Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. apríl 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/290/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2313206277
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 04. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Behranová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2313206277.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobcu: Dopravný podnik Bratislava, akciová spoločnosť,
Bratislava, Olejkárska 1, IČO: 00 492 736, zastúpený JUDr. Vladimírom Kánom, advokátom, Bratislava,
Námestie M. Benku 9-C1, proti žalovanému: G. I., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom P. XXX, t.č. na
neznámom mieste, v konaní zastúpený opatrovníčkou S. N., zamestnankyňou Okresného súdu Galanta,
o zaplatenie 50,70 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Galanta

č. k. 10C/252/2013 - 42 zo dňa 18. novembra 2013, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd m e n í rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti náhrady trov konania tak, že
žalovaný je p o v i n n ý do troch dní odo dňa právoplatnosti uznesenia zaplatiť žalobcovi k rukám
právnehozástupcužalobcunáhradutrovkonaniaspočívajúcichvzaplatenomsúdnompoplatkuvovýške
16,50 eura a trovách právneho zastúpenia vo výške 29,29 eura.

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu v
sume 50,70 eura a nahradiť trovy konania v sume 16,50 eura za zaplatený súdny poplatok, všetko
do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Svoj rozsudok odôvodnil tým, že žalovaný cestovaním bez
platnéhocestovnéholístkaporušiltarifnéaprepravnépodmienky,zaktorýchpoužildopravnýprostriedok

žalobcu. Vznikla mu tým povinnosť, zaplatiť hodnotu cestovného vo výške 0,70 eura a prirážku za
cestovanie bez platného tarifného vybavenia vo výške 50 eur. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil
ustanoveniami § 760, Občianskeho zákonníka, ustanoveniami § 14 ods. 1 písm. d), § 17 ods. 2 zákona
č. 56/2012 Z.z. o cestnej doprave, čl. 3 ods. 3, čl. 6 ods. 1, 2, 3 prvá veta Prepravného poriadku
mestskejhromadnejdopravyvBratislave,čl.5Tarifyprepravnéhoporiadkumestskejhromadnejdopravy
vBratislave.Otrováchkonaniarozhodolpodľaustanovenia§142ods.1Občianskehosúdnehoporiadku

(vďalšomtexte„O.s.p.“)aplneúspešnémužalobcovipriznalnáhradutrovkonaniavovýškezaplateného
súdneho poplatku za návrh v sume 16,50 eura. Žalobca si v konaní uplatnil aj náhradu trov právneho
zastúpenia, ktoré mu súd prvého stupňa nepriznal. Nepriznanie uplatnených trov právneho zastúpenia
advokátom súd prvého stupňa odôvodnil tým, že sa nejednalo o náklady účelne vynaložené. Poukázal
na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. 4 M Cdo 21/2009 a dospel k záveru, že jediným
účelným nákladom, ktorý žalobcovi v konaní vznikol, bolo zaplatenie súdneho poplatku. Súd prvého

stupňa uviedol, že nijako nespochybňuje právo žalobcu na zastúpenie advokátom a v priebehu konania
ho rešpektoval. Na posudzovanie účelnosti nákladov právneho zastúpenia nemožno však rezignovať len
preto, že účastník pri zastúpení advokátom realizuje svoje právo na právnu pomoc. Náklady zastúpenia
žalobcu advokátom vyhodnotil ako neúčelné po zistení, že sa jednalo o vec typovo veľmi jednoduchú po
skutkovejiprávnejstránke,pričomkuplatňovaniutýchtonárokovžalobcomdochádzavzorovoužalobou,
v ktorej sa menia iba identifikačné údaje žalovanej strany, dátum jazdy bez platného cestovného lístka,

číslo dokladu o prepravnej kontrole, výška dlhu (súčet cestovného a sankcie) a začiatok omeškania.
Vyplňovanie týchto žalôb je rutinnou činnosťou, nevyžadujúcou odborné znalosti. Súd prvého stupňaďalej uviedol, že k rovnakému záveru k akému dospel aplikáciou ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p., možno
dospieť aj aplikáciou ustanovenia § 150 ods. 2 O.s.p.. Na základe uvedeného zákonného ustanovenia
je na zvážení súdu, či trovy konania sú voči uplatnenej pohľadávke neprimerané a čo vôbec pod

neprimeranosťou treba rozumieť. Neprimeranosťou podľa súdu prvého stupňa nemožno rozumieť iba
zjavný nepomer medzi výškou uplatnenej drobnej pohľadávky a výškou trov konania, ale vôbec aj
vznik trov konania, ktorých vznik vo vzťahu k jednoduchosti sporu je ako taký neprimeraný. Tak súd
prvého stupňa za neprimerané trovy konania vo veciach nárokov dopravných podnikov na zaplatenie
cestovného a sankcie považuje akékoľvek trovy právneho zastúpenia v spore, v ktorom žalovaný nárok

žalobcu relevantne nepopiera (napr. okolnosťami prepravnej kontroly a pod.), a teda žalobcom tvrdený
skutkový stav je zjavne nesporný. V rámci svojej argumentácie týkajúcej sa náhrady trov konania súd
prvého stupňa poukázal aj na nález Ústavného súdu ČR z 25. júla 2012, sp. zn. I.ÚS 988/2012, podľa
ktorého typový spôsob uplatnenia pohľadávky je dôkazom toho, že účelom právneho zastúpenia nie
je poskytovanie právnej pomoci, ale parazitovanie na drobných pohľadávkach voči občanom, ktoré sú
umelo navyšované do nezmyselnej výšky za účelom zabezpečenia ľahkého zárobku. Takéto správanie

je zneužitím práva na zastúpenie advokátom, resp. dokonca procesnou šikanou, a preto takéto trovy
konania nemožno priznať, hoci bol účastník vo veci samej úspešný.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a to len proti výroku o trovách konania.
Žalobca sa domáhal zmeny napadnutého rozhodnutia tak, aby odvolací súd zaviazal žalovanú na

náhradutrovkonaniaspočívajúcichvsúdnompoplatkuzanávrhvsume16,50euraavtrováchprávneho
zastúpenia vo výške 87,88 eura za tri úkony právnej služby á 16,60 eura + DPH + 3 x režijný paušál á
9,37 eura. Súčasne žiadal o náhradu trov odvolacieho konania vo výške 19,33 eura (1/2 úkonu á 19,92
eura vrátane DPH + 1 x režijný paušál á 9,37 eura vrátane DPH). Odvolanie žalobca odôvodnil tým,
že rozhodnutie súdu prvého stupňa vo výroku o trovách konania vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci, nakoľko súd prvého stupňa nesprávne aplikoval ustanovenie § 150 ods. 2 O.s.p..
V predmetnej veci sa nejedná o prípad, keď by trovy konania niekoľkonásobne prevyšovali samotnú
pohľadávku a preto ich nemožno považovať za neprimerané. Poukázal na ustálenú súdnu prax, najmä
na rozhodnutia Krajského súdu Bratislava, ktorý zmenil v obdobných prípadoch s totožným skutkovým
stavom rozhodnutie prvostupňového súdu s odôvodnením, že súd musí vždy postupovať dôsledne

tak, aby dbal na rovnosť účastníkov konania (§ 1, § 18 O.s.p.), ústavné právo každého domáhať sa
ochrany na súde a právo účastníka na spravodlivý súdny proces (čl. 46 Ústavy SR). Nemožno preto
nepriznať, resp. znížiť trovy konania, len preto, že ide o drobný spor, len s poukazom na ustanovenie
§ 150 ods. 2 O.s.p.. Pri rozhodovacej činnosti súdov v zmysle ustálenej súdnej praxe je aplikácia
ustanovenia § 150 ods. 2 O.s.p. primeraná len v situácii, keď suma trov konania viacnásobne prekročí

sumu istiny, ktorá je predmetom konania, čo však nie je prípad súdenej veci. V prejednávanej veci
sú účelne uplatnené trovy konania, ktoré spočívajú jednak v zaplatení súdneho poplatku za návrh na
začatie konania v zmysle zákona o súdnych poplatkoch a z minimálnej tarifnej odmeny advokáta za
právne služby podľa zákona o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.
Odvolateľpoukázalnaskutočnosť,žezaplateniesúdnehopoplatkujeobligatórnoupovinnosťoužalobcu,

a preto nemožno podľa správneho úsudku a dobrej vôle znižovať trovy právneho zastúpenia bez
prihliadnutia na výšku súdneho poplatku. Je zrejmé, že samotné úkony právnych služieb a postup
advokáta pri prevzatí právneho zastúpenia, odoslaní výzvy na zaplatenie pred podaním návrhu na
začatie konania, príprave návrhu na začatie konania podaním návrhu na príslušnom súde je náročný
a zložitý proces, vyžadujúci si primeranú časovú náročnosť, ktorú je advokát povinný venovať kontrole

správnosti a úplnosti podania, ako i dôkazných prostriedkov predkladaných spolu s návrhmi na začatie
konania. Cieľom súdneho konania je vymoženie pohľadávky s čo najnižšími nákladmi, preto poukázal na
skutočnosť, že všetky uplatňované trovy konania v návrhu na začatie konania vo veci samej sú účelne
vynaložené a uplatňované v súlade s právnymi predpismi SR a vyčíslené v minimálnej výške v súlade
s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o odmenách a náhradách advokátov za

poskytovanieprávnychslužieb.Jenepochybné,žežiadneustanoveniehmotných,čiprocesnýchnoriem,
platných na území SR neobmedzuje právo účastníka dať sa zastupovať v súdnom procese advokátom.
To platí aj v prípade občianskeho súdneho konania. Právo účastníka na zastupovanie advokátom nie je
v podmienkach nášho vnútroštátneho práva obmedzené ani v tzv. drobných sporoch a neobmedzuje ho
ani Nariadenie Európskeho parlamentu a rady č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo

veciach s nízkou hodnotou sporu. Nariadenie deklaruje v bode 29 preambuly že... „neúspešná strana
by mala naďalej znášať trovy"... Krajský súd v Žiline ako odvolací súd v uznesení 6 Co/271/2009 dospel
k záveru, že žalobca, ktorý bol v predmetnom drobnom spore zastúpený advokátom, má ako úspešný
účastník právo na náhradu účelne vynaložených trov i trov spojených s poskytnutím právnych služieb,ktoré mu v označenom spore poskytol splnomocnený advokát. Žalobca zdôraznil, že rozsah zníženia
trov v danom prípade je odporujúci dobrým mravom a čo považuje za nespravodlivé, neodôvodnené a
neprimerané, aby žalovaný neznášal trovy procesne plne úspešného žalobcu, ktoré mu vznikli, vrátane

trov právneho zastúpenia v zmysle ustanovenia § 142 ods. l O.s.p..

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané
oprávnenou osobou - podal ho včas účastník konania (§ 201, 204 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti
ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 202 O.s.p.), a to v zákonom stanovenej lehote (§ 204

O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa v medziach daných rozsahom a dôvodmi
odvolania, prejednal postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel
k záveru, že odvolanie žalobcu je v napadnutej časti - vo výroku o náhrade trov konania čiastočne
dôvodné, pričom nie sú splnené podmienky na potvrdenie napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa
(§ 219 O.s.p.), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1 O.s.p.). Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie vydal
pomerom hlasov 3:0, t.j. jednohlasne (§ 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z.z.).

Podľa § 220 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie (§ 219), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1).

Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa a náhrade

trov konania, najmä o náhrade trov právneho zastúpenia žalobcu z hľadiska, či v preskúmavanej veci je
dôvodné nepriznanie alebo zníženie trov právneho zastúpenia a prípadne v akom rozsahu.

Trovy konania v zmysle ustanovenia § 137 O.s.p. predstavujú najmä hotové výdavky účastníkov a
ich zástupcov včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy

dôkazov, odmena notára za vykonané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, odmena správcu
dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a tiež odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.
Pri rozhodovaní o náhrade trov konania podľa ustanovenia § 142 O.s.p. platí predovšetkým zásada
úspechu, pričom z hľadiska výšky trov konania súd musí posudzovať účelnosť vynaloženia týchto trov.
V prípade konania v drobných sporoch (teda aj v predmetnom konaní) prichádza do úvahy aj aplikácia

ustanovenia § 150 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého súd môže trovy konania v drobných sporoch nepriznať
alebo znížiť, ak sú neprimerané voči pohľadávke. Definíciu toho, čo je to „neprimerané voči pohľadávke“
zákon neuvádza, a tak je pri výklade tohto ustanovenia potrebné vychádzať aj z účelu tejto zákonnej
úpravy. Ako vyplýva z dôvodovej správy k zákonu č. 384/2008 Z. z. týkajúcej sa ustanovenia § 150
O.s.p., táto zákonná úprava vychádza z nariadenia EP a Rady (ES) č. 861/2007 zo dňa 11.07.2007

v tom zmysle, aby sa pristupovalo k zníženiu trov, ktoré sú v drobných sporoch neprimerané voči
uplatňovanej pohľadávke. V dôvodovej správe sa poukazuje na to, že v týchto konaniach niekedy
trovy konania predstavujú niekoľkonásobne vyššiu sumu ako samotná pohľadávka. V dôvodovej správe
sa ďalej uvádza, že „cieľom súdnych konaní v takýchto veciach má byť vymoženie pohľadávky s čo
najnižšími nákladmi a nemôže prevažovať záujem na vedení konania z dôvodu, že ide o zaujímavé

veci z hľadiska odmeny advokáta. Spoločnosti, ktoré takéto pohľadávky hromadne uplatňujú, majú
možnosť výberu advokáta, ktorý pristúpi na uplatňovanie a vymáhanie takýchto pohľadávok za takých
podmienok, že veriteľ nebude mať žiadnu ujmu a pre advokáta stále zostanú tieto veci vzhľadom na
ich množstvo zaujímavé“. Takýto text dôvodovej správy nasvedčuje tomu, že ustanovenie § 150 ods.
2 O.s.p. sa vzťahuje na trovy právneho zastúpenia a hotové výdavky s ním súvisiace. Podľa názoru

odvolacieho súdu ustanovenie § 150 ods. 2 O.s.p. sa nemusí použiť len v prípade, ak trovy konania
predstavujú niekoľkonásobne vyššiu sumu ako samotná pohľadávka. Účelom takejto zákonnej úpravy
bolo eliminovanie trov právneho zastúpenia pri hromadne uplatňovaných pohľadávkach a má nútiť
veriteľa a splnomocneného zástupcu k hospodárnosti. Tak, ako pri aplikácii ustanovenia § 150 ods.
1 O.s.p. aj v rámci úvah o tom, či sú neprimerané trovy konania a či prichádza do úvahy možnosť

použitia ods. 2 tohto ustanovenia, je potrebné prihliadať aj na charakter uplatnenej pohľadávky, na
okolnosti, ktoré žalobcu viedli k uplatneniu práva na súde, na postoj účastníka a tiež na okolnosti
poskytovania právnej pomoci. Pokiaľ ide o charakter pohľadávky, predmetom preskúmavaného konania
je vymáhanie cestovného s príslušnou zákonnou sankciou. Jedným z hlavných predmetov činnosti
žalobcu je pravidelná verejná cestná hromadná mestská doprava osôb vykonávaná za odplatu. Pokiaľ

cestujúci cestovaním bez cestovného lístka spôsobí, že sa stane dlžníkom žalobcu, a napriek pokusu
o zmier svoj dlh nezaplatí (ako tomu je v preskúmavanej veci), žalobcovi neostáva iné ako domáhať
sa svojho nároku súdnou cestou. Z obsahu preskúmavaného spisu je nesporné, že vo veci samej bolo
žalobe v celom rozsahu vyhovené. Súd prvého stupňa správne aplikoval ustanovenie § 142 ods. 1 O.s.p.a úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania. Súd prvého stupňa však žalobcovi priznal len tú
náhradu trov konania, ktorá spočíva v zaplatenom súdnom poplatku vo výške 16,50 eura za podanú
žalobu. Pokiaľ ide o náhradu trov právneho zastúpenia, tieto súd prvého stupňa žalobcovi nepriznal z

dôvodu, že trovy právneho zastúpenia uplatnené žalobcom nepovažoval za účelne vynaložené. Súd
prvého stupňa dôvodil tým, že v prípade uplatneného nároku sa jednalo o vec typovo veľmi jednoduchú
po skutkovej i právnej stránke, pričom k uplatňovaniu týchto nárokov žalobcom dochádza vzorovou
žalobou, v ktorej sa menia iba identifikačné údaje odporcu, dátum jazdy bez platného lístka, číslo
dokladu o prepravnej kontrole, výška dlhu a začiatok omeškania. Vyplňovanie takýchto žalôb je rutinnou

činnosťou nevyžadujúcou odborné znalosti. Z uvedených dôvodov preto trovy právneho zastúpenia
nepovažoval súd prvého stupňa za účelne vynaložené. V tejto súvislosti poukázal aj na ustanovenie
§ 150 ods. 2 O.s.p., keď za neprimerané trovy konania vo veciach nároku dopravných podnikov na
zaplatenie cestovného a sankcie považoval súd akékoľvek trovy právneho zastúpenia a v spore, v
ktoromžalobcanároknepopiera,skutkovýstavjezjavnenesporný.Akovyplývazpodanejžaloby,právny
zástupca žalobcu si uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia celkom vo výške 87,88 eura za tri úkony

právnej služby á 16,60 eura + DPH (1. prevzatie zastúpenia, 2. zaslanie pokusu o zmier - výzva na
zaplatenie, ďalšia porada s klientom, 3. písomné podanie na súd), 3 x režijný paušál á 7,81 eura + DPH.

Na rozdiel od súdu prvého stupňa považoval odvolací súd za účelne vynaložené trovy spojené s
uplatnením nároku žalobcu aj trovy právneho zastúpenia, a to za jeden úkon právnej služby -prevzatie

zastúpenia. Za tento úkon patrí právnemu zástupcovi žalobcu odmena vo výške 16,60 eura + režijný
paušál 7,81 eura + 20 % DPH vo výške 4,88 eura, celkom je teda náhrada trov právneho zastúpenia
vo výške 29,29 eura. Okrem zaplateného súdneho poplatku považoval odvolací súd trovy právneho
zastúpenia v tejto výške za účelne vynaložené, pretože právny zástupca žalobcu sa musel oboznámiť so
stavom sporu účastníkov v rámci prevzatia zastúpenia žalobcu. V prípade ďalších úkonov sa odvolací

súd stotožňuje so závermi súdu prvého stupňa, že v prípade úkonov - pokus o zmier a písomné podanie
na súd (žaloba) sa jednalo o vec typovo veľmi jednoduchú po skutkovej i právnej stránke, pričom tieto
úkony boli vykonané vzorovými podaniami, do ktorých sa rutinne doplňovali len údaje, ktoré poskytol
žalobca právnemu zástupcovi. Trovy právneho zastúpenia spojené s týmito úkonmi preto nepovažoval
ani odvolací súd za účelne vynaložené v súvislosti s uplatňovaním práv žalobcu.

Odvolací súd preto z vyššie uvedených dôvodov zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom
výroku o trovách konania podľa ustanovenia § 220 O.s.p. tak, že žalobcovi priznal náhradu trov súdneho
poplatku vo výške 16,50 eura a účelne vynaložené trovy právneho zastúpenia vo výške 29,29 eura, teda
trovy konania žalobcu predstavujú spolu sumu 45,79 eura.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 224 ods. 1 O.s.p. v
spojení s ustanovením § 142 ods. 2 O.s.p. (ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu
trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo), pretože
žalobca mal v odvolacom konaní len čiastočný úspech.

Poučenie:

Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.