Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. október 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/284/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7712215502
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Cakoci

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7712215502.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Cakociho a sudkýň

JUDr. Slávky Zborovjanovej a JUDr. Adriany Murínovej v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ s.r.o.,
IČO: XXXXXXXX, so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 25, zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., IČO:
XXXXXXXX, so sídlom v Bratislave, Grösslingova č. 4, proti žalovanej Slovenskej republike, za ktorú
koná Ministerstvo spravodlivosti SR so sídlom v Bratislave, Župné námestie č. 13, o náhradu škody, o
odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa 19.2.2014 č.k. 19C/156/2012-38
takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Nepriznáva účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol žalobu a vyslovil, že žalovanej náhradu trov
konania nepriznáva.

V odôvodnení uviedol, že žalobca sa proti žalovanej domáhal náhrady majetkovej škody vo výške 1
235,26 eur a nemajetkovej ujmy v sume 247,05 eur tvrdiac, že mu mala byť spôsobená nesprávnym
úradným postupom Okresného súdu Michalovce v exekučnom konaní vedenom proti povinnému -

dlžníčke Z. M. súdnym exekútorom pod sp. zn. EX 5084/2011 tým, že exekučný súd rozhodol o žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie po uplynutí zákonnej lehoty 15 dní dňa
7.6.2011, t.j. po viac ako 69 dňoch omeškania, pričom žalovaná na jeho písomnú žiadosť o predbežné
prerokovanie jeho nároku na náhradu škody a nemajetkovej ujmy v zmysle § 15 zák. č. 514/2003 Z.z.
pozitívne nereagovala.

Vychádzal zo zistenia, že v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. 18Er/200/2011 bola tomuto súdu

dňa 21.4.2011 doručená žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na
vykonanieexekúcievovecioprávnenéhoPOHOTOVOSŤ,s.r.o.protipovinnejZ.M.,ovymoženie429,67
eur s príslušenstvom. Exekučným titulom bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 25.1.2011
sp. zn. SR 14076/10. Uznesením zo dňa 9.5.2011 bola žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie zamietnutá a následne bolo vydané uznesenie o zastavení exekúcie dňa 23.6.2011.

Po právnom posúdení veci podľa ust. § 3 ods. 1 a 2, § 5 ods. 1 a 2, § 6 ods. 1, § 9 ods. 1 a 2, § 15

ods. 1 a 2, § 19 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, pretože žalobca
nepreukázal splnenie hmotnoprávnej podmienky uplatnenia nároku na náhradu škody podľa zák. č.
514/2003 Z.z., a to predbežné prerokovanie svojho nároku s príslušným orgánom, t.j. ministerstvomspravodlivosti. Nepredložil totiž žiadny dôkaz o tom, že takýto nárok si u žalovanej uplatnil a kedy.
Konštatoval, že nevidí akceptovateľný dôvod, prečo by doručenie žiadosti o predbežné prerokovanie
nároku mal dokazovať súd alebo žalovaná. Ak si žalobca neponechal kópiu návrhu, sám sa dostal

do dôkaznej núdze pre účely občianskoprávneho konania a z toho dôvodu nemôže prenášať dôkaznú
povinnosť na súd alebo na druhého účastníka. Doplnil, že i keď žalovaná nepoprela, že jej bol doručený
návrh žalobcu na predbežné prerokovanie, tvrdila, že vykazoval množstvo nedostatkov spočívajúcich v
jeho všeobecnosti a neurčitosti, neuvedení relevantných informácií týkajúcich sa výšky náhrady škody
a neuvedení súdnych konaní, ktorých sa nárok mal týkať.

Vychádzajúc zo zistenia, že žiadosť o udelenia poverenia bola súdu doručená dňa 21.4.2011 a bolo o
nej rozhodnuté dňa 9.5.2011 uzavrel, že žalobca nepreukázal ani ním tvrdený nesprávny úradný postup
súdu, ktorý mal spočívať v nerozhodnutí o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia v zákonnej
lehote 15 dní, a teda v prieťahoch v súdnom konaní. Dôvodil, že o tejto žiadosti rozhodol súd v lehote,
a to jej zamietnutím pre nedostatok zákonom vyžadovaných náležitostí, pretože lehota 15 dní plynie iba

od doručenia žiadosti o udelenie poverenia, ktorá nemá žiadne vady.

O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnej žalovanej ich náhradu
nepriznal, pretože náhradu trov konania nevyčíslila v lehote troch pracovných dní od vyhlásenia
rozsudku a zo spisu jej žiadne trovy nevyplývajú.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca z odvolacích dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. a)
v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. f), g) a h) O.s.p., ako i z odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm.
c) až h) O.s.p. Navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Poukazom na ust. § 101 ods. 2 O.s.p. súdu prvého stupňa vytkol, že vec prejednal v jeho neprítomnosti,
hoci preto neboli splnené podmienky v situácii, ak požiadal o zrušenie pojednávania, uviedol dôležité
dôvody a predložil listiny spájané s označenými dôvodmi. Trval totiž na osobnej účasti svojho právneho
zástupcu na pojednávaní, avšak na takom, ktoré bude vedené nestranným sudcom na nestrannom
súde. Pokiaľ súd prejednal za takýchto okolností vec v jeho neprítomnosti, odňal mu tým právo konať

pred súdom a porušil jeho právo na súdnu ochranu, keďže sa nemal možnosť vyjadriť k tvrdeniam
žalovanej, ani k dôkazom, ktoré súd vykonal a založil na nich svoje rozhodnutie. Doplnil, že nebol
riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., pričom hodlal predložiť na pojednávaní dôkazy o výške škody,
a to aj prostredníctvom znaleckého posudku č. 1/2014, ktorý vypracoval znalecký ústav Ekonomickej
univerzity v Bratislave. Citoval ust. § 15 O.s.p., poukázal na viaceré rozhodnutia Ústavného súdu

SR (IV. ÚS 345/09, I. ÚS 27/98, III. ÚS 16/2000) i na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave zo dňa
17.10.2012 sp. zn. 11NcC/46/2012-24 a namietol, že vo veci rozhodol vylúčený sudca. Napadnuté
rozhodnutie označil tiež za vydané predčasne v situácii, ak ním súd súčasne rozhodol aj o zamietnutí
jeho návrhu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p., proti ktorému pripustil odvolanie
a o ktorom v čase rozhodovania v merite veci ešte nebolo právoplatne rozhodnuté. Mal tiež za to, že ak

žalovaný nereagoval na výzvu súdu písomne sa vyjadriť k žalobe v zmysle § 114 ods. 3 O.s.p., o žalobe
malo byť rozhodnuté podľa § 153b O.s.p. rozsudkom pre zmeškanie, ktorého skutkovým základom
sa mal stať ním tvrdený skutkový stav. Ďalej namietol, že napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný. V
tejto súvislosti, poukazom na rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 36/2010 a sp. zn. I. ÚS
243/07, argumentoval, že z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé, či listiny, ktorými prvostupňový súd

vykonal dokazovanie, boli založené v exekučnom spise a ani úvaha súdu, na základe ktorej dospel k
presvedčeniu, že majetková škoda a nemajetková ujma mu nevznikla, a dostatočne nevysvetlil ani svoj
záver, že nedošlo k porušeniu jeho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, zaručeného čl.
48 ods. 2 Ústavy SR, ako aj práva na prejednanie veci v primeranej lehote a na rozhodnutie v zákonom
stanovenom čase, zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práva základných

slobôd. Napokon namietol, že súd nerozhodol osobitne o jeho návrhu prerušiť konanie z dôvodu, že
prebieha konanie o prejudiciálnej otázke, ktorou je rozhodnutie o porušení jeho práva na zákonného
sudcu a práva na nestranný súd na základe ústavnej sťažnosti podanej na Ústavnom súde Slovenskej
republiky.

Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.Odvolací súd na základe podaného odvolania prejednal vec bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2
O.s.p.) postupom podľa ust. § 212 ods. 1,3 O.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu
predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je opodstatnené.

Rozsudok je vo výroku vecne správny, preto ho dovolací súd v zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Vodvolanížalobcanamietal,žemupostupomsúdubolaodňatámožnosťkonaťpredsúdom,pretožesúd
pojednával v jeho neprítomnosti, hoci na to neboli splnené podmienky v zmysle ust. § 101 ods. 2 O.s.p.,

že vo veci rozhodoval vylúčený sudca a súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, na základe vykonaných
dôkazovtakdospelknesprávnymskutkovýmzisteniam,doterazzistenýskutkovýstavneobstojí,pretože
sú tu ďalšie skutočnosti a dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené, ako i že jeho rozhodnutie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odňatím možnosti konať pred súdom (§ 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.) je potrebné rozumieť taký procesný
postup súdu, ktorým sa účastníkovi konania odnímajú tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. Vo
všeobecnosti ide o taký postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho procesných
práv, ktoré sú mu priznané v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práva a právom
chránených záujmov. K odňatiu možnosti pred súdom konať dochádza tiež vtedy, keď súd vec prejedná

a rozhodne v neprítomnosti účastníka konania, hoci na to nie sú splnené podmienky vyplývajúce z ust.
§ 101 ods. 2 O.s.p..

Podľa § 101 ods. 2 .O.s.p. súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný
účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiada z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec

prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.
Podľa§115ods.2O.s.p.predvolanienapojednávaniesamusíúčastníkomdoručiťtak,abymalidostatok
času na prípravu, spravidla najmenej päť dní pred dňom, keď sa má pojednávanie konať.

Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že predpokladom uskutočnenia pojednávania a

rozhodnutia v neprítomnosti účastníkov je riadne predvolanie účastníka na pojednávanie, ktorý sa
nedostaví a ani nepožiada z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania.

Predvolanie na pojednávanie v tejto veci na deň 19.2.2014 bolo právnemu zástupcovi žalobcu, žalobcovi
a žalovanej doručené dňa 10.2.2014. Účastníkom konania tak nepochybne bola zachovaná lehota na

prípravu pojednávania v zmysle cit. ustanovenia § 115 ods. 2 O.s.p..

Dňa 13.2.2014 žalovaná doručila súdu prvého stupňa ospravedlnenie svojej neúčasti na pojednávaní z
dôvodu hospodárnosti a zároveň uviedla, že netrvá na odročení pojednávania a súhlasí s prejednaním
a rozhodnutím veci v jej neprítomnosti.

Žalobca ani jeho právny zástupca sa na pojednávanie dňa 19.12.2014 nedostavili, svoju neúčasť
neospravedlnili, preto súd v súlade s ust. § 101 ods. 2 O.s.p. vec prejednal vec v neprítomnosti
účastníkov. Na tomto pojednávaní oboznámil výsledky prípravy pojednávania a vykonal dokazovanie
obsahom listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou tohto spisu, ako aj oboznámením celého obsahu

pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Michalovce sp. zn. 18Er/200/2011. Následne poskytol
poučenie podľa § 120 ods. 4 O.s.p., uznesením vyhlásil dokazovanie vo veci za skončené a napokon
vyhlásil vo veci rozsudok.

Z vyššie uvedeného je zrejmé, že nebol naplnený odvolací dôvod v zmysle § 205 ods. 2 písm. a) v

spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p., teda postupom súdu, keď vec prejednal v neprítomnosti
žalobcu,nebolamuodňatámožnosťkonaťpredsúdom,pretožepretentopostupbolisplnenépodmienky
v zmysle ust. § 101 ods. 2 O.s.p. Zároveň bolo vyvrátené tvrdenie žalobcu v odvolaní, že ho súd nepoučil
podľa § 120 ods. 4 O.s.p. a tým mu znemožnil realizáciu jeho procesného práva navrhovať dôkazy,
ako i jeho tvrdenie, že sa nemal možnosť vyjadriť k tvrdeniam žalovanej. Keďže vyjadrenie žalovanej k

žalobe bolo súdu doručené dňa 28.10.2013 a súd jeho obsah riadne oboznamoval na pojednávaní dňa
19.2.2014, neboli splnené ani podmienky pre rozhodnutie v zmysle ust. § 153b ods. 2 O.s.p. rozsudkom
pre zmeškanie.K odvolacej námietke v ktorej žalobca poukazuje na nesprávny postup súdu prvého stupňa keď súčasne
s rozhodnutím vo veci samej rozhodol aj o zamietnutí návrhu na prerušenie konania odvolací súd udáva,
že z obsahu spisu nevyplýva, že by žalobca doručil súdu návrh na prerušenie konania, preto o ňom

súd prvého stupňa ani nerozhodoval.

Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. g) O.s.p. je daný vtedy,
ak vo veci rozhodoval vylúčený sudca.

V prejednávanej veci tento odvolací dôvod nie je naplnený, pretože zákonný sudca Mgr. Agáta
Štefaničová nebola vylúčená z prejednávania a rozhodovania tejto veci, o čom bolo právoplatne
rozhodnuté uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 22.10.2012. Za situácie, že bolo
právoplatným rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 16 O.s.p. rozhodnuté o tom,
že zákonný sudca nie je vylúčený z prejednávania a rozhodovania tejto veci, nie je náležitá námietka
žalobcu, že vo veci rozhodoval vylúčený sudca.

Aj pokiaľ ide o ostatné žalobcom namietané odvolacie dôvody v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. c) a f)
O.s.p. odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

Rozhodnutiu súdu nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by vzal do úvahy

skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov nevyplynuli a ani nevyšli za konania najavo,
že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo
že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov
nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 133 až 135 O.s.p., alebo že by
na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia, alebo použité zákonné ustanovenie

nesprávne vyložil. Rozsudok vo veci nie je ani nepreskúmateľný, ani nebola zistená iná vada, ktorá by
mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav.
Vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p. Z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým

zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie. Zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny
právny záver, preto odvolací súd jeho rozsudok ako vecne správny podľa § 219 O.s.p. potvrdil.

Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými zisteniami a právnym záverom súdu prvého
stupňa, v zmysle ktorého neboli splnené podmienky zodpovednosti žalovanej za škodu v zmysle

zákona č. 513/2003 Z.z., ktorá mala byť spôsobená žalobcovi tvrdeným nesprávnym úradným postupom
Okresného súdu Michalovce v konaní vedenom na tomto súde pod sp. zn. 18Er /200/2011, z ktorého
dôvodu základ nároku nie je daný.

Správne, podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s

ktorými sa odvolací súd v zásade stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva úvaha súdu, na základe ktorej dospel k záveru o vylúčení
zodpovednosti žalovanej za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom a nezákonným
rozhodnutím, aj s poukazom na príslušné právne predpisy, ktoré aplikoval na zistený skutkový stav.

Nenáležitá je preto námietka žalobcu o nepreskúmateľnosti a arbitrárnosti záverov súdu prvého stupňa,
na ktorých založil svoje rozhodnutie.

Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplynul záver, že Okresný súd Michalovce v konaní vedenom
pod sp. zn. 18Er /200/2011 sa nedopustil nesprávneho úradného postupu tým, že nerozhodol o žiadosti

o udelenie poverenia v lehote 15 dní od jej doručenia súdu v zmysle ust. § 44 Exekučného poriadku.

Podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na
podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z.z. o štátnej pomoci v znení

neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu; táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/ (notárske zápisnice a vykonateľnérozhodnutia rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených, pozn.
odvolacieho súdu). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom,
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je

prípustné odvolanie.

Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že lehote 15 dní je určená na vydanie poverenia
na vykonanie exekúcie v prípade, že súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia alebo návrhu na
vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom. V ostatných prípadoch, ak takýto rozpor súd

zistí, nie je viazaný lehotou 15 dní a nie je ani povinný v tomto prípade vydať poverenie pre exekútora.
Naopak, v tom prípade musí takúto žiadosť o udelenie poverenia zamietnuť. Určená lehota 15 dní však
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/, a teda ak ide o notárske zápisnice, ktoré
obsahujú právny záväzok a ak ide o vykonateľné rozhodnutia rozhodcovských súdov.

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov záver súdu prvého stupňa o nepreukázaní nesprávneho

úradného postupu Okresného súdu Michalovce v konaní vedenom na tomto súde pod sp. zn.
18Er /200/2011 je vecne správny.

Správny je aj záver súdu prvého stupňa o nepreukázaní splnenia zákonných podmienok pre priznanie
nároku na náhradu škody titulom nezákonného rozhodnutia, ktorým je uznesenie o zamietnutí žiadosti

o udelenie poverenia.

V zmysle ust. § 6 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov, ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým

bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý
rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

V prejednávanej veci zrušenie alebo zmena rozhodnutia Okresného súdu Michalovce vo veci sp. zn.
18Er/200/2011 preukázané nebolo a vzhľadom na nesplnenie tejto podmienky pre vznik nároku, je

skúmanie existencie ďalších podmienok bez právneho významu, keďže jednotlivé zákonné predpoklady
vzniku práva na náhradu škody v zmysle zák. č. 514/2013 Z.z. musia byť splnené kumulatívne.

Vzhľadom na správny záver súdu, že v danom prípade nie je daný základ nároku, nebolo potom
povinnosťou súdu skúmať výšku škody a nemajetkovej ujmy a vykonávať v tomto smere dokazovanie.

Nenáležitá je preto odvolacia námietka žalobcu o nepreskúmateľnosti rozhodnutia v časti náhrady
škody a nemajetkovej ujmy, ako aj všetky ostatné odvolacie námietky týkajúce sa tejto otázky. Súd v
odôvodnení rozsudku uviedol z akého dôvodu sa nezaoberal samotnou výškou škody, či nemajetkovej
ujmy a v tomto smere nie je jeho rozhodnutie nepreskúmateľné.

Pokiaľ žalobca namieta, že nemal možnosť vyjadriť sa k dôkazom, ktoré súd vykonal a založil na nich
svoje rozhodnutie, k tomu odvolací súd uvádza, že tohto práva sa vzdal sám tým, že sa nedostavil na
pojednávanie dňa 19.2.2014, na ktorom bolo vykonané dokazovanie oboznámením listinných dôkazov
i oboznámením celého obsahu spisu Okresného súdu Michalovce sp. zn. 18Er/200/2011. Pokiaľ by sa
žalobca bol tohto pojednávania zúčastnil, mal možnosť sa k vykonaným dôkazom vyjadriť a realizovať

svoje ďalšie procesné práva spojené s účasťou na tomto pojednávaní, vrátane možnosti vyjadriť
sa k skutkovým a právnym otázkam veci a navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Je teda
zrejmé, že zásada kontradiktórnosti konania, ani právo žalobcu na súdnu ochranu porušené neboli.
Súd totiž rozhodol vo veci na pojednávaní za splnenia podmienok v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p., ako
aj ostatných zákonných podmienok, ako už bolo vyššie uvedené. Nenáležitá je napokon i námietka

žalobcu o vykonanie dokazovania listinami, ktorých pôvod nie je z odôvodnenia rozhodnutia poznateľný.
Z odôvodnenia rozsudku totiž nepochybne vyplýva, že súd vykonal dokazovanie listinami obsiahnutými
v spise Okresného súdu Michalovce sp. zn. 18Er /200/2011 a tento záver nepochybne
vyplýva aj zo zápisnice o pojednávaní.

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov sú odvolacie námietky žalobcu nedôvodné, preto odvolací súd
napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil, vrátane výroku o trovách
konania účastníkov.O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p..
Žalovaná bola v odvolacom konaní úspešná, preto má právo na náhradu trov odvolacieho konania voči
neúspešnému žalobcovi. Keďže trovy odvolacieho konania však žalovanej nevznikli a žalobca právo na

ich náhradu nemá, súd účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.