Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 18. apríl 2016

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 3P/150/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1215221630
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 04. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Škultétyová
ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2016:1215221630.5

Rozhodnutie

Okresný súd Bratislava I v Bratislave v konaní pred sudkyňou Mgr. Katarínou Škultétyovou v právnej
veci starostlivosti súdu o maloletého S. O. P., nar. XX.XX.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom:
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, dieťa
rodičov - matky P. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, XXX XX I. a otca O. P., nar. XX.XX.XXXX,
bytom D. XX, XXX XX I., o zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu,

takto

r o z h o d o l :

Súd z v e r u j e maloletého S. O. P., nar. XX.XX.XXXX (ďalej len "maloletý") do osobnej starostlivosti
otca.

Matka j e o p r á v n e n á stretávať sa s maloletým každú nedeľu v nepárnom kalendárnom týždni v

čase od 14.00 hod. do 17.00 hod. vždy za prítomnosti otca maloletého.

Matka j e p o v i n n á platiť výživné na maloletého v sume 33,- Eur, ktoré je povinná platiť vždy do 15.
dňa v mesiaci vopred k rukám otca počnúc mesiacom máj 2015.

Súd týmto m e n í výrok rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 27P/401/04 - 8 zo dňa 25.10.2004.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Otec maloletého sa podaním doručeným Okresnému súdu Bratislava II dňa 11.09.2015, postúpeným
Okresnému súdu Bratislava I dňa 06.11.2015 domáhal zmeny úpravy výkonu rodičovských práv a
povinností k maloletému S. O. P., nar. XX.XX.XXXX. Maloleté dieťa pochádza z mimomanželského
vzťahu s matkou maloletého P. Q.. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č.k. 27P/401/04-8 zo dňa
25.10.2004,právoplatnýmdňa05.11.2004,súdschválildohodurodičov,vzmyslektorejzverilmaloletého
S. P. do osobnej starostlivosti matky, otca zaviazal prispievať na výživu a výchovu maloletého sumou

1.000,- Sk mesačne k rukám matky. Podľa tvrdení uvádzaných v návrhu otcom, maloletý býva u otca od
júna 2014 spolu so starými rodičmi zo strany otca. Matka maloletého žije s druhom a ďalšími nevlastnými
súrodencami v nevyhovujúcich hygienických podmienkach bez teplej vody, kúrenia či splachovacieho
sociálneho zariadenia a o maloletého prejavuje zriedkavý záujem. Otec ďalej uviedol, že matka spolu s
druhom holdujú alkoholu a starostlivosť o deti a domácnosť je u nich mizivá. Po odsťahovaní maloletého
k otcovi matka neprejavila snahu o jeho návrat do jej domácnosti, nakoľko jej vyhovuje, že o maloletého

je riadne postarané u otca. Maloletý po tom, ako sa presťahoval k otcovi, si upravil prospech v škole,školu riadne navštevuje, má zabezpečenú celodennú starostlivosť. Podľa vyjadrenia otca má maloletý
záujem bývať s ním a so starými rodičmi a k matke sa nechce vrátiť.

Matka maloletého sa písomne vyjadrila podaním doručeným súdu dňa 19.02.2015, v ktorom uviedla, že
nerozumie a nesúhlasí s vyjadrením otca, že sa nestará o deti a má mizivé podmienky.

Súd vec prejednal v súlade s § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len "O.s.p.") v
neprítomnosti matky maloletého, ktorá sa na pojednávanie dňa 18.04.2016 nedostavila, svoju neúčasť

do začatia pojednávania neospravedlnila, pričom termín pojednávania matka vzala na vedomie, a to na
pojednávaní konanom dňa 07.03.2016.

Súd vykonal vo veci dokazovanie vedúce k zisteniu skutkového stavu potrebného pre rozhodnutie veci, a
to výsluchom otca, výsluchom matky, vyjadrením kolízneho opatrovníka, listinnými dôkazmi založenými
účastníkmi do súdneho spisu, zisťoval zárobkové a majetkové pomery rodičov, ich rodinné pomery,

oboznámil sa s potrebami v čase rozhodovania takmer XX ročného S. O. P., prihliadol na obsah súdneho
spisu a zistil nasledujúci skutkový stav:

Maloletý S. O. P., nar. XX.XX.XXXX dovŕši v júni XXXX vek XX rokov, pochádza z mimomanželského
vzťahu rodičov - matky P. Q. a otca O. P.. Okresný súd Bratislava II rozsudkom č.k. 27P/401/2004 - 8

zo dňa 25.10.2004, právoplatným dňa 05.11.2004 schválil rodičovskú dohodu, na základe ktorej zveril
maloletého matke, otcovi uložil povinnosť platiť výživné vo výške 1.000,- Sk mesačne, vždy do 15. dňa
kalendárneho mesiaca k rukám matky. Styk otca s maloletým súd neupravil.

Maloletý S. O. P. je v školskom roku 2015/2016 žiakom X. ročníka Y. školy K. de Z. v I.. Výdavky

na maloletého predstavujú bežné mesačné výdavky na stravu, bývanie, hygienu a školské aktivity.
Zdravotný stav maloletého je dobrý - uspokojivý, zvýšené náklady súvisiace so zdravotným stavom
preukázané neboli.

Otec maloletého od apríla 2011 podniká na základe živnostenského oprávnenia v oblasti poskytovania

služby vedenia cudzieho motorového vozidla. Z potvrdenia o podaní daňového priznania za rok 2014
vyplýva, že otec maloletého dosiahol v roku 2014 základ dane 6.947,65,- Eura, príjmy 12.665,75,- Eura,
výdavky 5.718,10,- Eur. Otec žije spolu s maloletým a starými rodičmi maloletého, manželmi P. v byte na
adrese D. XX, I., patriacom manželom P., pričom otec sa podieľa na mesačným nákladoch na bývanie.
So starostlivosťou o maloletého otcovi pomáhajú starí rodičia, otec sa snaží pomáhať finančne.

Otec na pojednávaní konanom dňa 18.04.2016 uviedol, že maloletý S. chodieval raz do mesiaca k
starej matke z matkinej strany, aj k sestre matky, avšak doniesol odtiaľ posteľnú plošticu. Od toho
času čo otec zistil, že v domácnosti starej matky Q. sú ploštice, odmieta, aby maloletý chodil k starej
matke. Otec uviedol, že nesúhlasí s tým, aby maloletý chodil k matke, ani s úpravou styku, aj keď sa

maloletý s matkou chce stretávať, nakoľko v rodine matky vládnu zlé pomery. Podľa vyjadrenia otca
matka pije a jej partner ju napáda, preto otec nechce, aby bol maloletý svedkom týchto vecí. Keď si
otec zobral maloletého k sebe, maloletý bol zanedbaný, nemal hygienické návyky, zle sa učil a bol
agresívny. Teraz sa maloletý zastabilizoval, prospech v škole sa výrazne zlepšil, chodí s maloletým k
psychologičke, na všetky rodičovské združenia a dodal, že matka nechodí. Z dôvodu, že maloletý je

na základe rozhodnutia súdu zverený do osobnej starostlivosti matky, otec má problém v komunikácií
napríklad so psychologičkou, ktorá mu odmieta vydať potvrdenie o dieťati. Otec si nemyslí, že matka
má o dieťa záujem. Poukázal na to, že je rozdiel v tom, či S. stojí o matku a či aj ona stojí o maloletého.
Maloletému matka chýba, ale ona o syna veľmi nestojí. Otec uviedol, že maloletý volal matke na Štedrý
deň a ona mu zložila telefón z dôvodu, že idú večerať. Na Silvestra mu matka telefón ani nezdvihla.

Za súčasnej situácie, podľa vyjadrenia otca sú v domácnosti matky bitky, alkohol, preto nemôže dovoliť,
aby tam S. chodil.
Pokiaľ ide o výšku výživného, otec navrhol, aby súd zaviazal matku platiť výživné na maloletého vo
výške 33,- Eur tak, ako mal určené on v sume 1.000,- SK.

Matka maloletého ako vyplýva z jej výpovede ako aj z obsahu spisu žije toho času v rodinnom dome
- drevostavba so svojím druhom Z. X. a jej ďalšími deťmi W. K., nar. XX.XX.XXXX a A. X., nar.
XX.XX.XXXX. A. na pojednávaní dňa 07.03.2016 uviedla, že je spokojná s tým, že maloletý je u otca
a s maloletým sa chce stretávať, preto žiadala, aby súd upravil styk maloletého s matkou. Maloletýnavštevuje raz do mesiaca starú matku z matkinej strany, prípadne aj matkinu sestru. Namietala, že s
tvrdením otca, pokiaľ ide o jej bývanie v nevyhovujúcich podmienkach nesúhlasí, nakoľko dom nie je
dostavaný.

Matka maloletého žije, ako už bolo uvedené v dome na adrese Y. A. - E., ulička XX spolu s partnerom a
dvom deťmi. V súčasnosti je matka na materskej dovolenke so synom A., ktorý má dva roky a iný príjem
okrem rodičovského príjmu nemá. Partner matky Z. X. pracuje, toho času je dlhodobo PN.

Kolízny opatrovník maloletého na pojednávaní dňa 18.04.2016 potvrdil, že medzi matkou a jej partnerom
vládnu hádky a zrejme aj fyzické násilie. Na druhej strane nikdy nebol svedkom toho, že by matka bola
pod vplyvom alkoholu, skôr z jej partnera bolo cítiť alkohol, keď prišiel na úrad. Matka na úrade potvrdila,
že jej partner berie z domácnosti veci, naposledy sporák. Napriek tomu kolízny opatrovník uviedol, že
nemôže súhlasiť s tým, aby maloletý nemal zabezpečený kontakt s matkou. Kolízny opatrovník odporučil
súduzvereniemaloletéhootcovi,stotožnilsasnávrhomsúduupraviťstretávaniemaloletéhoS.smatkou

za prítomnosti otca. Z vyjadrenia kolízneho opatrovníka vyplynulo, že u oboch rodičov sú osobnostné
predpoklady pre starostlivosť, obe domácnosti rodičov vyhovujú podmienkam vyžadovaným pre osobnú
starostlivosť, pričom zverenie maloletého otcovi je v súlade aj so želaním maloletého, tak ako vyplynulo
z jeho výsluchu vykonaného kolíznym opatrovníkom.

Zo záznamu zo šetrenia pomerov v domácnosti otca zo dňa 29.03.2016 kolíznym opatrovníkom, v ktorej
maloletý od júna 2014 býva, vyplynulo, že maloletý žije s otcom a starými rodičmi v trojizbovom byte, kde
má maloletý samostatnú izbu, vhodne zariadenú, prispôsobenú veku s dostatkom priestoru na učenie a
trávenie voľného času. V čase návštevy boli zabezpečené vhodné podmienky pre fyzický, psychický a
sociálny vývoj maloletého. Maloletý v rozhovore uviedol, že sa celkom dobre učí a pri učení mu pomáha

babička. Maloletý má matku rád, rád sa s ňou aj stretne a chýba mu. Ďalej uviedol, že u matky nechce
spať, pretože sa mu nepáči jej dom. Aktuálne sa maloletý s matkou nestretáva, dlho ju nevidel, iba
niekedy si zavolajú. Na záver dodal, že by s matkou by sa chcel stretávať každú druhú sobotu od 10.00
hod. do 16.00 hod.

Zo záznamu zo šetrenia pomerov v domácnosti matky zo dňa 29.03.2016 kolíznym opatrovníkom
vyplynulo,žeideorodinnýdom-drevostavbavovýlučnomvlastníctvematky.Domjedvojizbový.Kúrenie
je centrálne krbom v obývacej miestnosti, WC je suché na dvore. Voda je privádzaná vodovodom len
od marca do októbra, pretože oblasť je vedená ako záhradkárska. V ostatných mesiacoch vodu matka
zabezpečuje od susedov a uskladňuje ju v bareloch.

Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na

výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa ods. 5 citovaného ustanovenia, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej

starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené
do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo
maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o
maloletom dieťati domáhať na súde.

Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone
rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Súd sa v rámci rozhodovania o otcom navrhovanej zmene úpravy vysporiadal so zákonnou podmienkou,
ktorou je preukázanie zmeny pomerov so záverom, že v prejednávanom prípade došlo od ostatného

rozhodnutia súdu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností, ktorým bolo rozhodnutie Okresného
súdu Bratislava II, rozsudok, č.k. 27P/401/04 - 8 zo dňa 25.10.2004, právoplatný dňa 05.11.2004, k
zmene pomerov odôvodňujúcou zmenu rozhodnutia, nakoľko súd mal za preukázané, že maloletý sa
od júna 2014 nachádza v osobnej starostlivosti otca, ktorý vykonáva osobnú starostlivosť o maloletého,pričom matka túto skutočnosť akceptuje a priznala, že odkedy sa o maloletého stará otec a starí rodičia,
maloletému sa zlepšil prospech v škole. Matka je spokojná s tým, že maloletý býva s otcom, keďže
matka zabezpečuje osobnú starostlivosť o ďalšie dve maloleté deti. Z týchto dôvodov súd usúdil zmenu

pomerov oproti úprave výkonu práv a povinností k maloletému nastolenej uvedeným rozhodnutím.

Súd rozhodujúc o návrhu otca vychádzal z výsledkov vykonaného dokazovania, v rámci ktorého
prihliadol najmä na výpoveď kolízneho opatrovníka, výpoveď otca a matky a záznamov z prešetrenia
pomerov v domácnosti otca a matky. Všetky dôkazy a závery šetrení vyhodnotil s poukazom na

ustanovenie § 132 Občianskeho súdneho poriadku, každý jednotlivo a všetky vo vzájomnej súvislosti,
pričom starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci a
dospel k záveru, že návrh otca je dôvodný.

V konaní bolo preukázané, že otec maloletého spĺňa všetky predpoklady pre výkon osobnej starostlivosti
o maloletého. Pokiaľ ide o otázku akcentovanú v konaní otcom maloletého, a to údajný alkoholizmus

matky, tento v konaní preukázaný nebol. Súd zo šetrení vykonaných prostredníctvom kolízneho
opatrovníka - návštevou v domácnosti matky, v čase rozhodovania súdu nezistil nadmerné požívanie
alkoholických nápojov matkou maloletého. Napriek skutočnosti, že dieťa je v starostlivosti otca od júna
2014, nebolo zistené žiadne zanedbanie starostlivosti o maloletého zo strany otca signalizované školou
alebo kolíznym opatrovníkom. Naopak, bolo zistené, že maloletý prospieva, učí sa dobre a chce bývať

s otcom.

Súd vyhodnotil, že v prvoradom záujme maloletého S. je zabezpečiť mu stabilné výchovné prostredie
a po zvážení všetkých skutočností ustálil, že zverenie maloletého do osobnej starostlivosti otca je
v súčasnosti riešením najviac zodpovedajúcim aktuálnym potrebám maloletého. Súd pri rozhodovaní

prihliadol aj na názor maloletého, ktorý vzhľadom na vek maloletého a tomu zodpovedajúcu rozumovú
vyspelosť vyhodnotil ako relevantný podklad pre rozhodovanie súdu. Maloletý sám uviedol, že u otca
sa cíti lepšie a s matkou by sa chcel stretávať. Súd poukazuje v tejto súvislosti aj skutočnosť, že matka
súhlasila so zverením maloletého do starostlivosti otca a počas konania nenavrhovala ani striedavú
starostlivosť.

Sumarizujúc všetky uvedené závery s prihliadnutím na vôľu maloletého prezentovanú v rámci šetrenia
pomerov kolíznym opatrovníkom, zveril súd maloletého S. otcovi a matke upravil styk s maloletým každú
nedeľu v nepárnom kalendárnom týždni v čase od 14.00 hod. do 17.00 hod. vždy za prítomnosti otca
maloletého, akceptujúc tak potrebu zachovania vyváženého a rovnocenného styku dieťaťa s matkou.

Súdom nariadená úprava styku umožňuje matke jej intervenciu v budovaní aj matkou presadzovaných
životných hodnôt u maloletého.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľaods.3citovanéhoustanovenia,každýrodičbezohľadunasvojeschopnosti,možnostiamajetkové

pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.

Podľa ods. 4 citovaného ustanovenia, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý

z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa ods. 5 citovaného ustanovenia, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky

povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej
dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkovýchpomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj
ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že
výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.

Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej
dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je
nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného
posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú
zročné vždy na mesiac dopredu.

Aj v súvislosti s rozhodovaním o výživnom sa vysporiadal súd v prvom rade s otázkou zmeny pomerov,

pričom dospel k záveru, že v prejednávanej veci k zmene pomerov od určenia výživného na maloletého
ostatným rozhodnutím došlo bez akýchkoľvek pochybností, nakoľko ostatné rozhodnutie vychádzalo zo
stavu, kedy bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matke a povinnosť platiť výživné bola určená
otcovi maloletého. Od tohto času došlo v súvislosti so skutočnosťou, že od júna 2014 vykonáva osobnú
starostlivosť o maloletého otec k zmene pomerov odôvodňujúcej zmenu rozhodnutia o výživnom. V

danom prípade je však nevyhnutnosť zmeny rozhodnutia o výživnom určenom v rozsudku o úprave
výkonurodičovskýchprávapovinnostíkmaloletémudanápredovšetkýmtouskutočnosťou,žesúdtýmto
rozhodnutím rozhodol o zmene úpravy výkonu rodičovských práv a povinností a maloletého zveril otcovi.

V rámci rozhodovania o výške výživného na maloletého, súd vychádzal jednak z výdavkov na

maloletého, ktoré otec nevyčíslil, iba uviedol, že ide o bežné výdavky na dieťa primerané jeho veku;
zárobkových a majetkových pomerov rodičov, pričom v danom prípade prihliadol aj na skutočnosť, že
otec zabezpečuje o maloletého osobnú starostlivosť.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že matka má ďalšie dve vyživovacie povinnosti, a

to k maloletej W. K., nar. XX.XX.XXXX a maloletému A. X., nar. XX.XX.XXXX. Matka maloletého svoje
skutočné príjmy nepreukázala, nakoľko v konaní len tvrdila, že v súčasnosti je na materskej dovolenke
a poberá rodičovský príspevok.

Úvaha súdu, ktorou sa pri určovaní výšky výživného riadil zodpovedá zákonnej požiadavke určovania

výživného spočívajúcej okrem iného tiež v hodnotení schopností a možností rodičov platiť výživné, v
rámci ktorej sa zisťuje nielen ich skutočný príjem, ale aj podklady odôvodňujúce záver, že tento príjem
zodpovedá telesným a duševným možnostiam rodiča, ich skúsenostiam, plneniu pracovných povinností,
ako aj miestnym možnostiam uplatnenia. Deti majú právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. S
poukazomnauvedenékritériározhodnépreurčovanievýživnéhosúddospelkzáveru,ževýživnéurčené

súdom v takmer minimálnej výške zodpovedá odôvodneným potrebám maloletého, ako aj zárobkovým
možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom rodičov. Súd prihliadol na skutočnosť, že matka má
ďalšie dve vyživovacie povinnosti, v súčasnosti je na materskej dovolenke a otec súhlasil s výživným
vo výške 33,- Eur. Z uvedených dôvodov súd vyhovel návrhu otca a určil výživné n v sume 150,- Eur
mesačne, počnúc mesiacom jún 2013.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku, podľa
ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie
mohlo začať aj bez návrhu.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Bratislava I, písomne v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.