Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 1. apríl 2016

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 17C/128/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8313214401
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Sivák

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2016:8313214401.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudcom Mgr. Petrom Sivákom v právnej veci žalobcu Československá obchodná

banka,a.s.,sosídlomMichalská18,81563Bratislava,IČO:36854140,zastúpenéhoMalata,Pružinský,
Hegedüš & Partners s.r.o., so sídlom Prievozská 4/B, 821 09 Bratislava, IČO: 47 239 921, proti
žalovanému X. F., nar. XX.X.XXXX, bytom A.. Z. XXX/XX, XXX XX F., zastúpenému JUDr. Danielom
Malikom, advokátom, so sídlom Rázusova 4213/3, 036 01 Martin, v konaní o zaplatenie 422,97 eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 307,97 eur spolu s úrokom vo výške 13,9% ročne
zo sumy 199,16 eur od 4.10.2013 až do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške 9,25% ročne zo

sumy 307,97 eur od 4.10.2013 až do zaplatenia a to všetko v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku.

O trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením do 30 dní od právoplatnosti rozsudku vo veci
samej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou podanou na súde dňa 9.10.2013 voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 422,97
eur spolu s úrokom vo výške 13,90 % ročne zo sumy 199,16 eur od 4.10.2013 do zaplatenia, s úrokom
z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 350,66 eur od 4.10.2013 do zaplatenia a náhrady trov

konania.

Svoju žalobu žalobca odôvodnil tým, že žalobca dňa 31.5.2007 vystavil žalovanému Oznámenie o
poskytnutí povoleného prečerpania k žiadosti reg. č. 4005045214P, ktorým došlo k uzatvoreniu zmluvy o
povolenomprečerpaníč.4005045214Pvzmyslečl.IIObchodnýchpodmienokprepovolenéprečerpanie
ČSOB Študentského účtu - FUN účtu, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy o prečerpaní. Žalobca
na základe tejto zmluvy poskytol žalovanému povolené prečerpanie na bežnom účte do výšky limitu

199,16 eur formou úveru. Úver mohol byť čerpaný odo dňa 31.5.2007. Výška úrokovej sadzby bola
dohodnutá na 10,90 % ročne a sadzba úroku z omeškania 15 % ročne a táto mala byť platná do
doby pokiaľ nedôjde k zmene úrokovej sadzby podľa VZP pre prečerpanie. V zmysle článku V bod 3
VZP bol žalovaný k poslednému dňu kalendárneho mesiaca povinný zabezpečiť na jeho bežnom účte
dostatok peňažných prostriedkov na úhradu mesačných úrokov a úrokov z omeškania. Podľa tvrdení
žalobcu, žalovaný nedodržal dohodnuté zmluvné podmienky, v dôsledku čoho žalovaný určil splatnosť
úveru v súlade s článkom IX bodu 1 písm. a), písm. f) VZP pre prečerpanie a vyzval žalovaného na

uhradenie dlžnej sumy. Podľa článku IV bodu 3 VZP pre prečerpanie a článku IV bodu 5 VZP bol žalobca
oprávnený úročiť sumu istiny úveru (povoleného prečerpania) sadzbou riadneho úroku určenou v súlade
s VZP pre prečerpanie, ako aj sadzbou úroku z omeškania a úročiť sumu kapitalizovaného riadneho
úroku (nie úroku z omeškania) a neuhradených poplatkov sadzbou úroku z omeškania. Výška úroku pripovolenom prečerpaní predstavuje sadzbu 13,90 % ročne a výška úroku z omeškania ku dňu 1.6.2011
(deň nasledujúci po zosplatnení) 9,25 % ročne. Pohľadávka žalobcu tak predstavuje sumu 422,97 eur,
ktorú predstavuje istina vo výške 199,16 eur, úrok vo výške 36,50 eur vyčíslený ku dňu 3.10.2013, úrok

z omeškania vo výške 72,31 eur vyčíslený ku dňu 3.10.2013 a dlžné poplatky vo výške 115 eur. Ďalej
si žalobca uplatnil úrok vo výške 13,9 % ročne zo sumy 199,16 eur od 4.10.2013 do zaplatenia a úrok
z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 350,66 eur od 4.10.2013 do zaplatenia.

Na pojednávanie vo veci nariadené na deň 27.2.2015 sa nedostavil žalobca ani jeho právny zástupca,

pričom predvolanie na pojednávanie im bolo riadne a včas doručené. Právny zástupca žalobcu
ospravedlnil svoju neúčasť ako i neúčasť žalobcu a súhlasil s prejednaním veci v ich neprítomnosti.
Preto v súlade s ustanovením § 101 odsek 2 Občianskeho súdneho poriadku vec bola prejednaná bez
prítomnostižalobcuajehoprávnehozástupcusprihliadnutímnaobsahspisuavykonanédôkazy.Právny
zástupca žalovaného sa pojednávania zúčastnil.

Predmetom tohto konania bolo zaplatenie sumy 422,97 eur spolu s úrokom vo výške 13,90 % ročne zo
sumy 199,16 eur od 4.10.2013 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy
350,66 eur od 4.10.2013 do zaplatenia titulom nesplnenia povinností žalovaným zo zmluvy o povolenom
prečerpaní.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom žaloby zo dňa 4.10.2013, s oznámením
o poskytnutí povoleného prečerpania ČSOB Študentského účtu - FUN účtu zo dňa 31.5.2007,
Obchodnými podmienkami pre povolené prečerpanie ČSOB Študentského účtu - FUN účtu, oznámením
o zosplatnení úveru zo dňa 31.5.2011, úrokovými sadzbami platnými od 1.10.2013, vyjadrením žalobcu
zo dňa 22.7.2014 s prílohami, vyjadrením žalovaného zo dňa 26.1.2015, vyjadrením žalobcu zo dňa

26.2.2015 a s obsahom ďalších v spise pripojených listinných dôkazov a zistil nasledovný skutkový stav:

Žalobca na základe žiadosti žalovaného poskytol mu povolené prečerpanie k jeho bežnému účtu, a to
Oznámením o poskytnutí povoleného prečerpania k žiadosti reg. č. 4005045214P, čím medzi žalobcom
a žalovaným došlo k uzavretiu zmluvy o povolenom prečerpaní č. 4005045214P, ktorých súčasťou

sú Obchodné podmienky pre povolené prečerpanie ČSOB Študentského účtu - FUN účtu. Povolené
prečerpanie bežného účtu bolo vo výške úverového limitu 6.000 Sk s účinnosťou od 31.5.2007. ku
dňu otvorenia účtu povoleného prečerpania bola výška úrokovej sadzby 10,90 % a sadzby úroku z
omeškania 15 % ročne. Úroková sadzba bola platná do doby, pokiaľ banka nenavrhne novú úrokovú
sadzbupísomnýmoznámenímpodľačlánkuIV.odsek5obchodnýchpodmienok.Podľatvrdeniažalobcu

v žalobe žalovaný nedodržal zmluvné podmienky, v dôsledku čoho žalobca dňa 31.5.2011 Oznámením
o zosplatnení úveru určil splatnosť úveru v súlade s článkom IX. Bodu 1 písm. a) a písm. f) Obchodných
podmienok a vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy. Pohľadávka žalobcu predstavuje sumu 422,97
eur, ktorá pozostáva z istiny vo výške 199,16 eur, úroku vo výške 36,50 eur vyčísleného ku dňu
3.10.2013, úroku z omeškania vo výške 72,31 eur vyčísleného ku dňu 3.10.2013 a dlžných poplatkov vo

výške 115 eur. Ďalej si žalobca uplatnil úrok vo výške 13,9 % ročne zo sumy 199,16 eur od 4.10.2013 do
zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 350,66 eur od 4.10.2013 do zaplatenia.

Žalovaný vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 26.1.2015 vzniesol námietku premlčania žalobcom
uplatnenej pohľadávky. Ďalej uviedol, že celú istinu v rozsahu výšky poskytnutého úveru za obdobie od

1.10.2007 do 31.12.2007 dňa 11.12.2007 vložil na účet a tým aj úver splatil. Následne žalobca vykonal
dňa 11.12.2007 zrážku splátky úveru vo výške 5.989,29 Sk (198,80 eur). Žalovaný si tak nebol vedomý
existencie dlhu voči žalobcovi.

Žalobca vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 27.2.2015 uviedol vo vzťahu k námietke premlčania

jeho práva, že podľa dohody so žalobcom sa žalovaný zaviazal splácať pravidelné mesačné splátky.
Tieto čiastkové plnenia sú pre účely premlčania považované za plnenie samostatné a plynie preň
samostatná premlčacia doba odo dňa, kedy nastala ich splatnosť. Následne v súlade s článkom IX. Bodu
1 písm. a) v prípade omeškania so splatením ktorejkoľvek sumy môže žalobca oznámením odoslaným
klientovi písomne vyhlásiť, že všetky pohľadávky z poskytnutého úveru sú splatné ku dňu uvedenému v

oznámení, a to v súlade s ustanovením § 565 Občianskeho zákonníka. Žalobca preto ku dňu 31.5.2011
vyhlásil okamžitú splatnosť celého nesplateného záväzku, a preto premlčacia doba začala plynúť deň
nasledujúci po predčasnej splatnosti úveru, t.j. dňa 1.6.2011. Uviedol, že žalovaný dňa 11.12.2007
uhradil sumu 198,81 eur, ktorá bola započítaná na istinu, a preto sa nedoplatok na istine znížil na sumu0,01 eur. Po tomto dátume žalovaný ďalej čerpal úver a za obdobie od 28.2.2008 do 31.10.2010 vyčerpal
úver vo výške 199,15 eur. Podľa článku V. odseku 3 Obchodných podmienok bol žalovaný k poslednému
dňu kalendárneho mesiaca povinný zabezpečiť na jeho bežnom účte dostatok peňažných prostriedkov

na úhradu mesačných úrokov a úrokov z omeškania. Žalovaný okrem úhrady zo dňa 11.12.2007 hradil
aj splátky na úrokoch, pričom dňa 31.10.2010 zaplatil splatný úrok vo výške 1,00 eur len čiastočne v
sume 0,49 eur a ďalšie mesiace už nemal dostatok finančných prostriedkov na úhradu úroku, úroku z
omeškania, a preto žalobca k 31.5.2011 zosplatnil úver vo výške 199,16 eur. Preto pohľadávky žalobcu
predstavuje na istine sumu 199,16 eur, na riadnom úroku sumu 36,50 eur a na úroku z omeškania sumu

72,31 eur. K poplatkom vo výške 115 eur uviedol, že tieto si uplatňuje v súlade s článkom IV odsek 7
ObchodnýchpodmienokaSadzobníkompoplatkovprefyzickéosoby,atozaupomienkuzodňa1.2.2011
vo výške 10 eur, výzvu 1 zo dňa 13.2.2011 vo výške 35 eur, výzvu 2 zo dňa 2.3.2011 vo výške 35 eur
a poslednú výzvu zo dňa 22.3.2011 vo výške 35 eur.

Okresný súd Humenné v predmetnej veci rozhodol rozsudkom zo dňa 27.02.2015, sp. zn.

17C/128/2014-181 tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1,35 eur spolu s úrokom
vo výške 13,9% ročne z tejto sumy od 4.10.2013 až do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške
9,25% ročne z tejto sumy od 4.10.2013 až do zaplatenia a to všetko v lehote do 3 dní odo dňa
právoplatnosti tohto rozsudku a v prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol. Súd zároveň uložil žalobcovi
nahradiť žalovanému trovy konania.

V odôvodnení súd konštatoval, že vzhľadom ku skutočnosti, že žalobca si uplatňuje v tomto konaní
nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, súd v súlade s vyššie citovaným ustanovením § 5b zákona o ochrane
spotrebiteľa ex offo prihliadal aj bez návrhu na oslabenie nároku žalobcu, vrátane jeho premlčania. V
tomto prípade pri posudzovaní premlčania súd postupoval podľa ustanovení Občianskeho zákonníka,

kde je upravená všeobecná trojročná premlčacia doba, a to v zmysle zásady, že je to na prospech
spotrebiteľa, pretože v Obchodnom zákonníku je upravená premlčacia doba štvorročná. Na základe
zmluvy o povolenom prečerpaní žalovaný čerpal finančné prostriedky výbermi z účtu a realizovaním
transakcií formou debetného prečerpania účtu. Žalovaný v období od 28.2.2008 do 31.10.2010 využíval
povolené prečerpanie jeho účtu, pričom v súlade s článkom V. odsek 1 Obchodných podmienok sa

splácanie úveru uskutočňovalo tak, ako majiteľ disponuje s peňažnými prostriedkami na účte, t.j. pri
prevode peňažných prostriedkov na účet je najskôr splácaný vyčerpaný úver. V zmysle uvedeného tak
súd vo vzťahu k premlčaniu istiny vo výške 199,16 eur opodstatnenosť námietky premlčania posudzoval
tak, že premlčacia doba začala plynúť vždy v deň nasledujúci po čerpaní jednotlivých súm žalovaným, a
teda z každej jednotlivej sumy povoleného prečerpania osobitne. Zo žalobcom predloženého vyjadrenia

zo dňa 26.2.2015, ktoré súčasťou je prehľad čerpania úveru žalovaným vyplýva, že žalovaný v období od
28.2.2008do31.10.2010čerpalúvervjednotlivýchsumách.Vzhľadomktomu,žežalobabolapodanána
súde až dňa 9.10.2013, premlčané sú všetky jednotlivé sumy povoleného prečerpania, ktorých splatnosť
nastala pred 9.10.2010. V zmysle uvedeného tak nepremlčaná istina je vo výške 1,35 eur, ktorá sa
stala splatnou dňa 31.10.2010. Žalobcovi patrí aj riadny úrok vo výške 13,9 % ročne z tejto sumy od

4.10.2013 do zaplatenia. Žalobca si uplatnil i zaplatenie sumy 115 eur, ktorá pozostáva z poplatkov v
zmysle článku VII. odseku 7 Obchodných podmienok a Sadzobníkom poplatkov pre fyzické osoby, a to
za upomienku zo dňa 1.2.2011 v sume 10 eur, výzvu 1 zo dňa 13.2.2011 v sume 35 eur, výzvu 2 zo
dňa 2.3.2011 v sume 35 eur a výzvu 3 zo dňa 22.3.2011 v sume 35 eur. Žalobca však nepreukázal, že
žalovanému vystavil a zaslal predmetnú upomienku a jednotlivé výzvy, preto mu súd nemohol priznať

sumu 115 eur pozostávajúcu z poplatkov za upomienku a výzvy.

V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku súdu prvého stupňa, a to proti zamietavej časti a
súvisiacom výroku o trovách konania odvolanie žalobca. Nesúhlasil s konštatovaním súdu, že nárok
je premlčaný, teda že premlčacia doba začala plynúť vždy v deň nasledujúci po čerpaní jednotlivých

súm žalovaným, a teda z každej jednotlivej sumy povoleného prečerpania plynula premlčacia lehota
jednotlivo. Takýto záver je v rozpore s charakterom produktu povoleného prečerpania a dohodou
zmluvných strán, keďže základnou charakteristickou črtou bankového produktu povoleného prečerpania
je umožnenie opakovaného čerpania úverového limitu v závislosti od disponovania peňažnými
prostriedkami na účte zo strany žalovaného, ako to vyplýva z čl. III. bod 4. a čl. V. bod 1. Všeobecných

obchodných podmienok. Poukázal na čl. V. bod 3. Všeobecných obchodných podmienok (ďalej len
VOP), v zmysle ktorého je majiteľ účtu povinný zabezpečiť na svojom bežnom účte, ku ktorému je
povolené prečerpanie poskytnuté, k poslednému dňu kalendárneho mesiaca dostatok disponibilných
peňažných prostriedkoch na automatickú úhradu mesačných splátok úrokov, vrátane nabehnutýchúrokov z omeškania. Znamená to, že počas trvania zmluvného vzťahu nie je majiteľ účtu povinný banke
splácať sumu istiny, ale je výlučne povinný zabezpečiť úhradu splatných mesačných úrokov. Čerpanie
alebo nečerpanie úverového limitu závisí výlučne od vôle majiteľa účtu, pričom v tejto fáze zmluvného

vzťahu ma zmluvnú povinnosť spočívajúcu výlučne v platení zmluvných úrokov a banka nemá v tejto
fáze zmluvného vzťahu právny nárok na vrátenie istiny, ak je majiteľom účtu riadne splácaný zmluvný
úrok. Oprávnenie banky určiť predčasnú splatnosť úveru a požadovať zaplatenie sumy čerpanej istiny
povoleného prečerpania nastupuje v súlade s ust. Čl. IX. bod. 1 písm. a/, f/ až v dôsledku nedodržania
platobnej disciplíny zo strany žalovaného, pričom žalovaný prvýkrát nedodržal platobnú disciplínu a

nezaplatil splatný úrok až dňa 31.10.2010. Znamená to, že až 1.11.2010 bol prvý deň, keď vôbec
prichádzalo do úvahy uplatnenie nároku žalobcu na vrátenie istiny na súde. S poukazom na ust. §
101 Občianskeho zákonníka mal za to, že svoj nárok uplatnil včas, keďže jeho nárok na vrátenie
sumy istiny úveru pred dňom 1.11.2010 neexistoval a tak nemohla ani pred týmto dňom začať plynúť k
predmetnému nároku premlčacia lehota. Žalobca namietal tiež nepreskúmateľnosť rozhodnutia, keďže
súdnedalodpoveďnapodstatnúotázku,akodospelkzáveru,naktoromzaložilsvojerozhodnutie.Záver,

ku ktorému dospel totižto odporuje zmluvným dojednaniam medzi žalobcom a žalovaným týkajúcim
sa splatnosti istiny úveru. Namietal tiež použitie ustanovení Občianskeho zákonníka napriek dohode
zmluvných strán o použití ustanovení Obchodného zákonníka. Navrhoval rozsudok v napadnutých
častiach zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 13.5.2015. Rozhodnutie súdu prvého
stupňa považoval za správne a zákonné, dostatočne odôvodnené, s jasnými, perfektnými dôvodmi
uvedeného rozhodnutia. Za správne považoval aj aplikovanie ustanovení Občianskeho zákonníka,
keďže subsumovanie daného právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným pod ustanovenia
Obchodného zákonníka nemá relevantnú oporu v zákone, ako aj v rozsiahlej judikatúre. Navrhol

rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť a uplatnil si trovy odvolacieho konania vo výške 38,27 eur.

Krajský súd v Prešove rozsudkom sp. zn. 15Co 170/2015-219 zo dňa 21.10.2015 potvrdil rozsudok
Okresného súdu Humenné sp. zn. 17C/128/2014-181 zo dňa 27.02.2015 v zamietavom výroku o sumu
115 eur s príslušenstvom a zrušil rozsudok v zamietavom výroku nad sumu 115 eur s príslušenstvom a

vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Odvolací súd v odôvodnení rozsudku uviedol to, že nesporným bolo to, že medzi účastníkmi konania
bola uzavretá zmluva o povolenom prečerpaní ČSOB študentského účtu a že v období od 28.2.2008
do 31.10.2010 žalovaný využíval prečerpanie v celkovej výške 199,16 eur. Táto suma nebola čerpaná

žalovaným jednorázovo, ale postupne, v jednotlivých rozdielnych sumách. Súd prvého stupňa splácanie
povoleného prečerpania posúdil v rozpore s dohodnutými podmienkami tohto zmluvného vzťahu a
bez posúdenia ich prijateľnosti. Podľa čl. V. bod 3 Obchodných podmienok, majiteľ účtu je povinný
zabezpečiť na svojom bežnom účte, ku ktorému je povolené prečerpanie poskytnuté, k poslednému
dňu kalendárneho mesiaca dostatok disponibilných peňažných prostriedkov na automatickú úhradu

mesačných splátok úrokov vrátane nabehnutých úrokov z omeškania. V prípade, že posledným dňom
kalendárneho mesiaca nie je pracovný deň, je majiteľ účtu povinný toto zabezpečiť najneskôr do konca
posledného pracovného dňa v kalendárnom mesiaci. V prípad prekročenia úverového limitu je čiastka,
o ktorú bol úverový limit prekročený, splatná ihneď. Ku dňu konečnej splatnosti úveru je majiteľ účtu
povinný uhradiť aktuálne čerpanú čiastku úveru vrátane príslušenstva. Podľa čl. VIII. bod 1 písm. e/

Obchodných podmienok, majiteľ účtu počas celej doby trvania úverového vzťahu daného Zmluvou, t.j.
až do úplného splnenia všetkých záväzkov z nej vyplývajúcich, je povinný splatiť vyčerpanú čiastku
úveru najmenej jedenkrát v období 12-tich mesiacov, resp. najneskôr do 12 mesiacov po poslednom
splnení; túto povinnosť považuje Banka za splnenú, pokiaľ je celá vyčerpaná čiastka úveru splatená ku
koncu ktoréhokoľvek kalendárneho dňa v tomto období. Z vyššie uvedených obchodných podmienok

vyplýva, že splatnosť vyčerpaných finančných prostriedkov nastáva spravidla uplynutím jedného roka
v prípade dodržania ďalších obchodných podmienok, preto až uplynutím tohto obdobia môže začať
plynúť premlčacia lehota na uplatnenie nároku žalobcu. Súd prvého stupňa preto dospel k nesprávnemu
právnemu záveru, ak beh premlčacej lehoty pre zaplatenie istiny posudzoval v rozpore s dohodnutými
obchodnými podmienkami bez toho, aby vyhodnotil ich prijateľnosť. Odvolací súd preto záver súdu

prvého stupňa o nedôvodnosti žaloby vo vzťahu k istine 199,16 eur s príslušným úrokom a úrokom
z omeškania považoval za predčasný, preto rozsudok v tejto časti zrušil v súlade s ust. 221 ods. 1
písm. h/ O.s.p.. Úlohou súdu prvého stupňa bude vo vzťahu k uvedenému nároku postupovať v súlade
s vyššie naznačeným záverom odvolacieho súdu. Zároveň je súd prvého stupňa povinný vyporiadaťsa s právnym úkonom žalobcu spočívajúcom v zosplatnení úveru (čl. 12 spisu). Súd prvého stupňa
zamietol aj nárok žalobcu na zaplatenie 115 eur, ktorá suma mala predstavovať výzvy žalovaného na
zaplatenie dlhu. Tento nárok bol zamietnutý z dôvodu neunesenia dôkazného bremena žalobcom, s čím

savcelomrozsahuodvolacísúdstotožňuje.Žalobcompredloženélistinnédôkazyneobsahujúajdôkazo
vyhotovení a doručení daných výziev žalovanému, preto je možné takmer s určitosťou predpokladať, že
ide o výzvy formálne. Naviac, suma určená za výzvu je absolútne neprijateľnou a nepredstavuje hotové
výdavky, ktoré by mohol žalobca v súvislosti s upozornením žalovaného na splatenie dlhu vynaložiť. Z
tohto pohľadu je potrebné považovať danú obchodnú podmienku za neprijateľnú.

Právny zástupca žalovaného vo vyjadrení zo dňa 21.03.2016 uviedol, že potvrdenie názoru
prvostupňového súdu Krajským súdom v Prešove v tom, že uvedený zmluvný vzťah je zmluvou
spotrebiteľskou v konečnom dôsledku smerodajné pre posúdenie prijateľnosti dojednaných zmluvných
podmienok upravujúcich zročnosť jednotlivých pohľadávok ako aj na samotné posúdenie plynutia
premlčania nárokov žalobcu z uvedeného zmluvného vzťahu. Odvolací súd vytýkal prvostupňovému

súdu, že sa nezaoberal otázkou prijateľnosti zmluvných podmienok upravujúcich splatnosť pohľadávky
a následnosti plynutia premlčania. Podľa jeho názoru dojednané zmluvné podmienky ohľadom zročnosti
jednotlivých splátok, vyčerpaných finančných prostriedkov neboli dojednané so žalovaným individuálne,
nemal možnosť ovplyvniť obsah svojho záväzku pri poskytovaní služby žalobcom. V nadväznosti na
ustanovenie § 53 ods. 1 až 3 je možné takéto dojednanie ohľadom zročnosti považovať za neprijateľné

zmluvné podmienky.

Právny zástupca žalobcu vo svojom vyjadrení zo dňa 01.04.2016 uviedol, že produkt povoleného
prečerpania patrí medzi tzv. revolvingové úvery. Revolvingový úver je typický tým, že veriteľ ho dopĺňa
a úverový vzťah tak môže trvať neurčitú dobu. Ustálená judikatúra priznáva revolvingovým úverom

osobitný režim pri aplikácii noriem spotrebiteľského práva. Žalobca chce poukázať na to, že odvolací súd
dospel k záveru , že prvostupňový súd sa nedostatočne vysporiadal s otázkou premlčania a rozsudok
prvého stupňa zrušil. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemusí odpovedať na
každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam
pre rozhodnutie. Žalovaný úver riadne splácal do mesiaca september 2010. Vzhľadom na ustanovenie

§ 565 OZ v spojení s § 53 ods. 9 OZ je zrejmé, že žalobca nemohol určiť predčasnú splatnosť skôr,
ako v mesiaci december 2010, nakoľko bol povinný zotrvať s určením predčasnej splatnosti zákonom
predpísaný časový úsek.

Na pojednávanie vo veci nariadené na deň 01.04.2016 sa nedostavil žalobca ani jeho právny zástupca,

pričom predvolanie na pojednávanie im bolo riadne a včas doručené. Právny zástupca žalobcu
ospravedlnil svoju neúčasť ako i neúčasť žalobcu a súhlasil s prejednaním veci v ich neprítomnosti.
Preto v súlade s ustanovením § 101 odsek 2 Občianskeho súdneho poriadku vec bola prejednaná bez
prítomnostižalobcuajehoprávnehozástupcusprihliadnutímnaobsahspisuavykonanédôkazy.Právny
zástupca žalovaného sa pojednávania zúčastnil.

Právny zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 01.04.2016 trval na svojich doterajších vyjadreniach.

Podľaustanovenia§708odsek1a2Obchodnéhozákonníkazmluvouobežnomúčtesazaväzujebanka

zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa. Na uzavretie zmluvy sa vyžaduje
písomná forma.

Podľa ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie
dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté

peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa ustanovenia § 504 Obchodného zákonníka dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné
prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

Podľa ustanovenia § 52 odsek 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy,
spotrebiteľskýmizmluvamisúkúpnazmluva,zmluvaodieloaleboinéodplatnézmluvyupravenévôsmej
časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a nadruhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného
návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa ustanovenia § 52 odsek 2 a 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a
plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ustanovenia § 54 odsek 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských
zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní

na uplatnenie tohto práva.

Podľa § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej
pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto
právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

Podľa čl. V. bod 3 Obchodných podmienok, majiteľ účtu je povinný zabezpečiť na svojom bežnom
účte, ku ktorému je povolené prečerpanie poskytnuté, k poslednému dňu kalendárneho mesiaca
dostatok disponibilných peňažných prostriedkov na automatickú úhradu mesačných splátok úrokov
vrátane nabehnutých úrokov z omeškania. V prípade, že posledným dňom kalendárneho mesiaca nie

je pracovný deň, je majiteľ účtu povinný toto zabezpečiť najneskôr do konca posledného pracovného
dňa v kalendárnom mesiaci. V prípad prekročenia úverového limitu je čiastka, o ktorú bol úverový limit
prekročený, splatná ihneď. Ku dňu konečnej splatnosti úveru je majiteľ účtu povinný uhradiť aktuálne
čerpanú čiastku úveru vrátane príslušenstva.

Podľa čl. VIII. bod 1 písm. e/ Obchodných podmienok, majiteľ účtu počas celej doby trvania úverového
vzťahu daného Zmluvou, t.j. až do úplného splnenia všetkých záväzkov z nej vyplývajúcich, je povinný
splatiť vyčerpanú čiastku úveru najmenej jedenkrát v období 12-tich mesiacov, resp. najneskôr do 12
mesiacov po poslednom splnení; túto povinnosť považuje Banka za splnenú, pokiaľ je celá vyčerpaná
čiastka úveru splatená ku koncu ktoréhokoľvek kalendárneho dňa v tomto období.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že dňa 31.5.2007 účastníci uzavreli zmluvu
o povolenom prečerpaní ČSOB Študentského účtu, v zmysle ktorej bolo žalovanému povolené
prečerpanie bežného účtu žalovaného do výšky úverového limitu 6.000 Sk (199,16 eur) s účinnosťou od
31.5.2007. K čerpaniu úveru dochádzalo pri prevode peňažných prostriedkov prevyšujúcich disponibilný

zostatok na účte.

V danom prípade je nesporné, a to vzhľadom na povahu účastníkov tejto zmluvy, že predmetný zmluvný
vzťah je vzťahom spotrebiteľským, keďže žalobca ako dodávateľ pri uzatváraní zmluvy konal v rámci
predmetu svojej podnikateľskej činnosti a uzavrel predmetnú zmluvu so žalovaným, ktorý je fyzickou

osobou - nepodnikateľom (čo vyplýva z označenia žalovaného v tejto zmluve identifikačnými znakmi
typickými pre nepodnikateľa - menom, priezviskom, bydliskom, rodným číslom). Súd zastáva názor, že
vyššie uvedená zmluva o povolenom prečerpaní je zmluvou spotrebiteľskou, a preto je nutné na ňu
aplikovať i príslušné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách upravené v Občianskom zákonníku, a
to bez ohľadu na určenie typov zmlúv, ktoré majú povahu spotrebiteľských zmlúv podľa ustanovenia §

52 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, pretože toto vymedzenie nebolo
v súlade s nepriami účinkami smerníc týkajúcich sa spotrebiteľských zmlúv (smernica Rady 93/13/
EHS). Na túto zmluvu je tak potrebné aplikovať Občiansky zákonník a Obchodný zákonník len tam,
kde neodporuje občianskoprávnej úprave spotrebiteľských vzťahov. Podľa § 54 odsek 2 Občianskeho
zákonníka sa v pochybnostiach použije právna úprava, ktorá je v prospech spotrebiteľa. V Obchodnom

zákonníku je síce zmluva o úvere upravená ako absolútny obchod bez ohľadu na povahu účastníkov,
avšak keď ide o úver poskytovaný spotrebiteľovi na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania je potrebné prednostne aplikovať občianskoprávne predpisy. Spotrebiteľské právo je aj vo
vzťahu k Obchodnému zákonníku špeciálnym právom, a má teda prednosť.Podľa ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch vznp. (ďalej len zákon o ochrane spotrebiteľa, orgán

rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči
spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Podľa ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak,
premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa ustanovenia § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť
premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok
stane zročným celý dlh (§565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti neplnenej splátky.

Vzhľadom ku skutočnosti, že žalobca si uplatňuje v tomto konaní nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, súd
v súlade s vyššie citovaným ustanovením § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa ex offo prihliadal aj
bez návrhu na oslabenie nároku žalobcu, vrátane jeho premlčania. V tomto prípade pri posudzovaní
premlčania súd postupoval podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, kde je upravená všeobecná

trojročnápremlčaciadoba,atovzmyslezásady,žejetonaprospechspotrebiteľa,pretoževObchodnom
zákonníku je upravená premlčacia doba štvorročná.

Na základe zmluvy o povolenom prečerpaní žalovaný čerpal finančné prostriedky výbermi z účtu

a realizovaním transakcií formou debetného prečerpania účtu. Žalovaný v období od 28.2.2008 do
31.10.2010 využíval povolené prečerpanie jeho účtu, pričom v súlade s článkom V. odsek 1 Obchodných
podmienok sa splácanie úveru uskutočňovalo tak, ako majiteľ disponuje s peňažnými prostriedkami na
účte, t.j. pri prevode peňažných prostriedkov na účet je najskôr splácaný vyčerpaný úver. V zmysle
uvedeného tak súd vo vzťahu k premlčaniu istiny vo výške 199,16 eur opodstatnenosť námietky

premlčania posudzoval tak, že premlčacia doba začala plynúť vždy v deň nasledujúci po čerpaní
jednotlivých súm žalovaným, a teda z každej jednotlivej sumy povoleného prečerpania osobitne.
Zo žalobcom predloženého vyjadrenia zo dňa 26.2.2015, ktoré súčasťou je prehľad čerpania úveru
žalovaným vyplýva, že žalovaný v období od 28.2.2008 do 31.10.2010 čerpal úver v jednotlivých
sumách.

Súd je viazaný právnym názorom Krajského súdu v Prešove ktorý vyslovil, že z obchodných podmienok
čl. V bod 3 a čl. VIII bod 1. písm. e) vyplýva, že splatnosť vyčerpaných finančných prostriedkov
nastáva spravidla uplynutím jedného roka v prípade dodržania ďalších obchodných podmienok, preto až
uplynutím tohto obdobia môže začať plynúť premlčacia lehota na uplatnenie nároku žalobcu. Súd prvého

stupňa preto dospel k nesprávnemu právnemu záveru, ak beh premlčacej lehoty pre zaplatenie istiny
posudzovalvrozporesdohodnutýmiobchodnýmipodmienkamibeztoho,abyvyhodnotilichprijateľnosť.

Súd preto posudzoval prijateľnosť uvedených zmluvných dojednaní podľa ustanovení § 53 a nasl.
Občianskeho zákonníka. Súd nezistil ich neprijateľnosť a teda ani absolútnu neplatnosť, pretože

uvedené zmluvné podmienky nespôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech žalovaného - spotrebiteľa. V zmysle uvedeného súd pri posudzovaní nároku žalobcu
vychádzal z týchto zmluvných dojednaní, z ktorých je zrejmé, že žaloba podaná dňa 09.10.2013 bola
podaná včas, ako naznačil aj Krajský súd v Prešove a preto žalovaná pohľadávka nie je premlčaná.

Na základe vyššie uvedených dôvodov súd priznal zo žalovanej sumy 422,97 eur po odpočítaní už
právoplatne zamietnutej sumy 115 eur sumu 307,97 eur spolu s úrokom vo výške 13,9 % ročne zo sumy
199,16 eur od 04.10.2013 do zaplatenia.

Podľa ustanovenia § 517 odsek 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, ak dlžník ktorý svoj dlh riadne a

včas nesplní, je v omeškaní.

Podľa ustanovenia § 517 odsek 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného
dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákonapovinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis.

Podľa ustanovenia § 3 odsek 1 v spojení s § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom
do 31.1.2013, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z
omeškaniajeo8percentuálnychbodovvyššiaakozákladnáúrokovásadzbaEurópskejcentrálnejbanky
platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením sumy 307,97 eur, preto žalobcovi patrí aj ním uplatnený
úrok z omeškania vo výške 9,25 % ročne z tejto sumy od 4.10.2013 do zaplatenia.

Po vykonanom dokazovaní súd žalobu v časti o zaplatenie sumy 307,97 eur spolu s úrokom vo výške
13,90 % ročne zo sumy 199,16 tejto sumy od 4.10.2013 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške
9,25 % ročne zo sumy 307,97 eur od 4.10.2013 do zaplatenia považoval za dôvodnú, a preto jej vyhovel.

O trovách konania rozhodne súd v súlade s § 151 ods. 3 O.s.p. do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto
rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia

na Krajský súd v Prešove, prostredníctvom tunajšieho súdu.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 odsek 3 Občianskeho súdneho poriadku)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona číslo 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov.