Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 7. apríl 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/80/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114225538
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 04. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3114225538.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Oľgy Lichnerovej a sudkýň JUDr. Alice
Beňovej a JUDr. Ivety Martinákovej v právnej veci navrhovateľky G., zastúpenej Y. proti odporcovi G., o
úhradu nákladov nevydatej matke a určenie príspevku na výživu nevydatej matke, o odvolaní odporcu
proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 08. decembra 2015, č.k. 19C/93/2014-157, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa vo výroku I. uložil odporcovi povinnosť zaplatiť
navrhovateľke príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom 517,38 eur, do
troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo výroku II. odporcovi uložil povinnosť prispievať na výživu
navrhovateľky od 22.03.2014 do 22.03.2016 sumou 100 eur mesačne vždy do 20-teho dňa v mesiaci
vopred. Vo výroku III. odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľke zameškaný príspevok na výživu

za obdobie od 22.03.2014 do 08.12.2015 vo výške 2.000 eur, ktorú sumu mu
súd povolil splácať v splátkach po 50 eur mesačne vždy s bežným príspevkom, pod následkom straty
výhody plnenia v splátkach až do úplného zaplatenia. Vo výroku IV. vo zvyšku návrh zamietol.
Vo výroku V. odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľke náhradu trov konania spočívajúcich v
trovách právneho zastúpenia 177,05 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku, na účet zástupcu
navrhovateľky. V odôvodnení uviedol, že podaným návrhom sa navrhovateľka domáha voči odporcovi

určenia príspevku na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom vo výške 614 eur
a príspevku na jej výživu 200 eur mesačne, počnúc dňom 22.03.2014. Ďalej vychádzal zo zistenia, že
účastníci konania nie sú manželia, dňa 22.03.2014 sa navrhovateľke narodila dcéra, mal. Q. O., pričom
ako otec je v rodnom liste dieťaťa zapísaný odporca. Navrhovateľka je zamestnaná v spoločnosti W.,
s.r.o., v súčasnosti je na rodičovskej dovolenke. Okrem mal. Q. nemá vyživovaciu povinnosť.
Odo dňa 01.02.2014 jej bolo rozhodnutím Sociálnej poisťovne zo dňa 17.02.2014 č.
XXX-XXXXXX-CAXX/XXXX priznané materské vo výške 10,95614 eur denne. Podľa správ Úradu práce,

sociálnych vecí a rodiny S. poberá navrhovateľka od októbra 2014 doposiaľ rodičovský príspevok vo
výške 203,20 eur mesačne a prídavok na dieťa od marca 2014 doposiaľ vo
výške 23,52 eur mesačne. Navrhovateľka s dcérou žijú v trojizbovom byte v S., za
ktorý podľa predložených dokladov platia 120 eur mesačne ako zálohové platby za plnenia spojené s
užívaním bytu, 4 eur mesačne ako zálohové platby za plyn, 14,84 eur mesačne ako zálohové platby
za elektrinu, 4,64 eur mesačne ako platby za rozhlas a TV, 25,32 eur mesačne za telefón a

internet. Okrem toho je vlastníčkou garsónky v S., v ktorej na základe zriadeného vecného bremena žije
jej otec, ktorý uhrádza všetky náklady spojené s bývaním v garsónke. Navrhovateľka nevlastní motorové
vozidlo, nemá žiadne úspory. Odporca v konaní uznal zvýšené výdavky navrhovateľky na stravu počascelého tehotenstva až do pôrodu vo výške 1.400 eur (asi 156 eur mesačne). Podľa pokladničných
dokladov, ktoré v konaní predložila (č. l. 119 až 128), navrhovateľka v období od júla 2013 do januára
2014 vynaložila na oblečenie a obuv sumu 298,46 eur. Pokiaľ navrhovateľka v rámci pokladničných

dokladov predložila niektoré duplicitne (na č. l. 123 doklad zo dňa 08.08.2013 na sumu 17,43 eur, ktorý
sa nachádza i na č. l. 119; na č. l. 124 doklad zo dňa 16.07.2013 na sumu 30 eur, zo dňa 30.08.2013
na sumu 8,89 eur a zo dňa 31.08.2013 na sumu 4,90 eur, ktoré sa už nachádzajú na č. l. 119; na č.
l. 125 doklady zo dňa 22.12.2013 na sumu 57,50 eur, ktorý sa nachádza na č. l. 121, na sumu 5 eur,
ktorý sa už nachádza na č. l. 120 a zo dňa 04.10.2013 na sumu 2,30 eur, ktorý sa už nachádza na č. l.

120; na č. l. 126 doklad na sumu 54,90 eur, ktorý sa už nachádza na č. l. 121, zo dňa 23.01.2014 na
sumu 7 eur, ktorý sa už nachádza na č. l. 121; na č. l. 127 doklad zo dňa 16.07.2015 na
sumu 30 eur, ktorý sa už nachádza na č. l. 119 i č. l. 124; na č. l. 128 zo dňa 30.08.2013 na
sumu 8,89 eur, ktorý sa už nachádza na č. l. 119 i č. l. 124), súd započítal každý pokladničný doklad
iba raz, pričom na nečitateľné kópie dokladov na č. l. 124, 125 a 127 neprihliadal. Podľa pokladničných
dokladov, ktoré v konaní predložila, za mesiac júl 2015 vynaložila na stravu pre seba i dieťa 300,99 eur

(č. l. 51 až 61 spisu), na oblečenie pre seba i dieťa sumu 275,70 eur (č. l. 62 až 65 spisu), na
drogériu pre seba i dieťa sumu 68,79 eur (č. l. 66 až 68 spisu), na čaje a liek pre seba i dieťa 8,87
eur (č. l. 69 spisu), spolu suma 654,35 eur. Odporca od roku 2012 nepracuje na trvalý plný
pracovný úväzok, od marca 2015 pracuje v spoločnosti S., s.r.o., kde dosahuje priemerný mesačný čistý
príjem 40,73eurmesačne.Podľamailovejkomunikáciesaodporcavroku2013až2014bezúspešne

uchádzal o zamestnanie v spoločnosti X. B., a.s., P. I., a.s. (account manager), P. F., s.r.o. (marketingový
manažer), C., a.s., Q. X., a.s. (referent štúdií zákazníckej spokojnosti) i prostredníctvom internetového
portálu (riadiaci pracovník v oblasti marketingu). Taktiež sa uchádzal o 24 pozícií v medzinárodných
štruktúrach prostredníctvom portálu OSCE i - recruitment, avšak všetko bezúspešne. Podľa potvrdení
od zamestnávateľov sa uchádzal i o prácu v spoločnosti M., s.r.o. (december 2012, pozícia zodpovedný

projektant vodohospodárskych ekologických stavieb), v spoločnosti Q.-B., a.s., S. (október 2015), S.,
a.s. (v máji 2014, riadiaca funkcia - výrobný riaditeľ, jeho asistent a podobne). Odporca s
manželkou žijú v rodinnom dome v C. H., ktorý je vo vlastníctve manželky odporcu. Majú dve plnoleté
deti, inú vyživovaciu povinnosť okrem mal. Q. toho času nemá. Manželka odporcu je zamestnaná v
príspevkovej organizácii a v roku 2014 podľa platového výmeru zo dňa 31.12.2013 dosahovala príjem

12.770,- Kč mesačne. Podľa výpisu z jej bankového účtu dosahovala od októbra 2014 do mája 2015
zo zamestnania (L.) príjem priemerne 15.797,75 Kč mesačne, od júna 2015 do septembra 2015 príjem
priemerne 11.399,- Kč mesačne (A. Q.). Odporca nie je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie a
nepoberá dávky sociálneho zabezpečenia. Svedkyňa U. H. uviedla, že navrhovateľku osobne nepozná,
hoci jej viackrát ponúkla, aby sa stretli a dohodli, čo odmietla, naposledy aj agresívnym spôsobom.

Odporca je jej manžel. Majetkové pomery navrhovateľky pozná len z návrhu, pričom poukazuje na to, že
majú nadštandardný život, hoci podľa nej sú nadštandardné jej pomery. Jej manžel vlastní len 11-ročné
auto zn. Hondu, iný majetok nemá. V rámci BSM ale teda vlastní aj účet, ktorý založila ona. Pracuje
ako ošetrovateľka v nemocnici vo Q., kde zarába okolo 440 eur mesačne, podľa počtu zmien, sviatkov a
víkendov. Ich pravidelné výdavky ako domácnosti predstavujú inkaso 214 eur mesačne, internet 22,44

eur mesačne, dva mobily 37 eur mesačne, čo je spolu asi 350 eur mesačne. Na potraviny a oblečenie
pre dve osoby potom ostáva asi 110 eur mesačne. Majú chovnú stanicu psov, ale fena je vykastrovaná,
nemajú z toho žiadne finančné zisky. Majú dvoch chodských psov stredného plemena, čivavu a jorkšíra,
tie dva malé ale nie sú chovné. Krmivo ich stojí asi 690,- Kč na 54 dní. Psy ďalej jedenkrát ročne očkujú,
čo vyjde asi 500,- Kč na psa. Do zamestnania chodí autom, v lete na bicykli, je to asi 3 kilometre. Za

auto majú náklady asi.2 000,- Kč mesačne, je to vyššie aj kvôli súdnym pojednávaniam. Vo dvore domu
majú bazén, postavený v roku 2007, keď mal manžel príjem, pracoval v zahraničí. Bazén,
vzhľadom na klimatické podmienky na U. P., nie je nadštandardom. Jeho údržba nestojí veľa, dáva
sa tam na začiatku sezóny len asi 75 kíl soli, čo predstavuje asi 300,- Kč a voda mesačne spolu s
bežnou spotrebou za 1.000,- Kč mesačne je zahrnutá v inkase. Voda do bazéna sa napúšťa v máji,

vypustí na jeseň, dopúšťa sa tam asi centimeter. Bazén použili i tento rok. Odporca nemá účet v banke,
k jej účtu dispozičné právo nemá, poplatky platí ona. Odporca mal účet v X. X., ale asi pred 3 rokmi
ho zrušili, pretože tam chodili len prídavky na syna a po ukončení jeho štúdia účet už nepotrebovali.
Dom vlastní len ona, odporca skončil prácu v zahraničí v marci 2012. Vtedy mali ešte úspory, ktoré
skončili minulú jeseň. Keď nie je príjem, tak sa to vypotrebuje. Teraz žijú len z jej platu, pomáhajú im

deti. Odporca je mužom v domácnosti, stará sa o dom, upratuje, varí, stará sa o psov, vykonáva práce
okolo domu. V súčasnosti manžel iné známosti nemá. Odporca si prácu hľadá, osobne, cez internet,
agentúru. Navrhovateľka bola ich dcérou videná, ako si vyberá z bankomatu hotovosť, asi má účet. Na
P. sa presťahovali v roku 2006, zdravotný stav jej rodičov bol zlý, syn ukončil základnúškolu, dcéra nastúpila na vysokú a takto sa rozhodli. Otca aj matku opatrovala celý rok. Odporca za
trvania manželstva nevykonával prácu nepretržite, dostával kontrakty, ktoré boli termínované buď časom
alebo ukončením práce. Boli obdobia, keď rok - rok a pol bol doma, bez príjmu. Snažia sa žiť skromne,

mávali finančnú rezervu, z toho počas týchto období žili. Dom rekonštruovali z ceny za predaj domu
v S.. Súhlasila s oboznámením mailovej komunikácie s navrhovateľkou. Z obsahu spisu Okresného
súdu Trenčín, sp. zn. 30P/211/2014, konkrétne návrhu, kópie poštových poukazov, potvrdenia o príjme
odporcu o dávkach navrhovateľky, o príjme navrhovateľky a pracovnej zmluvy odporcu súd
zistil, že navrhovateľka sa návrhom, doručeným súdu dňa 26.09.2014, domáha od odporcu výživného

na dieťa - mal. Q. O. vo výške 250 eur mesačne. Konanie nie je právoplatne skončené, vo veci doposiaľ
rozhodnuté nebolo. Podľa návrhu navrhovateľka s dcérou žijú v trojizbovom byte v S., za ktorý
podľapredloženýchdokladovplatia120eurmesačneakozálohovéplatbyzaplneniaspojenésužívaním
bytu, 4 eur mesačne ako zálohové platby za plyn, 13,12 eur mesačne ako zálohové platby za elektrinu,
4,64 eur mesačne ako platby za rozhlas a TV, 20,74 eur mesačne za telefón a internet. Podľa
potvrdenia spoločnosti S. & I., s.r.o., zamestnávateľa odporcu od 01.02.2011 do 03.03.2015, bol

príjem odporcu od septembra do decembra 2013 priemerne 37,28 eur mesačne, za rok 2014 priemerne
39,02 eur mesačne a od januára do marca 2015 priemerne 28,69 eur mesačne. Navrhovateľka poberala
materské od 01.02.2014 do 17.10.2014 priemerne v sume 315,33 eur mesačne, pričom od septembra
2013 do januára 2014 dosahovala v zamestnaní priemerný čistý mesačný príjem 443,79 eur. Odporca
je podľa pracovnej zmluvy zo dňa 03.03.2015 od 04.03.2015 zamestnaný spoločnosti S., s.r.o.

na dobu neurčitú, s dojednanou hrubou mzdou 47,50 eur mesačne s tým, že týždenný pracovný čas
zamestnanca je 5 hodín. V prejednávanej veci, pokiaľ ide o nárok navrhovateľky na príspevok na úhradu
nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom, súd konštatoval, že medzi účastníkmi nebolo sporné,
že navrhovateľka je matkou dieťaťa, ktorého otcom je odporca, pričom účastníci nie sú manželmi. Súd
sa stotožnil s argumentáciou navrhovateľky, že s tehotenstvom a pôrodom ženy sú objektívne spojené

rôzne zvýšené náklady, čo napokon odporca ani nespochybňoval. Vzhľadom k tomu, že ide o sporové
konanie, však zaťažuje dôkazné bremeno ohľadne preukázania výdavkov spojených s tehotenstvom a
pôrodom matku, teda navrhovateľku. Matka musí výdavky spojené s tehotenstvom a pôrodom riadne a
hodnoverne preukázať, aby nedochádzalo k svojvoľnému uplatňovaniu peňažných nárokov. Súd pritom
uzná len odôvodnené nároky, priamo súvisiace s tehotenstvom matky a s pôrodom, ktoré presahujú

rámec bežných a normálnych nákladov, spojených so zabezpečením životných potrieb matky. Odporca
v konaní výslovne uznal nárok navrhovateľky na náhradu zvýšených výdavkov na stravu za celé
obdobie tehotenstva v celkovej sume 1.400 eur, ktorú sumu i súd považoval za primeranú a dôvodnú
vzhľadom na dĺžku tehotenstva, všeobecne známy stav cien potravín v roku 2013 a 2014, a preto
v tomto smere nevykonal ďalšie dokazovanie, ktoré napokon účastníci ani nenavrhli. Navrhovateľka

ďalej v konaní pokladničnými dokladmi preukázala zvýšené výdavky na tehotenské oblečenie a obuv
v celkovej výške 268,46 eur, ktorú sumu opätovne súd vyhodnotil ako primeranú potrebám tehotnej
ženy i s poukazom na to, že väčšina dokladov pochádza buď z prevádzky špecializujúcej sa na
tehotenské oblečenie (Femina) alebo z komisionálneho predaja. Pokiaľ ide o navrhovateľkou predložené
pokladničné doklady, súd každý pokladničný doklad, hoci bol vo viacerých prípadoch navrhovateľkou

doložený duplicitne, započítal len raz (tak ako je uvedené vyššie), pričom vychádzal len z pokladničných
dokladov, respektíve ich kópií, ktoré boli čitateľné. Pokiaľ ide o výdavok za blúzku a nohavice v sume
30 eur zo dňa 16.07.2013 (č. l. 119 a opakovane č. l. 124 a 127), súd vzhľadom na
dátum kúpy tohto oblečenia s poukazom na to, že ide o predajňu s bežným oblečením,
nemal za preukázané, že by išlo o výdavok na tehotenské oblečenie navrhovateľky (navrhovateľka v

tom čase bola zhruba v 1. mesiaci tehotenstva), a preto jej túto sumu nepriznal. Vo zvyšku
uplatnenej sumy za oblečenie a obuv, teda v sume 141,54 eur, mal nárok navrhovateľky za nedôvodný
a nepreukázaný. Navrhovateľka v tomto smere nežiadala vykonať ďalšie dokazovanie. Súd taktiež
nepriznal navrhovateľke náhradu nákladov spojených s lekárskymi výkonmi vo výške 80 eur, pretože
podľa § 2 ods. 1 písm. i) zákona č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na

základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej
starostlivosti sa z verejného zdravotného poistenia plne uhrádza jedna preventívna prehliadka tehotnej
poistenkyne raz za mesiac a jedna preventívna prehliadka šesť týždňov po pôrode u lekára
so špecializáciou v špecializačnom odbore gynekológia a pôrodníctvo a podľa § 3 ods. 1 tohto zákona
i neodkladná zdravotná starostlivosť. Navrhovateľka pritom vynaloženie výdavkov v uplatnenej sume

80 eur nijakým spôsobom nepreukázala, takúto sumu nemožno vyvodiť zo samotnej fotodokumentácie,
resp. 4D ultrazvuku, ktorý navrhovateľka podstúpila. Je pravdou, že odporca potvrdil vedomosť o
návštevách navrhovateľky u lekára, ako i o vyhotovení 4D ultrazvuku, avšak uviedol, že
o výške nákladov, ktoré navrhovateľka za tieto výkony prípadne vynaložila, nemal vedomosť,pričom navrhovateľka v konaní opak nepreukázala. Pokiaľ ide o uplatnený nárok navrhovateľky za
lieky súvisiace s tehotenstvom vo výške 20 eur, ani tento nárok navrhovateľka relevantnými dôkazmi
nepreukázala. Je nesporné, že navrhovateľke iste zvýšené náklady v súvislosti s

tehotenstvom vznikli, a to i náklady za lieky, avšak uvedené ju nezbavuje povinnosti žalované
nároky riadne preukázať. Na veci nič nemení ani jej tvrdenie, že v čase vynaloženia týchto výdavkov
nevedela,žeichbudemusieťuplatniťvsúdnomkonaní.Navrhovateľkenapokonničnebránilovpriebehu
konania si zabezpečiť napríklad kópie potvrdení o úhradách za lekárske výkony od konkrétnych lekárov,
čovšakneučinila.Súdďalejzdôrazňuje,žeZákonorodinehovoríopríspevkunaúhradutýchtonákladov,

pričom z gramatického výkladu možno vyvodiť, že nejde o úhradu všetkých nákladov nevydatej matky.
Spolu tak navrhovateľke titulom príspevku na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom patrí suma
667,38 eur, čo predstavuje uplatnený pomer 40 % z výšky vynaložených a preukázaných výdavkov
navrhovateľky spojených s tehotenstvom a pôrodom (1.400 eur strava, 268,46 eur oblečenie a
obuv), ktorý i súd považuje za zodpovedajúci skutočnostiam daného prípadu. Po odpočítaní úhrady
odporcu pred začatím súdneho konania vo výške 150 eur potom odporcovi zostáva doplatiť ešte suma

517,38 eur, na ktorej zaplatenie ho zaviazal súd, pričom prihliadol i na odôvodnené
potreby navrhovateľky, schopnosti možnosti a pomery odporcu, ktoré sú vyhodnotené nižšie. Vo zvyšku,
teda v sume 96,62 eur, návrh navrhovateľky ako nedôvodný zamietol. Pokiaľ ide o nárok navrhovateľky
na príspevok na jej výživu, súd konštatoval, že v návrhu požadovaná výška príspevku 200
eur mesačne je nedôvodná. Hoci navrhovateľka od 01.02.2014 do 17.10.2014 poberala len materské

priemerne v sume 315,33 eur mesačne a od 18.10.2014 len rodičovský príspevok v sume 203,20
eur mesačne a zároveň od narodenia dieťaťa prídavok na dieťa 23,52 eur mesačne, ňou požadovaná
suma príspevku od odporcu na jej výživu vo výške 200 eur nezodpovedá požiadavke primeranosti.
Súd opätovne zdôrazňuje, že v danej veci ide o príspevok na výživu, ktorý má menší rozsah, ako
napr. výživné od manžela. Pri posudzovaní schopností a možností odporcu súd nemohol prihliadať

na prípadné vysoké príjmy odporcu v minulosti, keď pracoval v zahraničí, tak ako na to poukazovala
navrhovateľka, pretože z výsluchu odporcu, svedkyne a napokon i samotnej navrhovateľky mal súd za
preukázané, že prácu v zahraničí odporca ukončil v roku 2012, teda dva roky pred narodením dieťaťa,
čo nemožno podľa názoru súdu považovať za situáciu, že by sa odporca vzdal bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. Podľa názoru súdu, i keby nedošlo k ukončeniu misie E., pre

ktorú skutočnosť (ktorá medzi účastníkmi sporná nebola) odporca prestal pracovať v tejto organizácii,
nemožno od nikoho požadovať, aby zotrvával pracovať v zahraničí a skutočnosť, že sa chce vrátiť
domov, mu nemôže byť na ujmu. Z tohto dôvodu súd vychádzal z aktuálnych schopností a možností
odporcu, pričom konštatoval, že odporca, napriek tomu, že má vedomosť o narodení maloletého dieťaťa,
sa nesnaží dostatočným spôsobom zlepšiť svoje majetkové pomery. Od roku 2012, keď ukončil

pôsobenie v zahraničí, teda zhruba tri roky, je zamestnaný len na čiastočný pracovný pomer, kde
dosahuje skutočne minimálne príjmy (od septembra do decembra 2013 priemerne 37,28 eur
mesačne, za rok 2014 priemerne 39,02 eur mesačne a od januára do marca 2015 priemerne 28,69
eur mesačne v spoločnosti S. & I., s.r.o., od marca 2015 40,73 eur mesačne v spoločnosti S., s.r.o.).
Odporca je síce vysokoškolsky vzdelaný (v odbore vodohospodárstvo), pričom súd nespochybňuje

všeobecne známu nepriaznivú situáciu na pracovnom trhu, avšak z odporcom predložených z listinných
dôkazov vyplýva, že za celé obdobie sa uchádza len o zamestnanecké pozície zodpovedajúce jeho
vysokoškolskej kvalifikácii, pričom za celé uvedené obdobie nevyužil príležitosť evidovať sa na úrade
práce ako uchádzač o zamestnanie a v konaní nebolo zistené, že by za toto obdobie
absolvoval akýkoľvek rekvalifikačný kurz alebo vzdelávanie. V konaní tiež nebolo zistené, že by sa

odporca uchádzal o menej kvalifikovanú alebo i manuálnu prácu s cieľom zabezpečiť základné
životné potreby nielen sebe a svojej manželke, ale i novonarodenému dieťaťu
navrhovateľky. Na veci nič nemení ani skutočnosť, že narodenie dieťaťa s navrhovateľkou neplánovali,
pretože toto nemôže ísť na ujmu, či už dieťaťa alebo jeho matky. Odporca je stále v produktívnom veku a
nemôže bezdôvodne prenášať celú ťarchu nákladov spojených s tehotenstvom, pôrodom a materstvom

navrhovateľkylennaňu.Vzhľadomnauvedenésúdpriurčovaníschopností,majetkovýchazárobkových
možností odporcu vychádzal z priemernej mesačnej mzdy fyzickej osoby v hospodárstve Slovenskej
republiky, ktorá za rok 2014, ako i za prvé dva štvrťroky 2015 predstavovala sumu 858 eur. Súd prihliadol
i na to, že odporca žije v rodinnom dome manželky, ktorá je zamestnaná a dosahuje priemerný
mesačný príjem od októbra 2014 do mája 2015 v sume 15.797,75 Kč mesačne (po prepočte zhruba 580

eur mesačne) od júna 2015 do septembra 2015 príjem priemerne 11.399,- Kč mesačne (po prepočte
zhruba420eurmesačne),pričomodporcanevlastníhodnotnejšímajetok.Nazabezpečenienákladovna
bývanie vynakladajú mesačne asi 214 eur mesačne. Na druhej strane, odporca nemá ďalšiu vyživovaciu
povinnosť, s manželkou chová aktuálne 4 psov a každoročne, teda i v období ponarodení dieťaťa, prevádzkuje pri rodinnom dome svoj bazén, čo na rozdiel od názoru odporcu a jeho
manželky rozhodne nepatrí k bežnému životnému štandardu a s čím sú nepochybne spojené zvýšené
výdavky, za situácie, keď odporca v konaní tvrdí, že ich situácia s manželkou je v podstate kritická a

sú odkázaní na príspevky od detí. Pokiaľ ide o chov psov, v konaní nebolo zistené, že by odporca z
uvedeného získaval nejaký príjem. Ďalšie výdavky odporcu a jeho manželky predstavujú náklady na
internet a telefón v celkovej výške 59,44 eur, na prevádzku a údržbu motorového vozidla asi 66 eur
mesačne a náklady na chov psov asi 626,67 Kč mesačne, čo predstavuje zhruba 20 eur mesačne. Spolu
tak pravidelné mesačné výdavky odporcu s manželkou bez nákladov na stravu a oblečenie

predstavujú sumu asi 359,44 eur mesačne. Okrem toho odporca dobrovoľne prispieva na výživu mal. Q.
sumou 50 eur mesačne. Iné výdavky odporca v konaní netvrdil. Pokiaľ ide o navrhovateľku, narodením
dieťaťa jej pribudla vyživovacia povinnosť, pričom je nesporné, že sa jej tým zvýšili náklady v súvislosti s
tehotenstvom, pôrodom a starostlivosťou o dieťa. S poukazom na starostlivosť o dieťa do 3 rokov
má objektívne obmedzené zárobkové možnosti, pričom v súčasnosti je na rodičovskej
dovolenke a poberá len rodičovský príspevok vo výške 203,20 eur mesačne a prídavok

na dieťa od marca 2014 doposiaľ vo výške 23,52 eur mesačne. Navrhovateľka poberala materské od
01.02.2014 do 17.10.2014 priemerne v sume 315,33 eur mesačne, pričom v predchádzajúcom období
od septembra 2013 do januára 2014 dosahovala v zamestnaní priemerný čistý mesačný
príjem 443,79 eur. Navrhovateľka obdobne ako odporca nevlastní žiaden hodnotnejší hnuteľný majetok,
v konaní neboli zistené žiadne úspory navrhovateľky. Pokiaľ navrhovateľka vlastní nehnuteľnosti, súd

konštatuje, že ide o byt, v ktorom býva spoločne s dieťaťom, pozemok pod plechovou
garážou a garsónku, ktorú kúpila dva roky pred narodením dieťaťa, a ktorú na základe v tom čase
zriadeného vecného bremena užíva jej otec, ktorý zároveň uhrádza všetky náklady spojené s užívaním
tejto garsónky. V konaní nebolo zistené, že by navrhovateľka z nehnuteľnosti získala nejaký príjem.
Navrhovateľka v konaní pokladničnými dokladmi, dokladmi SIPO a poštovými poukazmi preukázala

mesačné výdavky súvisiace s bývaním vo výške 141,76 eur. Ďalej v konaní preukázala
vynaloženie mesačných výdavkov (júl 2015) na stravu na seba i dieťa vo výške 300,99 eur,
na oblečenie pre seba aj dieťa vo výške 275,70 eur, na drogériu pre seba i dieťa vo výške 68,79 eur
a na lieky 8,87 eur. Spolu preukázané spoločné mesačné výdavky navrhovateľky spoločne s dieťaťom
predstavujú sumu 836,11 eur, ktorú sumu súd mal za neprimeranú, pričom zo samotných

pokladničných dokladov je zrejmé, že nejde o náklady vynaložené na nevyhnutné potreby navrhovateľky
a dieťaťa (napr. alkoholické nápoje v hodnote 10,18 eur, maskara pre navrhovateľku v hodnote
10 eur, nákup 9 ks tričiek, 3 ks kraťasov za jediný mesiac a podobne). Súd neprihliadal ani na
navrhovateľkou predložené pokladničné doklady za hračky vo výške 30,35 eur, pretože nejde o náklady
vynaložené na jej výživu. Súd potom vychádzal z toho, že pravidelné mesačné výdavky navrhovateľky

na bývanie a telefón (bez nákladov na jej stravu, oblečenie a hygienu) predstavujú sumu 167,08 eur,
pričom z jej príjmu 338,85 eur za obdobie od 01.02.2014 do 17.10.2014 jej na uspokojenie jej
potrieb na stravu, oblečenie, hygienu a lieky, ale i potrieb maloletého dieťaťa zostávala suma 171,77 eur
a od 18.10.2014 doposiaľ z príjmu 226,72 eur suma 59,64 eur. Na druhej strane, pravidelné mesačné
výdavky odporcu s manželkou na bývanie a telefóny predstavujú sumu 273,44 eur (inkaso 214

eur, internet 22,44 eur a mobily 37 eur), pričom na náklady na ich stravu, oblečenie, hygienu,
lieky, prevádzku motorového vozidla (66 eur mesačne) a chov psov (asi 20 eur mesačne), vychádzajúc
z príjmu odporcu ako priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve, im do mája 2015 zo spoločného
príjmu 1.438 eur (priemerná mzda zamestnanca v hospodárstve 858 eur + priemerný plat manželky
odporcu 580 eur) zostávala suma asi 1.164,56 eur a od mája 2015 z ich spoločného príjmu 1.278 eur

(priemerná mzda zamestnanca v hospodárstve 858 eur + priemerný plat manželky odporcu 420 eur)
suma asi 1.004,56 eur. Zohľadniac zákonné hľadiská pri určovaní príspevku na výživu navrhovateľky
ako nevydatej matky a s poukazom na uvedené osobné, majetkové a zárobkové pomery odporcu, s
prihliadnutímnanákladyaodôvodnenépotrebynavrhovateľky,nákladyaodôvodnenépotrebyodporcua
jeho rodiny, súd konštatoval, že kritérium primeranosti spĺňa príspevok na výživu navrhovateľky vo výške

100 eur mesačne, na ktorého platenie zaviazal odporcu odo dňa narodenia dieťaťa 22.03.2014 tak, ako
to žiadala navrhovateľka, po dobu dvoch rokov, vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred. Nedoplatok na
príspevku na výživu za obdobie od 22.03.2014 do dňa vyhlásenia rozsudku 08.12.2015 vo výške 2.000
eur (splatné od 20.04.2014 do 20.11.2015, t. j. 20 mesiacov x 100 eur), súd odporcovi
povolilsplácaťvsplátkachpo50eurmesačne,vždysbežnýmpríspevkom,podnásledkomstratyvýhody

plnenia v splátkach až do úplného zaplatenia. Pri určení výšky splátok súd prihliadol na vyššie
popísané osobné i majetkové pomery odporcu, ako i na osobné a majetkové pomery navrhovateľky.
Právne vec posúdil podľa § 74 ods. 1 až 3, § 75 ods. 1 a 2. § 74 Zákona o rodine. O trovách konania súd
rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. Ako je uvedené vyššie, predmetom konania sú dva nárokynavrhovateľky - nárok na príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom a nárok
na príspevok na jej výživu, ktoré súd - vzhľadom na výsledok konania - posudzoval samostatne tak,
aby sa dospelo k spravodlivému rozhodnutiu o trovách konania. Pokiaľ ide o príspevok na

úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom, navrhovateľka si žalobou od odporcu uplatnila
sumu 614 eur, pričom súd jej priznal sumu 517,38 eur a vo zvyšku, t. j. v časti o
zaplatenie 96,62 eur návrh zamietol. V tejto časti konania bola potom navrhovateľka úspešná v časti asi
84 % a neúspešná v časti asi 16 %, čo predstavuje pomer úspechu a neúspechu vo výške 68 %, ktorá
miera náhrady trov konania mu patrí. Trovy konania navrhovateľky predstavuje náhrada trov právneho

zastúpenia vo výške 142,78 eur, z čoho pomer 16 % predstavuje sumu 22,84 eur. Základná
sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby podľa ust. § 10 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 655/2004
Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, účinnej v čase
vykonania úkonov právnych služieb, predstavuje v tejto časti konania sumu 39,84 eur. Právny zástupca
navrhovateľky vykonal 5 úkonov právnej služby á 39,84 eur, a to príprava a prevzatie zastúpenia
(§ 13a ods. 1 písm. a) citovanej vyhlášky), písomné podanie žaloby (§ 13a ods. 1 písm. c) citovanej

vyhlášky), účasť na pojednávaniach dňa 29.09.2015 a 13.11.2015 (od 08:30 hod. do 10:45
hod.) a 1 úkon á 19,92 eur (1/2-ica tarifnej odmeny za účasť na pojednávaní, na ktorom došlo len
k vyhláseniu rozsudku podľa § 13a ods. 4 vyhlášky), za ktoré mu patrí tarifná odmena v celkovej výške
219,12 eur. Podľa ust. § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky patrí právnemu zástupcovi navrhovateľa aj
náhrada výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške 2 x 8,04

eur a 3 x 8,39 eur, t. j. spolu vo výške 41,25 eur. Spolu trovy právneho zastúpenia navrhovateľky
v tejto časti predstavujú sumu 260,37 eur, z čoho pomer 68 % predstavuje sumu 177,05 eur, na ktorej
zaplatenie súd zaviazal menej úspešného odporcu. Pokiaľ ide o nárok navrhovateľky na príspevok na
jej výživu, ktorý si uplatnila v sume 200 eur mesačne, pričom súd jej priznal sumu 100 eur mesačne,
súd konštatoval, že pomer úspechu a neúspechu účastníkov konania v tejto časti konania bol

rovnaký, a preto v tejto časti konania žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca. Dôvodil tým, že súd prvého stupňa
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a pri svojom rozhodnutí
vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že počas konania preukázal svoju

nepriaznivú finančnú situáciu. Je zamestnaný v spoločnosti S., s.r.o., kde dosahuje mesačný príjem vo
výške 47,50 eur v hrubom, nakoľko ide o prácu z domu na 5 hodín týždenne. Uvedomuje si, že tento
príjem je len akési prilepšenie a popri tom si aktívne hľadá zamestnanie. V konaní predložil dôkazy
preukazujúce uchádzanie sa aj o zamestnanie menej kvalifikované, ako je zamestnanie v odbore, ktorý
vyštudoval. Má XX rokov, čo podľa názoru je produktívny vek, avšak vzhľadom na súčasnú situáciu na

trhu práce a vzhľadom na bohaté osobné skúsenosti sú na každej jednej pozícii uprednostňovaní
mladší uchádzači. Mal za to, že za danej situácie určenie príspevku vo výške 517,38 eur a výživné vo
výške 100 eur mesačne je pre neho likvidačné, nakoľko v súčasnosti prebieha aj konanie o určenie
výživného na mal. Q., kde navrhovateľka žiada hradiť výživné vo výške 250 eur mesačne. Namietal
úvahu súdu, pri ktorej vychádzal pri určovaní jeho schopností, majetkových a zárobkových

pomerov z priemernej mesačnej mzdy fyzickej osoby v hospodárstve Slovenskej republiky, ktorá
dosahuje výšku 858 eur, čo nemožno porovnávať s jeho reálnymi schopnosťami a možnosťami. Ďalej
navrhovateľkou vyčíslené náklady v časti určenia príspevku nevydatej matky považoval za neprimerané.
Namietal náklady na oblečenie a obuv zakúpené navrhovateľkou v mesiacoch 8/2013 až 10/2013, kedy
nemožno tieto veci považovať za tehotenské oblečenie a obuv, nakoľko je všeobecne známe,

že fyzické znaky tehotenstva sa prejavujú až v čas medzi štvrtým až piatym mesiacom tehotenstva. Čo
satýkanákladovvyčíslenýchnavrhovateľkounavýživu,tietonákladypovažovalzaobzvlášťpremrštené.
Nebolo mu jasné, ako navrhovateľka mohla zvládať pravidelne uhrádzať tak vysoké náklady v sume 830
eur mesačne s jej mesačným príjmom 276,72 eur. Súd tak pri určení výšky výživného na navrhovateľku
nesprávne vychádzal z neprimerane vysokej sumy. Poukázal na náklady na stravu, ktoré uviedla

navrhovateľka vo výške 340 eur mesačne, pričom v konaní, sp. zn. 30P/211/2014, kde sa rozhoduje o
určení výživného na mal. Q., navrhovateľka uviedla, že na stravu vynakladá mesačne sumu 150 eur (za
obe). Vzhľadom na príjem navrhovateľky, ktorá po narodení maloletej dostala príspevok 829,86
eur a zároveň začala poberať materskú v priemernej výške 337 eur s prídavkom na dieťa v sume 23,52
eur a spolu s výživným na maloletú 50 eur, dosahoval príjem navrhovateľky v čase poberania materskej

cca 410 eur, čo predstavuje rovnaký, resp. vyšší príjem navrhovateľky v porovnaní s príjmom, aký
dosahovala pred tehotenstvom. Nemožno preto od neho žiadať, aby hradiť výživné za obdobie, počas
ktorého navrhovateľka poberala materské. Z toho dôvodu odporca akceptuje výživné až od obdobia
11/2014, kedy začal byť navrhovateľke vyplácaný rodičovský príspevok výške 203,20 eur a prídavok nadieťa v sume 23,52 eur. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrh
navrhovateľky o určenie príspevku na úhradu niektorých nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom
vo výške 614 eur zamietne a odporcovi uloží povinnosť prispievať na výživu navrhovateľky

od 01.11.2014 do 22.03.2016 sumou 50 eur mesačne, vždy do 20. dňa v mesiaci vopred. Žiadal, aby
žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal.

Navrhovateľka sa k odvolaniu odporcu písomne nevyjadrila.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
212 ods. 1, § 214 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa považuje za vecne správny, v celom rozsahu
stotožňuje s jeho odôvodnením v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. a na zdôraznenie
jeho správnosti a k odvolacím námietkam odporcu uvádza nasledovné:

Podľa § 74 ods. 1 Zákona o rodine otec dieťaťa, za ktorého matka dieťaťa nie je vydatá, je povinný
najdlhšie po dobu dvoch rokov, najneskôr odo dňa pôrodu prispievať matke primerane na úhradu jej
výživy a poskytnúť jej príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom.

Zákonné vymedzenie rozsahu príspevku na výživu je dané kritériom primeranosti. Podmienkou na
priznanie príspevku nie je odkázanosť matky, pričom priaznivé majetkové alebo príjmové pomery matky
nevylučujú priznanie príspevku. Súd zisťuje konkrétne náklady a potreby matky a zákonné hľadiská pre
určenie rozsahu vyživovacej povinnosti, a to schopnosti, možnosti, majetkové pomery
povinného, potencionalitu príjmov, súlad s dobrými mravmi.

Príspevok na úhradu niektorých nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom je jednorazový
príspevok, nie opakujúce sa plnenie. Podmienkou priznanie tohto príspevku je existencia
opodstatnených výdavkov súvisiacich s tehotenstvom a pôrodom. Ide najmä o preukázateľné
výdavky v súvislosti s nákupom tehotenského oblečenia, doplnkovej výživy a vitamínov, či liekov

pre nevydatú matku, výdavky na zdravotnú starostlivosť, gynekologické vyšetrenia, pobyt v nemocnici,
doplnková starostlivosť a pod.

V preskúmavanej veci odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa sa dôsledne riadil citovanými
zákonnými ustanoveniami a správne v danom prípade za primeranú výšku príspevku na úhradu výživy

navrhovateľky považoval sumu 100 eur s prihliadnutím na schopnosti a možnosti odporcu.
Súd prvého stupňa sa dôsledne vysporiadal s odôvodnenými potrebami
navrhovateľky, jej príjmami, ako i s príjmami a výdavkami odporcu. Vykonaným dokazovaním aj podľa
odvolacieho súdu bol nepochybne preukázaný základ nároku navrhovateľky na príspevok na výživu.
Medzi účastníkmi základ nároku ani sporný nebol, sporná bola len jeho výška (navrhovateľka navrhovala

200 eur mesačne s účinnosťou od 22.03.2014 po dobu dvoch rokov, odporca navrhoval
50 eur mesačne s účinnosťou od 01.11.2014 do 22.03.2016 z dôvodu, že aj po narodení
dieťaťa navrhovateľka dosahovala príjem cca 410 eur, teda rovnaký, resp. vyšší príjem v porovnaní
s príjmom, ktorý dosahovala pred samotným tehotenstvom. Ako odvolací súd už hore konštatoval, že
priaznivejšie majetkové alebo príjmové pomery navrhovateľky nevylučujú priznanie príspevku, preto

správne súd prvého stupňa posudzoval najmä schopnosti a možnosti odporcu, v akej výške je schopný
tento príspevok navrhovateľke poukazovať. Správne posúdil majetkové a zárobkové pomery odporcu,
ktorý síce dosahuje veľmi nízky príjem, avšak vzhľadom na ďalšie skutočnosti, a to najmä, že odporca
napriek tomu, že mal vedomosť o narodení maloletého dieťaťa, nesnažil sa zlepšiť svoje majetkové
pomery, nezaevidoval sa ako nezamestnaný (urobil tak až v priebehu odvolacieho konania). V tomto

smere odvolací súd odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku a za daného stavu považuje
príspevoknavýživuvsume100eurzaprimeranýpočascelejdvojročnejdoby. Zasprávnepovažuje
aj určenie výšky nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom, keď súd prvého stupňa posudzoval
jednotlivo opodstatnenosť výdavkov, ktoré mala navrhovateľka v súvislosti s tehotenstvom a pôrodom a
ich priznanie riadne odôvodnil. Odvolací súd preto nemá dôvod sa od tohto hodnotenia dôkazov odchýliť.

Súd prvého stupňa rozhodol správne i o nedoplatku na zročnom výživnom, ktorý odporcovi
povolil v zmysle § 160 ods. 1 O.s.p. splácať v pravidelných mesačných splátkach po 50 eur, k rukám
navrhovateľky, ako i o trovách konania.Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1
O.s.p. potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnej
navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko si náhradu týchto trov neuplatnila
postupom podľa § 151 ods. 1, 2 O.s.p.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .