Rozhodnutie – Rodina a mládež ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 9. november 2015

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 2T/61/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1415010176
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 11. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Grendárová
ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2015:1415010176.3

Rozhodnutie

Okresný súd Bratislava IV, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Grendárovej a
prísediacich sudcov Mgr. Marty Janyškovej a Oľgy Navarčíkovej, na hlavnom pojednávaní konanom dňa
9.novembra 2015 v Bratislave

r o z h o d o l :

Podľa § 285 písm. a/ Trestného poriadku sa obžalovaný D.Í.V. D. K. H. M. Í. L. , U.. XX.XX.XXXX H. U.,
F. R. T., L.Í.L. Č.. XXXX/X, D. R. R., H.Č.O.Č.O. Č.. X, spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry

Bratislava IV, sp. zn. 1Pv 163/14/1104, zo dňa 21.mája 2015 pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin
znásilnenia podľa § 199 ods. 1, 2 písm. b/ Trestného zákona na tom skutkovom základe, že
vmesiacinovember2011vBratislave,nauliciE.Á.Č..XX,počasoslavynarodenímsvojhosynaNicolasa
v obývacej miestnosti pod vplyvom alkoholu vykonal súlož s mal. K..L.., U.. XX.XX.XXXX,
pričom mal vedomosť o veku maloletej a to tým spôsobom, že si k nej po oslave v nočných hodinách
ľahol do postele, dal jej dole pyžamo, pričom poškodená sa bránila so slovami, aby to nerobil, mykala

sa, že to nechce, poškriabala ho, pričom jej zakryl rukou ústa, chytil ruky, a následne minimálne raz
penisom vnikol do vagíny mal. AK., čo poškodená cítila ako „puknutie“ pričom, následne krvácala

o s l o b o d z u j e

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

o d ô v o d n e n i e :

Podľa obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava IV, zo dňa 20.mája 2015 (doručené súdu
dňa 21.mája 2015) obvinený v mesiaci november 2011 v Bratislave, na ulici Studenohorská č. 20, počas
oslavy narodením svojho syna Nicolasa v obývacej miestnosti pod vplyvom alkoholu vykonal súlož s
mal. K..L.., U.. XX.XX.XXXX, pričom mal vedomosť o veku maloletej a to tým spôsobom, že si k nej

po oslave v nočných hodinách ľahol do postele, dal jej dole pyžamo, pričom poškodená sa bránila so
slovami, aby to nerobil, mykala sa, že to nechce, poškriabala ho, pričom jej zakryl rukou ústa, chytil
ruky, a následne minimálne raz penisom vnikol do vagíny mal. AK., čo poškodená cítila ako „puknutie“
pričom, následne krvácala.
Týmto protiprávnym konaním mal naplniť zákonné znaky skutkovej podstaty trestného činu -zločinu
znásilnenia podľa § 199 ods. 1, 2 písm.b/ Trestného zákona (ďalej Tr.zák.).

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, svedka -poškodeného K.
L., E. K.Á.M. L., znalcov - PhDr. Štefana Matulu, PhD., RNDr. Mgr. Dušana Kešického PhD.
Prečítal a oboznámil ostatné listinné dôkazy a po zhodnotení všetkých vykonaných dôkazov jednotlivo aj
v ich vzájomnom súhrne zistil a ustálil skutkový stav veci tak, ako ho uviedol vo výrokovej časti rozsudku.

Po tom, čo na hlavnom pojednávaní bola prednesená obžaloba, obžalovaný bol poučený o svojich
právach a umožnené mu bolo urobiť niektoré z vyhlásení podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku (ďalejTr. por.). Tento urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. a/ Tr. por., že je nevinný zo spáchania skutku
uvedeného v obžalobe.

Obžalovaný v prípravnom konaní spáchanie skutku v celom rozsahu poprel. Vypovedal, že po narodení
jeho syna bola oslava u jeho kamaráte K. L.. Jeho priateľka bola 5-6 dní v nemocnici a on bol tých 5-6
dní u K. L. na E. Z. XX v Bratislave. V byte bola spálňa a obývačka. On spal so synom v obývačke, K. L.
s manželkou v spálni. V obývačke spal on, K. (poškodená), jeho syn D. K. K. R. K.. Boli tam dve postele.
On každý deň dlho do noci popíjal s K. L. a potom si šiel ľahnúť k svojmu synovi na posteľ. K. ležala na

posteli, jej brat K. na zemi na matraci. Vedel, že v tom čase mala K. 11-12 rokov, pretože ich zoznámil
jej otec, Poprel, že by mal s K. sexuálny styk, nedotkol sa jej, mal v sebe dosať alkoholu aj 3-4 promile
a žiadneho sexu by nebol schopný. Pili každý deň až do noci a ráno pokračovali.

K výpovedi priložil listinný dôkaz - rodný list maloletého U. R.Á.A., ktorý sa narodil XX.XX.XXXX.
Na hlavnom pojednávaní potvrdil skutočnosti, ktoré vypovedal v prípravnom konaní.
Zároveň vo veci navrhol, aby bol v konaní prehratý záznam z predmetnej oslavy narodenia jeho syna
- ktorý by potvrdzoval, že maloletá sa na neho „lepila“ a on bol pod vplyvom alkoholických nápojov a
preto by nebol schopný vykonania pohlavného styku vo vzťahu ku maloletej s tým, že okrem pohlavného

styku, ktorý mal byť z jeho strany vykonaný i spôsobom, že maloletej mal zakryť ústa, chytiť ruky a
následne minimálne raz vniknúť do maloletej.
Konkrétny dátum uviesť predmetnej videonahrávky uviesť nevedel - ale bolo to po tom, čo jeho manželka
už porodila -pretože sa videonahrávke sa oslavovalo narodenie jeho syna.
Súd vo veci vykonal prehratie tohto záznamu a tvorí súčasť spisu.

O tom, že bol obvinený z predmetného trestného činu sa dozvedel až na polícii.

Svedkyňamal.K.L.Á.,výpoveď,ktorejbolanahlavnompojednávaníprečítanávsúladesustanoveniami
Trestného poriadku (ďalej Tr.por.) vypovedala, že v mesiaci november 2011 u nich doma v byte na E.
ulici (Bratislava IV) oslavoval narodenie syna U. D.Í.V. D.Í.L. -obžalovaný. Obžalovaný bol kamarát jej

otca, ona sa hrávala so synom obžalovaného D.Ť.L.. U nich bola raz - dva krát. Obžalovaný ich niekedy
navštevoval. V novembri 2011 sa u nich oslavovalo deň - dva narodenia jeho syna, pili alkohol. Ona
si dala tabletku na alergiu, dala spať malého D.Ť.L. a šla spať. Na oslave boli jej otec, D.Í.V. D.Í.L.
- obžalovaný, D.Ť.O. a možno aj jej brať D.Ť.O. - to si nebola istá. Nepamätála sa, či tam bola aj
manželka jej otca. Myslela si, že ku skutku došlo hneď v prvý deň oslavy, keď boli všetci úplne napití.

Otec s Amálkou a asi aj Peťkom boli v manželskej izbe, ona bola v obývačke. Ona spala na mieste,
ktoré označila na náčrtku krížikom. V izbe okrem nej spal len malý D.Ť.L.. Oni oslavovali v kuchyni. Keď
skončila zábava tak si obžalovaný ľahol vedľa nej. V izbe bola tma, iba na záchode sa svietilo. Ona
spala na chrbáte a cítila, že sa jej niekto dotýka a chce jej dať dole pyžamo, pričom názorne ukázala, kde
sa jej dotýkal. Dal jej ho dole, pričom ona mu hovorila, aby jej to dole nedával, že si to nepraje. Ako jej

dal dole pyžamo, chcel do nej vojsť, ona sa veľmi mykla, škrabala ho, on jej chytil ruky a držal nad hlavu,
držal jej ústa a chcel „vytvoriť súlož“, znásilniť ju. On si tiež dal dole gate, vytiahol si pipíka a chcel ho dať
do jej „pipiny“. Ona to nechcela, ale on ju držal, dal to do nej, zľakla sa, lebo jej to puklo, nevedela kde,
bolo to vtedy, keď to do nej „zasúkol“. Potom začala krvácať čo zistila, keď šla na záchod. Mala trošku krvi
na pyžame, na posteli krv nebola. Keď sa vrátila zo záchodu, obžalovaný už spal. Ráno jej povedal, aby

to nikomu nehovorila, že to má tajiť. Ráno to chcela tatinovi povedať, ale sedel tam aj obžalovaný, tak

sa bála, tatovi len povedala, že ju bolí brucho. S obžalovaným sa o tom, čo sa stalo nikdy viac
nerozprávala, ignorovala ho. Pred obžalovaným nemala nikoho, bola poctivá (panna). Obžalovaný

vedel, koľko má rokov od jej tatina. Na druhý deň si išla ľahnúť už k otcovi do izby, Obžalovaný spal
so synom, v ten deň už veľa neoslavovali, len sa rozprávali. Po skutku sa z toho aj rok a pol nevedela
dostať, nespávala, budila sa, chodila nevyspatá do školy.
Predmetný obrazovo-zvukový záznam bol vykonaný v súlade s ustanoveniami Trestného poriadku.

Svedok - poškodený K. L. v prípravnom konaní vypovedal, že je otcom maloletej K. (poškodenej).
V mesiaci november 2011 sa u neho doma v byte na E. Z. Č.. XX (Bratislava IV) konala oslava
narodenia syna jeho bývalého kamaráta D.Í.V. D.Í.L. - obžalovaného. Ten prišiel k nim do bytu spolu
so synom Patrikom. Spolu s nimi boli v byte manželka Amália. Oni traja sedeli v kuchyni a popíjali doneskorých nočných hodín. Manželka nepila, oni boli dosť opití. Dcéra aj ostatné deti šli spať. Dcéra
spala v obývačke, obžalovaný so synom tiež. Nepomínal si, kto, kde na ktorej posteli spal. Dcéra mu
o ničom nehovorila, ani nenaznačila. Ráno sa s obžalovaným vyrovnávali, teda niečo na doplnenie

hladiny alkoholu v krvi. Obžalovaný sa poznal s Alexandrou tak dlho ako on - teda asi rok pred skutkom,
navzájomsaakorodinynavštevovali. Nevšimolsi,žebyoňujavilzáujem,anižebysavočinejnevhodne
správal. Dcéra mu o skutku povedala až keď sa presťahovali do Malaciek v marci 2012 a to tak, že prišla
za ním s priateľom G. N. a povedala mu to.
V spise na č.l. 42-46 sa nachádza prepis zápisnice o výsluchu mal. K. L. v trestnej veci vedenej voči

obvinenému G. N., z ktorého vyplývajú skutočnosti uvedené v skutkovej vete obžaloby.
Na hlavnom pojednávaní potvrdil skutočnosti, ktoré vypovedal v prípravnom konaní. Naviac k veci
vypovedal, že počas oslavy, ktorá trvala niekoľko dní si na obžalovanom nevšimol žiadne zranenia na
tvári a to ani povrchové. V žalovanom období mal s obžalovaným veľmi dobré priateľské vzťahy a
navzájom i ich rodiny. O žalovanom skutku sa dozvedel od G. N. a to v roku 2012 - 2013 -keď sa
jeho rodina sťahovala do Malaciek. Predmetnej udalosti neveril a preto vo veci nekonal. O udalosti

rozprával Marek a jeho dcéra len pritakávala. Dcéra mu to preto nepovedala, lebo mu povedala, že sa
bála to povedať, aby ju on nezbil. Potom o predmetnej veci povedala svojej biologickej matke a spolu
navštívili gynekológa. On neveril dcére keď mu o tejto veci povedala a to z dôvodu, že dcéra je strašne
vymýšľavá a klamala ho v tomto čase aj v iných veciach. Preto jej neveril. Neveril ani Marekovi - mal ich
za„puberťákov“.Keďsaotomrozprávalsosvojoumanželkou(tedasosobou,sktoroužilivčaseskutku)

- v obývačke, kde mala dcéra s obžalovaným spať neboli dvere, tieto boli zvesené. V spálni kde on spal

s manželkou sa dvere nedali zatvoriť poriadne a nakoľko on dcéru poznal - a to v tom smere, že keby
sa niečo dialo „vie zobudiť pol baráku“. V predmetnom žalovanom čase bolo v byte viacero ľudí a je

nepravdepodobné, aby sa nikto nezobudil. Naviac manželka v tomto čase v noci vstávala k malému
synovi-dávalamusunar-pretomalzato,žekuskutkunemohlodôjsť.Vdanomprípadeišloodvojizbový
byt. K motívu dcéry sa vyjadriť nevedel a ani k tomu, z akého dôvodu o udalosti povedala až po roku a
pol a prečo to povedala na obžalovaného, ktorý bol jeho kamarátom.
S obžalovaným sa preto nestretával lebo prebiehalo predmetné trestné konanie a nemal záujem mu

ublížiť.
Pokiaľ išlo o dcéru - i v čase výsluchu na hlavnom pojednávaní bola dcéra problémová, nenavštevovala
školuaumiestnenábola docentravLietavskejLúčke.Jehoakootcadcéranerešpektuje.Jetajnostársky
typ.

Svedkyňa K.Á.M. L.Á. v prípravnom konaní vypovedala, že je manželka K. L., s ktorým žije spolu
v spoločnej domácnosti. Po narodení syna - D.Í.V. D.Í.L. - obžalovaný oslavoval u nich doma jeho
narodenie. Už predtým sa s jeho rodinou dlhšie stretávali a kamarátili. V tom čase mal ich syn Peťko dva
mesiace, preto ona alkohol nepila. U nich v byte bol obžalovaný, Andrej, Alexandra i Patrikov syn Patrik,
ktorý mal 4 roky. Obžalovaný spal so svojim synom na rozkladacej sedačke v obývačke. V obývačke

spala i Alexandra a to na válende. Andrej tam v tú noc nespal, spal u svokry. Ona s manželom boli v
spálni, kde mali privreté dvere. Pretože sa nedali úplne zatvoriť, na obývačke dvere neboli. Alexandra
im ráno nič nepovedala, ani si nič nevšimli. Ona sa o tom, čo sa u nich malo stať dozvedela až od G.
N. asi po roku, pričom Alexandra jej to následne potvrdila, že jej obžalovaný chytil ústa a niečo do nej
vošlo. Niečo puklo. Keď sa jej spýtala, prečo nič skôr nepovedala, povedala, že sa bála a len mlčala.

Po tej oslave, ktorá bola u nich, prestali k obžalovanému chodiť, lebo jeho žena žiarlila na Alexandru,
ktorá sa začala maľovať, nosila výstrihy, čo žene obžalovaného nepáčilo. Pred oslavou si nevšimla, že
by obžalovaný o Alexandru javil záujem.
Na hlavnom pojednávaní vypovedala skutočnosti, ktoré vypovedala v prípravnom konaní. I keď bola
oslava ona alkoholické nápoje nepožívala pretože sa starala o maloletého syna. Nevšimla si, že by

obžalovaný počas oslavy prejavil záujem o Alexandru. Ráno po predmetnej oslave si ona nevšimla, že
by mal obžalovaný nejaké povrchové zranenia na tvári - škrabanec, niečo červené. Predmetné by si
určite hneď všimla. V žalovanom období mali ako rodiny dobré vzťahy - navzájom sa navštevovali. O
žalovanom skutku sa dozvedela prostredníctvom N. za prítomnosti i Alexandry. Keď o skutku rozprával
N. Alexandra sa rozplakala. Keďže Alexandra zvykla klamať nevedela preto, či jej má veriť. Ona sa

nijako nerozhodla, či jej verí alebo nie - ona ju lenvypočula, utíšila, keď plakala. Nevypytovala sa jej, videla, že toto nie je potrebné. Keď jej biologická
matka bola s ňou u gynekológa bolo potvrdené, že Alexandra už nebola panna. Obžalovaný im poprel
predmetné skutočnosti - povedal im, že si ich váži dosť, aby urobil takú hlúposť. Nevedeli komu majú

veriť - či Alexandre alebo obžalovanému. Keď sa Alexandry opýtala prečo o znásilnení im nepovedala
hneď ráno - táto povedala, že preto to nepovedala, že sa bála, že ju otec zbije a na základe toho, že
obžalovaný sa jej vyhrážal, že jej niečo spraví keď to povie. Ona znásilnenie nemôže potvrdiť, keďže
toto nevidela a ani nepočula.

Vo veci bol vypracovaný znalecký posudok vo vzťahu k obžalovanému a to znalcom z odboru
psychológia RNDr. Mgr. Dušanom Kešickým, PhD.,
Zo záverov znaleckého posudku ako i z jeho výsluchu na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že sa
obžalovaný - je osobnosť jednoduchá, málo diferencovaná s akcentáciou rysov z okruhu disociálnej
poruchy osobnosti s prevahou sociálneho deficitu v zmysle limitovaných sociálnych zručností, zníženej
adaptability, bez nápadnej asociálnosti.

Posudzovaný skutok, pokiaľ k nemu došlo, zodpovedá psychosexuálnej nezrelosti vyšetreného, ako
aj sexuálnej hyperaktivite a zníženej racionálnej kontrole v záťaži, resp. sexuálnej frustrácii z dôvodu
zníženého uvoľňovania napätia zo zdrojov libida. Záujem o ľudí a snahy o udržiavanie kontaktu
sa rozplýva vo fantázii a nenachádza reálnu podobu, znížená schopnosť udržiavania zmysluplných,
plnohodnotných vzťahov. Časté sebaobranné stiahnutie sa. Psychická prázdnota, zúženie záujmov,

jednoduchý a málo diferencovaný hodnotový systém je zameraný na uspokojovanie základných potrieb,
oploštenie osobnosti a emočného prežívania, nižšia diferenciácia vyšších citov. Nízke zdroje k zvládaniu
záťaže. Nízka adaptabilita a flexibilita.
Znalec nenašiel u obžalovaného známky svedčiace pre agresivitu, ako stabilnú a pevne zakotvenú črtu
osobnosti.

Konanie v záťažových a konfliktných situáciách je ovplyvnené zníženou kapacitou pre zvládanie
stresu, s následným emočným stiahnutím sa a nárastom intrapsychickej tenzie do okamihu, kým
nedôjde k prekročeniu hranice relevantnej pre primeranú kontrolu a možným neprimeraným správaním
explozívneho charakteru, za sprievodu agresívnych prvkov. Uvedené však nie je prevažujúce a typické.
Znalec hodnotil všeobecnú vierohodnosť obžalovaného ako čiastočne zníženú a špecifickú

vierohodnosť taktiež ako zníženú.
Obžalovaný vzhľadom na svoju osobnostnú výbavu nepreferuje osoby juvenilného typu, v zmysle
uprednostnenia pred dospelými sexuálnymi objektmi, avšak na základe zistenia z PPG vyšetrenia takéto
osoby môžu opatriť do záujmového spektra vyšetreného, relevantného pre uspokojenie sexuálneho
pudu.

Za primárny motivačný činiteľ, považoval znalec upokojenie libida v intímnej interakcii s poškodenou.

I keď obžalovaný konanie popieral, psychologicky môžu mať na konaní podiel rysy psychosexuálnej
nezrelej osobnosti, významne zvýšené libido v situácii, keď je znížená možnosť uvoľňovania pohlavného

pudu za prítomnosti situačne pravdepodobnej deliberácie vôle a racionálnych zábran voči sociálne
neadaptívnemu sexuálnemu správaniu. K tomuto dochádza aj pri zvýšenej konzumácii alkoholu, ako
tomu bolo v čase pravdepodobného spáchania skutku obzvlášť pri pití v ťahu.

Zo znaleckého posudku vypracovaného znalcom z odboru pedopsychológia PhD. Štefanom Matulom,

PhD. k osobe mal. K. L. a z jeho výsluchu na hlavnom pojednávaní bolo preukázané, že osobnostná
štruktúra maloletej sa formuje harmonicky bez výraznejších disproporcií v jednotlivých zložkách. V
osobnostnej štruktúre dominuje senzitivita, oddanosť, citlivosť a spontaneita, svoje city prejavuje
navonok. Uvedomuje si a má zvnútornené všeobecne platné sociálne normy, je poddajná, konformná
voči autoritám. Má potrebu okamžitého seba potvrdenia a vážnosti v očiach druhých ľudí. Voči okoliu je

empatická, sociálne kompetentná, orientovaná predovšetkým na budúcnosť, na ktorú hľadí s nádejou a
optimizmom. Schopnosť znášať záťaž a vyrovnávať sa s frustráciou je na veľmi dobrej úrovni. Osobnosť
nevykazuje znaky patológie.
Maloletá má s otcom dobrý vzťah, rodinné prostredie má na jej osobnostný a mravný vývin pozitívny
vplyv.

Intelektová úroveň maloletej spadá do pásma podpriemeru. Úroveň pamäti je v pásme priemeru.
Racionálna kontrola reality nie je narušená. Znalec nezistil tendencie ku konfabuláciám, úroveň
sugestibility zodpovedal norme. Mladistvá je podľa znalca schopná správne chápať dianie okolo seba
a toto je schopná i správne reprodukovať. Tento záver podporuje aj to, že úroveň pamäti a schopnosťkoncentrácie pozornosti je v rámci normy a ani miera konfabulačných tendencií a celková fantazijná
pohotovosť nie je zvýšená.
Znalec nemal z psychologického hľadiska dôvod pochybovať o jej schopnosti vypovedať zhodne

s obsahom prežitého. Mravný vývin nie je patologický, na prvom mieste je rodina. Psychická
odolnosť maloletej je dostatočná na to, aby následky traumy nepretrvávali do budúcnosti a negatívne
neovplyvňovali jej ďalší vývin.
Vzťahkobžalovanémumalamaloletápredudalosťoumáloindiferentný,zjejstranymálosýtený,vnímala
ho ako otcovho kamaráta. Po udalosti sa jej vzťah zmenil na jednoznačne negatívny, mala z neho strach.

Psychosexuálny vývin do udalosti v roku 2011 zodpovedal jej vývinu v jej vekovej kategórii, v tom čase
ešte nemala sexuálnu skúsenosť. Znásilnenie prežívala ako dlhodobú psychickú nepohodu, bála sa o
tom niekomu povedať, snažila sa na udalosť zabudnúť. Začala mať problémy so spánkom, mala zlé sny
o znásilnení, v noci sa budila so strachom, cez deň bola nevyspatá, začala si okusovať nechty. Tento
stav trval viac ako rok.

Kaď začala chodiť s G. N., pri dotykoch sa jej vracali spomienky na znásilnenie. Uvedené podľa znalca
jednoznačne napĺňajú kritériá posttraumatickej stresovej poruchy. Maloletá časom dokázala prekonať
následky traumy. V čase skutku vzhľadom k svojej duševnej a fyzickej vyspelosti bola schopná pochopiť
konanie obžalovaného, ktoré viedlo k pohlavnému styku. Maloletá bola schopná dať zreteľne najavo

svoj nesúhlas. Za znak nesúhlasu možno podľa znalca z psychologického hľadiska považovať to, že
sa bránila mykaním, snažila sa obžalovaného odtisnúť. To, že jej prikýval ústa a pridržiaval jej ruky
rovnako indikuje, že pohlavný styk nebol dobrovoľný. Maloletá bola schopná posúdiť význam odporu
pri vynucovanej súloži.
V čase skutku a krátko po ňom si maloletá neuvedomovala, že išlo o znásilnenie, a že ide o trestný čin.

Taktiež nevedela, že sexuálny styk pred 15 rokmi je klasifikovaný ako trestný čin. Následkom prežitia
inkriminovanej udalosti maloletá utrpela posttraumatickú stresovú poruchu a vyšetrovaná udalosť
prispela k zvýšeniu sexuálnej vyspelosti maloletej.
Znalec u maloletej konštatoval dobrú všeobecnú vierohodnosť ako i špecifickú vierohodnosť, ktorá je
ovplyvnená dlhým časovým odstupom od udalosti. Jej výpoveď sa však ani po dlhšom časovom období

nemení v opise základných skutočností.

Z rodného listu bolo preukázané, že maloletý U. R.Á.A. E. U. N.Ň.K. XX.U. XXXX. Otcom maloletého
je obžalovaný a jeho matkou K. R.Á.A.Á..
Zo záznamu o hospitalizácii - K. R.Á.A. (manželky obžalovaného) bolo preukázané, že táto bola ústavne

hospitalizovaná od 22.novembra 2011 do 28.novembra 2011.

Zo správy od Základnej školy Dr. J. Dérera so sídlom v Malackách, zo dňa 22.09.2014 bolo
preukázané, že maloletá - K. L.Á. v školskom roku 2013/2014 vymeškala 424 hodín - z toho 26 bolo
neospravedlnených. Taktiež i v školskom roku 2014/2015 - do 22.septembra 2014 vymeškala 18

vyučovacích hodín. Jej problémom je predovšetkým jej dochádzka. Často jej chýbajú pomôcky na
vyučovanie, čo však nie je z nedostatku starostlivosti o ňu zo strany otca.

Podľa obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava IV - na základe jeho podanej obžaloby

obžalovaný mal maloletú K..L.. - násilím donútiť k súloži.
Tým mal obžalovaný naplniť zákonné znaky skutkovej podstaty trestného činu - zločinu znásilnenia
podľa § 199 ods. 1, 2 písm. b/ Tr.zák.
Podľa obžaloby mal obžalovaný poškodenej dať dole pyžamo, pričom poškodená sa mala brániť so
slovami, aby to nerobil, mykala sa, že ho nechce, poškriabala ho, pričom jej zakryl rukou ústa,

chytil ruky

a následne minimálne raz penisom vniknúť do vaginy - čo maloletá poškodená cítila ako „puknutie“ -
pričom následne krvácala.

Objektom žalovaného trestného je právo ženy slobodne rozhodovať o svojom sexuálnom živote.
Objektívna stránka trestného činu je zložená kumulatívne - pretože na spáchanie žalovaného trestného
činu musí byť použité násilie (resp. hrozba bezprostredného násilia) - ako to bolo kvalifikovanéi predmetnej obžalobe alebo násilie môže byť nahradené zneužitím bezbrannosti - prostredníctvom
ktorého dôjde ku súloži.
V danom prípade malo ísť o chranenú osobu - dieťa (v súlade s ustanovením § 127 ods. 1 Tr.zák., §

139 Tr.zák.)
Z hľadiska subjektívnej stránky sa vyžaduje úmyselné zavinenie.

Z dokazovania, ktoré bolo vykonané na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že v danej veci sú dve skupiny
protichodných - vzájomne si odporujúcich tvrdení - výpovedí a to medzi obžalovaným a poškodenou.

Pri hodnotení vierohodnosti svedka - v danom prípade poškodenej, súd je povinný prihliadnuť najmä
k vnútornej štruktúre výpovede svedka, k logickým súvislostiam v okolnostiach, o ktorých svedok
vypovedá - či táto výpoveď svedka je v súlade aj s ostatnými dôkazmi zadováženým v trestnom konaní,
pričom podstatným je i vzťah poškodenej k obžalovanému a ich záujem na výsledku trestného konania.
Súd by preto mal po zvážení všetkých týchto dôkazov a okolností prípadu - postupom podľa § 2 ods. 12

Tr.por. podľa vnútorného presvedčenia rozhodnúť, ktorá skupina dôkazov je vierohodná.

V prvom rade je potrebné v predmetnej veci poukázať na osobu poškodenej.
Poškodená v čase predmetného žalovaného skutku bola vo veku 12 rokov a temer 6 mesiacov.
V čase vypracovaného znaleckého posudku znalcom z odboru pedopsychológia - PhDr. Štefanom

Matulom (27.10.2014 - t.j. temer tri roky) bola stále jej intelektová úroveň v pásme podpriemeru.

-Najbližší rodinní príslušníci - otec a jeho manželka (nie matka poškodenej) -teda osoby, ktoré v
žalovanom období žili s ňou v spoločnej domácnosti ju hodnotili ako osobu, ktorá je klamlivá, ktorá si
vymýšľa.

Z predmetných dôvodov
-ako vypovedala svedkyňa K.Á.M. L.Á. - jej neverila ani ona ani jej manžel - otec svedkyne. Alexadra
zvykla klamať - nevedela preto, či jej má veriť. Ona preto znásilnenie nemohla potvrdiť pretože toto
nevidela.

-Otecpoškodenejvypovedal,žedcérajestrašnevymýšľaváavtomtočasehoklamalaajvinýchveciach.
Preto jej neveril.

-v čase spáchania skutku malo byť v dvojizbovom byte viacero osôb - najmenej dve dospelé osoby (otec

-K. L., jeho manželka - K.Á.M. L.Á.) a samozrejme obžalovaný a dve maloleté deti - syn obžalovaného,
ktorý bol v izbe kde spala ako maloletá poškodená, tak i obžalovaný ako i maloleté dieťa - brat maloletej,
ktorý sa narodil tiež v roku 2011 a spal v izbe s otcom K. L. a jeho manželkou a teda tento z dôvodu
svojho veku sa v noci budil na jedenie (predpoklad jeho vstávania nebol teda dopredu daný),
-v danom prípade išlo o dvojizbový byt (podrobný náčrt bytu na č. l. 127) - jednotlivé miestnosti

neboli zatvorené dvermi - čiže boli otvorené
-výpoveďsvedkaK.L.-vobývačkekdemalaspaťmaloletápoškodenásobžalovanýmnebolidvere,tieto
boli zvesené. V spálni kde on spal s manželkou (svedkyňou K.Á.M. L.) sa dvere nedali zatvoriť poriadne
a nakoľko on dcéru (maloletú poškodenú) poznal - a to v tom smere - že keby sa niečo udialo „vie zobudiť
pol baráku“ - svojím krikom. Vzhľadom na množstvo osôb v byte bolo podľa neho nepravdepodobné,

aby sa nikto nezobul. Naviac manželka v noci vstávala k malému synovi - dávala mu sunar.

-žiadne zranenie na tvári obžalovaného - teda poškrabanie, o ktorom vypovedala maloletá poškodená
na nasledujúci deň nepotvrdili svedkovia - K. L. K. K.Á.M. L.Á.,

-z predmetného dôvodu nevykonanie ihneď gynekologického vyšetrenia, ale s odstupom viac ako
jedného roka (i keď bolo pozitívne v tom smere, že maloletá už nebola „panna“ -ale tu je potrebné uviesť,
že v tomto čase mala známosť s G. N. - s ktorým žila i intímne),

-i keď v danom prípade bol vypracovaný znalecký posudok z odboru pedopsychológie -tu súd konštatuje,

že ide dôkaz osamotený.Za existencie dvoch skupín dôkazov, ktoré stoja oproti sebe - z relevantných nárokov vyplýva, že pre
kvalifikované uznanie viny obžalovaného je nevyhnutné zabezpečiť taký dôkaz, ktorý poskytne záver o
vine obžalovaného bez akýchkoľvek pochybností.

Výrok o vine musí byť vždy založený len na takých dôkazoch, ktoré celkom vylučujú pochybnosť, že sa
skutok stal, ktorý je predmetom trestného konania. To platí tým skôr, keď vierohodnosť jediného svedka
priameho je pochybná.
Keďže v danom prípade mala byť ako hlavný dôkazný prostriedok - výpoveď poškodenej - tento dôkaz

mal byť jasný, logický, presvedčivý a inými dôkazmi, ktoré boli vykonané nespochybniteľný, či dokonca
vyvratiteľný. Výpoveď poškodenej však v súlade s inými vyššie uvedenými rozvedenými dôkazmi
nespĺňali toto kritérium a podmienky na to, aby mohla byť podkladom na uznanie viny obžalovaného
a jeho odsúdenie.

Akýkoľvek vysoký stupeň podozrenia sám osebe nestačí k tomu, aby mohol tvoriť zákonný poklad pre

odsudzujúci výrok súdu.
Základné zásady trestného konania vyžaduj, aby súd oprel rozhodnutie o vine a treste o jednoznačne
zistené fakty. Len vysoký stupeň podozrenia sám osebe nemôže totiž vytvoriť spoľahlivý a zákonný
podklad pre odsudzujúci výrok súdu, ktorý musí byť vždy výrazom ľudsky dosiahnuteľnej istoty.

Súd môže oprieť výrok o vine i o nepriame dôkazy, avšak len za predpokladu, že tvoria vo svojom súhrne
logickú, ničím nenarušenú a uzavretú sústavu nepriamych dôkazov (nestačí preto len jeden nepriamy
dôkaz) - vzájomne sa doplňujúcich a na seba nadväzujúcich, ktoré vcelku zhodne a spoľahlivo dokazujú
skutočnosť alebo skutočnosti, ktoré sú v takom príčinnom vzťahu k dokazovanej skutočnosti, že z nich
možno vyvodiť len jediný záver a súčasne vylúčiť možnosť iných záverom (R-38/1970).

Zásadanáležitéhozisteniaskutkovéhostavuvecivyžaduje,abysúdoprelsvojetvrdeniaazisteniaovine
a treste o jednoznačne zistené a bezpečne preukázané fakty, nie o púhu pravdepodobnosť s poukazom
na hodnotenie dôkazov vykonaných pred súdom (§ 2 ods. 19 Tr. por.).Tam kde sa nedá bezpečne
zistiť, ktorý variant skutkového riešenia zodpovedá skutočnosti, volí súd ten, ktorý je pre obvineného

priaznivejší (R 46/1963).

Ak zostanú po vyčerpaní všetkých dôkazov pochybnosti o niektorých skutkových zisteniach dôležitých
pre zavinenie, je potrebné rozhodnúť v prospech obžalovaného (in dubio pro reo - R - 22/1968 II).

Použitie zásady „in dubio pro reo“ vyplývajúcej z ustanovenia § 2 ods. 4 Tr.por. prichádza do úvahy len
vtedy, keď pochybnosti, ktoré vznikli v trestnom konaní o nejakej skutočnosti, trvajú aj po vykonaní a
zhodnotení všetkých dostupných dôkazov (upravené znenie - R 37/1971).

V danej veci neexistuje ani ucelená reťaz nepriamych usvedčujúcich dôkazov, ktoré by preukazovali,

že sa skutok stal.

Nakoľko vykonaným dokazovaním nebolo jednoznačne potvrdené a preukázané,
že sa žalovaný skutok stal, musel súd ak chcel rozhodnúť podľa platných zásad trestného konania -
najmä podľa zásady objektívnej pravdy, zásady voľného hodnotenia dôkazov a zásady in dubio pro reo

rozhodnúť tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku a obžalovaného spod obžaloby oslobodiť.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v le-
hote do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Krajský súd
v Bratislave prostredníctvom tunajšieho súdu