Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Liptovský Mikuláš

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Iveta Žišková

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdené

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 6Cpr/2/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5615207552
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Žišková

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2015:5615207552.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš, samosudkyňou JUDr. Ivetou Žiškovou, v právnej veci navrhovateľky T..

L. H., F.. XX. XX. XXXX, T. A. XXXX/XX, Č. T., zastúpenej JUDr. Martinom Dianiškom, advokátom so
sídlom Slnečná 42, Banská Bystrica, proti odporcovi DRUŽBA, s. r. o., so sídlom Hotel Družba - Jasná,
Demänovská Dolina, IČO: 36 017 302, v konaní o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru,
takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e , že skončenie pracovného pomeru výpoveďou, danou odporcom navrhovateľke listom
zo dňa 30. 04. 2015, je n e p l a t n é , a pracovný pomer medzi navrhovateľkou a odporcom trvá.

Navrhovateľke sa p r i z n á v a náhrada trov konania - trov právneho zastúpenia vo výške 643,09 eur,
ktoré je odporca povinný zaplatiť advokátovi JUDr. Martinovi Dianiškovi v lehote 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom na začatie konania, doručeným súdu dňa 31. 08. 2015, navrhovateľka žiadala určiť, že
skončenie pracovného pomeru výpoveďou, ktorú jej dal odporca listom zo dňa 30. 04. 2015 je neplatné
a jej pracovný pomer u odporcu trvá. Žiadala priznať aj náhradu trov konania. Návrh odôvodnila tým,
že dňa 28. 08. 2014 uzavrela s odporcom pracovnú zmluvu, na základe ktorej vykonávala prácu F&B
manager. Listom zo dňa 30. 04. 2015, ktorý bol adresovaný na jej meno, jej odporca dal výpoveď pre

nadbytočnosť podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce. Táto výpoveď jej bola zaslaná poštou, pričom
dňa 06. 05. 2015 zásielku prevzala jej sestra W. H. a navrhovateľke ju odovzdala pri osobnom stretnutí
dňa 07. 05. 2015. Navrhovateľka uviedla, že aj keď sa zdržiavala na pracovisku v C. C., odporca jej
výpoveď nedoručil na pracovisku, ale zaslal jej ho na adresu trvalého bydliska do Č. T.. Pretože výpoveď
jej nebola doručená do vlastných rúk, je v zmysle § 61 ods. 1 v spojení s § 38 ods. 1 Zákonníka práce
neplatná. Listom zo dňa 14. 05. 2015 preto oznámila odporcovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, na
čo reagoval odporca listom bez dátumu, ktorým jej oznámil, že pracovný pomer trvá aj naďalej a že

pracovať má až do úplného skončenia pracovného pomeru. Nakoľko tento list je po obsahovej stránke
značne neurčitý a nevyplýva z neho jednoznačné vyhlásenie odporcu, ako zamestnávateľa, o tom, že
výpoveď považuje za neplatnú, bola nútená v dôsledku prípadných následkov márneho uplynutia 2-
mesačnej prekluzívnej lehoty uvedenej v § 77 Zákonníka práce, uplatniť nárok na súde.

Vo výpovedi dňa 13. 10. 2015 navrhovateľka uviedla, že v čase doručovania výpovede mala trvalý pobyt
v Č. T. a túto adresu oznámila aj odporcovi, ako svojmu zamestnávateľovi. Uviedla, že dňa 30. 04.

2015 nebola na pracovisku z dôvodu plánovaného voľna, na pracovisku sa zdržiavala dňa 04., 05. a
06. 05. 2015, kedy sa jej odporca nepokúšal výpoveď doručiť. Od 07. 05. 2015 je práceneschopná.
Navrhovateľka uviedla, že je tehotná, tehotenstvo jej bolo potvrdené na lekárskom vyšetrení dňa 07. 04.2015 a o tejto skutočnosti ústne informovala konateľa odporcu E. T. asi 2. 04. 2015. Potvrdenie o tom,
že je tehotná, zaslala zamestnávateľovi poštou, ale až po tom, ako dostala výpoveď.

Odporca s návrhom nesúhlasil. Tvrdil, že listom bez dátumu oznámil navrhovateľke, že jej pracovný
pomer trvá aj naďalej. Text „v zmysle Zákonníka práce ste povinná pracovať až do úplného skončenia
pracovného pomeru“ sa nenachádza vo vete týkajúcej sa trvania pracovného pomeru, ale mzdy.
Táto citácia právnej úpravy bola v liste uvedená pre prípad, ak by výpoveď platila. Odporca pritom
navrhovateľke preplatil všetky mzdové nároky, dokonca aj mzdu za deň 30. 04. 2015, hoci navrhovateľka

nepreukázala ospravedlnenú neprítomnosť na pracovisku a aj deň 06. 05. 2015, keď navrhovateľka bez
uvedeniadôvodupredčasneodišlazpráce-zpráceodišlapotom,akojejsestratelefonickyoznámila,že
dostala výpoveď. Od nasledujúce dňa je navrhovateľka práceneschopná, takže žiadne mzdové nároky
voči odporcovi nemá. Poukázal aj na to, že navrhovateľke výpoveď nebola doručená a nakoľko zákon
hovorí, že odvolať možno iba doručenú výpoveď, nemohol odporca túto výpoveď odvolať; preto jej len
oznámil, že pracovný pomer trvá aj naďalej.

Podľa § 17 zákona č. 311/2001 Z. z. (Zákonník práce)
(1) Právny úkon, ktorým sa zamestnanec vopred vzdáva svojich práv, je neplatný.
(2) Právny úkon, na ktorý neudelil predpísaný súhlas príslušný orgán alebo zákonný zástupca alebo
na ktorý neudelili predpísaný súhlas zástupcovia zamestnancov, právny úkon, ktorý nebol vopred

prerokovaný so zástupcami zamestnancov, alebo právny úkon, ktorý sa neurobil formou predpísanou
týmto zákonom, je neplatný, len ak to výslovne ustanovuje tento zákon alebo osobitný predpis.
(3) Neplatnosť právneho úkonu nemôže byť zamestnancovi na ujmu, ak neplatnosť nespôsobil sám.
Ak vznikne zamestnancovi následkom neplatného právneho úkonu škoda, je zamestnávateľ povinný ju
nahradiť.

Podľa § 38 ods. 1 prvá veta Zákonníka práce, písomnosti zamestnávateľa týkajúce sa vzniku, zmeny a
skončenia pracovného pomeru alebo vzniku, zmeny a zániku povinností zamestnanca vyplývajúcich z
pracovnej zmluvy musia byť doručené zamestnancovi do vlastných rúk.

Podľa § 38 ods. 2 až 5 Zákonníka práce
(2) Písomnosti doručované poštovým podnikom zamestnávateľ zasiela na poslednú adresu
zamestnanca, ktorá je mu známa, ako doporučenú zásielku s doručenkou a poznámkou "do vlastných
rúk".
(3) Písomnosti zamestnanca týkajúce sa vzniku, zmeny a zániku pracovného pomeru alebo vzniku,

zmeny a zániku povinností zamestnanca vyplývajúcich z pracovnej zmluvy alebo z dohody o práci
vykonávanej mimo pracovného pomeru doručuje zamestnanec na pracovisku alebo ako doporučenú
zásielku.
(4) Povinnosť zamestnávateľa alebo zamestnanca doručiť písomnosť sa splní, len čo zamestnanec
alebo zamestnávateľ písomnosť prevezme alebo len čo ju poštový podnik vrátil zamestnávateľovi

alebo zamestnancovi ako nedoručiteľnú, alebo ak doručenie písomnosti bolo zmarené konaním alebo
opomenutím zamestnanca alebo zamestnávateľa. Účinky doručenia nastanú aj vtedy, ak zamestnanec
alebo zamestnávateľ prijatie písomnosti odmietne.
(5) Pri doručovaní písomností poštovým podnikom musia byť splnené podmienky podľa osobitného
predpisu.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 4 Zákonníka práce
(1) Výpoveďou môže skončiť pracovný pomer zamestnávateľ aj zamestnanec. Výpoveď musí byť
písomná a doručená, inak je neplatná.
(4) Výpoveď, ktorá bola doručená druhému účastníkovi, možno odvolať len s jeho súhlasom. Odvolanie

výpovede, ako aj súhlas s jej odvolaním treba urobiť písomne.

Podľa § 77 Zákonníka práce, neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým
skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ
uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

Podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce, ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak
s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil
zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, svýnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca
naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada
patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá

na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd
rozhodne o skončení pracovného pomeru.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že navrhovateľka a odporca uzavreli dňa 28. 08. 2014
pracovnú zmluvu, na základe ktorej navrhovateľka bola zamestnaná u odporcu ako F&B manager s

miestom výkonu práce U. C. D., C. C.. Deň nástupu do práce bol dojednaný na 02. 09. 2014, pričom
sa jednalo o pracovný pomer na dobu neurčitú. Listom zo dňa 30. 04. 2015 odporca dal navrhovateľke
výpoveď pre nadbytočnosť podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce. Odporca vo výpovedi uviedol, že
navrhovateľka sa stala pre spoločnosť nadbytočnou na základe písomného rozhodnutia zamestnávateľa
o znížení stavu zamestnancov, s cieľom zabezpečenia zvýšenia efektívnosti práce. Zároveň vo výpovedi
odporca uviedol, že pracovný pomer navrhovateľky sa skončí uplynutím výpovednej doby jeden mesiac,

ktorá začne plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede.
Odporca navrhovateľke nedoručil výpoveď na pracovisku - podľa stanoviska odporcu výpoveď mienil
navrhovateľke doručiť dňa 30. 04. 2015 na pracovisku konateľ spoločnosti E. T., pričom navrhovateľka
sa tento deň bez ospravedlnenia na pracovisku nezdržiavala. V nasledujúcich dňoch, keď navrhovateľka
bola na pracovisku, odporca sa jej už nepokúšal túto výpoveď doručiť osobne. Výpoveď odporca zaslal

navrhovateľke poštou - zásielka obsahujúca výpoveď bola odovzdaná na poštovú prepravu dňa 30.
04. 2015, pričom poštová zásielka neobsahovala poznámku „do vlastných rúk“. Navrhovateľ zaslal
odporkyni výpoveď na adresu jej trvalého bydliska - do Č. T., pričom medzi účastníkmi bolo nesporné,
že poštovú zásielku neprevzala osobne navrhovateľka, ale jej sestra W. H. dňa 06. 05. 2015. Sestra
navrhovateľku dňa 06. 05. 2015 telefonicky informovala o tom, že prevzala uvedenú zásielku, aj o jej

obsahu, pričom navrhovateľka uvedenú zásielku prevzala následne od svojej sestry dňa 07. 05. 2015.
Od 07. 05. 2015 bola navrhovateľka práceneschopná až do nástupu na materskú dovolenku (termín
pôrodu má určený na deň 05. 12. 2015). Listom zo dňa 14. 05. 2015, doručeným odporcovi dňa 18.
05. 2015, navrhovateľka oznámila zamestnávateľovi, že výpoveď jej nebola doručená do vlastných
rúk a že poštovú zásielku prevzala jej sestra W. H.. Nakoľko v zmysle § 61 ods. 1 Zákonníka práce

musí byť písomná výpoveď doručená pod následkom neplatnosti v zmysle § 38 ods. 1 Zákonníka
práce. Navrhovateľka týmto listom oznámila odporcovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní z dôvodu, že
jej pracovný pomer sa neskončil a žiadala, aby jej bola prideľovaná práca podľa pracovnej zmluvy,
doplatená mzda/náhrada mzdy v zmysle ustanovení Zákonníka práce. Zároveň oznámila odporcovi, že
je tehotná, k čomu pripojila originál lekárskeho potvrdenia vystaveného dňa 07. 05. 2015. Oznámením

(listina bez dátumu) odporca oznámil navrhovateľke, že jej pracovný pomer trvá ďalej a to vzhľadom na
jej oznámenie o tehotenstve. V ďalšom odseku sa odporca vyjadril k mzdovým nárokom navrhovateľky
s tým, že na záver jej oznámil, že je povinná pracovať až do „úplného skončenia pracovného pomeru“.

Vzhľadom na uvedené zistenia mal súd preukázané, že odporca nepostupoval pri doručovaní výpovede

zákonným spôsobom, keď výpoveď zo dňa 30. 04. 2015 nedoručil odporkyni na pracovisku a pokiaľ
zaslal výpoveď navrhovateľke poštou, na zásielke nebola vyznačená položka „do vlastných rúk“.
Tým odporca zavinil, že výpoveď navrhovateľke nebola doručená do vlastných rúk. Pretože bolo
nesporne preukázané, že poštovú zásielku prevzala sestra navrhovateľky, nebola splnená povinnosť
zamestnávateľa doručiť výpoveď zamestnancovi tak, ako to upravuje § 38 Zákonníka práce. Uvedené

pochybenie zamestnávateľa má preto za následok neplatnosť výpovede ako takej.

Vzhľadom k tomu, že navrhovateľka nesúhlasila s výpoveďou, postupovala v súlade s ustanovením §
79 Zákonníka práce, keď mu listom zo dňa 14. 05. 2015 oznámila, že trvá na ďalšom zamestnávaní.
Z obsahu spisu vyplýva, že odporca bol na jednej strane uzrozumený s tým, že ním daná výpoveď

nie je platná, ale na druhej strane toto svoje stanovisko neprezentoval vo vzťahu k navrhovateľke
jednoznačným a určitým spôsobom. Listom bez dátumu oznámil navrhovateľke, že jej pracovný pomer
trvá naďalej, ale danú výpoveď neodvolal tak, ako to je upravené v § 61 ods. 4 Zákonníka práce. Navyše,
toto oznámenie odporcu nie je jednoznačné, nakoľko v ďalšom texte odporca uložil navrhovateľke
povinnosť „pracovať až do úplného skončenia pracovného pomeru“. Nie je rozhodujúce, či uvedená veta

sa týka mzdových nárokov, alebo skončenia pracovného pomeru, ale vzhľadom k tomu, že pracovný
pomer bol uzavretý na dobu neurčitú, bola spôsobilá vyvolať v navrhovateľke značné pochybnosti o
tom, či odporca mienil výpoveď odvolať alebo nie. Stanovisko odporcu, že výpoveď v zmysle § 61 ods.
4 Zákonníka práce je možné odvolať iba v prípade, ak táto bola doručená, nie je relevantné. Právneúčinky výpovede danej organizáciou zamestnancovi síce nastávajú až jej doručením zamestnancovi,
ale rozhodujúcim okamihom, keď zamestnávateľ prejaví svoju vôľu takto skončiť pracovný pomer, je
aj odoslanie výpovede poštou (R 21/1975). V konaní bolo pritom nesporne preukázané, že výpoveď

daná odporcom sa dostala do sféry poznania navrhovateľky telefonicky dňa 06. 05. 2015 a fyzicky dňa
07. 05. 2015, kedy navrhovateľke odovzdala túto listinu jej sestra. Navrhovateľka nasledujúci deň po
tom, ako sa dozvedela o výpovedi, nastúpila na PN, ktorá trvala až do nástupu na materskú dovolenku.
Navrhovateľka teda nevykonávala prácu podľa pracovnej zmluvy a vzhľadom na nejednoznačný
obsah oznámenia odporcu „bez dátumu“, ktorú listinu odporkyňa prevzala dňa 17. 07. 2015, mohla

v navrhovateľke spôsobiť pochybnosti o stanovisku odporcu k otázke trvania pracovného pomeru.
Navrhovateľka vyvinula pritom primerané úsilie odstrániť nezrozumiteľnosť tohto oznámenia odporcu,
keď jej právny zástupca kontaktoval telefonicky odporcu (konateľa spoločnosti E. T.), pričom odporca
nebol ochotný sa vecou zaoberať s odôvodnením, že už odpovedal listom a nie sú potrebné žiadne
ďalšie úkony.

Neplatnosť výpovede ako takej, môže vysloviť iba súd v prípade podania návrhu na začatie konania
o neplatnosti výpovede. Zamestnanec ani zamestnávateľ nemôžu jednostranne rozhodnúť o tom, či
výpoveď je platná alebo nie. V prípade, že zamestnanec namietal platnosť výpovede a zamestnávateľ
túto argumentáciu uznal, mal postupovať spôsobom upraveným v § 61 ods. 4 Zákonníka práce a odvolať
výpoveď. Nakoľko obsah výpovede sa dostal do sféry poznania navrhovateľky, nesporne k takémuto

odvolaniu výpovede by sa vyžadovalo súhlasné stanovisko navrhovateľky. Takýto úkon však odporca
nevykonal, a preto sa navrhovateľka dôvodne domáhala na súde vyslovenia neplatnosti výpovede.
Nakoľko nepochybne výpoveď nebola navrhovateľke doručená zákonným spôsobom, je táto neplatná.
Súd preto návrhu navrhovateľky vyhovel.

Navrhovateľka mala v konaní plný úspech, a preto jej podľa § 142 ods. 1 O. s. p. patrí náhrada trov
konania. Uplatnila si iba trovy konania, ktoré jej vznikli právnym zastúpením - ich výšku vyčíslil právny
zástupca navrhovateľky sumou 735,25 eur.

Navrhovateľka bola v konaní zastúpená advokátom, ktorému patrí v zmysle § 11

ods.1vspojenís§13apísm.a/,c/ad/vyhláškyč.655/2004Z.z.oodmenáchanáhradáchadvokátovza
poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“) odmena vo výške 64,54 eur za každý úkon právnej
služby, ktorý bol vo veci vykonaný účelne. Súd priznal advokátovi odmenu za 4 úkony právnej služby
a to prevzatie a prípravu zastúpenia, vrátane prvej porady s klientom dňa 24. 06. 2015, vypracovanie
písomného návrhu na začatie konania zo dňa 27. 08. 2015 a účasť advokáta na pojednávaní dňa 13.

10. 2015 a 10. 11. 2015. Za 4 úkony právnej služby patrí potom advokátovi odmena vo výške 258,16
eur. Podľa § 16 ods. 3 vyhlášky súd priznal aj uplatnenú náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné
výdavky a miestne prepravné za každý z týchto úkonov po 8,39 eur, čo je 33,56 eur. Právny zástupca
navrhovateľky je platiteľom DPH, a potom v zmysle § 18 ods. 3 vyhlášky a odmena a náhrady spolu vo
výške 291,72 eur zvyšujú o 20 % DPH, t. j. o 58,34 eur, na sumu 350,06 eur. Pokiaľ advokát žiadal

priznať odmenu za písomné vyjadrenie zo dňa 03. 11. 2015, súd za tento úkon odmenu nepriznal.
Právny zástupca navrhovateľky bol prítomný na pojednávaní dňa 13. 10. 2015, takže všetky skutočnosti
uvedené v tomto vyjadrení mal možnosť predniesť na pojednávaní. Navrhovateľke bola uložená iba
povinnosť predložiť listinné dôkazy (ktoré mala povinnosť predložiť už na pojednávaní dňa 13. 10. 2015)
a nakoľko medzi pojednávaním a vypracovaním tohto podania nenastali žiadne nové skutočnosti a

písomné vyjadrenie právneho zástupcu navrhovateľky zo dňa 13. 11. 2015 neobsahuje ani také tvrdenia,
ktoré neboli dovtedy súdu známe, nepatrí advokátovi odmena za toto písomné podanie.
Právny zástupca navrhovateľky cestoval na obidve pojednávania osobným motorovým vozidlom zn.
Škoda Octavia, ev. č. BB402FC, ktoré má podľa technického preukazu priemernú spotrebu paliva 6,2
litra. Právny zástupca navrhovateľa preukázal, že v súvislosti s účasťou na pojednávaní dňa 13. 10.

2015 zakúpil pohonné hmoty v cene 1,114 eur/1 liter a na cestu na pojednávanie dňa 10. 11. 2015
zakúpil pohonné hmoty za 1,284 eur/1 liter, pričom sa jedná o cenu vrátane DPH. Potom v súvislosti s
cestou na pojednávanie dňa 13. 10. 2015 súd priznal advokátovi náhradu za pohonné hmoty vo výške
10,77 eur a na pojednávanie dňa 10. 11. 2015 náhradu za pohonné hmoty vo výške 12,42 eur, vrátane
DPH. V súvislosti s účasťou advokáta na uvedených pojednávaniach bolo ubehnutých vždy po 156 km

(jedna cesta 78 km). Za ubehnutých 156 km súd priznal v zmysle § 7 ods. 1 zákona č. 283/2002 Z. z. o
cestovných náhradách v spojení s § 1 písm. b/ opatrenia č. 632/2008 Z. z. základnú náhradu
po 0,183 eur/km, čo je 28,55 eur a po pripočítaní 20 % DPH náhrada za ubehnuté kilometre predstavuje
za každú cestu po 34,26 eur. Potom súd priznal advokátovi náhradu cestovných nákladov v súvislostis účasťou na pojednávaní dňa 13. 10. 2015 vo výške 45,03 eur a na pojednávanie dňa 10. 11. 2015
vo výške 46,68 eur.

Sídlom právneho zástupcu navrhovateľa je Banská Bystrica, a potom patrí advokátovi v zmysle § 17
ods. 1 vyhlášky aj náhrada za čas strávený cestou vo výške 13,98 eur za každú, aj začatú polhodinu.
Jedna cesta z Banskej Bystrice do Liptovského Mikuláša trvá viac, ako hodinu, takže náhrada za stratu
času patrí advokátovi za 6 začatých polhodín (2 x 3 začaté polhodiny), čo je 83,88 eur a po pripočítaní
20 % DPH. Náhrada za stratu času cestou na každé z pojednávaní patrí vo výške 100,66 eur (za dve

pojednávania 201,32 eur).

Vzhľadomnavyššiepatrínavrhovateľkevrámcináhradytrovkonanianáhradatrovprávnehozastúpenia
spolu vo výške 643,09 eur. S poukazom na ustanovenie § 149 ods. 1
O. s. p. túto náhradu trov konania je odporca povinný zaplatiť advokátovi na ním uvedený účet v Tatra
banke, a. s ., číslo účtu 262 00 99 362/1100. V zmysle § 160 ods. 1 O. s. p. je odporca povinný splniť túto

povinnosť a uhradiť na účet advokáta priznanú náhradu trov konania v lehote 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p., odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.