Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 8. júl 2013

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/382/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1409204372
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 07. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1409204372.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr.

Aleny Svetlovskej a JUDr. Dariny Kuchtovej v právnej veci žalobkyne: E. V., bytom P. L.. Č.. X, A.,
zast. JUDr. Jozefom Krupom, Nezvalova ul. č. 40, Bratislava, proti žalovaným: 1/ Q. T., 2/ J.. K. T.Á.,
obaja bytom W. A. Č.. XX, C., obaja zast. advokátskou kanceláriou JUDr. Andrej Jaroš, spol. s r. o.,
Nám. sv. Anny č. 361/20, Trenčín, o určenie vlastníckeho práva, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku
Okresného súdu Bratislava IV z 29. januára 2013 č. k. 6C 189/2009- 239, pomerom hlasov 3:0, takto

r o z h o d o l :

Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia, že
je výlučnou vlastníčkou pozemkov zapísaných v pzkn. vl. pre kat. úz. F. Č.. XXXX ako parc. č. XXXX -

M. vo výmere X XXX V. a parc. č. XXXX - D.S. vo výmere XXX m2, identifikované v registri E.-K. a to:
parc. č. XXXX v časti parc. č. XXXX/XX, výmera XXX m2, v časti parc. č. XXXX/XX, výmera XXX V.,
a parc. č. XXXX v časti parc. č. XXXX/XX a parc. č. XXXX/XX, výmera XXX m2, zapísané na LV pre
kat. úz. F. Č.. XXXX. O trovách konania súd prvého stupňa nerozhodol s tým, že o nich rozhodne do
30 dní od právoplatnosti rozsudku.
Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním zistil, že právni predchodcovia žalobkyne - jej rodičia
H. H. P. V. H. boli vlastníkmi pozemkov zapísaných v pzkn. vl. pre kat. úz. F. Č.. XXXX ako parc. č.

XXXX - M. vo výmere X XXX V. a parc. č. XXXX - D. vo výmere XXX V.. Tieto pozemky žalobkyňa
zdedila na základe rozhodnutia Štátneho notárstva Bratislava 4 z 18. 1. 1983 č. k. D 102/83, resp. z
19. 1. 1983 č. k. D 830/82. Na základe týchto dedičských rozhodnutí bola žalobkyňa zapísaná na LV
č. XXXX ako vlastníčka parcely č. XXXX - M. vo výmere XX V. a parcely č. XXXX - D. vo výmere XX
m2. Z vyjadrenia Správy katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu zo 7. 2. 2007 totiž vyplynulo, že
pozemkovoknižný pozemok parc. č. XXXX je v katastri nehnuteľností zapísaný na LV č. XXXX ako parc.
č. XXXX/XX vo výmere XXX V., ako časť parcely č. XXXX/XX vo výmere X XXX m2 a ako časť parcely

č. XXXX/X (tento pozemok nie je evidovaný na liste vlastníctva). Preto predmetom zápisu do katastra
nehnuteľností bola parc. č. XXXX vo výmere XX m2 (XXX + X XXX =. X XXX V.; X XXX - X XXX =. XX
V.). Pozemkovoknižný pozemok parc. č. XXXX je v katastri nehnuteľností zapísaný na LV č. XXXX ako
parc. č. XXXX/XX vo výmere XXX m2, ako časť parcely č. XXXX/XX ( pozemok nie je evidovaný na liste
vlastníctva) a ako časť parcely č. XXXX/X (pozemok tiež nie je evidovaný na liste vlastníctva). Preto
predmetom zápisu do katastra nehnuteľností bola parc. č. XXXX vo výmere XX V. (XXX - XXX =. XX V.).
Konfiškačnákomisiarozhodnutiamiz30.10.1946č.1981/a/46-1,resp.z5.9.1946č.1759/d-I.vyslovila,

že rodičov žalobkyne H. H. P. V. H. treba považovať v zmysle § 1 ods. 1 písm. a/ nar. č. 104/1945 Sb. za
osoby nemeckej národnosti a súčasne vyslovila, že všetok ich pôdohospodársky majetok sa považuje
za skonfiškovaný ku dňu 1. 3. 1945 bez ohľadu na to, v ktorom katastrálnom území sa nachádza. V. H.
listom z 26. 8. 1951 požiadala o opravu vl. č. XXX, kat. úz. F., pričom išlo o parc. č. XXX, XXX, XXX,XXXX, XXXX/X a o dom v F. B.. Č.. XXX. Na tomto liste sú rukou dopísané parcely č. XXXX, XXXX
P. XXXX. Okresný súd v Bratislave uznesením z 10. 10. 1951 č. 4338/51 povolil zápis vlastníctva na
základe zápisnice spísanej dňa 3. 10. 1951 medziiným i k parc. č. XXXX P. XXXX v prospech H. H. P.

V. H. každému v polovici. Zo zoznamu skonfiškovaných poľnohospodárskych nehnuteľností v kat. úz.
F. v držbe JRD Karlova Ves - Devín ( č. l. 113 pripojeného spisu sp. zn. 23C 171/2005 ) vyplýva, že v
držbe a užívaní tohto JRD boli obe parcely, teda parc. č. XXXX vo výmere X XXX m2 a parc. č. XXXX
vo výmere XXX m2. Zo správy Okresného úradu Bratislava IV z 22. 7. 1999 ( č. l. 99 pripojeného
spisu ) vyplýva, že na predmetné parcely č. XXXX P. Č.. XXXX v zákonom stanovenej lehote neuplatnila

reštitučný nárok žiadna oprávnená osoba. Slovenská republika zast. Slovenským pozemkovým fondom
zmluvou o bezodplatnom prevode vlastníctva k pozemkom previedla vlastníctvo k parc. č. XXXX/XX
o výmere XXX m2 a k parc. č. XXXX/XX o výmere X XXX m2 na Q. A. P. S. F.. Nadobúdatelia tieto
pozemky kúpnou zmluvou zo 6. 9. 2000 predali spoločnosti IMMO - PRO, spol. s r. o. a tá ich kúpnou
zmluvou z 2. 2. 2005 predala žalovaným. Z tohto skutkového stavu súd prvého stupňa vyvodil záver,
že žaloba nie je dôvodná. Súd prvého stupňa zaujal stanovisko ( v súlade s judikatúrou Najvyššieho

súdu ČR), že ak právny režim výkonu vlastníckeho práva je upravený príslušným reštitučným zákonom
ako zákonom špeciálnym, má tento prednosť pred všeobecnou právnou úpravou. Žiadny nárok, ktorý
by vychádzal z reštitučných predpisov, nie je možné uplatniť podľa všeobecných predpisov, medzi ktoré
patrí aj Občiansky zákonník. Na sporné parcely nebol uplatnený žiadny reštitučný nárok. S poukazom na
tieto závery súd prvého stupňa žalobu zamietol a o trovách konania nerozhodol ( § 151 ods. 3 O.s.p. ).

Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie žalobkyňa. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
zmenil tak, že žalobe vyhovie alebo aby ho zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Vytkla súdu prvého stupňa, že nezistil správne skutkový stav veci a vec po právnej stránke neposúdil
správne. Súd prvého stupňa sa nevysporiadal s tým, že vkladové listiny na prevod vlastníckeho práva
konfiškovaného majetku právnym predchodcom žalobkyne neexistujú. Ďalej žalobkyňa namietla, že

reštitučný nárok uplatnila v zmysle zák. č. 503/2003 Z.z. keď v roku 2002 zistila, že nie je v katastri
nehnuteľností vedená ako vlastníčka predmetných pozemkov. Neexistujú žiadne dôkazy o tom, že
sporné parcely boli skonfiškované a že sa teda ich vlastníkom stal štát.
Žalovaní vo vyjadrení k odvolaniu navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil.
Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( § 212 ods. 1 O.s.p. ), preskúmal

napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie
nie je dôvodné.
V Zozname poľnohospodárskych nehnuteľností v kat. úz. F. skonfiškovaných podľa nar. č. 104/1945 Zb.
( č. l. 113 pripojeného spisu sp. zn. 23 C 171/2005 ) sú uvedené aj predmetné parcely č. XXXX - M. o
výmere X XXX m2 a parc. č. XXXX - M. o výmere XXX m2. Konfiškačná komisia rozhodnutiami z 30.

10. 1946, resp. z 5. 9. 1946 ( č. l. 74, 75 ) rozhodla, že H. H., bytom F. Č.. XXX a V. H.Á. sú osobami
nemeckej národnosti a všetok ich pôdohospodársky majetok sa v zmysle nar. č. 104/1945 Zb. považuje
za skonfiškovaný ku dňu 1. 3. 1945. Keďže teda došlo ku konfiškácii majetku menovaných vrátane
sporných pozemkov parc. č. 1890 a parc. č. 1891 podľa nar. č. 104/1945 Zb., žalobkyňa nemá nárok na
ich vydanie v reštitúcii podľa zák. č. 229/1991 Zb. Podľa tohto zákona je totiž oprávnenou osobou štátny

občan SR, ktorého pôda prešla na štát alebo na iné právnické osoby v dobe od 25. 2. 1948 do 1. 1. 1990
spôsobom uvedeným v § 6 ods. 1 zákona. Ku konfiškácii predmetných pozemkov však došlo v roku
1946 a konfiškácia v zmysle nar. č. 104/1945 Zb. nie je uvedená medzi spôsobmi nadobudnutia veci
štátom uvedenými v § 6 ods. 1 zák. č. 229/1991 Zb. Ak teda boli predmetné parcely č. XXXX a č. XXXX
v roku 1946 skonfiškované, vlastnícke právo k nim nadobudol štát, žalobkyňa ich nemohla zdediť po

svojich rodičoch a nemohla sa preto stať ich vlastníčkou. Ku konfiškačným rozhodnutiam treba uviesť,
že súd nemôže posudzovať ich správnosť a musí z nich vychádzať. Jedinou výnimkou by bolo to, že
by išlo o tzv. paakty, teda o rozhodnutia vydané k tomu nepríslušným orgánom neobsahujúce základné
náležitosti rozhodnutia. Odvolaciemu súdu sa javí, že predmetné konfiškačné rozhodnutia paaktami nie
sú. Je právne bezvýznamné tvrdenie žalobkyne, že H. H. P. V. H., ktorí boli uvedení na konfiškačných

rozhodnutiach, nie sú jej rodičmi. Právne významné je to, že sporné pozemky boli skonfiškované. Inými
slovami, či už H. H. P. V. H. boli alebo neboli rodičmi žalobkyne, nič to nemení na fakte, že pozemky
parc. č. XXXX a parc. č. XXXX boli skonfiškované v zmysle nar. č. 104/1945 Sb.
Tvrdenie žalobkyne, že neexistujú dôkazy, ktoré by preukazovali konfiškáciu predmetných pozemkov,
vyvracajú práve vyššie spomenuté rozhodnutia konfiškačnej komisie. To, že V. H. si bola vedomá toho,

že predmetné pozemky boli skonfiškované, potvrdzuje jej žiadosť o vypustenie majetku po jej nebohom
manželovi vrátane parciel č. XXXX P. Č.. XXXX spod konfiškácie z roku 1948. K tomu treba dodať, že
skonfiškovaný bol celý pôdohospodársky majetok manželov H., teda nie iba polovica - majetok H. H..
Vzhľadom na konfiškáciu nemá žiadny právny význam uznesenie Okresného súdu v Bratislave z 10.10. 1951 č. d. 4338/51, ktorým sa podľa zápisnice spísanej dňa 3. 10. 1951 zapísalo vlastnícke právo
okrem iného aj k sporným parcelám č. XXXX, XXXX v prospech H. H. P. V. H.. Takýto postup, ktorým by
sa vylúčili účinky konfiškácie, totiž nar. č. 104/1945 Sb. neumožňovalo. Je tiež bez právneho významu,

či si žalobkyňa uplatnila reštitučný nárok v zmysle zák. č. 229/1991 Zb. Konfiškácia majetku v zmysle
nar. č. 104/1945 Sb. totiž nie je uvedená v § 6 tohto zákona medzi skutkovými podstatami nadobudnutia
veci štátom. Okrem toho, zák. č. 229/1991 Zb. v § 4 ods. 1 definuje oprávnenú osobu tak, že ňou je
ňou je štátny občan ČSFR, ktorý má trvalý pobyt na jej území a ktorého pôda budovy a stavby patriace
k pôvodnej poľnohospodárskej usadlosti prešli na štát alebo na iné právnické osoby v dobe od 25. 2.

1948 do 1. 1. 1990. Predmetné pozemky však boli skonfiškované ku dňu 1. 3. 1945. Z toho je zrejmé,
že žalobkyňa nie je oprávnenou osobou v zmysle zák. č. 229/1991 Zb. a žiadny reštitučný nárok jej
nevznikol.
Keďže žalobkyni nevznikol reštitučný nárok, mohla sa domáhať určenia vlastníckeho práva k
predmetným nehnuteľnostiam v zmysle Občianskeho zákonníka. Naopak, ak by jej reštitučný nárok
vznikol, bola by vylúčená aplikácia Občianskeho zákonníka, ktorý je vo vzťahu k zákonu č. 229/1991 Zb.

všeobecným právnym predpisom. Na to, aby bola žalobkyňa úspešná v spore o určenie vlastníckeho
práva k predmetným nehnuteľnostiam v zmysle Občianskeho zákonníka, musela by preukázať, že je
vlastníčkou sporných pozemkov. Toto sa jej preukázať nepodarilo, pretože - ako je to uvedené vyššie -
ich vlastníčkou nie je, pretože boli skonfiškované podľa nar. č. 104/1945 Sb. ku dňu 1. 3. 1945.
Z uvedeného vyplýva, že napadnutý rozsudok je vecne správny a preto ho odvolací súd potvrdil podľa

§ 219 ods. 1 O.s.p.
O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa ( § 224 ods. 4 O.s.p. ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.