len ,,Zákon“), na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme,

b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa ustanovenia § 3 ods. 1, 2 Zákona, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba,

ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného
spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol
poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa ustanovenia § 4 ods. 1 Zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak

je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 4 ods. 2 Zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí
obsahovať:
a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,

miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,
b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v
okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k
tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,

d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa
zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,

h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú
sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,
i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským

úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej

hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok,
l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu

ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo
najpresnejší odhad,n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred
lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti,

o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
p) práva spotrebiteľa podľa § 7,
q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.

Podľa § 4 ods. 3 Zákona, Pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere
platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.
Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k)

a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, každý spotrebiteľ má
právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy

uzavreté podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých
charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa
Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len ,, Občiansky zákonník“)
platného a účinného v rozhodnom období, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré

spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len neprijateľná podmienka). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje
zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

Podľa § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len
písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že medzi žalobcom a žalovanou bola uzavretá zmluva
o spotrebiteľskom úvere, teda spotrebiteľská zmluva. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické,
že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci,
za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto

podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá
pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia
v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú
neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvárazmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a
služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ
mávedomostiaskúsenostiaoprotispotrebiteľovivystupujeakozvýhodnenýúčastníkzmluvnéhovzťahu

založeného spotrebiteľskou zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie
jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.

Zmluva uzavretá medzi účastníkmi je nepochybne spotrebiteľskou zmluvou aj v zmysle zákona o
ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa

v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách, v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch a v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka.

Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné.
Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie
zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských

zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ
z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných
podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany
dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá
možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania

neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa
ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe
predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa
v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie
je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok

(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“).

Súd na základe vykonaného dokazovania tak mal za preukázané, že medzi žalobcom a žalovanou bola
uzatvorená zmluva o úvere, ktorá je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej žalovanej bol

poskytnutý úver vo výške 2 323,57 eur, ktorý sa žalovaná zaviazala splatiť v 84 splátkach. Zo strany
žalobcu došlo k zosplatneniu celého dlhu ku dňu 29.10.2012. V prospech žalobcu žalovaná uhradila
sumu 2 717,74 eur.

Uzavretá úverová zmluva je zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 258/2001 Z. z.

spotrebiteľských úveroch; uzavretá úverová zmluva nie je vylúčená z pôsobnosti citovaného zákona.
Žalobca je právnická osoba, ktorá v rámci predmetu svojho podnikania poskytuje spotrebiteľský úver a
žalovaná je spotrebiteľom, keďže je fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný
účel ako výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Súd vykonaným dokazovaním mal ďalej za preukázané, že v zmluve o úvere absentuje údaj požadovaný
Zákonom o spotrebiteľských úveroch v zmysle § 4 ods. 2 písm. i) a to údaj o termínoch splátok istiny,
úrokov a iných poplatkov. V zmluve je uvedený iba počet splátok a výška mesačnej splátky. Takéto
znenie zmluvy je pre bežného spotrebiteľa nejasné, neurčité a nie je ani v súlade s uvedeným zákonným
ustanovením.

V uzatvorenej zmluve o spotrebiteľskom úvere nie je ani uvedená konečná splatnosť úveru, teda nie je
naplnená dikcia § 4 ods. 2 písm. g) Zákona o spotrebiteľských úveroch. Podľa zmluvy lehota splatnosti je
84 mesiacov. Takéto určenie konečnej splatnosti úveru súd takisto nepovažuje za dojednanie v súlade
so zákonom o spotrebiteľských úveroch.

Jednou z obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere je údaj o konečnej splatnosti úveru.
Pokiaľ je súčasťou dojednanie, že dlžník je povinný splácať úver do okamihu úplného uhradenia
čerpaného úveru vrátane príslušenstva, takéto dojednanie nezodpovedá zákonnej požiadavke. Nazáklade uvedeného možno konštatovať, že údaj o konečnej splatnosti úveru v zmluve absentuje. Údaj
o termíne konečnej splatnosti úveru má byť uvedený presne, a to uvedením konkrétneho dňa, mesiaca
a roku, kedy spotrebiteľský úver nadobudne konečnú splatnosť.

Význam uvedenej zmluvnej náležitosti súvisí aj s ďalšími nárokmi veriteľa vyplývajúcimi zo zmluvy o
úvere. Súd pripomína, že v zmysle ustálenej súdnej praxe (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 4 Obo 143/98, rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 19. 11. 2013, sp. zn.
5Co/165/2013, rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 30. 5. 2012, sp. zn. 1Co/30/2012, rozsudok

Krajského súdu v Žiline zo dňa 25. 2. 2014, sp. zn. 5Co/567/2013) veriteľovi prislúchajú zmluvné úroky
ako odplata za poskytnutie peňažných prostriedkov do splatnosti úveru, po jeho splatnosti má nárok na
úrok z omeškania. Uvedený údaj preto slúži na rozlíšenie, dokedy je dlžník povinný platiť zmluvné úroky
a odkedy úroky z omeškania.

Účelom zákona o spotrebiteľských úveroch a to je vyššie uvedených ustanovení je to, aby spotrebiteľ

už pri podpise zmluvy bol informovaný, v akých termínoch, resp. kedy, v akej výške a ako dlho je
povinný plniť povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Preto sa vyžaduje časová
(dátumová) špecifikácia konečnej splatnosti úveru, ktorá je dodávateľom určená na základe vstupných
údajov (obdobný názor je vyslovený v rozhodnutí Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 19.9.2012,
sp. zn. 17Co/151/2012).

Súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že poskytnutý spotrebiteľský úver, je
potrebné podľa § 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch považovať za bezúročný a bez poplatkov.

Žalovaná bola tak na istine úveru povinná zaplatiť sumu 2 323,57 eur, teda sumu, ktorá jej bola zo strany

žalobcu reálne poskytnutá. Zo strany žalovanej boli uhradené finančné prostriedky vo výške 2 717,74
eur, teda titulom istiny úveru už nie žalobcovi povinná zaplatiť žiadne finančné prostriedky.

Ďalším uplatneným nárokom žalobcu v tomto bol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 181,68
eur a to v zmysle Hlavy 14 § 3 Všeobecných úverových podmienok.

V rámci spotrebiteľských zmlúv dojednanie zakladajúce právo na zmluvnú pokutu, rovnako ako aj
rozhodcovská doložka, zásadne nemôžu byť súčasťou tzv. všeobecných obchodných podmienok, ale
lensúčasťousamotnejspotrebiteľskejzmluvy,tedalistiny,naktorejspotrebiteľpripájasvojpodpis.(nález
Ústavného súdu Českej republiky z 11. novembra 2013, sp. zn. I.ÚS 3512/2011)

V danom prípade žalobca nepreukázal, že by dojednanie o zmluvnej pokute bolo súčasťou listiny, na
ktorej spotrebiteľ pripája svoj podpis. Uvedená pokuta je súčasťou iba úverových podmienok. Uvedené
vymedzenie v úverových podmienkach súd nemôže považovať za platné písomné dojednanie zmluvnej
pokuty, ako to vyžaduje § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

Podľa názoru súdu uvedením nároku žalobcu ako veriteľa na zaplatenie zmluvnej pokuty za porušenie
zmluvných povinností žalovanou ako dlžníkom, v danom prípade v Hlave 14 Všeobecných úverových
zmluvných podmienok, nie je splnený zákonný predpoklad platného dojednania a to písomná forma,
nesplnenie ktorého má za následok absolútnu neplatnosť v zmysle ust. § 40 ods. 1 Občianskeho

zákonní. Preto súd žalobu aj v tejto časti považoval za nedôvodnú.

Súd vzhľadom na vykonané dokazovanie a v súlade s príslušnými vyššie uvedenými zákonnými
ustanovenia žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Podľa § 142 ods. 3 zákona O.s.p., aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd
priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie
o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná
sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.

Podľa § 146 ods. 2 O.s.p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný
uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je
povinný uhradiť trovy konania odporca.Podľa § 137 O.s.p., trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane
súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára
za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby,

ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho
hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Podľa § 151 ods. 1,2 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný

trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Ak účastník
v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu
ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem
trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v
takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

V danej právnej veci mala žalovaná úspech v prevažnej miere a tak jej vznikol nárok na plnú náhradu
trov konania. Nakoľko žalovaná uviedla, že si nárok na náhradu trov konania neuplatňuje, súd jej nárok
na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Krajský súd v Prešove, prostredníctvom tunajšieho súdu.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty preto, že sa odvolateľ spravoval
nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o

lehote na podanie odvolania, alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je
prípustné, možno podať odvolanie do 3 mesiacov od doručenia.

V podanom odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje

za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal nevyhnutné dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p ).

Podľa § 251 ods.1 O.s.,p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o
výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.