Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. jún 2014

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 17C/89/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7114201662
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 06. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Patrícia Miskolczyová
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2014:7114201662.3

Rozhodnutie

Okresný súd Košice I samosudkyňou JUDr. Patríciou Miskolczyovou v právnej veci žalobcu: EOS
KSI Slovensko, s. r. o. so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava IČO:35724803, zastúpeného advokátskou
kanceláriou Tomáš Kušnír, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, proti žalovanému: H. N., D..
X.X.XXXX, N. M. XX, G., R. P. W. W., R.P. Okresného Z. G. L. v konaní o zapl. 188,55 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Žalobca n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 24.15.2014 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného
na zaplatenie dlžnej istiny 188,55 eur, úrokov z omeškania vyčíslených za obdobie od 21.2.2010 do
20.10.2010 vo výške 5,63 eur a ďalej vo výške 9% zo sumy 188,55 eur od 21.10.2010 do zaplatenia.

Taktiež žiadal priznať náhradu trov konania.

Svoj návrh odôvodnil tým, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej podľa § 524 a
nasl. Zákona č. 40/1964 Zb. OZ zo dňa 27.9.2012 medzi postupcom Slovenská sporiteľňa, a. s., a
žalobcom, postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanému. Postupca a žalovaný uzatvorili
dňa 20.10.2005 Zmluvu č. 446600414, ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky postupcu

v znení ich dodatkov (ďalej len VOP). Na základe uvedenej Zmluvy Slovenská sporiteľňa, a. s. poskytla
odporcovi peňažné prostriedky. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania
peňažných prostriedkov, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú upravené
v zmluve a vo VOP. Zmluva obsahuje všetky znaky a spĺňa všetky podstatné náležitosti o úvere podľa
§ 497 až 507 Obchodného zákonníka a zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských. Zmluva o úvere je
podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka tzv. absolútnym obchodnom, a preto právne vzťahy

zo zmluvy o úvere sa spravujú ObZ bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkového vzťahu. V takomto
prípade použitie ustanovení OZ neprichádza do úvahy ani pri posudzovaní otázok premlčania, keďže
všeobecná právna úprava premlčania je obsiahnutá v obchodnom práve, konkrétne v ustanoveniach §
387anasl.ObZ.Toznamená,žeajvotázkepremlčaniajenadanývzťahpotrebnéaplikovaťustanovenia
ObZ. Tento právny názor vyslovil aj Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí dňa 27.3.2013 sp.zn. 6M Cdo
4/2012, ktorým zrušil rozhodnutie Krajského súdu v Prešove. Žalobca poukazuje na skutočnosť, že do

31.12.2007 sa ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách a neprijateľných podmienkach upravených v
§§ 52 až 54 OZ vzťahovali len na kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo a na iné zmluvy upravené v 8. časti OZ,
ako aj na zmluvu podľa § 55 OZ. Zmluva o úvere bola upravená len v ObZ a v zákone o spotrebiteľských
úveroch č. 258/2001 Z.z.. V dôsledku toho sa na účastníkov úverovej zmluvy nevzťahovala povinnosť
uvedená v prechodnom ustanovení § 879f ods. 3 OZ. Novelizovaným ustanovením § 52 ods. 1 OZ sa
nespravujú nároky vzniknuté pred 1.1.2008 a neposudzuje sa ani platnosť právnych úkonov vzniknutých

pred 1.1.2008. To znamená, že pokiaľ pred dňom 1.1.2008 bola uzavretá zmluva o úvere, kde bol dlžník
spotrebiteľom, nie je možné práva a povinnosti vzniknuté pred 1.1.2008 z tejto zmluvy posudzovať podľaust. § 52 až 54 OZ. Ak je účastníkom zmluvného vzťahu spotrebiteľ, je potrebné aplikovať ust. ZoSÚ.
Práva a povinnosti, ktoré nie sú v tomto zákone, tak je potrebné aplikovať ust ObZ. Použitie OZ bolo
do 31.12.2007 prípustné len podľa § 1 ods. 2 ObZ, t. j. v prípadoch, ak niektoré otázky nebolo možné

riešiť podľa ObZ. Právna dovolenosť, či rozpor s dobrými mravmi môžu byť posudzované len podľa
právnych predpisov platných v čase uzavretia zmluvy. K uvedenému zaujal nepriamo právne stanovisko
aj Najvyšší súd SR na strane č. 4 rozsudku sp.zn. 5Obo56/2007 zo dňa 4.6.2008, v ktorého odôvodnení
uviedol: „Keďže uplatnená pohľadávka vyplýva zo zmluvy o úvere, súd prvého stupňa rovnako správne
aplikoval ustanovenia ObZ, keďže v prípade tohto zmluvného typu ide o absolútny obchod, takže nie

je relevantné, že žalovaná nie je podnikateľkou.“ Pohľadávka žalobcu ku dňu postúpenia predmetnej
pohľadávky predstavovala sumu 1.377,38 eur, ktorá pozostávala z istiny 936,44 eur riadneho úroku
162 eur, úroku z omeškania 278,94 eur a ostatného príslušenstva 0 eur v súlade s prílohou k zmluve
o postúpení, kde postupca Slovenská sporiteľňa, a.s. deklaruje, že výška a špecifikácia pohľadávky
uvedenej v predmetnej prílohe je generovaná bankovým systémom a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu
ku dňu postúpenia pohľadávky. Sumu 278,94 eur predstavujúcu úroky z omeškania si žalobca v tomto

konaní neuplatňuje. Podľa Zmluvy postupca poskytol žalovanému úver vo výške 763,46 eur, ktorý mal
byť splácaný v mesačných splátkach vo výške 20,95 eur vždy k 20. dňu v mesiaci. Žalobca si v tomto
konaní uplatňuje splátky úveru splatné od 20.2.2010 do 20.10.2010 v počte 9 a celkovej výške 188,55
eur i zákonné úroky z omeškania v zmysle ust. § 517 ods. 2 OZ počnúc dňom splatnosti každej splátky
úveru samostatne: 9% zo sumy 20,95 eur od 21.2.2010 do 20.10.2010 vo výške 1,24 eur, 9% zo sumy

20,95 eur od 21.3.2010 do 20.10.2010 vo výške 1,10 eur, 9% zo sumy 20,95 eur od 21.4.2010 do
20.10.2010 vo výške 0,94 eur, 9% zo sumy 20,95 eur od 21.5.2010 do 20.10.2010 vo výške 0,79 eur, 9%
zo sumy 20,95 eur od 21.6.2010 do 20.10.2010 vo výške 0,63 eur, 9% zo sumy 20,95 eur od 21.7.2010
do 20.10.2010 vo výške 0,47 eur, 9% zo sumy 20,95 eur od 21.8.2010 do 20.10.2010 vo výške 0,31
eur, 9% zo sumy 20,95 eur od 21.9.2010 do 20.10.2010 vo výške 0,15 eur, 9% zo sumy 188,55 eur od

21.10.2010 do zaplatenia.

V rámci prípravy pojednávania súd vykonal šetrenie za účelom zistenia pobytu žalovaného
prostredníctvom Registra obyvateľov SR, Mestskej evidencie obyvateľstva, Ústrednej evidencie väzňov
ZVJS SR a príslušného OO PZ SR. Napriek vykonanému šetreniu sa súdu nepodarilo zistiť pobyt

žalovaného, preto muj bola v súlade s ustanovením § 29 ods. 2 O.s.p. ustanovená opatrovníčka na
zastupovanie v tomto konaní, ktorá vo svojom vyjadrení k žalobe vzniesla námietku premlčania.

V zmysle § 115a ods. 2 O.s.p. v drobných sporoch nie je potrebné nariaďovať pojednávanie.

Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p. ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1000 eur, od toho
okamihu ide o drobný spor.

Keďže predmet tohto konania nepresahuje sumu 1000 eur, súd v súlade s ust. § 115a ods. 2, § 200ea
ods. 1 O.s.p. rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania a rozsudok verejne vyhlásil dňa 17.6.2014.

Miesto a čas vyhlásenia rozsudku boli oznámené na úradnej tabuli súdu od 11.6.2014, t.j. v súlade s
ust. § 156 ods. 3 O.s.p.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom žalobcom predložených listinných
dôkazov a zistil tento skutkový stav:

Slovenská sporiteľňa a.s. a žalovaný uzatvorili dňa 20.10.2005 Zmluvu č. 446600414, ktorej súčasťou sú
Všeobecné obchodné podmienky postupcu v znení ich dodatkov (ďalej len VOP). Na základe uvedenej
ZmluvySlovenskásporiteľňa,a.s.poskytlažalovanémupeňažné prostriedky-úvervovýške763,46eur,
ktorý mal byť splácaný v mesačných splátkach vo výške 20,95 eur vždy k 20. dňu v mesiaci. Žalovaný

neuhradil splátky úveru splatné od 20.2.2010 do 20.10.2010 v počte 9, v celkovej výške 188,55 eur

Slovenská sporiteľňa, a. s., ako postupca uzavrela dňa 27.9.2012 so žalobcom ako postupníkom zmluvu
o postúpení pohľadávok postupcu zo zmluvy č. 446600414 voči žalovanému.

Podľa ust. § 23a ods. 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení zákona č. 616/2004 Z.
z., na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu (§ 52 až 60 Občianskeho
zákonníka v znení neskorších predpisov), sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu.Podľa ust. § 2 ods. 1 písm. a) a b) cit. zákona na účely tohto zákona sa rozumie: spotrebiteľom fyzická
osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre priamu osobnú spotrebu fyzických osôb, najmä
pre seba a pre príslušníkov svojej domácnosti, predávajúcim podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi predáva

výrobky alebo poskytuje služby.

Podľa ust. § 261 ods.6 písm. d/ zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v platnom znení touto
časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zmluvy o úvere.

Podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase
uzavretia zmluvy (ďalej len citovaný zákon), tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania

spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových
nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu
spotrebiteľa.

Podľa ust. § 2 písm. a) cit. zákona na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné

poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej
platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.

Podľa ust. § 2 písm. b) cit. zákona na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere
zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje

poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa ust. § 3 ods. 1 cit. zákona veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje
spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; (§ 2 ods. 2 Obchodného zákonníka) v závislosti od formy
poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. (odkaz na pozn. - § 2 zákona

č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov)

Podľa ust. § 3 ods. 2 cit. zákona spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský
úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 150/2004 Z. z., spotrebiteľskými
zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto
zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane
spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na
uzavretie zmluvy.

Podľa ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 150/2004 Z. z., dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti.

Podľa ust. § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 150/2004 Z. z., spotrebiteľom je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
inej podnikateľskej činnosti.

Podľa§54ods.1cit.zákonazmluvnépodmienkyupravenéspotrebiteľskouzmluvousanemôžuodchýliť

od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,
ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v platnom znení orgán rozhodujúci o
nárokochzospotrebiteľskejzmluvyprihliadaajbeznávrhunanemožnosťuplatneniapráva,naoslabenie

nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.Podľa § 121 ods. 3 cit. zákona príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z
omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

Podľa us. § 524 ods. 1 cit. zákona veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť
písomnou zmluvou inému.

Podľa ust. § 524 ods. 2 cit. zákona s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky
práva s ňou spojené.

Podľa § 100 ods. 1 cit. zákona právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej
(§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 cit. zákona pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná

a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 103 OZ ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých
splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh
(§ 565 ), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti

nesplnenej splátky.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že Slovenská sporiteľňa a.s. a žalovaný uzatvorili dňa
20.10.2005 Zmluvu č. 446600414, na základe ktorej Slovenská sporiteľňa, a. s. poskytla žalovanému
úver vo výške 763,46 eur, ktorý mal byť splácaný v mesačných splátkach vo výške 20,95 eur vždy

k 20. dňu v mesiaci. Žalovaný neuhradil splátky úveru splatné od 20.2.2010 do 20.10.2010 v počte
9, v celkovej výške 188,55 eur. Predmetnú pohľadávku Slovenská sporiteľňa, a. s., zmluvou zo dňa
27.9.2012 postúpila na žalobcu.

Nakoľko opatrovníčka žalovaného vzniesla námietku premlčania a podľa § 5b zákona o ochrane

spotrebiteľa v platnom znení orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez
návrhu na premlčanie, súd sa preskúmal, či uplatnený nárok žalobcu nie je premlčaný. Žalobca v návrhu
poukazoval na skutočnosť, že zmluva o úvere je absolútny obchod a že sa teda vzťahy ňou založené
majú spravovať Obchodným zákonníkom. V konaní nebolo sporné, že predmetná zmluva č. 446600414
je zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Podľa ust. § 3 ods. 1 a 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských

úveroch veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci
svojho podnikania a spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný
účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Spotrebiteľskou zmluvou (čo je širší pojem
ako zmluva o spotrebiteľskom úvere) podľa súčasnej definície OZ je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a

plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti
a spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Aj keď v čase uzavretia zmluvy
bola definícia spotrebiteľských zmlúv v OZ v znení, že sú nimi kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo
iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami

sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť
obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Súd je v danom prípade toho
názoru, že uvedená zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania je typickou spotrebiteľskou zmluvou
vzhľadom na právnu povahu účastníkov konania, kde žalovaná vystupuje ako spotrebiteľ vo vzťahu ku
službe t. j. úveru, ktorý využíva na uspokojovanie svojich osobných potrieb, a žalobca vystupuje ako

podnikateľ poskytujúci uvedenú službu, teda v zmysle zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa.
Aj keď podrobnejšia právna úprava spotrebiteľských zmlúv bola uvedená do Občianskeho zákonníka až
úpravou účinnou od 1.4.2004 (zákonom č. 150/2004 Z. z.) a to so spätnou účinnosťou na spotrebiteľské
vzťahy skôr uzatvorené (čo vyplýva z ust. § 879f OZ), jej cieľom bolo zabezpečiť harmonizáciu
slovenského zmluvného práva s Európskym spotrebiteľským právom resp. s aquis communautaire

dosiahnutého v tejto oblasti, a to hlavne z dôvodu zosúladenia s nepriamymi účinkami Smernice
Rady 93/13/EHS zo dňa 05. 04. 1993 o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
Túto smernicu je nevyhnutné podľa názoru súdu využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam
právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. Súd dospel k záveru, že medziúčastníkmi konania došlo k uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy (samotný žalobca ju definuje ako zmluvu o
spotrebiteľskom úvere) vzhľadom na jej predmet a povahu a bez ohľadu na určenie typov zmlúv, ktoré
podľa§52Obč.zák.vznenízák.č.150/2004Z.z.majúpovahuspotrebiteľskýchzmlúv,ktorévymedzenie

nebolo v súlade s nepriamymi účinkami smerníc európskeho spoločenstva týkajúce sa spotrebiteľských
vzťahov, pričom až následnou zmenou ust. § 52 Obč. zák., že spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom, účinnou od 1.1.2008,
došlo v súlade s nadnárodnou právnou úpravou k vymedzeniu spotrebiteľských zmlúv bez ohľadu na
právnu formu, ak sa uzatvárajú medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Z ust. § 54 ods. 1 Občianskeho

zákonníka vyplýva jednoznačne záver o tom, že práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy
sa nemôžu odchýliť od Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa, pričom 4-ročná premlčacia
lehota podľa obchodného zákonníka je v danom prípade pre žalovaného - spotrebiteľa v neprospech
oproti všeobecnej premlčacej lehoty podľa Občianskeho zákonníka. Aj vzhľadom na to bol novelou č.
102/2014 Z.z., účinnou od 13.6.2014, § 52 ods. 2 OZ doplnený vetou: „Na všetky právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by

sa inak mali použiť normy obchodného práva.“ Na vzťahy založené spotrebiteľskou zmluvou sú normy
obchodného práva (vrátane všeobecnej úpravy úveru) použiteľnými len vtedy, ak neodporujú úprave
majúcej tu z povahy veci prednosť, teda úprave spotrebiteľských vzťahov v Občianskom zákonníku a
predpisoch vydaných na jeho vykonanie. Medzi troma zákonmi prichádzajúcimi tu do úvahy (1. ZoSÚ, 2.
OZ a 3. Obch.Z) tak panuje ten pomer, že primárne sa použije predpis špeciálny (ZoSÚ) a ak tento určitú

otázku neupravuje, resp. tak nečiní úplne, nastupuje po ňom úprava spotrebiteľského práva v širšom
slova zmysle a na jej základe OZ nielen ako doplnková právna úprava, ale aj ako korektív pre prípadné
ďalšie použitie noriem práva obchodného (čo v praxi znamená, že Obch.Z sa môže uplatniť len tam, kde
nenarazí na obmedzenia v Občianskom zákonníku a vo vykonávacích predpisoch k nemu.

Vzhľadom na vyššie uvedené na daný prípad súd aplikoval všeobecnú trojročnú premlčaciu lehotu podľa
§ 101 Občianskeho zákonníka. Tá začala plynúť u jednotlivých splátok dňom nasledujúcim po dni ich
splatnosti, t.j. dňom 21.2.2010, 21.3.2010, 21.4.2010, 21.5.2010, 21.6.2010, 21.7.2010, 21.8.2010,
21.9.2010 a 21.10.2010 a ešte pred podaním žaloby - dňa 24.1.2014 - uplynula (u poslednej splátky
dňom 21.10.2013). Súd na premlčanie nároku musel prihliadnuť a nemohol žalobcovi premlčané právo

na zaplatenie istiny s príslušenstvom (ako vedľajším záväzkom, ktorý čo do svojho trvania závisí od
trvania hlavného záväzku) priznať a žalobu zamietol.

Podľa § 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd
na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada

trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto
rozhodnutia.

Podľa ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníkovi, ktorý mal vo veci
plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti

účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že neúspešný žalobca nemá právo
na náhradu trov konania. Žalovaná nežiadala rozhodnúť o povinnosti nahradiť jej trovy konania, preto
súd o jej trovách nerozhodoval.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I, do 15
dní odo dňa doručenia rozhodnutia, v dvoch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 2, 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 O.s.p.)