Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. apríl 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 14Co/9/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114211675
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Majerník

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8114211675.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Majerníka a členov senátu

JUDr. Romana Tótha a JUDr. Mareka Košča v právnej veci žalobkyne: Y.. E. U., nar. X.X.XXXX, bytom
Š. XX, XXX XX U. Š., zastúpenej JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, Sov. hrdinov 163/66, 089 01
Svidník,protižalovanému:POHOTOVOSŤ,s.r.o.,sosídlomPribinova25,81109Bratislava,IČO:35807
598, o určenie neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy a o ochranu spotrebiteľa, o odvolaní žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 14C/169/2014-77 zo dňa 6.11.2015, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j rozsudok súdu prvého stupňa.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Prešov (ďalej len „prvostupňový súd“) napadnutým rozsudkom určil, že Dohoda o zrážkach
zo mzdy a z iných príjmov uzavretá medzi účastníkmi dňa 3.2.2012 je neplatná. Žalovanému uložil
povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania vo výške 521,66 Eur na účet právneho zástupcu žalobkyne,
v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V dôvodoch rozsudku uviedol, že žalobou súdu podanou dňa 23.4.2014 navrhla žalobkyňa, aby súd
určil, že Dohoda o zrážkach zo mzdy v zmluve zo dňa 3.2.2012 uzavretá medzi účastníkmi je neplatná.

Taktiež žiadala priznať náhradu trov konania. V rámci žaloby poukázala na to, že súčasťou typovej
formulárovej úverovej zmluvy, ktorej znenie bolo vopred pripravené zo strany veriteľa bola aj dohoda
o zrážkach zo mzdy a žalovaný napriek spornosti tejto dohody požiadal zamestnávateľa žalobkyne o
vykonávanie zrážok zo mzdy, aj
keď neexistuje žiadne súdne rozhodnutie, ktoré by uložilo povinnosť plniť, pričom veriteľ výšku dlhu sám
jednostranne diktuje a to bez akéhokoľvek odsúhlasenia súdom. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy
žalobkyňa považuje za rozporný s právom Európskej únie a medzinárodnou zmluvou o fungovaní EÚ

a preto ju považuje za neplatnú podľa § 39 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“). Z toho dôvodu
navrhla predložiť vec Ústavnému súdu SR, pripadne Súdnemu dvoru EÚ. Poukázala na to, že dohoda o
zrážkach zo mzdy umožňuje postihnúť majetok spotrebiteľa vrátane plnení z neprijateľných zmluvných
podmienok, prípadne plnení v rozpore so zákonom a tým sa tento inštitút dostáva do kontroverzie s
právom EÚ a článkom 7 Ústavy SR (rozpor s medzinárodnou zmluvou). Pokiaľ ide o právo EÚ poukázala
na článok 6 ods. 1 smernice 93/13/EHS, podľa ktorého členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky
použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich

vnútroštátnehoprávanebolizáväznéprespotrebiteľaaabyzmluvabolapodľatýchtopodmienoknaďalej
záväzná pre strany ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok. Žalobkyňa následne
citovala časti viacerých rozhodnutí Súdneho dvora EÚ, v ktorých sa poukazuje na nerovnováhu v rámci
kontraktácie na úkor spotrebiteľa a zdôvodňuje sa ex offo ochrana spotrebiteľa. Prvostupňový súd vpredmetnej veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne a oboznámením listinných dôkazov, pričom
boli oboznámené: žaloba, dohoda o zrážkach zo mzdy a iných príjmov zo dňa 3.2.2012, zmenka s
označením 802001037, žiadosť o zrážky zo mzdy zo dňa 28.12.2012, vyjadrenie žalovaného zo dňa

12.6.2014, vyjadrenie žalobkyne zo dňa 1.7.2014, zmluva o úvere zo dňa 3.2.2012, ako aj ostatný
obsah spisu a zistil, že účastníci uzavreli dňa 3.2.2012 úverovú zmluvu, ktorá iba obsahuje sumu
úveru 1.000 EUR, záväzok dlžníka vrátiť túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok 520 EUR, t.j. spolu
zaplatiť sumu 1.520 EUR v 4 mesačných splátkach po 380 EUR, počnúc dňom 14.3.2012. Zároveň v
uvedený deň bola uzavretá dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov, na základe ktorej žalobkyňa

ako dlžník súhlasila s uspokojením pohľadávky veriteľa vykonaním pravidelných mesačných zrážok
prostredníctvom svojho zamestnávateľa (ZUŠ Lipany) v sume 380 EUR mesačne, pričom ako variabilný
symbol je v dohode uvedené číslo úverovej zmluvy. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané,
že účastníci konania uzatvorili dňa 24.5.2012 úverovú zmluvu a dohodu o zrážkach zo mzdy a z iných
príjmov v zmysle ust. § 551 Občianskeho zákonníka, na základe ktorej žalobkyňa súhlasila, aby jej
boli vykonávané zrážky zo mzdy vo výške mesačnej splátky 380 EUR. Predmetnou dohodou žalobkyňa

ako dlžníčka súhlasila, že veriteľ je oprávnený túto dohodu predložiť zamestnávateľovi kedykoľvek
v priebehu platnosti zmluvy. Zároveň bolo preukázané, že zmluva (rovnako aj dohoda) uzatvorená
medzi žalobkyňou a žalovaným je tzv. štandardnou alebo formulárovou zmluvou a ide o zmluvu
spotrebiteľskú v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Z výsluchu žalobkyne vyplynulo,
že dohodu o zrážkach zo mzdy v zmysle ust. § 551 a nasl. Občianskeho zákonníka bola žalobkyňa

ako spotrebiteľ nútená podpísať spolu s úverovou zmluvou. Uzatvorením takejto dohody o zrážkach
zo mzdy je spotrebiteľ nútený kedykoľvek počas platnosti zmluvy strpieť vykonávanie zrážok zo mzdy
na úhradu pohľadávky veriteľa vyčíslenej zamestnávateľovi bez súdnej kontroly nárokov uplatnených
veriteľom na základe neprijateľných klauzúl, resp. bez možnosti spotrebiteľa zamedziť ich vykonávanie v
rozsahu uplatnenom z neprijateľných zmluvných podmienok. Podľa ustálenej judikatúry systém ochrany

spotrebiteľov zavedený smernicou Rady 93/13/EHS o nekalých zmluvných podmienkach vychádza z
myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom
postavení, pokiaľ ide o vyjednávajúcu silu ako aj
úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom
bez toho, aby mohol ovplyvniť ich obsah. Taktiež súd zdôraznil, že súdna kontrola štandardných zmlúv je

postavenánaabsolútnejneplatnostineprijateľnýchklauzúl,rozhodujúcetedaje,žeproblémovázmluvná
podmienka v spotrebiteľskej zmluve je objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa. Úverovou zmluvou
zo dňa 3.2.2012 sa žalobkyňa poskytnutý úver vo výške 1.000 EUR zaviazala vrátiť v celkovej výške
1.520 EUR, čo predstavuje ročnú úrokovú sadzbu (p.a.) 156 %, keďže žalobkyňa mala úver splatiť v 4
mesačných splátkach po 380 EUR, pričom priemerná úroková sadzba pri úveroch splatných do jedného

roka bola v čase uzavretia zmluvy 14,1 % ročne. Ak ide o uvedenú zmluvnú odplatu za poskytnutie
úveru, táto zjavne vybočuje z rámca akéhokoľvek úverovania, ktorá by bola akceptovateľná z hľadiska
dobrých mravov a nie je dôvod na iné ako na úžerné označenie takýchto úrokov. Výška úrokovej sadzby
skoro 11-násobne prevyšuje priemernú úrokovú sadzbu za spotrebné úvery poskytované bankami v
čase uzatvorenia zmluvy, čo je v rozpore s ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka resp. v rozpore s

dobrými mravmi (§ 3 Občianskeho zákonníka) a z uvedeného dôvodu ich neprimeraná výška je väčšinou
spoločnosti neuznávaná a hodnotená ako odporujúca dobrým mravom a z uvedeného dôvodu v zmysle
ust. § 39 Občianskeho zákonníka je úverová zmluva v časti úrokov neplatná. V tejto súvislosti súd
poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 5Cdo26/2011, v zmysle ktorého
pokiaľ ide o neplatnosť úrokov, tieto sú neplatné v plnom rozsahu a v danom prípade ich nie je možné

modifikovať. Súd v prejednávanej veci poukázal aj na závery Komisie na posudzovanie podmienok
v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík predávajúcich zriadenej pri Ministerstve
spravodlivosti Slovenskej republiky, zo dňa 21.1.2011 pod č. 8636/2010-110.98,113,179, ktorými v bode
9 Komisia dospela k záveru, že dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená podľa § 551 Občianskeho
zákonníka je zmluvnou podmienkou spôsobujúcou hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v

neprospech spotrebiteľa a je v rozpore s ust. § 53 Občianskeho zákonníka, keďže spotrebiteľ je už v
čase vzniku právneho vzťahu nútený uzatvoriť dohodu o zrážkach zo mzdy. Výkon zrážok zo mzdy je
pritom súkromným procesom, ktorý nepodlieha nijakej autorizácií a verifikácii primeranosti a spotrebiteľ
môže byť vystavený neprimeranému konaniu zo strany dodávateľa. Z uvedeného dôvodu ide preto
o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Ďalej súd poukázal na skutočnosť, že je nepochybné, že sa v

danom prípade jedná o štandardnú spotrebiteľskú zmluvu, ktorá musí obsahovať zákonné obligatórne
náležitosti v súlade so zákonom č. 129/2010 Z. z., pričom je nesporné, že žalovaný takýmto spôsobom
obchádza zákon a z tohto dôvodu je táto zmluva neplatná na základe § 39 Občianskeho zákonníka a
keďže je neplatný základný právny vzťah, teda úverová zmluva, nemôže byť platný ani zabezpečovacíinštitút, teda dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov, ktorá má akcesorický charakter k základnej
(úverovej) zmluve. Súd v tejto súvislosti poukázal na to, že dôsledok neplatnosti zmluvy je ten, že
zmluvné strany si majú vrátiť to, čo si navzájom plnili, pričom totožný záver by vyplynul aj zo skutočnosti,

že zmluva neobsahuje obligatórne náležitosti (napr. úroková sadzba, RPMN, priemerná RPMN, konečná
splatnosť úveru), čo predstavuje iba základné obligatórne náležitosti v súlade so zákonom č. 129/2010
Z. z. v platnom znení a z týchto dôvodov by bol úver bezúročný a bezpoplatkový, pričom dohoda o
zrážkach zo mzdy, ktorá sa nevzťahuje len na istinu úveru, je preto v rozpore so zákonom (§ 39 OZ),
keďže zabezpečuje aj neexistujúcu pohľadávku a preto by bola aj z tohto dôvodu neplatná. Súd zároveň

poukázal na argumentáciu žalobkyne v súvislosti s ustanovením § 5a zákona č. 250/2007 Z. z., pričom
uviedol, že aj keď bola dohoda o zrážkach
zo mzdy uzavretá vo forme osobitnej listiny, z výsluchu žalobkyne vyplynulo, že táto nebola žiadnym
spôsobom poučená o dôsledkoch uzavretia tejto dohody a ani nemala možnosť odmietnuť ju, preto
je dohoda neplatná aj z dôvodu rozporu s týmto ustanovením zákona. Z výsluchu žalobkyne zároveň
vyplynulo, že táto nemala skutočnú vôľu uzavrieť dohodu o zrážkach zo mzdy, preto u nej zároveň

absentuje zhoda jej vôle s prejavom pri tomto právnom úkone a pre nedostatok vážnosti v zmysle § 37
ods. 1 OZ je napadnutá dohoda, podľa názoru súdu, aj z tohto dôvodu, absolútne neplatným právnym
úkonom. Vzhľadom na uvedené preto súd žalobe vyhovel a určil, že dohoda o zrážkach zo mzdy a z
iných príjmov uzavretá medzi účastníkmi dňa 3.2.2012 je neplatná, pričom pokiaľ žalovaný poukazoval
na nedostatok naliehavého právneho záujmu z dôvodu, že žalobkyni neboli vykonávané zrážky zo

mzdy, súd poukázal na to, že žalovaný listom zo dňa 28.12.2012 požiadal zamestnávateľa žalobkyne
o vykonávanie zrážok zo mzdy a iba samotná skutočnosť, že k vykonaniu zrážok nedošlo, nesvedčí o
tom, že by nebol daný naliehavý právny záujem na určení neplatnosti dohody, a to aj s poukazom na
to, že žalovaný na základe dohody o zrážkach zabezpečil sumu 1.000 EUR, ktorú navýšil o „príslušný
poplatok“ 520 EUR, pričom v dohode o zrážkach zo mzdy síce uviedol ako variabilný symbol č. úverovej

zmluvy, avšak žiadnym iným spôsobom nešpecifikoval záväzok žalobkyne, ktorý mal byť zabezpečený
touto dohodou, navyše v dohode uvádza, že sa má jednať o zabezpečenie zmenky, ktorá však nie je
konkrétne špecifikovaná v rámci tejto dohody a v tomto ohľade postráda aj náležitosť určitosti právneho
úkonu v zmysle § 37 Občianskeho zákonníka, čo má taktiež za následok neplatnosť právneho úkonu. O
trovách konania súd rozhodol na základe ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnej žalobkyni priznal

náhradu trov konania za tieto úkony právnej služby: prevzatie a príprava zastúpenia, žaloba, návrh na
predbežné opatrenie, vyjadrenie k odvolaniu žalovaného, účasť na pojednávaní dňa 25.9.2015 a účasť
na pojednávaní dňa 6.11.2015, prvé dva úkony po 61,87 EUR + režijný paušál 2 x 8,04 EUR, ďalšie
dva úkony po 30,94 EUR + režijný paušál 2 x 8,04 EUR a posledné dva úkony po 64,54 EUR + režijný
paušál 2 x 8,39 EUR. Odmena právneho zástupcu žalobkyne spolu 363,64 EUR. Súd taktiež priznal

právnemu zástupcovi žalobkyne náhradu za cestovné výdavky za účasť na pojednávaní dňa 25.9.2015
v sume 9,78 EUR (Svidník - Prešov a späť, 120 km pri priemernej spotrebe 5 l/100 km a cene nafty
1,229 EUR/1liter, základná sadzba za 1 km jazdy 0,183 EUR x 120 km). Súd priznal cestovné náklady
vo výške 9,78 EUR z dôvodu, že právny zástupca si účtoval iba tretinu sumy cestovného. Cestovné
výdavky za účasť na pojednávaní dňa 6.11.2015 súd priznal v sume 14,70 EUR (Svidník - Prešov a

späť, 120 km pri priemernej spotrebe 5 l/100 km a cene nafty 1,239 EUR/1liter, základná sadzba za 1
km jazdy 0,183 EUR x 120 km). Súd priznal cestovné náklady vo výške 14,70 EUR z dôvodu, že právny
zástupca si účtoval iba polovicu sumy cestovného. Súd zároveň priznal náhradu za premeškaný čas
dňa 25.9.2015 za 4 začaté polhodiny 13,98 EUR x 4 = 55,92 EUR, z čoho 1/3 predstavuje 18,64 EUR a
dňa 6.11.2015 taktiež za 4 začaté polhodiny 13,98 EUR x 4 = 55,92 EUR, z čoho 1/2 predstavuje 27,96

EUR. Trovy právneho zastúpenia teda pozostávajú z odmeny za právne služby v sume 363,64 EUR,
cestovného 24,48 EUR a náhrady za stratu času 46,60 EUR, čo predstavuje celkovo sumu 434,72 EUR
+ 20 % DPH = 521,66 EUR.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok v celom rozsahu

zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie poukazujúc na to, že prvostupňový súd
nepreukázal a neodôvodnil žiadne tvrdenia o neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy uzatvorenej medzi
žalobkyňou a žalovaným. Dotknutá zmluva o úvere
nikdy za neplatnú vyhlásená nebola. Zmluva nepredstavuje bezúročný a bez poplatku spotrebiteľský
úver a žalobkyňa nemá status spotrebiteľa. V odvolaní ďalej uviedol, že dohoda o zrážkach zo mzdy

predstavuje samostatný dokument, ktorý predstavuje len jeden zo zabezpečovacích inštitútov, ktorým si
veriteľ zabezpečuje, že jeho pohľadávka bude splnená. Možnosť veriteľa zabezpečiť svoju pohľadávku,
ktorá na spotrebiteľský alebo iný charakter nie je vylúčená. Z napádaného rozsudku nie je zrejmé, že
by žalobkyňa preukázala, že by nebola o následkoch uzatvorenia tejto dohody osobitne poučená. To,že dohoda o zrážkach zo mzdy bola so žalobkyňou individuálne dojednaná, dosvedčuje aj existencia
dodatku k zmluve o úvere, v súvislosti s ktorou bola dohoda uzavretá, a síce dodatok precizujúci
použitie žalovaným poskytnutých peňažných prostriedkov na výkon zamestnania žalobcu. Zároveň

nie je pravdou, že v prípade dohody o zrážkach zo mzdy môže dôjsť k nekontrolovanému konaniu
zo strany veriteľa vzhľadom k tomu, že a/ zákonný predpis (§ 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka)
obsahuje zákonný limit výšky vykonávaných zrážok tým, že zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, ako
by boli v prípade výkonu rozhodnutia, b/ predbežným opatrením súdu možno uložiť aj povinnosť
platiteľa mzdy nevykonávať zarážky podľa účastníkmi dohodnutej dohody o zrážkach zo mzdy, c/

ak by sa stalo, že platiteľ mzdy zrazil dlžníkovi zo mzdy viac, než bol oprávnený a povinný zraziť,
a tieto sumy by poukázal veriteľovi, veriteľ by sa na úkor dlžníka bezdôvodne obohatil, a preto by
musel tieto sumy vrátiť. Ak zákonodarca podľa § 53 ods. 7 Občianskeho zákonníka zakázal použitie
jedného zabezpečovacieho prostriedku v spotrebiteľských vzťahoch (zabezpečovací prevod práva k
nehnuteľnosti) a pri ostatných mlčí, použitím výkladu a contrario je zrejmé, že ostatné zabezpečovacie
prostriedky sú v spotrebiteľských vzťahoch právne povolené (vrátane dohody o zrážkach zo mzdy).

Výkladom a contrario možno vyvodiť, že dohoda o zrážkach zo mzdy ako forma zabezpečenia je pre
spotrebiteľskéúveryprípustná.Odvolateľnamietal,žežalobkyňanepreukázalanaliehavýprávnyzáujem
na určení neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy a nestotožňuje sa ani s rozhodnutím súdu o náhrade
trov konania.

Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním,
ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust. § 212 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho
pojednávania v súlade s ust. § 214 ods. 1,2 O.s.p. s tým, že oznámenie o mieste a čase verejného
vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní
vopred a dospel k záveru, že rozsudok prvostupňového súdu je vo výroku vecne správny (§ 219 ods.

1 O.s.p.).

Odvolací súd poukazuje na správne skutkové zistenia zo strany prvostupňového súdu a za správny
považuje aj ním prijatý právny názor o neplatnosti predmetnej úverovej zmluvy v celom rozsahu pre
rozpor s viacerými ustanoveniami zákona a s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka

(ďalej aj „OZ“). Odvolací súd si osvojuje tento záver a na zdôraznenie vecnej správnosti a v súvislosti
s odvolacími dôvodmi dopĺňa:

Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov bola medzi účastníkmi konania uzavretá dňa 3.2.2012 za
účelom zabezpečenia pohľadávky žalovaného vyplývajúcej zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa

zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.

Dohoda o zrážkach zo mzdy je formulár, ktorého znenie bolo vopred pripravené zo strany žalovaného
veriteľa. Žalovaný požiadal zamestnávateľa žalobkyne (Základná škola
umelecká Lipany) o vykonávanie zrážok zo mzdy, hoci neexistuje žiadne súdne rozhodnutie, ktoré by

jej ukladalo povinnosť plniť. Žalovanému sporná dohoda umožňuje bez súdnej kontroly mimosúdne
siahnuť na majetok dlžníka za poplatok za poskytnutie úveru, u ktorého nie je známe žiadne také plnenie
pre spotrebiteľa, ktoré by bolo pre neho potrebným. Evidentne ide o poplatok, ktorý je v prevažnej miere
v záujme dodávateľa (porov. rozsudok BGH z 13. mája 2014 - XI ZR 405/12).

Nie je sporné, že ide o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 Občianskeho zákonníka. Tou sa rozumie každá
zmluva medzi dodávateľom a spotrebiteľom (§ 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Žalovaný podľa
údajov obchodného registra poskytuje úvery a pôžičky z vlastných zdrojov nebankovým spôsobom a
žalobkyňa nesledovala použiť úverové prostriedky na obchodnú alebo inú podnikateľskú činnosť.

Spotrebiteľ má právo, aby jeho právne postavenie nebolo spochybňované trvajúcou existenciou
neprijateľnej zmluvnej podmienky v právnom vzťahu k dodávateľovi a v tomto slova zmysle je
nerozhodné, či dochádza aj k uplatneniu práv na plnenie, alebo či sa spotrebiteľ obráti priamo na súd
so zreteľom na zabezpečenie stavu právnej istoty v tom slova zmysle, aby nebol obťažovaný hrozbou
aplikácie takejto dohody o zrážkach zo mzdy, ktorej neplatnosť nikto neurčil.

Podľa ustálenej judikatúry vychádza systém ochrany zavedený Smernicou 93/13/EHS z myšlienky, že
spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení,
pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu napodmienky vopred pripravené predajcom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah (rozsudky Súdneho
dvora Európskej únie z 27. júna 2000, Océano Grupo Editorial a Salvat Editores, C-240/98 až C-244/98,
Zb. s. I-4941, bod 25, a z 26. októbra 2006, Mostaza Claro, C-168/05, Zb. s. I-10421, bod 25, ako aj

uznesenie Pohotovosť, bod 37).

S cieľom zabezpečiť úroveň ochrany v súlade s uvedenou smernicou Súdny dvor viackrát zdôraznil,
že tento nerovný stav môže byť kompenzovaný iba aktívnym postupom nezávislým od samotných
zmluvných strán (rozsudky Súdneho dvora Európskej únie Océano Grupo Editorial a Salvat Editores,

bod 27; Mostaza Claro, bod 26; Asturcom Telecomunicaciones, bod 31, ako aj uznesenie Pohotovosť,
bod 39).

V tejto súvislosti možnosť súdu skúmať nekalú povahu podmienky aj bez návrhu predstavuje vhodný
prostriedok na dosiahnutie výsledku stanoveného v článku 6 Smernice 93/13/EHS, teda zabránenie
tomu, aby bol jednotlivý spotrebiteľ viazaný nekalou podmienkou a zároveň na dosiahnutie cieľa

stanoveného v čl. 7 tejto smernice, pretože takéto preskúmanie môže mať odradzujúci účinok smerujúci
k ukončeniu používania nekalých podmienok v zmluvách uzavretých so spotrebiteľmi zo strany
predajcov alebo dodávateľov (rozsudky Súdneho dvora Európskej únie z 21. novembra 2002, Cofidis,
C-473/00, Zb. s. I-10875, bod 32, a Mostaza Claro, už citovaný, bod 27, ako aj uznesenie Pohotovosť,
bod 41).

V bode 26 už citovaného rozsudku Océano Grupo Editorial a Salvat Editores Súdny dvor rozhodol, že
účel čl. 6 Smernice 93/13, ktorý členským štátom ukladá zabezpečiť, aby
nekalé podmienky neboli pre spotrebiteľa záväzné, nemožno dosiahnuť, ak je na spotrebiteľovi, aby
sám poukázal na nekalý charakter týchto podmienok. V sporoch, ktorých hodnota je často obmedzená,

môžu náklady na služby advokáta prevyšovať záujem, ktorý je predmetom sporu, čo môže spotrebiteľa
odradiť od toho, aby sa proti uplatneniu nekalých podmienok bránil. Ak je pravdou, že v mnohých
členských štátoch procesné pravidlá jednotlivcom umožňujú, aby sa obhajovali v takých sporoch sami,
existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že najmä z dôvodu svojej nevedomosti spotrebiteľ na nekalý
charakter jemu predložených podmienok nepoukáže. Z toho vyplýva, že účinnú ochranu spotrebiteľa

možno dosiahnuť, len ak sa vnútroštátnemu súdu prizná možnosť posúdiť uvedené podmienky bez
návrhu (rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z 4.10.2007 Max Rampion and Marie-Jeanne Godard
C-429/05, bod 61).

Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva, a to ex offo

súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach
v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť
ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v euronekonformnom procese zrážok zo mzdy,
na základe dohody o zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných
zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad (porov. rozsudok

C-106/77 Simmenthal).

Ak by vnútroštátne právo umožnilo obísť takéto preskúmanie prostredníctvom uzavretia dohody o
zrážkach zo mzdy, išlo by o pozbavenie Smernice 93/13/EHS jej užitočného úžitku.

Na zdôraznenie správnosti tohto záveru odvolací súd poukazuje na znenie písomných pripomienok
Európskej komisie vo veci C-30/12, Valéria Marcinová/POHOTOVOSŤ, s.r.o.:

„Článok 6 smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
samávosvetleefektivityvykladaťvtomzmysle,žebrániuplatňovaniutakejvnútroštátnejprávnejúpravy,

ktorá neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať aj bez návrhu nekalosť zmluvných podmienok v
zmluve o spotrebiteľskom úvere zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy, alebo neumožňuje v tejto
súvislosti vnútroštátneho súdu vydať predbežné opatrenie za účelom pozastavenia vykonávania zrážok
z dlžníkovej mzdy.

Článok 4 a 14 smernice Rady 87/102/EHS z 22. decembra 1986 o aproximácii zákonom, iných právnych
predpisov a správnych opatrení členských štátov , ktoré sa týkajú efektivity v tom zmysle, že bránia
uplatneniu takej vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať aj
bez návrhu súlad zmluvy o spotrebiteľskom úvere zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy sustanoveniami preberajúcimi do vnútroštátneho právneho poriadku článok 4 uvedenej smernice alebo
neumožňuje v tejto súvislosti vnútroštátnemu súdu vydať predbežné opatrenie za účelom pozastavenia
vykonávania zrážok z dlžníkovej mzdy.“

Podľa § 4 ods.8 zákona č. 250/2007 Z. z., predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi.
Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie
najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo
vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť

ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl,
lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.

Formulácia Dohody o zrážkach zo mzdy sa dostala objektívne do rozporu s požiadavkou na poctivý
obchodný styk a čestnú obchodnú prax. Zákonodarca priznal takémuto konaniu nielen rozpor s

imperatívom dobrých mravov, ale priamo so zákonom. Nič nebráni judikovať dohodu ako neplatnú (§
53 ods.5 OZ), hoci má základ v znení zákona. Dôležité sú okolnosti jej zakotvenia v zmluve a význam
ostatných zmluvných podmienok (Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 7, nekalosť zmluvných
podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená
a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné

podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí; čl.4 smernice Rady 93/13 ES o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách).

Aj iné právne úkony majú základ v zákone a môžu byť za určitých okolností vyhlásené za neplatné
(kúpna zmluva, rozhodcovská doložka a i). Pre záver súdu bolo relevantné, že sporná dohoda vzhľadom

na jej osobitný význam bola vyhotovená z hľadiska podcenenia jej významu zo strany priemerného
spotrebiteľa a umožňuje siahnuť spotrebiteľovi na majetok a vymôcť aj plnenia z poplatkov, ktoré sú
neprijateľné.

Odvolateľ namieta nedostatok naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti dohody o zrážkach

zo mzdy.

Zosamotnéhozákonnéhoustanovenia(najmä§3ods.5zákonač.250/2007Z.z.oochranespotrebiteľa)
vyplýva tento naliehavý právny záujem spotrebiteľa na takomto určení neplatnosti neprijateľnej zmluvnej
podmienky a vyslovenia jej neplatnosti.

„Naliehavý právny záujem je daný, nakoľko len určovacou žalobou sa môže odstrániť stav neistoty,
v ktorom sa žalobca nachádza, pretože len deklarovaným vyslovením neplatnosti predmetnej dohody
môže následne argumentovať vo vzťahu ku svojmu zamestnávateľovi, aby ďalej neprevádzal zrážky z
jehomzdy.Navyše,určovanieneplatnostipredmetnejdohodysaodvíjaodposúdenianeprijateľnostitejto

dohody ako zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve, na ktorom určení vyplýva naliehavý právny
záujempriamozozákona.Právežalobcaajehomajetkovásférajevohrozeníneprimeranejvýškyzrážok
zo mzdy, ktorých konečnú výšku určuje žalovaná svojím jednostranným rozhodnutím. V konaní pred
súdom by mohla byť pohľadávka vyčíslená v zákonnej výške, čo sa žalovaná snaží touto dohodou obísť,
apretojenamiesteprávetátourčovaciažaloba.Vopačnomprípadežalovanávýškusvojhonároku,ktorú

si takto môže sama určovať, nebude mať potrebu nijako revidovať. Žalobca v postavení spotrebiteľa má
zákonné právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vyplývajúce
z § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z., z čoho taktiež naliehavý právny záujem na požadovanom určení
vyplýva. Tento výklad je v súlade s judikatúrou Európskeho súdneho dvora, ktorej
charakteristickou črtou je ochrana spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany“ (porovnaj rozsudok

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 18.11.2015 sp. zn. 8 Cdo 483/2014).

Odvolací súd sa stotožňuje so súdom prvého stupňa, ktorý v otázke náhrady trov konania podriadil ich
režim ustanoveniu § 142 ods. 1 O.s.p.. Žalobkyňa mala v konaní plný úspech, preto prvostupňový súd
rozhodol správne, keď úspešnej žalobkyni priznal plnú náhradu trov konania.

Vo vzťahu k výpočtu náhrady trov prvostupňovým súdom neboli zo strany odvolateľa podané námietky,
preto odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania nemal dôvod výšku trov určených súdom
prvého stupňa preskúmavať.Odvolací súd vzhľadom k uvedenému napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil (§ 219 ods. 1,2
O.s.p.).

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust.
§ 142 ods. 1 O.s.p.. V odvolacom konaní bol žalovaný neúspešný a žalobkyni žiadne preukázateľné
trovy odvolacieho konania nevznikli. Preto odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania účastníkom
nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák.
č. 757/2004 Z. z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.