Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 8. apríl 2016

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 14C/614/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2215220155
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jakubová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2016:2215220155.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Monikou Jakubovou, v právnej veci

žalobcu: Orange Slovensko, a.s., so sídlom Metodova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 697 270, právne
zastúpeného advokátskou kanceláriou Bobák, Bollová a spol., s.r.o., so sídlom Dr. V. Clementisa 10,
821 02 Bratislava, IČO: 35 855 673, proti žalovanej: W. K., I.. XX.X. XXXX, Z. M. U. XXX/XX, XXX XX
E. N., o zaplatenie 535,03 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 415,53 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy
415,53 eur od 3.júna 2014 až do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu náhradu trov konania vo výške
59,65 eur na trovách právneho zastúpenia a 17,71 eur na trovách spočívajúcich v zaplatenom súdnom
poplatku, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 11.decembra 2015 sa žalobca domáhal rozhodnutia súdu,
ktorým by bola žalovaná zaviazaná k zaplateniu sumy 535,03 eur s príslušenstvom, titulom pohľadávky
pozostávajúcejzneuhradenýchslužiebvovýške415,53eurauplatnenejnáhradyškodyvovýške119,50

eur. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovanou uzatvoril zmluvu č. F. z 13.januára 2014 a zmluvu č. F.
z 19.mája 2014, na základe ktorých jej vypožičal 2 ks SIM kariet na využívanie ním poskytovaných
telekomunikačných služieb. Dodatkom k zmluve žalobca predal žalovanej telekomunikačné zariadenia
za akciovú cenu, pričom žalovaná sa zaviazala zotrvať v zmluvnom vzťahu počas doby viazanosti.

Súd žalobu podľa § 79 ods. 4 O. s. p. spolu s procesnými poučeniami vrátane § 120 ods. 4 O.s.p. doručil
žalovanej dňa 29.februára 2016, (č.l. 33), zároveň ju vyzval, aby sa k veci v lehote 15 dní písomne

vyjadrila. Žalovaná na výzvu súdu písomne nereagovala.

Predmetom konania je suma nižšia než 1.000 Eur. Podľa § 200ea Občianskeho súdneho poriadku
(O.s.p.) ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1000 Eur, od toho okamihu ide
o drobný spor. Podľa § 115a ods. 1 O.s.p. na prejednanie veci samej nie je potrebné nariaďovať
pojednávanie, ak to nie je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu a ak možno vo veci rozhodnúť
len na základe listinných dôkazov predložených účastníkmi a účastníci s rozhodnutím vo veci bez

nariadenia pojednávania súhlasia alebo sa výslovne práva na verejné prejednanie veci vzdali. Podľa
ods. 2 pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch. Keďže v konaní ide o drobný
spor, súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania, podľa § 115a ods. 2 O.s.p.Podľa § 156 ods. 3 O.s.p. vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho
pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote
najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Toto oznámenie bolo uverejnené na úradnej tabuli súdu od

31.marca 2016 až do vyhlásenia rozhodnutia (8.apríla 2016).

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a pripojenými listinnými dôkazmi, najmä
so Zmluvou o poskytovaní verejných služieb z 13.januára 2014 č. F. (č.l. 3 - 5), Dodatkom k tejto Zmluve
(č.l. 6 - 17), Zmluvou o poskytovaní verejných služieb z 13.januára 2014 č. F. (č.l. 13 - 15), faktúrou č.

XXXXXXXXXXsplatnou8.februára2014nasumu20,62eur(č.l.17),faktúrouč.XXXXXXXXXXsplatnou
8.februára 2014 na sumu 155,16 eur (č.l. 18), faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou 11.marca 2014 na
sumu 259,75 eur (č.l. 19), všeobecnými podmienkami (č.l. 22 - 28), a ustálil nasledovný skutkový a
právny stav veci:
Na základe predmetných zmlúv žalobca poskytoval žalovanej telekomunikačné služby podľa zákona č.
351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, a v zmysle dodatku k tejto zmluve jej žalobca predal

telekomunikačné zariadenie za zvýhodnenú cenu.
Žalovaná uzatvorila so žalobcom zmluvu o poskytovaní verejných služieb. Na základe tejto zmluvy boli
žalovanej vystavené faktúry: č. XXXXXXXXXX splatnú 8.februára 2014 na sumu 20,62 eur (č.l. 17),
faktúra č. XXXXXXXXXX splatná 8.februára 2014 na sumu 155,16 eur (č.l. 18), faktúra č. XXXXXXXXXX
splatná 11.marca 2014 na sumu 259,75 eur (č.l. 19). Tieto žalovaná nezaplatila, preto si žalobca uplatnil

istinu vo výške 415,53 eur za neuhradené služby aj s úrokom z omeškania, počnúc od 3.júna 2014, t.j.
nasledujúceho dňa na dodatočné plnenie umožnené žalobcom v pokuse o pokonávku z 19.mája 2014.
Tiež si uplatnil sumu 119,50 eur za náhradu škody.

Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, podnik má právo a) na

úhradu za poskytnutú verejnú službu, b) na náhradu škody spôsobenej na verejnej sieti a na verejnom
telekomunikačnom zariadení, c) odmietnuť uzavretie zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak
1. poskytovanie verejnej služby na požadovanom mieste alebo v požadovanom rozsahu je technicky
neuskutočniteľné okrem poskytovania univerzálnej služby podľa § 50 ods. 2 písm. a) alebo by bolo
možné len s vynaložením neprimerane vysokých nákladov,

2. záujemca o ňu nedáva záruku, že bude dodržiavať zmluvu preto, že je dlžníkom podniku alebo iného
podniku alebo niektorý z týchto podnikov už predtým odstúpil od zmluvy s ním alebo vypovedal s ním
zmluvu,
3. záujemca nesúhlasí s podmienkami zmluvy o poskytovaní verejných služieb,
d) dočasne prerušiť alebo obmedziť poskytovanie verejnej služby z dôvodu

1. jej zneužívania, a to až do odstránenia jej zneužívania alebo vykonania technických opatrení
zamedzujúcich jej zneužívanie,
2. nezaplatenia splatnej sumy za verejnú službu v lehote upravenej v zmluve o poskytovaní verejných
služieb, a to až do jej zaplatenia alebo do zániku zmluvy o poskytovaní verejných služieb; dočasne
prerušiť poskytovanie verejnej služby možno iba po predchádzajúcom náležitom upozornení a uplynutí

primeranej lehoty určenej na zaplatenie alebo
3. podstatného porušenia iných zmluvných podmienok zo strany účastníka; dočasne prerušiť
poskytovanie verejnej služby možno iba po predchádzajúcom náležitom upozornení,
e) požadovať od účastníka alebo jeho splnomocneného zástupcu pri uzatváraní zmluvy o poskytovaní
verejných služieb predloženie preukazu totožnosti, vyhotoviť kópiu preukazu totožnosti alebo odčítať

údaje z preukazu totožnosti elektronickými prostriedkami na účely overenia poskytnutých údajov
účastníka podľa odseku 2 písm. b).

Podľa § 43 ods. 12 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, účastník je povinný a)
používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb, b)

platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby
umožňuje, až na základe predloženej faktúry, c) používať iba telekomunikačné zariadenia spĺňajúce
požiadavky osobitných predpisov.

Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, zmluvou o poskytovaní

verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo
poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou
zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby,
poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupovýchbodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou,
ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho
zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

Podľa § 44 ods. 8 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, podnik môže odstúpiť
od zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak účastník a) opakovane neoprávnene zasahuje do
zariadenia verejnej siete alebo takýto zásah umožní tretej osobe, hoci aj z nedbanlivosti, b) nezaplatil
cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti, c) pripojí na verejnú sieť zariadenie, ktoré

nespĺňa požiadavky osobitných predpisov, 20) alebo používa také zariadenie v rozpore so schválenými
podmienkami a ani na výzvu podniku zariadenie neodpojí, d) opakovane používa verejnú službu
spôsobom,ktorýznemožňujepodnikukontrolujejpoužívania,e)opakovaneporušujepodmienkyzmluvy
o poskytovaní verejných služieb.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na

právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť
oboznámiťpreduzavretímzmluvy,...k)požadujúodspotrebiteľa,ktorýnesplnilsvojzáväzok,abyzaplatil

neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 588 Občianskeho zákonníka, z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy

kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu
dohodnutú cenu.

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

Občianskoprávna zodpovednosť za škodu môže vzniknúť z porušenia zákonných alebo zmluvných
povinností. Ustanovenie § 420 Občianskeho zákonníka možno aplikovať na záväzkovú aj
mimozáväzkovú zodpovednosť. Predpokladom vzniku tejto zodpovednosti je 1. protiprávny úkon, 2.
spôsobenie škody, 3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou, 4. zavinenie. Škodou sa

podľa súdnej praxe rozumie majetková ujma poškodeného, ktorú možno objektívne vyjadriť v peniazoch.
Škoda sa prejavuje buď ako skutočná škoda alebo ušlý zisk. Skutočná škoda predpokladá zmenšenie
existujúceho majetku poškodeného a predstavuje majetkové hodnoty, ktoré bolo treba vynaložiť na to,
aby sa vec uviedla do predošlého stavu, resp. aby sa v peniazoch vyvážili dôsledky vyplývajúce z toho,
že navrátenie do predošlého stavu nebolo možné alebo účelné. Ušlý zisk predstavuje majetkovú ujmu,

ktorá spočíva v tom, že nedošlo k rozmnoženiu majetkových hodnôt poškodeného, ktoré bolo možné
odôvodnene očakávať so zreteľom na obvyklý chod veci.

Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ

právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok
týkať aj len jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením

peňažného dlhu. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky k prvému dňu omeškania bola
vo výške 0,25%, úroky z omeškania teda predstavujú 5,25 % ročne.

Z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci vyvodil súd ten právny záver, že žaloba bola
podaná dôvodne iba čiastočne, a to v časti priznanej rozsudkom za poskytnuté telekomunikačné

služby a čiastočne u príslušenstva pohľadávky (úroku z omeškania). Súd mal zmluvou o poskytovaní
verejných služieb a jeho dodatku preukázané, že tieto majú podstatné náležitosti, vyžadované zákonom
o elektronických komunikáciách a zmluvu s jej dodatkom posúdil ako platne uzatvorené, ktoré sú
spotrebiteľskou zmluvou, lebo z postavenia účastníkov je zrejmé, že žalobca je v nich dodávateľom
podľa § 52 ods. 3 OZ, t.j. je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľských zmlúv koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalovaná je fyzickou osobou podľa

§ 52 ods. 4 OZ, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľských zmlúv nekonala v rámci predmetu
svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Z uzavretej zmluvy a dodatku má žalobca
ako veriteľ voči žalovanej ako dlžníkovi pohľadávku, pretože v konaní bolo preukázané, že žalobca v
prospech žalovanej plnil tým, že podľa predmetu svojej podnikateľskej činnosti jej poskytol elektronické
komunikačné služby, za ktoré sa žalovaná zaviazala v zmluve a v dodatku zaplatiť odplatu.

Súd, prejednávajúc vec sporovú, v ktorej bolo povinnosťou účastníkov tvrdiť určité právne skutočnosti
a tieto v konaní preukázať, mal za preukázané tvrdenia žalobcu, že zo zmluvy o poskytovaní verejných
služieb a k nej patriaceho dodatku žalobca plnil, poskytol žalovanej SIM kartu a umožnil jej využívať
svoje telekomunikačné služby.

Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba je v časti nároku žalobcu na
zaplatenie vyúčtovaných služieb vo výške 415,53 eur dôvodná, nakoľko žalovaná využívala žalobcom
dodané telekomunikačné služby, pričom za tieto služby nezaplatila. Žalobca si uplatnil aj úrok z
omeškania z celkovej dlžnej sumy a to počnúc dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na dodatočné

plnenie, uvedenej v pokuse o pokonávku, t.j. od 3.júna 2014. Súd žalobe v tejto časti vyhovel a žalobcovi
zároveň priznal úrok z omeškania, tak ako je uvedené vo výroku.

Súd sa tiež zaoberal aj s nárokom žalobcu uplatneným v sume 119,50 eur spolu s príslušnými úrokmi
z omeškania, ktorý skutkovo vymedzil žalobca v žalobe ako nárok na náhradu škody. Vyplýva z neho,

že žalobca má za to, že mu patrí náhrada tejto škody z dôvodu, že žalovaná porušila svoju zmluvnú
povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu so žalobcom po dobu minimálne 24 mesiacov, označovanú aj ako
doba viazanosti a porušila ďalej svoju povinnosť riadne a včas uhrádzať splatné záväzky. Škodu žalobca
vypočítal tak, že pri zariadení/telefóne Samsung Galaxy youg blue od predajnej ceny 120 eur odpočítal
akciovú cenu 0,50 eur a tak si uplatnil škodu vo výške 119,50 eur.

Medziúčastníkmisajednáoobčianskoprávnyvzťah,ktorýsúdztitulunárokunaškoduposudzovalpodľa
§ 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Podľa ustanovenia § 420 Občianskeho zákonníka, týkajúceho
sa zodpovednosti za škodu predpokladom vzniku občianskoprávnej zodpovednosti sú protiprávny úkon,
spôsobenie škody, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou a zavinenie a pre vznik

zodpovednosti za škodu musia byť splnené všetky uvedené predpoklady. Ak chýba čo i jeden z nich,
zodpovednosť za škodu nie je daná.

Podľa § 40 ods.2 Občianskeho zákonníka sa písomne uzavretá dohoda môže zmeniť alebo zrušiť iba
písomne. Vo vzťahu k porušeniu právnej povinnosti žalobca uvádzal, že žalovaná porušila záväzok

vyplývajúci zo zmluvy a z Dodatku k zmluve a to zotrvať v zmluvnom vzťahu a platiť riadne a včas cenu
za poskytované služby. Žalobca bližšie nerozlíšil, ktorú z uvedených dvoch povinností žalovaná porušila,
či povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu alebo povinnosť platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby
resp.oboje.SámžalobcastanovilvoVšeobecnýchpodmienkachvčl.4,bod4.1.ustanovenie,žezmluva
sa uzatvára na dobu neurčitú a platnosť zmluvy zaniká po a) dohodou zmluvných strán b) odstúpením od

zmluvy, c) výpoveďou zo strany účastníka alebo spoločnosti Orange Slovensko, a.s. d) smrťou účastníka
alebo podľa 4.2. dohodou o dni skončenia zmluvy, ak zmluva alebo jej dodatok neustanovujú inak. V
konaní súd nemal za preukázané alebo vyvrátené, že medzi žalobcom a žalovanou existovala v rámci
zmluvnej voľnosti strán iná dohoda o trvaní zmluvy, že zmluva so žalovanou bola uzavretá na dobuneurčitú a nezanikla žiadnym zo spôsobov uvedených v č.l. 4, 4.1 Všeobecných podmienok, pričom ak
by došlo k zániku zmluvy, vyžadovala by sa podľa § 40 ods. 2 OZ pre platnosť právneho úkonu písomná
forma a v konaní žalobca neuniesol dôkazné bremeno k tomu, že zmluva v priebehu 24 mesiacov

zanikla.

Odpojenie žalovanej z telekomunikačnej siete súd nepovažuje za právny dôvod skončenia zmluvy a nie
je uvedený ani ako dôvod v č.l. 4 Všeobecných podmienok. Súd z týchto zistení vyvodil, že žalovaná
neporušila dobu viazanosti a nemohla sa tak dopustiť nedodržania záväzku zotrvať v zmluvnom vzťahu

po dobu 24 mesiacov.

Čo sa týka skutkového tvrdenia žalobcu, že okrem doby viazanosti mala žalovaná porušiť svoj záväzok
platiť za služby riadne a včas, súd tu poukazuje na formuláciu bodu 2.5. Dodatku, že okamihom
porušenia povinností účastníka (žalovanej) tam uvedeným spôsobom má žalobcovi vzniknúť právo na
zaplatenie zmluvnej pokuty, vyložil ho súd podľa slovného znenia vo význame, že ide o zmluvnú pokutu

podľa čl. 2, 2.5., stanovenej za nedodržanie doby viazanosti, tiež za nezaplatenie splatnej ceny za
služby a tak, že je naviazané na uplatnenie žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty ako paušalizovanej
náhrady škody za porušenie zmluvnej povinnosti druhej strany záväzkového vzťahu a súd ho nespájal s
náhradou škody, ktorá je právne upravená v ustanovení § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože
zmluvná pokuta má podľa § 544 OZ zabezpečovací charakter záväzku a má tak iný právny význam,

odlišný od všeobecnoprávnej úpravy škody a jej náhrady. Na základe uvedeného súd dospel k záveru,
že žalobca, ktorého v spore o zaplatenie nároku z ním tvrdenej vzniknutej škody, ktorú mala spôsobiť
žalovaná, neuniesol dôkazné bremeno na svoje tvrdenie, že žalovaná v zmluvnom vzťahu nezotrvala po
dobu 24 mesiacov, nebolo preukázané, žeby zmluva zákonným spôsobom ku dňu vyhlásenia rozsudku
zanikla a nesplnenie povinnosti žalovanej platiť riadne a včas nemožno považovať za taký protiprávny

úkon, z ktorého by žalobcovi vznikla škoda, ktorá mala vzniknúť podľa tvrdení žalobcu ako rozdiel medzi
spotrebiteľskou (trhovou cenou) a dohodnutou cenou medzi účastníkmi za telekomunikačné zariadenie
vo výške 119,50 eur. Nebol tak splnený jeden z predpokladov vzniku škody, a to protiprávny úkon škodcu
voči poškodenému.

Žalobca spája škodu, ktorá sa chápe ako ujma, vzniknutá v majetkovej sfére poškodeného a je
vyjadriteľná peniazmi a škoda (majetková ujma) je nimi napraviteľná poskytnutím takéhoto majetkového
plnenia. Vznik škody a jej výšku žalobca odvodil od rozdielu spotrebiteľskej (trhovej ceny) a akciovej,
zľavnenej ceny. Súd má za to, že za škodu nemožno považovať, ak žalobca v rámci svojej marketingovej
politiky predáva mobilné telefóny a zariadenia za nižšiu ako skutočnú cenu. Je len samozrejmé, že

aj z dôvodu predpokladaného zisku v podobe pravidelných mesačných platieb za poskytované služby
po dobu viazanosti urobil žalobca rozhodnutie, výsledkom ktorého bola ním vyjadrená vôľa v kúpnej
zmluve odpredať žalovanej telekomunikačné zariadenie so zľavou. Zmenšenie majetku žalobcu o
hodnotu zľavy z kúpnej ceny, ktorú žalovanej pri kúpe zariadenia poskytol nemožno považovať za
následok porušenia povinnosti žalovanej platiť žalobcovi za poskytované služby, ale len ako následok

vôle žalobcu vyjadrenej v kúpnej zmluve v rámci jeho zmluvnej voľnosti. Rozdiel medzi skutočnou
a akciovou cenou telekomunikačného zariadenia nemôže byť následkom žalobcom tvrdeného, ale
žalobcom nepreukázaného protiprávneho úkonu žalovanej, ale je výsledkom dohody medzi žalobcom
a žalovanej o cene hnuteľnej veci, ktorá bola predmetom prevodu vlastníctva. V prípade účastníkov
došlo k platnému uzavretiu zmluvy a dodatku k zmluve, ktorých predmetom prevodu vlastníctva bola

hnuteľná vec, konkrétne telekomunikačné zariadenie, resp. mobilné zariadenie; išlo o dvojstranný
právny úkon pozostávajúci z návrhu (oferty) a prijatia návrhu (akceptácie), spočívajúci vo vzájomných a
obsahovo zhodných prejavoch vôle dvoch strán, na základe ktorého predávajúcemu (žalobcovi) vznikla
povinnosť predmet kúpy kupujúcemu (žalovanej) odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy
prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu. Prejav vôle strán ohľadom zariadenia/telefónu

bol zhodný o predmete kúpy a kúpnej cene, ktorá je podstatnou náležitosťou kúpnej zmluvy a dohoda
účastníkov o cene je zrejmá z čl. 1.1.2 Dodatku. Žalovaná nadobudla telekomunikačné zariadenie do
svojho vlastníctva na základe kúpnej zmluvy jeho prevzatím (§ 133 ods. 1 OZ) a v konaní nebola
tvrdená a ani zistená žiadna výhrada vlastníctva v zmysle § 601 OZ. Vyhlásenie účastníka (žalovanej),
že si je vedomý bežnej maloobchodnej ceny bez zľavy zo spotrebiteľskej ceny má iba deklaratórny

charakter a neobsahuje žiadny záväzok žalovanej v prípade porušenia akejkoľvek jej povinnosti zo
zmluvných vzťahov so žalobcom uhradiť žalobcovi škodu a súd nezistil, žeby zo zmluvy, z Dodatku
alebo Všeobecných podmienok vyplývala povinnosť žalovanej zaplatiť žalobcovi doplatok kúpnej ceny
zariadenia/telefónu.Súd nemá v konaní preukázané, že došlo k zmenšeniu majetku žalobcu v príčinnej súvislosti s
porušením právnej povinnosti žalovanej platiť riadne a včas cenu za poskytované služby počas celej

doby viazanosti, ale len na základe jeho slobodnej a vážnej vôle vyjadrenej v kúpnej zmluve.

Vzhľadom na to, že žalobca v konaní nepreukázal, že boli splnené zákonné predpoklady pre vznik
zodpovednosti za škodu, ako ani výšku uplatnenej škody, súd žalobu v tejto časti zamietol.

Ak nebolo priznané právo na náhradu škody v žalovanej výške, nevznikol žalobcovi ani nárok na
zaplatenie úroku z omeškania z tejto sumy a preto súd žalobu zamietol aj v časti požadovaného úroku
z omeškania z tejto sumy.

Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Podľa ods.
2, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví,
že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., keď po procesnej stránke bol vo väčšom

rozsahu úspešný žalobca (úspešný v časti 77,67% ku 22,33%), a teda pomer úspechu predstavuje
55,34%, preto mu súd náhradu trov konania priznal podľa jeho pomeru úspechu v konaní, t.j. vo výške
55,34% z uplatnených trov právneho zastúpenia vo výške 107,78 eur (2x úkony právnej služby po 36,52
eur + 2x režijný paušál vo výške 8,39 eur + DPH), t.j. vo výške 59,65 eur a 55,34% z uplatnenej náhrady
za zaplatený súdny poplatok vo výške 32 eur, t.j. vo výške 17,71 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Trnave
cestou tunajšieho súdu. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní

došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
a) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
b) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
c) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

d) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
e) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 205 ods. 1,
2 O. s. p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok).