Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. apríl 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/222/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6913219303
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Kočičková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6913219303.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa Intrum Justitia Debt Finance
AG, so sídlom Industriestrasse 13C, 6300 Zug, Švajčiarsko, IČO: CHE-100.023.266, zast. JUDr. Jánom
Šoltésom, advokátom so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, proti odporkyni M. C., nar. XX. XX. XXXX,
bytom I. XXX, za účasti vedľajších účastníkov na strane odporkyne: 1/ Združenie na ochranu občana
spotrebiteľa HOOS, Námestie legionárov 5, Prešov, IČO: 42 176 778, zast. JUDr. Andrejom Cifrom,

advokátom so sídlom J. Kráľa 5/A, Lučenec a 2/ Združenie spotrebiteľov Slovenska, o. z., so sídlom
Janka Kráľa 7, Banská Bystrica, IČO: 42309166, zast. Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátom so
sídlom Janka Kráľa 7, Banská Bystrica, v konaní o zaplatenie 375,15 € s prísl., o odvolaní navrhovateľa
proti uzneseniu Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 7C/63/2014-72 zo dňa 12. 01. 2015, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu vo výroku, ktorým okresný súd zaviazal navrhovateľa nahradiť vedľajšiemu
účastníkovi 1/ na strane odporkyne trovy konania vo výške 87,02 €, do troch dní od právoplatnosti

uznesenia, potvrdzuje.

Navrhovateľ je povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi 1/ na strane odporkyne trovy právneho
zastúpenia v odvolacom konaní vo výške 20,02 € na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka 1/
JUDr. Andreja Cifru, advokáta so sídlom v Lučenci, vedený v E. banke, a.s. pod č. XXXXXXXXXX/XXXX,

VS: XXXXXXX, do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Odvolaním napadnutým uznesením okresný súd konanie podľa ust. § 96 ods. 1 zák. č. 99/1963 Zb.,
Občiansky súdny poriadok (ďalej v texte len OSP) zastavil. O trovách konania rozhodol okresný súd
podľa ust. § 146 ods. 2 veta prvá OSP v nadväznosti na ust. § 151 ods. 1 OSP tak, že odporkyni
náhradu trov konania nepriznáva, pretože odporkyňa si náhradu trov konania neuplatnila a zároveň
zaviazal navrhovateľa nahradiť vedľajšiemu účastníkovi 1/ Združenie na ochranu občana spotrebiteľa

HOOS, so sídlom v Prešove (ďalej v texte aj Združenie) trovy konania vo výške 87,02 €, do troch dní
od právoplatnosti uznesenia.

V odôvodnení predmetného uznesenia, vo vzťahu k trovám konania, okresný súd uviedol, že vedľajší
účastník Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom v Prešove, si v konaní uplatnil
náhradu trov konania v celkovej výške 87,02 € ako odmenu za dva úkony právnej služby po 28,22

€ + 2 x režijný paušál po 8,04 € + DPH 20 %, preto v súlade s ust. § 146 ods. 2 veta prvá OSP
uložil navrhovateľovi povinnosť nahradiť tomuto vedľajšiemu účastníkovi jeho účelne vynaložené trovy
konania.

Proti predmetnému uzneseniu okresného súdu sa do výroku o trovách vedľajšieho účastníka
navrhovateľ odvolal a v odvolaní uviedol, že navrhuje, aby odvolací súd na základe ust. § 220 OSP

uznesenie súdu prvého stupňa v odvolaním napadnutej časti zmenil tak, že vedľajšiemu účastníkovi 1/
na strane odporkyne náhradu trov konania nepriznáva.Navrhovateľ v odvolaní ďalej uviedol, že procesný kódex rozlišuje dva typy vedľajších účastníkov, ktorí
môžu vystupovať v sporovom konaní. V uvedenej súvislosti poukázal navrhovateľ v odvolaní na ust. §

93 ods. 2 OSP, kde sa uvádza, že „ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi
zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného
prepisu" (akým je napr. zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, ďalej v texte aj Zákon o ochrane
spotrebiteľa).

Navrhovateľ okresnému súdu v odvolaní vytkol, že opomenul aplikovať ust. § 5b Zákona o ochrane
spotrebiteľa, podľa ktorého je súd povinný pri posudzovaní nárokov zo spotrebiteľských zmlúv ex offo
prihliadať na premlčanie uplatneného práva. Nie je preto podľa navrhovateľa potrebné, aby hlavný alebo
vedľajší účastník upozorňoval konajúci súd na premlčanie alebo na akýkoľvek iný dôvod alebo prekážku,
na základe ktorých by súd plnenie navrhovateľovi nemal priznať. Uvedené sa podľa navrhovateľa
vzťahuje aj na prípady, ak je v zmysle príslušných ustanovení zákona potrebné, aby sa spotrebiteľ

týchto skutočností dovolával. Na to, aby premlčanie malo hmotnoprávne účinky uvedené v ust. § 100
ods. 1 Občianskeho zákonníka, musia byť kumulatívne splnené dve podmienky a to márne uplynutie
premlčacej doby a námietka premlčania vznesená dlžníkom. Nakoľko je však ochrana spotrebiteľa
zabezpečená Občianskym zákonníkom, ktorý je lex generalis ako aj v osobitnej špeciálnej právnej
úprave - v zákone č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, ktorý je lex specialis, má prednosť právna

úprava obsiahnutá v Zákone o ochrane spotrebiteľa. Okresný súd pri rozhodovaní, podľa navrhovateľa,
nevyužil právnu úpravu Zákona o ochrane spotrebiteľa, ktorá bola v čase vydania predmetného
rozhodnutia platná a účinná. Zdôraznil, že odporkyňa by ako spotrebiteľ dosiahla v konaní úspech aj bez
pričinenia vedľajšieho účastníka a to práve z dôvodu povinnosti súdu ex offo prihliadnuť na premlčanie
uplatneného nároku. Vedľajší účastník neuviedol podľa navrhovateľa vo vyjadrení k žalobnému návrhu

žiadne iné skutočnosti ani právne argumenty nad rámec tých, ktoré je súd povinný zistiť sám z úradnej
povinnosti.

Navrhovateľ v odvolaní ďalej uviedol, že trovami konania v zmysle ust. § 137 OSP je okrem iného
aj odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát. Povinnosť hradiť trovy konania vzniká tak, že

súd uloží jednému z účastníkov konania povinnosť nahradiť trovy konania, ktoré v priebehu konania
druhý účastník musel znášať, resp. už zaplatil. Táto povinnosť nezahŕňa všetky trovy konania, ale
iba tie, ktoré boli potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva, teda súd nemôže uložiť
účastníkovi konania povinnosť nahradiť druhému účastníkovi také trovy, ktoré druhý účastník vynaložil
zbytočne. Predpokladom priznania náhrady trov konania v konaní úspešnému účastníkovi je účelnosť

trov vynaložených na uplatňovanie alebo bránenie práva. Posúdenie otázky účelnosti vynaložených trov
právna úprava ponecháva na zváženie súdu, ktorému nemožno toto oprávnenie uprieť, pričom je ale
zároveň povinnosťou súdu prihliadať na osobitosti každého jedného prípadu a svoje úvahy a závery
dostatočne odôvodniť.

Navrhovateľ v odvolaní ďalej uviedol, že základnou zásadou, ktorá ovláda rozhodovanie o náhrade trov
civilného súdneho konania, je zásada úspechu vo veci uvedená v ust. § 142 ods. 1 OSP, podľa ktorej
účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie
alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. V uvedenej súvislosti poukázal
navrhovateľ na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7 M Cdo 1/2014, podľa ktorého súd rozhodujúci

opriznanínáhradytrovkonaniajepovinnývždyskúmaťúčelnosťvynaloženýchtrovkonaniauplatnených
úspešným účastníkom konania v spore. Účelnosť spravidla nachádza svoju opodstatnenosť vtedy, ak
vychádza zo zákonných dôvodov a neprekračuje ich medze. Je preto, podľa navrhovateľa, potrebné
rozlišovať medzi právom na právnu pomoc a právom na náhradu trov konania.

Navrhovateľ v odvolaní poukázal ďalej na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sži/10/2014 a na
uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 M Cdo 5/2013 ako aj na ďalšie uznesenia Krajského súdu
v Košiciach, v Bratislave a v Nitre, ktorými chcel podporiť svoj názor na neúčelnosť vynaložených trov
právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka.

V závere odvolania navrhovateľ navrhol, aby odvolací súd uznesenie okresného súdu v odvolaním
napadnutom výroku o trovách vedľajšieho účastníka zmenil tak, že vedľajšiemu účastníkovi na strane
odporkyne náhradu trov konania nepriznáva.K obsahu odvolania navrhovateľa sa v podaní zo dňa 16. 02. 2015 vyjadrilo Združenie na ochranu
občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom v Prešove (vedľajší účastník 1/) a vo vyjadrení uviedlo, že
Združenie ako právnická osoba zameraná na ochranu spotrebiteľov vstúpilo legitímne, v súlade s §

93 ods. 2, 3 OSP z vlastného podnetu do predmetného spotrebiteľského sporu v procesnej pozícii
vedľajšieho účastníka na strane žalovaného spotrebiteľa. Takto zvolený procesný postup vstupu
vedľajšieho účastníka do konania je zákonne rovnocenný so vstupom do konania na základe výzvy
niektoréhozúčastníkovurobenejprostredníctvomsúduanepredpokladásúhlasspotrebiteľasovstupom
Združenia do konania, dokonca ani vedomosť spotrebiteľa so vstupom Združenia do konania, pretože

vstup Združenia do konania zákon v ust. § 93 ods. 2 OSP priamo predpokladá.

Združenie vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa ďalej zdôraznilo, že jeho vstup do konania bol
opodstatnený, pretože navrhovateľ vzal žalobu v celom rozsahu späť v dôsledku aktivity Združenia a
to po vstupe Združenia do konania a po prednesení argumentácie obsiahnutej vo vyjadrení zo dňa
23. 05. 2014, ktoré bolo účinným prostriedkom ochrany spotrebiteľa v súdnom konaní. V uvedenej

súvislosti Združenie vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa zdôraznilo, že pri rozhodovaní o trovách
konania, ktoré bolo skončené zastavením v dôsledku späťvzatia žaloby, je nevyhnutné posudzovať
zásadne len procesné kritéria úspechu, či neúspechu účastníkov. Nebolo preukázané, že by odporkyňa
svojim správaním zapríčinila späťvzatie žaloby. Na druhej strane navrhovateľ vzal bez akéhokoľvek
odôvodnenia žalobu v celom rozsahu späť, čím procesne zavinil zastavenie konania. Navrhovateľ pritom

nedosiahol v súdnom konaní to, čo od odporkyne žiadal, preto tento stav je potrebné považovať za jeho
procesný neúspech. Navrhovateľ teda až po písomnom vyjadrení vedľajšieho účastníka a oboznámení
sa s obsahom podaného vyjadrenia, vzal žalobu v celom rozsahu späť, čo nasvedčuje tomu, že vstup
Združenia od konania naplnil svoj primárny účel, a teda ochranu práv žalovaného spotrebiteľa. V
súvislosti s uvedeným treba brať podľa Združenia do úvahy, že spotrebiteľ bol v predmetnej veci úspešný

v dôsledku aktivity Združenia, a teda z hľadiska samotného cieľa a poslania činnosti Združenia, ktorým
je ochrana spotrebiteľa, sú trovy konania, náhradu ktorých Združenie požaduje, objektívne účelné.

V uvedenej súvislosti Združenie vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa zdôraznilo zjavnú príčinnú
súvislosť podaného vyjadrenia a následného späťvzatia žaloby navrhovateľom, pretože v prípade, ak

by vedľajší účastník v konaní aktívne nevystupoval, resp. by nebol súdom pripustený do konania,
navrhovateľ by žalobu nevzal späť.

Vo vzťahu k argumentácii navrhovateľa, že úkony vedľajšieho účastníka sú neúčelné a nadbytočné,
pretože v súdnych konaniach, v ktorých účastníkom je spotrebiteľ, súd prihliada na premlčanie ex offo,

a teda aktivita vedľajšieho účastníka v konaní je, podľa názoru navrhovateľa, nadbytočná, Združenie
vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedlo, že s uvedenou argumentáciou navrhovateľa zásadne
nesúhlasí. Podľa názoru Združenia uvedený argument navrhovateľa je účelový, vyjadrený v snahe
vyhnúť sa povinnosti nahradiť trovy konania úspešnej protistrane. Ak by vedľajší účastník na strane
odporkyne v konaní nevystupoval, navrhovateľ by si naďalej v konaní uplatňoval svoj premlčaný nárok

až do meritórneho rozhodnutia súdu.

V závere vyjadrenia k odvolaniu navrhovateľa vedľajší účastník poukázal na niektoré uznesenia
Krajského súdu v Nitre, v Trenčíne, v Banskej Bystrici, v Košiciach, v Prešove a v Žiline, pričom uviedol,
žepokiaľsanavrhovateľsnažíspochybňovaťanamietaťprávovedľajšiehoúčastníkanechaťsavkonaní

zastupovať advokátom, tak takáto argumentácia navrhovateľa nie je správna, o čom svedčia závery
súdov v obdobných veciach.

Navrhol, aby odvolací súd uznesenie prvostupňového súdu v jeho odvolaním napadnutej časti ako
vecne správne potvrdil a zaviazal navrhovateľa na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 27 €.

Krajský súd ako súd odvolací prejednal vec v rozsahu danom odvolaním navrhovateľa podľa ust. § 212
ods. 1 OSP, bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 OSP a uznesenie okresného súdu
v odvolaním napadnutom výroku o trovách vedľajšieho účastníka ako vecne správne podľa ust. § 219
ods. 1, 2 OSP potvrdil.

Zo spisu odvolací súd zistil, že návrhom na vydanie platobného rozkazu sa pôvodne v žalobe označený
navrhovateľ domáhal, aby súd zaviazal odporkyňu zaplatiť navrhovateľovi do 15 dní od doručenia
platobného rozkazu sumu 375,15 € spolu so zmluvnou pokutou a úrokom z omeškania špecifikovanýmiv petite návrhu na vydanie platobného rozkazu a aby zaviazal odporkyňu nahradiť mu trovy konania a
trovy právneho zastúpenia.

Uznesením č. k. 7C/63/2014-65 zo dňa 30. 07. 2014 okresný súd pripustil zmenu účastníkov konania na
strane navrhovateľa tak, aby namiesto pôvodne v žalobe označeného navrhovateľa Profidebt Slovakia,
s. r. o., so sídlom v Bratislave, vstúpila do konania spoločnosť Intrum Justitia Debt Finance AG, so
sídlom Industriestrasse 13C, 6300 Zug, Švajčiarsko, IČO: CHE-100.023.266.

V podaní zo dňa 23. 01. 2014 Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom v Prešove,
konajúcemu súdu oznámilo, že vstupuje do konania ako vedľajší účastník na strane žalovaného
spotrebiteľa a žiadalo, aby mu súd doručil kópie návrhu na začatie konania a jeho príloh.

V písomnom vyjadrení k žalobnému návrhu zo dňa 23. 05. 2014 sa Združenie vyjadrilo tak, že v danej
veci ide nepochybne o spotrebiteľskú vec, na ktorú je potrebné aplikovať ust. § 52 a nasl. Občianskeho

zákonníka,ďalejuviedlo,ževzmluveabsentujúzákladnéobsahovénáležitostivymedzenévust.§4ods.
2 zák. č. 258/2001 Z. z., preto je potrebné považovať úver na základe zmluvy poskytnutý za bezúročný a
bez poplatkov. Ďalej Združenie poukázalo na neprijateľnosť niektorých zmluvných podmienok a zároveň
vznieslo námietku premlčania.

V podaní zo dňa 09. 09. 2014 navrhovateľ uviedol, že berie žalobný návrh v celom rozsahu späť, navrhol
konanie zastaviť a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne náhradu trov konania nepriznať.

Uznesením č. k. 7C/63/2014-72 zo dňa 12. 01. 2015 okresný súd konanie podľa ust. § 96 ods. 1
OSP zastavil; o trovách rozhodol podľa ust. § 146 ods. 2 veta prvá OSP tak, že odporkyni náhradu

trov konania nepriznáva, pretože si žiadne trovy konania neuplatnila a zároveň zaviazal navrhovateľa
nahradiť vedľajšiemu účastníkovi 1/ na strane odporkyne trovy právneho zastúpenia vo výške 87,02 €,
do troch dní od právoplatnosti uznesenia.

Navrhovateľ sa s uznesením okresného súdu v časti trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka

nestotožnil a podal proti uzneseniu okresného súdu v uvedenom rozsahu odvolanie, pričom v odvolacom
petite navrhol, aby odvolací súd uznesenie okresného súdu v odvolaním napadnutom výroku podľa ust.
§ 220 OSP zmenil tak, že vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne náhradu trov nepriznáva.

Po preskúmaní veci z hľadiska odvolacích námietok navrhovateľa, odvolací súd uvádza, že pokiaľ

navrhovateľ v odvolaní argumentuje tým, že vedľajší účastník by nemal mať nárok na náhradu trov
právneho zastúpenia, pretože sa jedná o neúčelne vynaložené trovy konania, tak uvedenú odvolaciu
námietku navrhovateľa považuje odvolací súd za neopodstatnenú, pretože vyjadrenie vedľajšieho
účastníka k žalobnému návrhu je v príčinnej súvislosti s výsledkom konania, ktorý bol jednoznačne
priaznivý pre odporkyňu - žalovaného spotrebiteľa. V súvislosti s tvrdenou neúčelnosťou trov právneho

zastúpenia vedľajšieho účastníka na strane odporkyne, vzhľadom na účel a cieľ činnosti vedľajšieho
účastníka ako občianskeho združenia založeného za účelom ochrany práv spotrebiteľov, odvolací súd
poukazuje na nález Ústavného súdu ČR sp. zn. II. ÚS 2257/08 zo dňa 07. 07. 2009, kde Ústavný súd ČR
uviedol, že „Vzhľadom k ústavnému rozmeru práva na právnu pomoc nemožno prostredníctvom pojmu
neúčelný vymedzovať kategórie subjektov, ktoré by z hľadiska právneho zastúpenia mali mať odlišné

podstavenie a tak im de facto právo na náhradu trov konania upierať a z hľadiska ostatných subjektov
ich diskriminovať“.

Na základe uvedených skutočností odvolací súd uznesenie okresného súdu v odvolaním napadnutom
výroku, ktorým okresný súd zaviazal navrhovateľa nahradiť vedľajšiemu účastníkovi 1/ na strane

odporkyne trovy právneho zastúpenia vo výške 87,02 €, do troch dní od právoplatnosti uznesenia podľa
ust. § 219 ods. 1, 2 OSP potvrdil konštatujúc, že argumentácia navrhovateľa uvedená v odvolaní,
vychádzajúca z ust. § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 01. 05. 2014, nemá svoje
opodstatnenie, pretože úkon právnej služby - vyjadrenie vedľajšieho účastníka k žalobnému návrhu je
úkon právnej služby, ktorý bol vykonaný v príčinnej súvislosti s výsledkom konania, pričom z ust. § 93

ods. 4 OSP vyplýva, že vedľajší účastník má rovnako ako hlavný účastník konania právo dať sa zastúpiť
právnym zástupcom a prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu vyjadriť sa k žalobnému návrhu,
či už by mal súd ex offo povinnosť prihliadať na premlčanie v žalobe uplatneného nároku alebo nie.O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 1 OSP v nadväznosti na ust.
§ 142 ods. 1 OSP tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia. Trovy právneho zastúpenia Združenia
na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom v Prešove, (vedľajší účastník 1/) v odvolacom konaní

predstavuje odmena za jeden úkon právnej služby (vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľa) vo výške 8,30
€ (za základ tarifnej odmeny považoval odvolací súd predmet odvolania) priznaná v rozsahu 1 základnej
sadzby tarifnej odmeny podľa § 10 ods. 1 a § 13a ods. 2 písm. b) vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o
odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb plus režijný paušál k uvedenému
úkonu právnej služby vo výške 8,39 € a 20 % DPH z odmeny a režijného paušálu vo výške 3,33 € (§

16 ods. 3 citovanej vyhlášky); spolu trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka 1/ v odvolacom
konaní prestavuje suma 20,02 €.

O spôsobe náhrady trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní rozhodol odvolací súd podľa ust. §
149 ods. 1 OSP, tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.