Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 4. máj 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4Cob/91/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114205634
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Tóth
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8114205634.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tótha a členov senátu
JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Mareka Košča v právnej veci žalobcu Pozemné stavby Prešov, s.r.o., so
sídlom Budovateľská 59, Prešov, IČO: 36 474 771, právne zastúpeného JUDr. Bernardínou Ilčinovou,
advokátkou so sídlom v Prešove, Duchnovičovo nám. 1, proti žalovanému: EKOINŠTAL s.r.o., so sídlom
Priemyselná štvrť 32, Sabinov, IČO: 36 486 213, právne zastúpeného JUDr. Patrik HOLINGA s.r.o.,
advokátska kancelária so sídlom v Košiciach, Hlavná 25, IČO: 36 856 967, o zaplatenie 2 424,20 eur s
príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 8Cb/138/2014-78
zo dňa 22.4.2015, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa.

N e p r i z n á v a žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len súd prvého stupňa) uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť žalobcovi 2.424,20 eur s úrokom z omeškania vo výške:
- 9,50 % ročne zo sumy 539,78 eur od 28.5.2013 do zaplatenia,
- 9,50 % ročne zo sumy 21,- eur od 15.5.2013 do zaplatenia,
- 9,50 % ročne zo sumy 63,- eur od 7.6.2013 do zaplatenia,
- 9,50 % ročne zo sumy 530,76 eur od 31.8.2013 do zaplatenia,
- 9,50 % ročne zo sumy 1.021,26 eur od 5.7.2013 do zaplatenia,
- 9,50 % ročne zo sumy 70,20 eur od 13.7.2013 do zaplatenia,
- 9,50 % ročne zo sumy 70,80 eur od 15.e8.2013 do zaplatenia,
- 9,50 % ročne zo sumy 107,40 eur od 25.9.2013 do zaplatenia, do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto
rozsudku.

O trovách konania rozhodol tak, že uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy konania vo
výške 473,22 eur, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 145,- eur
a trov právneho zastúpenia vo výške 328,22 eur, k rukám jeho právneho zástupcu, do 3 dní odo dňa
právoplatnosti tohto rozsudku.

Uviedol, že žalobou doručenou Okresnému súdu v Prešove dňa 27.2.2014 sa domáhal zaplatenia
sumy 2.424,20 eur spolu s príslušenstvom titulom neuhradenej odplaty za prenechanie stavebných
mechanizmov, komponentov a debnení do užívania žalovaného. Súd prvého stupňa mal v konaní za
preukázané, že medzi účastníkmi konania došlo k uzavretiu ústnej dohody o nájme hnuteľných vecí,
pričom žalovaný ním tvrdené skutočnosti, že výška odplaty, ktorú žalobca za nájom veci žalovanému
vyúčtoval, nezodpovedá dohode, nepreukázal. Keď žalovaný neuhradil dlžnú sumu vyúčtovanú

faktúrami riadne a včas, dostal sa do omeškania s plnením peňažného záväzku, čím žalobcovi podľa §
369 ods. 1 Obchodného zákonníka (zákon č. 513/1991 Zb.) vzniklo aj právo na úroky z omeškania vo
výške stanovenej v § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky (č. 87/1995 Z. z.), ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Samotné rozhodnutie súd prvého stupňa právne odôvodnil ustanoveniami § 663 Občianskeho
zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb.) (ďalej OZ), v zmysle ktorej nájomnou zmluvou prenajímateľ
prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval, alebo z nej bral aj
úžitky. Podľa § 664 OZ, prenajímateľ je povinný prenechať prenajatú vec nájomcovi v stave spôsobilom
na dohodnuté užívanie, alebo ak sa spôsob užívania nedohodol o obvyklom užívaní a v tomto stave ju
na svoje náklady udržiavať. Podľa § 546 ods. 1 Obchodného zákonníka ďalej (Obch. zák.) a § 671 ods.
1 OZ, nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy
s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania.

O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. (Občiansky súdny poriadok)
a priznal ich náhradu účastníkovi, ktoré mal vo veci plný úspech, pričom ide o náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Trovy
pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 145,- eur a z trov právneho zastúpenia
vo výške 328,22 eur, ide o 3 úkony právnej služby po 101,25 eur plus režijný paušál 2 x 8,04 eur a 1 x
8,39 eur, spolu 328,22 eur vypočítaných podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z..

Proti rozsudku podal včas odvolanie žalovaný. Uviedol, že v prvostupňovom konaní namietal, že medzi
ním a žalobcom došlo k ústnej dohode, na základe ktorej sa žalobca zaviazal po dohodnutú dobu, t. j. od
marca 2013 do augusta 2013 za odplatu prenechať žalovanému veci a to mechanizmy, komponenty a
debnenie, aby ich dočasne užíval. Na základe takejto ústnej dohody, predmetom ktorej bola aj dohoda o
cene (odplate) zaslal žalovaný žalobcovi objednávku. Následne žalobca vystavil žalovanému za užívanie
jednotlivých mechanizmov a komponentov faktúry, ktoré však dohode žalobcu a žalovaného o cene za
ich užívanie (odplate) nezodpovedajú. Žalobca svojvoľne a jednostranne navýšil odplatu za užívanie
predmetu zmluvy. Vystavil faktúry v rozpore s dohodou o cene. Na tieto skutočnosti žalovaný žalobcu
opakovane upozorňoval. Žiadal vystaviť faktúry v súlade s ich vzájomnou dohodou o cene. Žalobca sa
napriek uvedenému domáhal na príslušnom súde
podanou žalobou zaplatenia nároku za ním svojvoľne stanovenú cenu za prenájom, ktorej
nespornosť v tomto konaní vyriešená nebola. Žalovaný je toho názoru, že do omeškania sa nedostal,
pretože svoj záväzok nemôže splniť v dôsledku omeškania žalobcu vystavením a dodaním nových
nesporných faktúr vystavených na sumu, ktorá bola predmetom ústnej dohody medzi žalobcom a
žalovaným.

Žalobca nebol oprávnený podať návrh na začatie konania vzhľadom na hore uvedené skutočnosti, ale
mal žalovanému zaslať nové faktúry na sumy, na akých sa dohodli. Uplatnený nárok žalobcu aj v otázke
úroku z omeškania považuje žalovaný za neopodstatnený.

Prvostupňový súd sa v konaní nezaoberal otázkou primeranosti ceny za užívanie predmetu nájmu,
resp. výškou obvyklého nájomného v čase uzatvorenia zmluvy. Ak bola výška odplaty (nájomného)
v zmysle uzatvorenej zmluvy medzi účastníkmi konania sporná, mal sa súd zaoberať primeranosťou
žalobcom fakturovanej sumy nájomného, resp. porovnaním žalobcom fakturovanej sumy nájomného s
výškou obvyklej ceny nájmu v čase uzatvorenia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a
spôsob užívania. Prvostupňový súd túto skutočnosť v konaní neskúmal. Pohľadávka žalobcu neexistuje,
považuje ju za neopodstatnenú, preto navrhuje napadnutý rozsudok zrušiť, alternatívne zmeniť a priznať
má náhradu trov konania, vrátane trov právneho zastúpenia.

K odvolaniu žalovaného sa žalobca nevyjadril.

Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní, podľa § 10 ods. 1
O.s.p., na prejednanie podaného odvolania podľa § 214 ods. 1 písm. a) O.s.p. nariadil pojednávanie.
Podľa jeho výsledkov preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v duchu
zásad vyplývajúcich z ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p.. Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku bol odvolací
súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený tento rozsudok preskúmavať
z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady

konania, pokiaľ by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci . Za takéhoto stavu dospel odvolací
súd k záveru, že uplatnené odvolacie dôvody nie sú spôsobilé privodiť zmenu, či zrušenie rozsudku
súdu prvého stupňa.

Podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd sa stotožňuje s dôvodmi rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 219 ods. 2 O.s.p.) a na tieto
podrobnosti len odkazuje. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dodáva nasledovné:

Po preskúmaní rozhodnutia odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie vo veci
v dostatočnom rozsahu, vykonané dôkazy aj správne vyhodnotil podľa §
132 O.s.p. a svoje rozhodnutie náležite a podrobne odôvodnil podľa § 157 ods. 2 O.s.p. .

Odvolací súd síce doplnil dokazovanie tým, že oboznámil s cenovými ponukami pred loženými
žalobcom, ktorý na pojednávaní len upresnil, že tieto cenové ponuky, t. j. cenník je
platný už od roku 2006, platí doposiaľ, a ani samotný žalovaný fakturáciu podľa tohto cenníka nikdy
nespochybňoval

Žalovaný ospravedlnil svoju neúčasť na nariadenom pojednávaní, avšak ani na výzvu odvolacieho
súdu iný cenník, či cenové ponuky nepredložil. Nepreukázal ním tvrdené skutočnosti, že medzi žalobcom
a žalovaným došlo k inej dohode o cene, na základe ktorej potom žalobca mal vystaviť žalovanému za
užívanie jednotlivých mechanizmov a komponentov faktúry, a tie, ktoré vystavil, nezodpovedajú ústnej
dohode o cene (odplate) a akej cene. Nepreukázal, že žalobca jednostranne navýšil odplatu za užívanie
predmetu zmluvy.

Odvolací súd súčasne poukazuje na ust. § 205a ods. 1, písm. c) O.s.p., že skutočnosti alebo dôkazy,
ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu
vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4
O.s.p.. Ako vyplýva z obsahu spisu na pojednávaní konanom dňa 22.4.2015 na Okresnom súde Prešov,
prítomní účastníci boli poučení podľa ust. § 120 ods. 4 O.s.p.. Navyše, ani v odvolacom konaní, na
výzvu súdu žalovaný nepredložil žiadané doklady, a svoje tvrdenia obsiahnuté v podanom odvolaní
nepreukázal. Odvolací súd už nemôže na nové skutočnosti a dôkazy prihliadať.

Z týchto dôvodov odvolací súd podľa § 219 ods. 1 ,2, O.s.p rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s
ustanovením § 142 ods.1 O.s.p. Úspešný žalobca si v odvolacom konaní náhradu trov odvolacieho
konania neuplatnil. Odvolací súd preto o náhrade trov odvolacieho konania rozhodol tak, že náhradu
trov odvolacieho konania žalobcovi nepriznal.

Uvedené rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004
Z. z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.