Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce, Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 19. júl 2013

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 9C/216/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1411206621
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 07. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Poláková
ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2013:1411206621.7

Rozhodnutie

Okresný súd Bratislava IV sudkyňou JUDr. Taťánou Polákovou v právnej veci navrhovateľa: ŽS-
EMZ, spol. s r.o., Račianska 109/C, Bratislava, IČO: 31383289, proti odporkyniam: 1. D. R., bytom J.
XXXX/XX., Bratislava, 2. M. O. R., bytom J. XXXX/XX, Bratislava, obidve zastúpené JUDr. Dušanom
Mikulášom, advokátom, Nejedlého 12, Bratislava, o neúčinnosť právneho úkonu takto

r o z h o d o l :

Kúpna zmluva uzavretá dňa 20.11.2008 medzi odporkyňou v 1. rade a odporkyňou v 2. rade o prevode

vlastníctva bytu č. XX nachádzajúcom sa na X. poschodí bytového domu súp. č. XXXX na J. ul. č. XX,
postavený na parc. č. XXXX//XXX v obci Bratislava - m.č. X. T., katastrálne územie X. T., vedený na
LV č. XXXX, ktorej vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností bol povolený dňa 12.5.2009 pod
č. V- XXXXX/XX je voči navrhovateľovi právne neúčinná.

Voči odporkyni v 1. rade sa návrh zamieta.

Odporkyne sú povinné zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania v sume 99,50 eur, do troch dní odo
dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania zo dňa 31.05.2011 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by
určil, že kúpna zmluva zo dňa 20.11.2008, ktorú uzavrela odporkyňa v 2. rade ako kupujúca so svojou

sestrou, odporkyňou v 1. rade ako predávajúcou, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k
nehnuteľnosti a to, bytu č. XX nachádzajúceho sa na X. poschodí bytového domu súp. č. XXXX na
J. ul. č. XX, postavený na parc. č. XXXX//XXX v obci Bratislava - m.č. X. T., katastrálne územie X. T.,
ktorej vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností bol povolený dňa 12.5.2009 pod č. V XXXXX/
XX je voči nemu právne neúčinná.

Návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 11Cb 35/2011,
žalobou podanou dňa 29.4.2009 vymáha od odporkyne v 1. rade pohľadávku vo výške 18.361,68 eur s
príslušenstvom. Pohľadávka predstavuje nezaplatené faktúry vystavené navrhovateľom odporkyni v 1.
rade za vykonané práce pre odporkyňu v 1. rade. V čase podania žaloby proti odporkyni v 1. rade bola
táto vlastníčkou nehnuteľnosti, bytu č. XX nachádzajúceho sa na X. poschodí bytového domu súp. č.
XXXX na J. ul. č. XX, postavený na parc. č. XXXX//XXX v obci Bratislava - m.č. X. T., katastrálne územie

X. T.. Odporkyňa v 1. rade kúpnou zmluvou uzavretou s odporkyňou v 2. rade, ktorá je jej sestrou,
teda osobou blízkou v zmysle ustanovenia § 116 OZ previedla vlastnícke právo k predmetnému bytu na
odporkyňu v 2. rade. Správa katastra povolila vklad vlastníckeho práva v prospech odporkyne v 2. rade
dňa 12.5.2009 pod V-XXXXX/XX. Navrhovateľ s poukazom na ust. § 42a, ods. 1 a 3 písm. b) OZ tvrdí,
že odporkyňa v 1. rade previedla vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam na odporkyňu v 2. rade s
cieľom ukrátiť svojho veriteľa - navrhovateľa, ktorý voči nej vymáha pohľadávku vo výške 18.361,68 eur

na tunajšom súde pod sp. zn. 11Cb 35/2011.Odporkyne v 1. a 2. rade žiadali návrh ako nedôvodný zamietnuť. Vo vyjadrení k návrhu uviedli, že
návrh bol podaný predčasne, keďže takouto žalobou sa možno domáhať neúčinnosti právneho úkonu až
v čase, keď je pohľadávka navrhovateľa vymáhateľná. Navrhovateľ sa návrhom na vydanie platobného

rozkazuvkonanívedenomOkresnýmsúdomBratislavaIVpodsp.zn.11Cb35/2011domáhalzaplatenia
sumy 18.361,68 eur s prísl. od odporkyne v 1. rade. Predmetné konanie nebolo v čase podania návrhu o
určenie neúčinnosti právneho úkonu právoplatne ukončené. V predmetnej veci rozhodol súd rozsudkom
zo dňa 9.11.2011, ktorým vyhovel takmer v plnom rozsahu pôvodnému návrhu žalobcu. Rozsudok
nadobudol právoplatnosť až dňa 5.1.2012 a vykonateľnosť dňa 10.1.2012. Pohľadávka navrhovateľa sa

stala vykonateľnou až dňa 10.1.2012, teda až k tomuto dátumu zákon predpokladá možnosť domáhať
sa neúčinnosti právneho úkonu v zmysle § 42a ods. 1 Obč. zák. Odporkyňa v 1. rade bola výlučnou
vlastníčkou bytu č. XX na J. ul. XX v Bratislave. Tento byt nadobudla odkúpením od SBD Bratislava IV
ako členka družstva ešte v roku 2004. V byte dlhodobo býval jej bývalý priateľ R. Y., ktorý aj zapríčinil
vznik záväzku, ktorý bola rozsudkom tunajšieho súdu zaviazaná zaplatiť napokon odporkyňa v 1. rade.
Po úspešnom vyprataní bytu odporkyňa v 1. rade ponúkala po dlhšiu dobu uvedený byt na predaj

prostredníctvom inzerátov, resp. prostredníctvom realitných kancelárií. V neprospech odporkyne v 1.
rade hrala najmä skutočnosť, že sa k dispozícii s bytom dostala až v roku 2008, kedy sa dostavili
následky celosvetovej krízy i na Slovensko. Byt predávala niekoľko mesiacov, pričom musela zľaviť
z pôvodnej ceny z vyše 3,8 mil. Sk až na 3 mil. Sk a za túto cenu sa jej podarilo byt predať jej
sestre - odporkyni v 2. rade. Odporkyňa v 2. rade v tom čase žila v Anglicku, kde sa neskôr vydala.

V čase kúpy mala záujem pôvodne o kúpu garsónky, ktorú by bez problémov splácala z platu, ktorý
dostávala v Anglicku. Trojizbový byt napokon kúpila od jej sestry a pristúpila k jeho prenajímaniu, čo robí
aj doposiaľ, aby mala na splátku hypotéky, ktorú musela za účelom splatenia kúpnej ceny odporkyni v
1.rade zaplatiť. Odporkyňa v 2. rade nemala žiadnu vedomosť o konkrétnych záväzkoch a problémoch
jej sestry - odporkyne v 1.rade, ktorá žila v tom čase na Slovensku. Taktiež nemala ani vedomosť o

účele použitia kúpnej ceny odporkyňou v 1. rade. Nevedomosti o existujúcich záväzkoch odporkyne v
1. rade zo strany odporkyne v 2. rade nahráva aj skutočnosť, že nárok na vydanie platobného rozkazu
v konaní o zaplatenie 18.361,68 eur s prísl. bol podaný až dňa 29.4.2009, teda pol roka po podpise
kúpnej zmluvy. Odporkyňa v 1. rade uzatvorila s odporkyňou v 2. rade kúpnu zmluvu dňa 20.11.2008. V
zmluve bolo treba vykonať opravu pisárskych chýb, ktorú vykonala odporkyňa v 2. rade dňa 12.5.2009

na Správe katastra pre hl. mesto SR Bratislavu. Konanie o vklad vlastníckeho práva bol vedený pod
sp. zn. V-33933 a vklad bol povolený 12.5.2009. Odporkyňa v 1. rade mohla v čase uzatvorenia kúpnej
zmluvyvoľnedisponovaťsosvojimmajetkomakýmkoľvekspôsobom,dispozíciisjejmajetkomnebránilo
nič, keďže v tom čase nebol voči nej vedený žiadny súdny spor, resp. neexistovala voči nej žiadna
judikovaná pohľadávka. Odporkyne vo vyjadrení k návrhu upozorňovali tiež na to, že v konaní je v

pasívne legitimovanou v spore len odporkyňa v 2. rade. Napokon zvýrazňovali, že neúčinnosti právneho
výkonu sa môže účastník domáhať až v čase, keď je jeho pohľadávka vymáhateľná, teda vo forme
exekučného titulu. Pohľadávka navrhovateľa nadobudla vykonateľnosť až 10.1.2012. Prekluzívna lehota
na odporovanie právneho úkonu je trojročná a počíta sa od uzatvorenia kúpnej zmluvy v tomto prípade.
Kúpna zmluva bola uzatvorená 20.11.2008, teda podanie žaloby o určenie neúčinnosti bolo možné do

20.11.2011. Návrh bol síce podaný dňa 1.6.2011, avšak v tom čase navrhovateľ ešte nedisponoval
vymáhateľnou pohľadávkou, návrh tak bol podaný predčasne a nedôvodne. Možno aj konštatovať,
že právna úprava odporovateľných právnych úkonov nie je dostatočne vhodná, keďže viaže možnosť
uplatňovania odporovacieho práva na existenciu vymáhateľnej, teda exekvovateľnej pohľadávky a táto
nemusí byť v lehote na podanie návrhu ani judikovaná. Napokon odporkyne vo vyjadrení uviedli, že

odporkyňa v 2. rade si za účelom financovania kúpnej ceny za byt, musela vziať hypotekárny úver,
ktorého výška je v súčasnosti viac ako 95.000 eur, teda viac než je trhová hodnota predmetná bytu
(trhová hodnota bytu môže byť približne vo výške 85.000 eur). Za účelom zabezpečenia tohto úveru bolo
v prospech banky zriadené aj záložné právo (konanie V 11836/09). Z uvedeného vyplýva, že v prípade,
že aj keby bol navrhovateľ úspešný v tomto konaní vo vzťahu k odporkyni v 2. rade, neposkytla by banka

exekútorovi pri predaji nehnuteľnosti v rámci exekúcie súčinnosť, keďže by nebolo v jej záujme predať
byt v dražbe, ktorej čistý výnos (po odpočítaní trov dražby) by mohol dosahovať približne 78.000 eur.
Takýto predaj by banku iba ukrátil, vznikla by jej síce pohľadávka voči odporkyni v 2. rade, ale exekútor,
resp. oprávnený z exekúcie by nebol vôbec uspokojovaný, keďže záložné právo hypotekárnej banky
bolo zriadené ako prvé v poradí. Odporkyňa v 2. rade riadne a včas platí splátky hypotéky, čo je taktiež

v prospech banky, ktorá je takto riadne uspokojovaná.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom, výpisom z listu vlastníctva č. XXXX zo
dňa 19.3.2009, čiastočným výpisom z listu vlastníctva č. XXXX zo dňa 31.5.2011, kúpnou zmluvou z20.11.2008, návrhom na vklad záložného práva z 19.11.2008, zmluvou o splátkovou úvere z 23.10.2008,
výpisomzpeňažnéhoústavuzodňa19.1.2012,rozsudkomtunajšiehosúduč.k.11Cb35/2011-94zodňa
9.11.2011, čiastočným výpisom z listu vlastníctva č. XXXX zo dňa 18.7.2012, oznámením Slovenskej

sporiteľne, a.s. zo dňa 14.2.2013 ako aj ostatným obsahom spisu, prednesmi zástupcov účastníkov,
vypočul odporkyňu v 2. rade a po poučení podľa § 120 ods. 4 O.S.P. zistil nasledovný skutkový stav:

Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 29.4.2009 domáhal, aby súd uložil odporkyni
D. R. zaplatiť mu sumu 18.361,88 eur, úroky z omeškania, vo výške 9% ročne zo sumy 2.012,06 eur

odo dňa 5.10.2006 do zaplatenia, zo sumy 16.349,62 eur odo dňa 8.8.2006 do zaplatenia a náhradu
trov konania, z titulu neuhradenia ceny za dielo vykonané na základe objednávok odporkyne D. R.
zo dňa 16.5.2006 a 21.6.2006, a to elektromontážne práce na stavbe Bratislavská univerzita práva
- vonkajšie osvetlenie, areál S. - kolónia, skladová hala objekt - uzemnenie bleskozvodu, odovzdané
súpisom vykonaných prác a dodávok zo dňa 24.7.2006 a 19.9.2006, fakturovanej faktúrami č. XXXXX
zo dňa 24.7.2006, splatnej 7.8.2006 vo výške 492.548,70 eur a č. XXXXX zo dňa 20.9.2006 splatnej

4.10.2006 vo výške 60.615,40,-Sk. Zástupca odporkyne D. R. záväzky vo výške 627.526,90,-Sk uznal
v písomnom zázname z rokovania zo dňa 31.1.2007 a zaviazal sa dlžnú čiastku splatiť v dohodnutých
splátkach a termínoch. Pred začatím pojednávania na pojednávaní konanom dňa 9.11.2011 zástupca
žalobcu uviedol, že žalobca berie žalobu späť v časti úroku z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy
2.012,06 eur za deň 4.10.2006 a zo sumy 16.349,62 eur za deň 7.8.2006 a úroky z omeškania si

uplatňuje až odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúr č. 26069 od 8.8.2006 a č. 26100 od 5.10.2006,
nakoľkožalovanásadoomeškaniasúhradoutýchtofaktúrdostalaažododňanasledujúcehopodátume
splatnosti faktúr.

Rozsudkomzodňa9.11.2011č.k.11Cb35/2011-94tunajšísúdzaviazalžalovanúD.R.zaplatiťžalobcovi

ŽS-EMZ spol. s r.o., sumu 18.361,68 eur, úroky z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 2.012,06 eur
odo dňa 5.10.2006 do zaplatenia, zo sumy 16.349,62 eur odo dňa 8.8.2006 do zaplatenia a náhradu
trov konania vo výške 1.101,50 eur, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Konanie v
časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 2.012,06 eur za deň 4.10.2006 a zo
sumy 16.349,62 eur za deň 7.8.2006 zastavil. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 5.1.2012.

Dňa 20.11.2008 uzavrela odporkyňa v 1. rade ako predávajúca a odporkyňa v 2. rade ako kupujúca
kúpnu zmluvu, na základe ktorej odporkyňa v 1. rade predala odporkyni v 2. rade nehnuteľnosti zapísané
na LV č. XXXX, vedený Správou katastra pre hl. mesto SR Bratislavu, katastrálne územie Karlova Ves,
Bratislava,okresBratislavaIV, atobytč.XX naX.podlažínauliciJ.XX vBratislave,vdomevedenýako

stavba, súp. č. XXXX, postavenej na parc. č. XXXX/XXX, spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach
a spoločných zariadeniach domu vo veľkosti 6271/655123 za kúpnu cenu údajne 100.000,- eur.

Odporkyňa v 2. rade vypovedala, že na kúpu bytu čerpala hypotekárny úver vo výške 100.000,-eur, ktorý
úver spláca. O záväzkoch a finančných problémoch svojej sestry, odporkyne v 1. rade nevedela, keď je

s ňou v minimálnom kontakte. Uviedla, že od roku 2005 žije v cudzine, kde sa aj vydala. V roku 2010
síce prišli s manželom na Slovensko, mali úvahu tu žiť, no manžel si nevedel nájsť prácu, preto sa vrátili
späť do cudziny - Nemecka, kde doteraz žijú. Ďalej uviedla, že odporkyňa v 1. rade žije od roku 2009 v
cudzine - Anglicku. Potom, ako ju sestra, odporkyňa v 1. rade oslovila a ponúkla jej na predaj predmetný
byt, jej ponuku uvítala. Vie, že predtým, ako jej ho sestra ponúkla, bol byt v ponuke realitnej kancelárie,

no predať sa jej ho nepodarilo. Byt jej sestra predala za dobrú cenu, keď v tom čase sa porovnateľné
byty predávali za vyššiu cenu ako za 100.000 eur. V súčasnosti prenajíma 1 izbu z bytu. . Problémy
sestry ju nezaujímali, zaujímalo ju len to, či je na katastri v súvislosti s jej záujmom o kúpu bytu všetko
v poriadku, ako aj, či jej banka poskytne úver.

Na otázku zástupcu navrhovateľa, čo viedlo odporkyňu v 1. rade predmetný byt predať, odporkyňa v
2. rade uviedla, že nevie, no vie, že sestra, odporkyňa v 1. rade mala nejaké finančné problémy a aj
osobné problémy, rozišli sa s pánom Y..

Zástupca navrhovateľa uviedol, že odporkyňa v 1. rade sa postupne vzdáva svojho majetku, v snahe

ukrátiť pohľadávku veriteľa previedla svoj byt na osobu blízku, svoju sestru, ktorou je odporkyňa v 2.
rade. Odporkyňa v 1. rade sa zdržiava v cudzine, s najväčšou pravdepodobnosťou nebude mať záujem
vrátiť sa na Slovensko a zaplatiť svoje splatné záväzky. Konaním odporkyne v 1. rade spôsobilo na
strane navrhovateľa platobnú neschopnosť, a v konečnom dôsledku zadĺženie spoločnosti navrhovateľavoči fyzickým osobám i banke. Návrh na vykonanie exekúcie navrhovateľ nepodal, pretože je potrebné
zaplatiť pomerne vysoký súdny poplatok, čo je pre navrhovateľa nepredstaviteľné. Informovali sa u
exekútora, ktorý orientačne zistil, že odporkyňa v 1. rade je v zásade nemajetná, za predpokladu, že by

sa nezistil nejaký jej majetok, exekučné konanie by bolo zastavené.

Podľaust.§42aods.1Občianskehozákonníka(ďalejlenOZ),veriteľsamôžedomáhať,abysúdurčil,že
dlžníkove právne úkony podľa ods. 2 - 5, ak upracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči
nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného

úkonu bol už vymáhateľný alebo ak bol už uspokojený.

Podľa ust. § 42a ods. 2 OZ odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných 3 rokoch
vúmysleukrátiťsvojhoveriteľaatentoúmyselmuselbyťdruhejstraneznámyaprávnemuúkonu,ktorým
bolo veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných 3 rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu
blízkymi(§616a§117),aleboktorédlžníkvuvedenomčasevprospechtýchtoosôbsvýnimkouprípadu,

keďže druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.

Podľa § 42a ods. 3 OZ odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku
ktorému došlo v posledných 3 rokoch medzi dlžníkom a
a) osobou jemu blízkou (§ 116 a § 117),

b) právnickou osobou, ktorej má dlžník alebo osoba uvedená v písm. a) majetkovú účasť aspoň 10 %
v čase, keď sa uskutočňuje právny úkon,
c) právnickou osobou, ktorou je dlžník alebo osoba uvedená v písm. a) štatutárnym orgánom alebo
členom štatutárneho orgánu, prokuristom alebo likvidátorom,
d) právnickou osobou, ktorej má osoba uvedená v písm. c) majetkovú účasť aspoň 34 % v čase, keď sa

uskutočňuje tento právny úkon alebo, ktorý dlžník urobil v uvedenom čase v prospech osôb uvedených
v písm. a), b), c) alebo d); neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti
poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa.
Tento právny inštitút odporovateľnosti slúži na zabezpečenie občianskoprávnej ochrany veriteľa pred
takými právnymi úkonmi jeho dlžníka, ktorými sa tento zbavuje majetku za účelom, aby sa z neho mohol

uspokojiť jeho veriteľ. Môže ísť o dvojstranné a jednostranné odplatné a bezodplatné iné právne úkony,
podstatné však je, že ide o taký právny úkon, ktorým sa zhoršuje možnosť uspokojenia jeho pohľadávky.
Odporovať možno len úkonom dlžníka, len dlžník totiž môže ukrátiť nároky veriteľa, ak iná osoba než
dlžník urobí úkon, ktorým by sa ukrátili práva veriteľa, nemá to za následok vzniku odporovateľnosti.
Dlžníkov právny úkon musí upracovať do uspokojenia vymáhateľnej pohľadávky veriteľa. Vymáhateľnou

je pohľadávka, ktorá má už kvalitu judikovaného práva v zmysle O.s.p. alebo je vykonateľná podľa iných
procesných úkonov.

Podľa doteraz platnej judikatúry, vymáhateľná pohľadávka zodpovedá taká pohľadávka, ktorú možno
úspešne vymáhať pred súdom v základnom konaní. Je to teda pohľadávka, ktorý už dospela (je zročná),

ktorá čo do svojej povahy, nie je pohľadávkou naturálnou a ktorá však ani nevznikla či už splnením,
kompenzáciou, či z iného právneho dôvodu. Vymáhateľnú pohľadávku môžeme teda charakterizovať
ako pohľadávku žalovateľnú, pohľadávku, ktorej sa možno domáhať na súde alebo ako stanovuje ust.
§ 358 Obch. zák., ktoré možno uplatniť na súde.

Pokiaľ sa jedná o pojem vymáhateľná pohľadávka, tento je zatiaľ judikovaný v rozhodnutí 3Cdo/102/99
Najvyššieho súdu SR, kedy pojmy vymáhateľná a vykonateľná nemožno stotožňovať. V prípade, ak by
sa zužoval pojem vymáhateľnej pohľadávky iba na vykonateľnú, tak by inštitút odporovateľnosti nemal
účel, pretože sa dlžníci zbavujú svojho majetku ešte pred začatím súdnych konaní.

Ďalšími predpokladmi odporovateľnosti sú:

a) k právnemu úkonu, ktorému sa má odporovať došlo v posledných 3 rokoch. Uvedená lehota sa počíta
spätne od urobenia úkonu, ktorým sa odporuje; ak je napadaný právny úkon urobený neskôr, nemožno
mu už odporovať inak povedané nárok na odporovanie zaniká uplynutím 3-ročnej lehoty, ktorá začína

plynúť od urobenia právneho úkonu (od jej vzniku). Na uplynutie lehoty 3 rokov súd prihliada z úradnej
povinnosti, pretože nárok na odporovanie zaniká, premlčuje sa. Ide o prepadnú (prekluzívnu) lehotu;
b) právny úkon bol urobený s úmyslom ukrátiť veriteľa, ak tento úmysel bol druhej strany známy, druhou
stranou môže byť ktokoľvek, kto mal z odporovateľného právneho úkonu prospech, napr. dlžník, ktorémusa odpustil dlh, dedič, ktorý získal dedičstvo po jeho odmietnutí dlžníkom a pod. V prípade právnickej
osoby sa úmysel bude usudzovať vtedy, keď bol známy štatutárnemu orgánu, prípadne, ak pôjde o
kolektívny štatutárny orgán aspoň jednému z členov takéhoto orgánu. Preukázanie toho, či úmysel

ukrátiť veriteľa bol známy druhej strane, je zložitou skutkovou otázkou, ktorá by sa mala posudzovať
v celom kontexte okolnosti, za ktorých došlo k právnemu úkonu, napriek tomu, že zákon používa
formuláciu, ktorá by nasvedčovala tomu, že na odporovateľnosť stačí úmysel ukrátiť veriteľa musí dôjsť
k skutočnému (faktickému) ukráteniu. Úmysel sám o sebe vec ukrátenia uspokojenia nároku veriteľa
nestačí na vznik nároku na odporovanie;

c) úmysel ukrátiť veriteľa sa predpokladá pri právnych úkonoch, ktorými boli veritelia dlžníka ukrátení
a ku ktorým došlo medzi dlžníkom a blízkymi osobami alebo, ktoré dlžník urobil v prospech týchto
osôb, táto vyvrátiteľná právna domnienka uľahčuje právnu dispozíciu veriteľa hoci aj tu existuje zákonná
výnimka, uvedená neplatí, ak druhá strana (blízka osoba) dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa ani pri
náležitej starostlivosti nemohla rozpoznať. Náležitá starostlivosť a schopnosť rozpoznať úmysel dlžníka
sú skutkové okolnosti, ktoré treba zisťovať konkrétne, diferencovane a špecificky v každom jednotlivom

prípade.
Najväčším nedostatkom tohto ustanovenia je to, že sa vzťahuje iba na fyzické osoby, bolo by veľmi
problematické použiť zvrátiteľnú domnienku o úmysle veriteľa ukrátiť v prípade obchodnej spoločnosti
aj keby jej štatutárnym orgánom bola osoba blízka v zmysle ust. § 116 a § 117. Základným pojmovým
znakom odporovateľnosti je to, že o tejto tzv. relatívnej neúčinnosti právneho úkonu musí rozhodnúť

súd v občianskom konaní. Odporovateľnosť preto možno uplatniť žalobou alebo vzájomnou žalobou,
vyslovením neúčinnosti môže dôjsť iba súdnym výrokom, nemožno ju riešiť ako predbežnú otázku iba
v odôvodnení súdneho rozhodnutia. Aj legitimácia v konaní na neúčinnosť právneho úkonu prislúcha
ktorémukoľvek veriteľovi, ktorý bol ukrátený napadnutým právnym úkonom za predpokladu, že má voči
dlžníkovi vymáhateľnú pohľadávku. Pasívnu legitimáciu v konaní predmetom, ktorého odporovateľný

úkon má ten, kto mal s odporovateľného právneho úkonu prospech.

Podľa ust. § 42b ods. 1 OZ právo odporovať právnym úkonom môže iba veriteľ žalobou, podľa ods. 2
právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu
dlžníka prospech.

Právnymi dôsledkami úspešnej odporovacej žaloby sú:
a) zachovanie právnych následkov odporovateľného právneho úkonu vo vzťahu k tomu, kto z dlžníkov
tento právny úkon urobil (napr. žalovaný naďalej zostáva vlastníkom veci, ktorú mu predali, darovali,
vymenili). Tento dôsledok súvisí s tým, že odporovacou žalobou možno napadnúť len platný právny

úkon, ak právny úkon nie je platný, odporovacia žaloba nemôže byť úspešná;
b) žalobca môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom
ušlo z dlžníkovho majetku a preto môže navrhnúť exekúciu, napr. predajom veci tak ako keby vec
ešte stále vlastnícky patrila dlžníkovi. K návrhu na výkon rozhodnutia však musí pripojiť rozsudok o
neúčinností napadnutého odporovateľa právneho úkonu;

c) žalobca môže požadovať, ak sa vec nachádza u žalovaného náhradu v peniazoch od toho, kto mal z
odporovateľného úkonu prospech, ktoré nemožno stotožniť s náhradou škody, pričom výška náhrady je
legitimovaná s výškou získaného prospechu. To isté môže žalobca žiadať, ak odporovateľným úkonom
došlo k prevodu veci, ale plnenie dlžníka spočívalo v nepeňažnom plnení. 9.11.2011 táto pohľadávka
navrhovateľa voči dlžníkovi odporkyni v 1. rade zmenila kvalitu judikovaného práva vykonateľného.

Pokiaľ sa jedná o pojem vymáhateľná pohľadávka je zatiaľ judikovaný v rozhodnutí 3Cdo/102/99
Najvyššieho súdu SR, kedy pojmy vymáhateľná a vykonateľná nemožno stotožňovať. V prípade, ak by
sa zužoval pojem vymáhateľnej pohľadávky iba na vykonateľnú, tak by inštitút odporovateľnosti nemal
účel, pretože sa dlžníci zbavujú svojho majetku ešte pred začatím súdnych konaní.
Na základe vykonaného dokazovania po vyhodnotení dôkazov podľa ust. § 132 O.s.p. mal súd

za preukázané, že aktívne legitimovaným v tomto spore je navrhovateľ, pretože on bol ukrátený
napadnutým právnym úkonom a voči dlžníkovi - odporkyni v 1.rade mal vymáhateľnú pohľadávku.
Dlžníkom v tomto prípade bola odporkyňa v 1. rade a vymáhateľnou pohľadávkou bola pohľadávka
predstavujúca nezaplatené faktúry spolu vo výške 18.361,88 eur, zročná ešte v roku 2006. Pasívnu
legitimáciu v tomto konaní, predmetom ktorého je odporovateľnosť kúpnej zmluvy, má odporkyňa v 2.

rade, ktorá mala z odporovateľného právneho úkonu prospech, vyplýva to z ust. § 42b ods. 2 O.s.p.
Predmet odporovateľnosti je právny úkon, ktorý je platný, je povolený Správou katastra pre hl. mesto
SR Bratislavu, nebol napadnuteľný žalobou o neplatnosť. Jedná sa o kúpnu zmluvu, ktorej vklad bol
povolený číslom V 33933/08 zo dňa 12.5.2009.Z uvedených dôvodov súd návrh voči odporkyni v 1. rade zamietol, keď nie je pasívne legitimovaná v
predmetnom spore.

Predpokladom odporovateľnosti je, že k právnemu úkonu, ktorý sa mal odporovať, došlo v posledných
3 rokoch. Lehota je prekluzívna, súd na ňu prihliada z úradnej povinnosti. Nárok na odporovanie zaniká
uplynutím 3-ročnej lehoty, ktorá začína plynúť od urobenia právneho úkonu. Predmetný právny úkon bol
urobený 20.11.2008 a návrh, ktorým sa navrhovateľ domáha voči vyslovenia neúčinnosti tohto právneho

úkonu je podaný 1.6.2011, tzn., že je podaný v lehote.

Ďalším predpokladom odporovateľnosti je, že právny úkon bol urobený s úmyslom ukrátiť veriteľa, ak
tento úmysel bol druhej strane známy, môže však dôjsť ku skutočnému ukráteniu. Úmysel sám o sebe
vec ukrátenia, uspokojenia nároku veriteľa nestačí na vznik nároku na odporovanie.

Vykonaným dokazovaním mal súd preukázaný aj tento predpoklad odporovateľnosti, keď samotná
odporkyňa v 2. rade pred súdom uviedla, že mala vedomosť o finančných i osobných problémoch
sestry - odporkyne v 1. rade. Vie, že sestra sa snažila predmetný byt predať prostredníctvom realitnej
kancelárie, no nedarilo sa jej to. Napokon byt predala jej, naviac výhodne, keď v tom čase sa obdobné
byty v porovnateľnej lokalite predávali za vyššiu cenu. Ďalej uviedla, že na zaplatenie kúpnej ceny

bytu čerpala hypotekárny úver. Kúpnu cenu, sumu 100.000 eur banka poukázala na účet odporkyne
v 1. rade.

Už len z tohto dôkazu je jasné, že odporkyňa v 2. rade poznala úmysel svojej sestry - odporkyne v 1.
rade ukrátiť veriteľa. Záveru súdu, že prevod bytu bol robený účelovo, nasvedčuje aj snaha odporkyne

v 1. rade predmetný byt predať čo najskôr, ako aj záujem odporkyne v 2. rade o kúpu bytu, naviac,
za výhodnú cenu, ktorý v tom čase nepotrebovala, keď od roku 2005 žije v cudzine, poťažne mala
záujem kúpiť si na Slovensku garsónku. To, že odporkyňa v 2. rade poznala úmysel odporkyne v 1.
rade ukrátiť veriteľa a bol obojstranný záujem o rýchly prevod bytu, keď hoci v kúpnej zmluve bolo
dohodnuté, že kupujúca zaplatí kúpnu cenu po obdržaní listu vlastníctva, hoci vklad vlastníckeho práva

do katastra nehnuteľností bol povolený až 12.5.2009, kúpna cena za byt bola predávajúcej peňažným
ústavomzaplatenáuž21.11.2008,tzn.hneďnadruhýdeňpouzavretíkúpnejzmluvy. Napokonajprávny
zástupca odporkýň vo vyjadrení k návrhu okrem iného uviedol, že odporkyňa v 2. rade nemala vedomosť
o konkrétnych záväzkoch a problémoch jej sestry, odporkyne v 1. rade. To znamená, že odporkyňa v
2. rade vedela o záväzkoch a problémoch sestry, odporkyne v 1. rade, nie však konkrétne. Napokon

samotnáodporkyňav2.radenaotázkuzástupcunavrhovateľa,čoviedloodporkyňuv1.radepredmetný
byt predať, odporkyňa v 2. rade uviedla, že nevie, no vie, že sestra, odporkyňa v 1. rade mala nejaké
finančné problémy a aj osobné problémy, rozišli sa s pánom Schoellerom.

Súd na základe takto zisteného skutkového stavu mal za preukázané, že navrhovateľ má voči odporkyni

v 1. rade vymáhateľnú pohľadávku, ktorej splatnosť a tým aj vymáhateľnosť nastala už v roku 2006,
navrhovateľ si ju uplatnil v súdnom konaní na tunajšom súde vedenom pod sp. zn. 11Cb 35/2011, v
ktorom bol plne úspešný, a to bez ohľadu na to, že konanie právoplatne skončilo až v roku 2012. Z
uvedeného je nepochybné, že v čase uzavretia kúpnej zmluvy 20.11.2008 medzi odporkyňou v 1. rade
a odporkyňou v 2. rade mal navrhovateľ voči odporkyni v 1. rade pohľadávku vo výške 18.361,88 eur.

Kúpna zmluva, na základe ktorej odporkyňa v 1. rade previedla byt na Majerníkovej ul. 22 na odporkyňu
v 2. rade nepochybne nasvedčuje tomu, že v tomto prípade skutočne došlo k ukráteniu veriteľa -
navrhovateľa na uspokojení jeho pohľadávky tak, ako to ustanovuje
§ 42a Obč. zák. Dlžník - odporkyňa v 1. rade previedla predmetný byt na svoju sestru (blízku osobu),
účelovo, s úmyslom ukrátiť uspokojenie navrhovateľovej vymáhateľnej pohľadávky.

S poukazom na zhora citované ustanovenie zákona, úmysel ukrátiť veriteľa sa predpokladá pri právnych
úkonoch, ktorými boli veritelia dlžníka ukrátení a ku ktorým došlo medzi dlžníkom a blízkymi osobami
alebo, ktoré dlžník urobil v prospech týchto osôb, táto vyvrátiteľná právna domnienka uľahčuje právnu
dispozíciu veriteľa, hoci aj tu existuje zákonná výnimka, uvedené neplatí, ak druhá strana (blízka osoba)

dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa ani pri náležitej starostlivosti nemohla rozpoznať. Bolo na odporkyni v 2.
rade preukázať, že ani pri náležitej starostlivosti nemohla rozpoznať úmysel odporkyne v 1. rade ukrátiť
navrhovateľa.Odporkyni v 2. rade sa nepodarilo preukázať, pritom na nej bola táto povinnosť dôkazu, že úmysel
ukrátiť veriteľa nielen, že nepoznala, ale i to, že jej nemožno vyčítať, že úmysel dlžníka nemohla poznať
ani pri náležitej starostlivosti, teda, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti rozpoznať úmysel dlžníka,

svojej sestry Denisy ukrátiť navrhovateľa na základe tohto napadnutého právneho úkonu kúpnej zmluvy
zo dňa 20.11.2008. Tvrdenie odporkyne v 2. rade, že o finančných problémoch odporkyne v 1. rade
nevedela, súd vyhodnotil ako nevierohodné, nakoľko takúto skutočnosť v konaní nepreukázala, práve
naopak. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že odporkyňa v 2. rade o dlžníkovom úmysle -
teda o úmysle odporkyne v 1. rade ukrátiť veriteľa vedela. Je teda nepochybné, že nevznikol len úmysel

ukrátiť veriteľa, ale došlo k skutočnému faktickému ukráteniu, pretože sa predmetný byt previedol na
odporkyňu v 2. rade. Preto v zmysle ust. § 42a a § 42b OZ súd návrhu o neúčinnosť predmetnej kúpnej
zmluvy vyhovel. Právnym dôsledkom čoho je, že sú zachované právne následky vo vzťahu k tomu, kto z
dlžníkov tento právny úkon urobil. Navrhovateľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho,
čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Navrhovateľovi priznal náhradu trov konania
potrebných na účelné uplatňovanie práva spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku z návrhu v sume
99,50 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia

na tunajší súd.

V odvolaní z ktorého má byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa
týka a čo sa ním sleduje a ktoré musí byť podpísané a datované a ktoré musí byť predložené spolu s
potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník

dostal jeden rovnopis.

V odvolaní sa má uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.

Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo na výkon
exekúcie.