Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 11. október 2012

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/407/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5711206401
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 10. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Yvetta Dzugasová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5711206401.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa: Mgr. X. F., nar. XX.X.XXXX, bytom
X. č. XX, právne zastúpený spoločnosťou URBÁNI & Partners, s.r.o., so sídlom Banská Bystrica,
Skuteckého č. 17, proti odporcovi: Klub chovateľov a priateľov nemeckých dôg, so sídlom Necpaly č.
368, IČO: 35 983 663, o vyslovenie neplatnosti mimoriadnej členskej schôdze, v konaní o odvolaní
navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 9C/105/2011-124 zo dňa 13. októbra 2011,

takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom zamietol návrh navrhovateľa na určenie neplatnosti mimoriadnej
členskej schôdze Klubu chovateľov a priateľov nemeckých dôg konanej dňa 21.5.2011 o 10.30 v
Bojniciach, resp. neplatnosti uznesenia prijatého na tejto schôdzi.

V dôvodoch svojho rozhodnutia súd prvého stupňa uviedol, že na základe návrhu navrhovateľa
preskúmal uznesenie mimoriadnej členskej schôdze Klubu chovateľov a priateľov nemeckých dôg zo
dňa 21.5.2011 a na základe vykonaného dokazovania návrh zamietol, nakoľko navrhovateľ nepreukázal
nezákonnosť rozhodnutia, či jeho rozpor s dobrými mravmi. Skutočnosť, že do pôsobnosti výboru,
ako orgánu odporcu patrí zvolávanie členskej schôdze, ešte neznamená, že práve výbor je jediným
orgánom, ktorý by mal zvolávať mimoriadnu členskú schôdzu. Zvolanie členskej schôdze jedným z

členov kontrolnej a revíznej komisie nepovažoval súd za rozporné so stanovami. Navrhovateľ ďalej
v konaní tvrdil, že hlasovacie právo na spornej schôdzi malo patriť aj osobám, ktoré v zmysle vtedy
platných stanov už členmi klubu neboli (P. J., F. G.), ktorá skutočnosť sa však v konaní nepreukázala.
Odvolanie z funkcie navrhnuté na členskej schôdzi len jedným z členov kontrolnej komisie bolo podľa
úsudku súdu prvého stupňa možné, nakoľko stanovy presný spôsob konania tejto komisie neupravovali.
Na záver vyjadril súd prvého stupňa názor, že dôvod pre zvolanie mimoriadnej členskej schôdze

nemožnostotožňovaťsnavrhovanýmprogramomtejtoschôdzeatýmoklieštiťprávomocčlenovčlenskej
schôdze, ktorá je najvyšším orgánom odporcu.

Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý navrhol napadnuté
rozhodnutie zmeniť tak, že bude zrušené uznesenie odporcu zo dňa 21.5.2011. Uviedol, že podľa
stanov odporcu platných v čase mimoriadnej schôdze mal výbor zverejniť na webovej stránke pozvánku

s presným programom rokovania najmenej 14 dní vopred. Nakoľko o mimoriadnu členskú schôdzu
požiadala najmenej jedna tretina členov s uvedením presného dôvodu, je zjavné, že obsah pozvánky
na mimoriadnu členskú schôdzu bol v rozpore dôvodom, za ktorý sa podpísali členovia klubu. Pri
zbieraní podpisov na zvolanie mimoriadnej schôdze sa ako dôvod totiž uvádzalo doplnenie členov
výboru a členov kontrolnej a revíznej komisie, ale pán A. následne svojvoľne program doplnil o „prípadnú
zmenu členov výboru a členov kontrolnej z revíznej komisie“. Konanie pána A. dokazuje, že zvolanie

mimoriadnej členskej schôdze bolo účelové a jej pravý dôvod bolo odvolanie navrhovateľa z funkcie
predsedu a vylúčenie z klubu. O zmene programu schôdze sa navyše vôbec nehlasovalo. Ak bolamimoriadna schôdza zvolaná členom kontrolnej komisie p. A., postupovalo sa v rozpore so stanovami.
Na spornej schôdzi sa porušili aj ustanovenia volebného poriadku, pretože nebola vytvorená volebná
komisia,nebolivytlačenévolebnélístkyabolaporušenávolebnárovnosť.Prvostupňovýsúdsadôsledne

nezaoberal tým, že členskej schôdze sa zúčastnili aj „nečlenovia“, ktorí nemali právo hlasovať ani byť
volení do orgánov odporcu. Ďalej odvolateľ poukazoval na fakt, že p. J. sa nestal členom odporcu,
pretože jeho prihlášku nepodpísal predseda klubu, v danom čase navrhovateľ. Okrem toho p. G., ktorý
bol na schôdzi zvolený za podpredsedu, zaniklo členstvo v klube ešte v roku 2006 pre nezaplatenie
členského. Odporca svojím rozhodnutím na mimoriadnej členskej schôdzi uznesením zo dňa 21.5.2011

zasiahol do práv a právom chránených záujmov navrhovateľa. V súlade s ustanovením § 15 a nasl.
zákona č. 83/1990 o združovaní občanov je možné zákonnosť predmetného rozhodnutia, ako aj postup,
ktorý mu predchádzal, preskúmať prostredníctvom súdu. Na záver dal navrhovateľ súdu do pozornosti
fakt, že medzičasom bol z klubu vylúčený svedok A., čo možno považovať za vendetu vo vzťahu k
upozorneniu na porušovanie stanov odporcu a jeho svedeckú výpoveď na súde prvého stupňa.

Odporca vo vyjadrení k podanému odvolaniu žiadal napadnuté rozhodnutie ako vecne správne
potvrdiť. Uviedol, že jeho vnútorné predpisy neprikazujú na mimoriadnej členskej schôdzi konať
výlučne o otázkach, ktoré boli uvádzané v pozvánke adresovanej členom. O doplnení programu
mimoriadnej schôdze mohli členovia klubu hlasovať, čo sa aj stalo a na základe vyjadreného súhlasu
sa v schôdzi pokračovalo. Spôsob zvolania schôdze neodporoval stanovám, pretože tieto konkrétny

postup neupravujú. Primárnym dôvodom konania mimoriadnej členskej schôdze nebolo odvolanie jeho
predsedu ale zvolenie úplného a fungujúceho výboru a úplnej, funkčnej kontrolnej a revíznej komisie.
Návrh na odvolanie predsedu klubu vyplynul z diskusie, kedy sa zistilo, že tento sa dopustil podvodu voči
členskej základni. Na schôdzi bola riadne navrhnutá volebná komisia, volebné lístky boli spracované
tak, aby ich nebolo možné zameniť. Hlavným bodom programu bola voľba členov výboru, takže všetci

členovia odporcu mali vedomosť o možnosti využiť volebné právo. Pán J. sa stal členom klubu prijatím
výborom, na platnosť členstva sa nevyžadoval podpis predsedu klubu. Pokiaľ ide o p. G., jeho povinnosti
voči odporcovi boli v čase konania mimoriadnej členskej schôdze vysporiadané. Aj keby nebol členom
klubu, nič by to nemenilo na výsledku hlasovania za odvolanie navrhovateľa z pozície predsedu.
Rozhodnutím na mimoriadnej členskej schôdzi nemohlo byť zasiahnuté do práv navrhovateľa, pretože

tento bol riadne o jej konaní upovedomený.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2
O.s.p. tento rozsudok v zmysle ustanovenia § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. zrušil a vec vrátil okresnému

súdu na ďalšie konanie.

Z návrhu na začatie konania vyplýva, že navrhovateľ sa domáhal určenia, že mimoriadna členská
schôdza Klubu chovateľov a priateľov nemeckých dôg konaná dňa 21.5.2011 o 10:30 v Bojniciach
je neplatná. Následne podaním zo dňa 21.6.2011 navrhovateľ doručil súdu podanie označené ako

„zmena žaloby“, ktorým modifikoval uplatnený nárok tak, že sa domáha zrušenia rozhodnutia odporcu
- uznesenia zo dňa 21.5.2011. O pripustení zmeny návrhu rozhodol okresný súdu uznesením zo
dňa 5.10.2010. Rozhodnutie nebolo podpísané, ani opatrené pečiatkou súdu. Okresný súd naviac
rozhodnutie ani nedoručil účastníkom.

Z obsahu napadnutého rozsudku, konkrétne z jeho záhlavia vyplýva, že predmetom posudzovanej veci
bolo vyslovenie neplatnosti mimoriadnej členskej schôdze. V odôvodnení sa okresný súd naopak zmienil
o pripustenej zmene návrhu.

Podľa § 95 ods. 1 O.s.p. navrhovateľ môže za konania so súhlasom súdu meniť návrh na začatie

konania. Zmenený návrh treba ostatným účastníkom doručiť do vlastných rúk, pokiaľ neboli prítomní na
pojednávaní, na ktorom došlo k zmene.
Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia súd nepripustí zmenu návrhu, ak by výsledky doterajšieho
konania nemohli byť podkladom pre konanie o zmenenom návrhu. Súd nepripustí zmenu návrhu ani v
prípade, ak by na konanie o zmenenom návrhu bol vecne príslušný iný súd. V takom prípade pokračuje

súd v konaní o pôvodnom návrhu po právoplatnosti uznesenia.
Podľa odseku 3 uvedeného ustanovenia o zmene návrhu súd rozhodne spravidla na pojednávaní, na
ktorom bola zmena navrhnutá. Ak to nie je možné, súd rozhodne do 15 dní od odročenia pojednávania.
O zmene návrhu mimo pojednávania súd rozhodne do 60 dní od podania návrhu na zmenu návrhu.Podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. súd rozhodnutie zruší, ak sa účastníkovi konania postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom.

Pod odňatím možnosti konať pred súdom treba rozumieť taký nesprávny procesný postup súdu, ktorým
sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní
za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Za takýto postup sa považuje
aj to, ak súd rozhodne vo veci, hoci z jeho procesných krokov a výsledného rozhodnutia zrozumiteľne

nevyplýva určenie predmetu konania tak, aby bolo možné bez akýchkoľvek pochybností identifikovať, o
čom je spor. V danej veci išlo práve o také odňatie možnosti konať pred súdom.

Podstatným obsahom návrhu na začatie konania je údaj o tom, čoho sa navrhovateľ domáha (tzv.
petit), ktorý musí byť presný, určitý a zrozumiteľný. Súd totiž musí presne vedieť, o čom má konať a
rozhodnúť, pretože, s výnimkou prípadov uvedených v § 153 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku,

nesmie účastníkom prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú, ani účastníkom priznať iné práva a uložiť im
iné povinnosti, ako sú navrhované. Presný, určitý a zrozumiteľný petit nie je vyjadrením iba formálnych
náležitostí návrhu na začatie konania, ale je aj nevyhnutným predpokladom toho, aby súdne rozhodnutie
bolo (z materiálneho hľadiska) vykonateľné, a aby nastali právne účinky, ktoré navrhovateľ sledoval
podaním návrhu na začatie konania.

Obsah požiadavky vyjadrenej navrhovateľom v petite návrhu následne súd vyjadrí v rozhodnutí vo veci
samej tak, aby bolo zrejmé o čom súd konal. Pri formulácii výroku rozhodnutia musí súd dbať o to, aby
vyjadroval (z obsahového hľadiska) to, čoho sa navrhovateľ návrhom na začatie konania domáhal.

Z hľadiska zachovania práv účastníkov (predovšetkým odporcu) sa vyžaduje, aby bolo uznesenie
o pripustení zmeny návrhu na začatie konania, riadne doručené odporcovi (§ 168 ods. 2 O.s.p.).
Len takýmto spôsobom možno identifikovať zmenený predmet konania a z tohto vychádzať aj pri
rozhodovaní. Ak súd prvého stupňa riadne o zmene návrhu nerozhodol (rozhodnutie nebolo podpísané
sudcom, opatrené pečiatkou, dokonca ani doručené účastníkom) a následne pri rozhodovaní v rozsudku

zmätočne uvádzal pôvodný predmet konania i jeho modifikáciu, zaťažil konanie vadou, ktorá musela
jednoznačne viesť k zrušeniu rozhodnutia a vráteniu veci na ďalšie konanie.

Na záver treba zdôrazniť, že účelom fungovania opravného súdu je na kvalitatívne vyššej úrovni, na
základe opravných prostriedkov preskúmať, či sa na súde prvého stupňa dosiahol účel Občianskeho

súdneho poriadku vyjadrený v § 1 v spojitosti s čl. 46 a nasl. Ústavy, a nie nahrádzať podstatné
pochybenia v postupe prvostupňového súdu. Z tohto dôvodu bol krajský súd nútený prvostupňové
rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie, v ktorom dôjde k odstráneniu vytknutých nedostatkov.

Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 za, 0 proti.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.