Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 10. apríl 2015

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 13C/622/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4212220226
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Garaj

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2015:4212220226.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky samosudcom Mgr. Petrom Garajom v právnej veci navrhovateľa:

POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35807598, zast. Fridrich Paľko, s.r.o., Bratislava,
Grősslingova 4, IČO: 36864421, proti odporcovi: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR,
Bratislava, Župné námestie 13, o náhradu škody, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Odporcovi súd n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa svojím návrhom voči odporcovi domáhal náhrady majetkovej škody v sume 125 € a
nemajetkovej ujmy v sume 296,88 €, ktorá škoda mu mala vzniknúť v dôsledku nesprávneho úradného

postupu Okresného súdu Komárno v súdnej veci 4 Er 89/2011 tým, že súd o návrhu súdneho exekútora
na vydanie poverenia rozhodol v rozpore so zákonom ( ktorý mu ustanovuje povinnosť rozhodnúť
o nej v lehote 15 dní od podania návrhu na začatie exekúcie na súd ) až po 161 dňoch, pričom
navrhovateľ počas tejto doby vynaložil ako hotové výdavky, ktoré by neboli vznikli nebyť nesústredenej
činnosti exekučného súdu a nemajetkovú ujmu si uplatnil ako primeranú náhradu za vnútorné zásahy
do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie práv, stratu
legitímnych očakávaní, stratu dôvery v právo a spravodlivé riešenie veci a vyvolanie rizík ohrozujúcich

konečné vymoženie pohľadávky, ku ktorým došlo v priamej súvislosti s nesprávnym úradným postupom
súdu. Navrhovateľ tiež namietal, že tým, že exekučný súd včas nevydal rozhodnutie o vydaní ( alebo
nevydaní ) poverenia na vykonanie exekúcie, bol navrhovateľ ukrátený na jeho právach a vznikla mu
majetková škoda tým, že navrhovateľ si svoju oprávnenú pohľadávku nemohol vymôcť včas, prípadne
vôbec.

Odporca s návrhom nesúhlasil a uviedol, že ho považuje za nedôvodný, pretože pokiaľ je exekučným

titulom rozhodcovský rozsudok, neplatí lehota 15 dní na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie
( tak ako v tomto prípade ) a ani v prípade, že je návrh na vykonanie exekúcie zamietnutý, táto lehota
neplatí a tiež neboli preukázané žiadne prieťahy v danom súdnom konaní. Taktiež po procesnej stránke
odporca namietal, že navrhovateľ prenáša celé dôkazné bremeno na súd napriek tomu, že sám má ako
navrhovateľ dôkaznú povinnosť, navrhovateľ nepredložil žiaden dôkaz o tom, že by bola nejaká škoda
vôbec vznikla, neoznačil ani len číslo súdneho konania, v ktorom vzniknúť mala ( čo bolo aj jedným
z dôvodov, pre ktoré bola zamietnutá sťažnosť navrhovateľa na ÚS SR, navrhovateľ taktiež neuvádza

na základe akého právneho titulu si svoj nárok uplatňuje a tiež namietal, že navrhovateľ svoj návrh
podal predčasne, pred uplynutím lehoty na predbežné prerokovanie tohto nároku odporcom. Nakoniec
odporca vzniesol námietku premlčania nároku navrhovateľ na náhradu škody, pretože podľa § 19 ods.
1 zákona č. 514/03 Zb. sa právo na náhradu škody premlčí za 3 roky odo dňa kedy sa poškodený oškode dozvedel, teda právo sa premlčalo 3 roky po uplynutí 15-dňovej lehoty na vydanie poverenia na
vykonanie exekúcie. Namietal tiež výšku uplatneného nároku, ktorý navrhovateľ nijako nepreukázal a
tiež to, že absentuje priama príčinná súvislosť medzi prípadne navrhovateľovi spôsobenou škodou a

činnosťou súdu.

Okresný súd Nové Zámky svojím rozsudkom 13 C 622/2012-45 zo 17.1.2014 návrh navrhovateľa
zamietol ako nedôvodný, keď konštatoval, že navrhovateľ jednak nepreukázal vznik žiadnej škody a
jednak vyslovil právny názor, že 15-dňová lehota uvedená v § 44 ods. 2 ExP sa vzťahuje len na prípad,

že exekučný súd vyhovie žiadosti súdneho exekútora a vydá na základe nej poverenie na vykonanie
exekúcie, k čomu však v uvedenej veci nedošlo, nakoľko exekučný súd žiadosť súdneho exekútora
zamietol a exekúciu následne zastavil a na tento prípad sa 15-dňová lehota nevzťahuje.

Krajský súd Nitra svojím uznesením 9Co 410/2014-59 z 22.1.2015 zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a
uviedol, že navrhovateľovi bola postupom súdu prvého stupňa odňatá možnosť konať pred súdom, keď

vec právne posúdil podľa zákona č. 514/03 Zb. v znení účinnom po 1.1.2013 ( hoci exekučné konanie
Okresného súdu Komárno, ktoré je predmetom konania, začalo pred novelou účinnou od 1.1.2013 ),
navyše súd prvého stupňa ani necitoval ustanovenie § 44 ods. 2 ExP, podľa ktorého rozhodoval a zákon
č. 514/03 Zb. citoval bez toho, aby uviedol, v ktorom znení ho cituje.

Na pojednávanie sa účastníci konania nedostavili, doručenie predvolania mali riadne a včas vykázané,
svoju neúčasť ospravedlnili, právny zástupca navrhovateľa uviedol, že nesúhlasí s pojednávaním v jeho
neprítomnosti a žiada pojednávanie odročiť, pretože podal návrh na prerušenie konania, o ktorom súd
doteraz nerozhodol, hoci tak mal urobiť a rozhodnutie vyhotoviť písomne a preto je nutné pojednávanie
odročiť. Odporca pojednávanie odročiť nežiadal.

Súd podľa § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v neprítomnosti účastníkov, pretože nevzhliadol žiaden dôvod
na odročenie pojednávania, nakoľko návrh navrhovateľa na prerušenie konania konania bol podaný
len e-mailovým podaním, ktoré nebolo v lehote 3 dní doplnené písomne a preto naň súd neprihliadol
( poukaz na § 42 ods. 1 veta tretia a štvrtá O.s.p. ).

Súd vykonal dokazovanie oboznámením ku spisu pripojených dokladov a správ a zistil tento skutkový
a právny stav:

Z exekučného spisu Okresného súdu Komárno 4 Er 89/2011 súd zistil, že žiadosť súdneho exekútora

na vydanie poverenia na začatie exekúcie podal na základe návrhu oprávneného súdny exekútor na
Okresnom súde Komárno dňa 20.1.2011 a tiež to, že túto žiadosť súdneho exekútora súd uznesením zo
dňa 9.3.2011 zamietol ( právoplatne dňom 24.5.2011 ) a následne exekúciu uznesením zo dňa 28.7.2011
zastavil. Rozhodnutie o zastavení exekúcie nadobudlo právoplatnosť dňa 23.8.2011.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/03 Zb. ( v znení účinnom do 31.12.2012 ) štát zodpovedá za podmienok
ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej
časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím,
zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení
alebo rozhodnutím o väzbe, d) neprávnym úradným postupom.

Podľa § 9 ods. 1, 2 zákona č. 514/03 Zb. ( v znení účinnom do 31.12.2012 ) štát zodpovedá
za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj
porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej
lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný

nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb. Právo na náhradu
škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takýmto postupom spôsobená
škoda ( § 9 ods. 2 ).

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Zb. ( v znení účinnom do 31.12.2012 ) nárok na náhradu škody

spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením
osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj
nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežneprerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len
"žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa § 17 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Zb. ( v znení účinnom do 31.12.2012 ) uhrádza sa
skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. V prípade, ak iba samotné
konštatovanie porušenia práva nie je dostatočný zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú
nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v
peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa § 44 ods. 2 ExP súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na
vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od
doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o
exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného

titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti
tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

V nadväznosti na čl. 46 Ústavy SR a čl. 36 ods. 3, 4 Listiny základných práv a slobôd ( zák.
č. 23/1991 Zb. ) je zákon č. 514/03 Zb. osobitným zákonom, ktorý upravuje podmienky a spôsob

náhrady škody, ktorá vznikla pri výkone verejnej moci. Na to, aby štát zodpovedal za škodu spôsobenú
orgánom vykonávajúcim verejnú moc, musia byť splnené podmienky zodpovednosti za škodu podľa
tohto zákona. Základnou podmienkou je, aby škoda bola spôsobené pri výkone verejnej moci orgánom,
ktorý vykonáva verejnú moc niektorým zo spôsobov v zákone špecifikovaných, druhým predpokladom
je vznik škody alebo nemajetkovej ujmy a tretím predpokladom je aby medzi nimi bola príčinná

súvislosť. Dôkazné bremeno na preukázanie splnenia týchto predpokladov znáša poškodený a ak
preukáže ich splnenie, štát sa svojej zodpovednosti nemôže zbaviť ( § 3 ods. 2 ). I keď zákon
explicitne nedefinuje pojem " nesprávny úradný postup ", za takýto možno považovať porušenie pravidiel
predpísaných právnymi normami pre konanie štátneho orgánu pri jeho činnosti súvisiacej s výkonom
verejnej moci. Rozhodovanie o náhrade škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je závislé od

posúdenia príčinnej súvislosti medzi týmto postupom a vzniknutou škodou ako jedným z rozhodujúcich
predpokladov pre vznik škody. Pôjde najmä o objasnenie príčin, ktoré viedli k určitému výsledku a o
zváženie všetkých príčinných súvislostí. Z hľadiska objektívnej zodpovednosti štátu ide o vzťah príčinnej
súvislosti vtedy, ak škoda vznikla následkom škodovej udalosti, a preto nesprávny postup orgánu štátu
musí byť vždy so vznikom škody vo vzťahu príčiny a následku.

Taktiež v spore neboli preukázané navrhovateľom avizované zbytočné prieťahy, ktoré tvrdenie
podliehalo prieskumnej činnosti súdu ( § 9 ods. 1 ). Podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR každý má právo,
aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti, aby sa mohol vyjadriť ku
všetkým vykonávaným dôkazom, ktoré právo obdobne zakotvuje i čl. 6 ods. 1 prvej vety Dohovoru.
Rozhodovacia činnosť ústavného súdu SR ustálila, že pri rozhodovaní, či došlo k prieťahom v konaní,

sa zohľadňujú tri kritériá, ktorými sú: právna a faktická zložitosť veci, správanie sa účastníka a spôsob,
ktorým súd postupoval. Pojem zbytočné prieťahy nemožno vykladať a aplikovať len s ohľadom na lehoty
uvedenévzákone,aleajsohľadomnaokolnostivecisapostuporgánuverejnejmocinemusívyznačovať
takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné. Exekučným titulom v
tomto prípade bola úverová zmluva, ktorú od navrhovateľa musel súd žiadať, pričom je súdu známe,

že navrhovateľ podával návrhy na vykonanie exekúcie v rádovo tisíckach sporov, nemohol nerátať s
tým, že súd ho bude na predkladanie exekučných titulov vyzývať, čo sa významnou mierou podieľalo
na ovplyvnení dĺžky exekučného konania, resp. posúdení zákonnosti exekučného titulu, preto nemožno
vzhliadnuť zbytočné prieťahy na strane exekučného súdu.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že návrh je nutné zamietnuť ako nedôvodný z nižšie
uvedených dôvodov.

Z exekučného spisu Okresného súdu Komárno 4Er 89/2011 súd zistil, že žiadosť súdneho exekútora
na vydanie poverenia na začatie exekúcie podal na základe návrhu oprávneného súdny exekútor na

Okresnom súde Komárno dňa 20.1.2011 a tiež to, že túto žiadosť súdneho exekútora súd uznesením zo
dňa 9.3.2011 zamietol ( právoplatne dňom 24.5.2011 ) a následne exekúciu uznesením zo dňa 28.7.2011
zastavil. Rozhodnutie o zastavení exekúcie nadobudlo právoplatnosť dňa 23.8.2011.Z vyššie uvedeného je zrejmé, že návrh oprávneného na vykonanie exekúcie od začiatku uvedeného
exekučného konania nebol dôvodný ( oprávnený voči uzneseniu o zamietnutí žiadosti exekútora o
vydanie poverenia a ani proti uzneseniu o zastavení exekúcie odvolanie nepodal, čím akceptoval záver

súdu ) a vznik akýchkoľvek trov spojených nielen s uplatnením svojho nároku na súde, ale aj spojených
so správou a vymáhaním pohľadávky ( ktoré vyčíslil navrhovateľ na sumu 125 € ) si navrhovateľ spôsobil
sám podaním nedôvodného návrhu na súde ( resp. u exekútora ) a to bez ohľadu na to kedy súd o
žiadosti súdneho exekútora na vydanie poverenia rozhodol.

Súd sa stotožňuje s argumentáciou odporcu pokiaľ sa týka skutočnosti, že 15 dňová lehota stanovená v
§ 44 ods. 2, veta druhá) ExP sa nevzťahuje na prípad, kedy súd žiadosť súdneho exekútora na vydanie
poverenia na začatie exekúcie zamietne, čo explicitne vyplýva už aj z toho, že uvedená 15-dňová lehota
je uvedená iba v druhej vete § 44 ods. 2 ExP, nie však následne vo vete tretej, ktorá práve pojednáva
o rozhodnutí súdu o zamietnutí žiadosti exekútora na vydanie poverenia a teda zákon pre prípad, že
súd zaujme právny názor, že nie je na mieste vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ale zamietnutie

jeho žiadosti, neurčuje súdu žiadnu lehotu na rozhodnutie o takejto žiadosti.

Z prejavu vôle normotvorcu obsiahnutom v § 44 ods. 2 ExP vyplýva, že 15-dňová lehota od doručenia
žiadosti exekútora pre exekučný súd sa vzťahuje len na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie.
Prejav vôle v právnej norme vyjadrený totiž treba vykladať výkladovými metódami, ktoré zachovávajú

autenticitu sledovaného zámeru, čo umožňuje výklad doslovný, gramatický a systematický, pričom niet
dôvodu pre použitie analógie. V tejto súvislosti je významné, že úmyslom zákonodarcu bolo práve
zefektívnenie exekučného konania v snahe dosiahnuť, aby poverenie na vykonanie exekúcie nebolo
zdržiavané nečinnosťou exekučného súdu a tak prispieť k lepšej vymožiteľnosti práva. Táto požiadavka
však stráca svoj význam a opodstatnenie v prípade, že niet exekučného titulu pre jeho rozpor so

zákonom ako materiálneho predpokladu každej exekúcie, čím však nie je dotknuté právo účastníka
na prejednanie veci v primeranej lehote a bez zbytočných prieťahov ( čl. 48 ods. 2 a čl. 6 ods. 1
Dohovoru ). Pokiaľ by ale zákonodarca mal úmysel, aby 15-dňová lehota exekučného súdu dopadala
aj na rozhodnutie, ktorým sa vydanie poverenia zamietne, bol by to explicitne zakotvil spôsobom ako
tomu v obdobných prípadoch urobil ( napr. § 44 ods. 8, § 50 ods. 2 ExP ). S ohľadom na cieľ a zásady

exekučného poriadku, na ktorých je budovaný, nie je možné § 44 ods. 2 interpretovať rozširujúcim
spôsobom tak ako to predkladá navrhovateľ. S ohľadom na tento záver nedošlo zo strany súdu k
porušeniu jeho povinnosti vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote.
Pokiaľ ide o náhradu nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch ( 296,88 € ), ktorá mala navrhovateľovi
vzniknúť, súd konštatuje, že obdobne ako je uvedené vyššie, nie je nárok navrhovateľa dôvodný, pretože

pokiaľ aj navrhovateľovi nejaká nemajetková ujma vznikla, nebola spôsobená nesprávnym úradným
postupom súdu, ale výlučne podaním nedôvodného návrhu na vykonanie exekúcie zo strany samotného
oprávneného ( navrhovateľa ).

Z týchto dôvodov súd konštatuje, že nedošlo k žiadnemu postupu súdu, ktorý by bolo možné

charakterizovaťakonesprávnyúradnýpostupakžiadnejškode,ktorábybolanavrhovateľovispôsobená
postupom súdu nedošlo a návrh navrhovateľa je v plnom rozsahu ( či už ide o vynaložené náklady
alebo nemajetkovú ujmu ) nedôvodný.

Pokiaľ ide o námietku, že konaním exekučného súdu ( preskúmavaním správnosti exekučného titulu ),

ktorá bola nad rámec jeho právomoci boli porušené práva navrhovateľa, súd konštatuje, že takéto
porušenie zistené nebolo a ani existencia posudku č. 1/2014 vyhotovený dňa 17.1.2014, ktorý dal
vyhotoviť navrhovateľ a ktorý súdu predložil nemení nič na tom, že exekučný súd v zmysle § 44 ods. 2
ExP oprávnene skúmal exekučný titul a pokiaľ zistil rozpor so zákonom ( ku čomu aj došlo ) v súlade so
zákonom zamietol návrh súdneho exekútora na vydanie poverenia a preto tento argument navrhovateľa

neobstojí nech už je obsah uvedeného posudku akýkoľvek. Uvedený znalecký posudok totiž odpovedá
na otázku "aká bola škoda spôsobená nesprávnymi úradnými postupmi a nezákonnými rozhodnutiami
súdov SR", avšak ako súd konštatuje nižšie, ku spôsobeniu škody navrhovateľovi vôbec nedošlo, preto
tento znalecký posudok je pre toto konanie irelevantný. Išlo preto totiž o nedôvodne začatú exekúciu,
resp. exekúciu, ktorá nebola začatá na základe exekučného titule vydaného v súlade so zákonom a

navrhovateľovi, ktorý ju takto začal a sám si podaním nedôvodného návrhu na začatie exekúcie spôsobil
trovy preto nemôže náležať žiadna náhrada škody. Nemožno totiž súhlasiť s tvrdením navrhovateľa o
tom, že konaním exekučného súdu nad rámec jeho právomoci bolo spôsobené, že navrhovateľ sa
nemohol v rámci exekúcie domôcť vymoženia svojej oprávnenej pohľadávky, pretože exekučný súdskúmaním exekučného titulu a zistením jeho rozporu so zákonom postupoval v súlade so zákonom a
naopakzistil,žepohľadávkanavrhovateľapostavenánaexekučnomtitule,ktorýjevrozporesozákonom
a preto nemôže byť oprávnená.

Pokiaľ ide o námietku premlčania nároku navrhovateľa, ktorú odporca vzniesol, oprávnený
prostredníctvom svojho právneho zástupcu prevzal uznesenie súdu o zamietnutí žiadosti súdneho
exekútora na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 6.5.2011, svoj návrh na náhradu škody
navrhovateľ uplatnil na súde dňa 27.9.2012, takže nedošlo k márnemu uplynutiu premlčacej lehoty podľa
§ 19 ods. 1 zákona č. 514/03 Zb., ktorá je trojročná ( navyše podľa § 19 ods. 3 zákona č. 514/03

Zb. neplynie počas predbežného prerokovania nároku, najdlhšie však po dobu 6 mesiacov - žiadosť o
predbežné prerokovanie nároku podal navrhovateľ dňa 23.4.2009 ).

O trovách konania súd rozhodol podľa § 150 O.s.p. a odporcovi, hoci v konaní plne úspešnému, náhradu
trov konania súd nepriznal, pretože odporca si toto právo neuplatnil a navyše súd ani nezistil, že by mu
v tomto konaní v súvislosti s bránením jeho práva boli nejaké trovy vôbec vznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného
súdu na Krajský súd v Nitre.