Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 30. september 2011

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2CoE/176/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6610217824
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2011

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Ľudovít Bradáč
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2011:6610217824.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: Rapid life životná poisťovňa a.s.,
Garbiarska 2, 040 71 Košice, IČO: 31 690 904, zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Daniel Blyšťan,
A., F. XX, XXX XX C., Q. O. V. P. XX, XXX XX C., prostredníctvom ktorej vykonáva advokáciu JUDr.
Daniel Blyšťan proti povinnej: L. U., G.. XX.XX.XXXX, K. P. XX, XXX XX P., o vymoženie pohľadávky
oprávneného vo výške 462,06 Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Mariánom

Jurinom,ExekútorskýúradsosídlomŠ.Moyzesa50,98401Lučenecpodsp.zn.EX2251/10,oodvolaní
oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec č. k. 6Er/1102/2010-22 zo dňa 21. januára 2011
takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Lučenec č. k. 6Er/1102/2010-22 zo dňa 21. januára 2011 p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Lučenec (ďalej aj „exekučný súd“) napadnutým uznesením č. k. 6Er/1102/2010-22 zo dňa

21. januára 2011 zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Mariána Jurinu o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie sp. zn. EX 2251/10. Rozhodnutie odôvodnil tým, že po preskúmaní predloženého
exekučnéhotitulu,ktorýmmalbyťrozhodcovskýrozsudokArbitrážnehosúduKošicesp.zn.3C116/2009
zo dňa 07. mája 2010 a poistnej zmluvy zo dňa XX. Q. XXXX, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli
Všeobecné poistné podmienky, ktoré v časti XV. ustanovili, že všetky spory, ktoré vzniknú medzi
zmluvnými stranami, budú riešené výlučne pred špeciálnym súdom v zmysle rozhodcovského súdu,

dospel k záveru, že rozhodcovské konanie sa uskutočnilo bez riadneho zmocnenia zo strany zmluvných
strán a rozhodcovský rozsudok vydaný v takomto konaní nemôže byť riadnym exekučným titulom
na vykonanie exekúcie. Exekučný súd konštatoval, že oprávnený od počiatku sledoval koncipovaním
rozhodcovskej doložky to, aby všetky spory zo zmluvy boli riešené na rozhodcovskom súde, ktorý sa
nachádza v mieste sídla oprávneného, a to za účelom minimalizácie nákladov oprávneného a reálneho
sťaženia uplatnenia práv spotrebiteľa, čím dochádza k narušeniu Smernicou Rady č. 93/13/EHS z 5.

apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „Smernica“) sledovanej
rovnováhy medzi zmluvnými stranami v neprospech spotrebiteľa. Podľa čl. 3 ods. 1 Smernice zmluvná
podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá, sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery
spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode
spotrebiteľa. Exekučný súd poukázal na judikatúru Európskeho súdneho dvora. Exekučný súd dospel
k záveru, že rozhodcovská doložka bola už v čase jej uzatvárania neprijateľnou podmienkou a ako

taká bola už od počiatku neplatnou v zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka (OZ) účinného
v čase uzatvárania zmluvy. Rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom bol exekučný titul, sa teda
podľa exekučného súdu uskutočnil bez riadneho zmocnenia zo strany zmluvných strán a rozhodcovský
rozsudok vydaný v takomto konaní nepovažuje exekučný súd za riadny exekučný titul na vykonanie
exekúcie. V dôsledku toho exekučný súd považoval exekučný titul za materiálne nevykonateľný a
absenciu tejto jeho vlastnosti považoval za neodstrániteľnú prekážku brániacu vo vykonaní exekúcie.

Na základe uvedeného exekučný súd s poukazom na § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) žiadosť súdneho exekútora zamietol.Oprávnený v zákonom stanovenej lehote podal proti napadnutému rozhodnutiu odvolanie z dôvodu
nezákonnosti tohto rozhodnutia podľa § 205 ods. 2 písm. a/, b/, d/, f/ O.s.p.. Podľa odvolateľa predložený

exekučný titul spĺňa všetky podmienky formálnej a materiálnej vykonateľnosti a závery prvostupňového
súdu nie sú dostatočne právne podložené. Okolnosti slúžiace exekučnému súdu ako podklad k záveru
o materiálnej nevykonateľnosti exekučného titulu nemôžu zakladať jeho materiálnu nevykonateľnosť,
pretože s nimi právna úprava a ani právna teória nepočítajú ako s dôvodmi materiálnej nevykonateľnosti
exekučného titulu. Odvolateľ ďalej namietal, že nestačí konštatovať rozpor exekučného titulu so

zákonom, ale je potrebné uviesť, s ktorým právnym predpisom nie je exekučný titul v súlade. Závery
exekučného súdu o tom, že rozhodcovská doložka bola už v čase uzatvorenia neprijateľnou podmienkou
a ako taká od počiatku neplatnou v zmysle § 53 ods. 4 OZ účinného v čase uzatvárania zmluvy, nemá
oporu v skutkovom stave konkrétneho prípadu, ani v právnom poriadku SR. Navyše exekučný súd nie
je oprávnený tieto okolnosti v exekučnom konaní skúmať, keďže podľa odvolateľa tým zasahuje do
zásady záväznosti právoplatných rozhodnutí, ktorý postup je bez opory v zákone. Arbitrážny rozsudok

má podľa § 35 v spojení s § 51 ods. 3 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní ( ďalej
len „ZRK“) a ust. § 159 O.s.p. účinky právoplatného rozsudku. Tento môže byť zrušený výlučne
postupom podľa § 40 a nasl. ZRK. Rozhodcovský rozsudok zrušený v osobitnom konaní nebol a je
teda riadnym právoplatným a vykonateľným exekučným titulom záväzným pre všetky orgány, vrátane
exekučného súdu. Exekučný súd nie je súdom konajúcim vo veci zrušenia rozhodcovského rozsudku

a nemá podľa odvolateľa ani oprávnenie preskúmavať arbitrážny rozsudok z hľadísk uvedených v
§ 40 a nasl. ZRK. Odvolateľ v odvolaní poukázal na odbornú literatúru, resp. stanoviská českej
odbornej verejnosti týkajúcej sa rozhodcovského konania. Poukázal na to, že exekučný súd nesprávne
vychádzal zo skutočností, že rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná a trval na tom,
že je nepochybné, že medzi účastníkmi bola dojednaná individuálne a nemôže byť posudzovaná ako

neprijateľná podmienka podľa OZ, ani Smernice, ani judikatúry ESD. Ďalej namietal, že rozhodnutia
ESD citované exekučným súdom nie je možné na prejednávaný prípad aplikovať. Poukázal aj na
nesprávny názor exekučného súdu o potrebe aplikácie komunitárneho práva v dôsledku nedostatočnej
alebo neúplnej transpozície smernice do právneho poriadku SR, keďže Smernica nemá všeobecnú
platnosť a ani priamu uplatniteľnosť (priamy účinok). Priama aplikácia Smernice prichádza do úvahy

len v sporoch, kde je odporcom členský štát, resp. akýkoľvek orgán konajúci v mene štátu. Oprávnený
je však súkromnou právnickou osobou. Ak teda súd vôbec posudzoval rozhodcovskú zmluvu z titulu
prijateľnosti podmienky rozhodcovskej zmluvy, na čo podľa oprávneného nebol oprávnený, mal ju
posudzovať výlučne podľa platných slovenských predpisov v čase uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy.
Podľa názoru odvolateľa exekučný súd nebol oprávnený posudzovať a vyhodnocovať rozhodcovskú

zmluvu ako neprijateľnú podmienku spotrebiteľskej zmluvy a nebol ani oprávnený na podklade týchto
záverov zamietnuť žiadosť o vydanie poverenia, pretože posudzovanie platnosti alebo neplatnosti zmlúv
nie je predmetom exekučného konania. Exekučný súd by tým nahrádzal exekučný titul a konanie,
ktoré mu predchádzalo, a teda by narúšal základnú zásadu res iudicata, ktorá bráni opätovnému
posudzovaniu a rozhodovaniu v rovnakej veci. Odvolateľ ďalej argumentoval, že rozhodcovská doložka

bola dojednaná individuálne, pretože povinná podpísala dňa 29. augusta 2008 Všeobecné poistné
podmienky a zároveň dobrovoľne a slobodne ďalším podpisom podpísala aj osobitné zmluvné
dojednania k poistnej zmluve č. XXXXXXXXXX, kde vyjadrila vôľu podrobiť spory rozhodcovskému
konaniu. Tieto „Ďalšie dojednania“ a v nich obsiahnuté podmienky - rozhodcovská doložka, sú od
ostatnej časti Všeobecných poistných podmienok oddelené a povinná nebola žiadnym spôsobom

nútená ich podpísať. Naopak, mohla túto rozhodcovskú doložku nepodpísať bez toho, aby tým bol
akokoľvekdotknutýzvyšokjejpoistnéhovzťahu.Rozhodcovskádoložkajepretodojednanáindividuálne,
a teda nemôže byť posudzovaná ako neprijateľná podmienka podľa Občianskeho zákonníka ani
Smernice ani judikatúry ESD. Týmito skutočnosťami sa exekučný súd vôbec nezaoberal, pretože
ich opomenul spomenúť vo svojom rozhodnutí. Rozhodcovská doložka žiadnej zo zmluvných strán

nepriznávala neprimerané procesné výhody, ani nevytvárala žiadnu procesnú nerovnováhu. Oprávnený
namietal neopodstatnenosť súdom deklarovanej značnej vzdialenosti miesta konania, resp. nemožnosti
ovplyvnenia miesta konania rozhodcovského súdu ako prekážky uplatňovania práv spotrebiteľa. V tomto
prípade podľa odvolateľa vzdialenosť nehrá žiadnu úlohu, keďže rozhodcovské konanie je výlučne
písomné, miesto rozhodcovského konania neurčil oprávnený, ale Stály arbitrážny súd Košice a povinný

mal možnosť vybrať si miesto rozhodcovského konania podľa § 29b ods. 3 Rokovacieho poriadku
Arbitrážneho súdu Košice. Odvolateľ poukázal na obdobný prípad, kedy Krajský súd v Banskej Bystrici
uznesením sp. zn. 14CoE/XXX/2010-51 zo dňa 31. augusta 2010 zrušil uznesenie o nevydaní poverenia
v skutkovo rovnakej právnej veci a súčasne poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR č. I.ÚS 5/00,II.ÚS 143/02, v zmysle ktorých aj v rámci exekúcie sa musí každému zaručiť prístup k súdnej ochrane,
ak splní predpoklady stanovené zákonom, pričom všeobecný súd musí konať objektívne, aby vylúčil
náhodné alebo svojvoľné uplatnenie zákonných možností na rozhodnutie a ak určité rozhodnutie prijme,

musí vychádzať z toho, čo objektívne zistil na základe predpísaného spôsobu zisťovania skutkového
stavu v exekučnom konaní. Odvolateľ uviedol, že nie je žiadnou pochybnou úverovou spoločnosťou,
ktorá cez nejaký „svoj“ rozhodcovský súd získava neoprávnené pohľadávky voči svojim klientom. Z
uvedených dôvodov oprávnený navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie exekučného súdu zrušil
a vec mu vrátil na nové konanie a rozhodnutie.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 O.s.p.) na základe odvolania preskúmal vec v medziach a v rozsahu
daných odvolaním podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a
po preskúmaní veci dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Podľa § 44 ods. 1 Exekučného poriadku exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na

vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia
alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie skúma
návrh na vykonanie exekúcie, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a exekučný titul.
Súdneho exekútora písomne poverí vykonaním exekúcie do 15 dní od doručenia jeho žiadosti len v tom

prípade, ak nezistí rozpor žiadosti o udelenia poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu oprávneného na
vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom. V prípade, ak uvedený rozpor zistí, žiadosť
o udelenie poverenia zamietne.
Podľa § 45 ods. 1 písm. b/ a c/ ZRK súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa
osobitných predpisov (§ 45 Exekučného poriadku) na návrh účastníka konania, proti ktorému bol

nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie
zastaví
b/ ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a/ a b/ alebo
c/ ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa § 45 ods. 2 ZRK súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon
rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní
nedostatky podľa odseku 1 písm. b/ alebo c/.

Rozhodcovskú doložku koncipovanú v znení vyplývajúcom z bodu XV. Všeobecných poistných

podmienok predmetnej poistnej zmluvy XX. Q. XXXX exekučný súd správne právne posúdil ako
neprijateľnú zmluvnú podmienku obsiahnutú v spotrebiteľskej zmluve. Odvolací súd poukazuje na
rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-XX/XX Asturcom: „Smernica Rady č. 93/13/EHS z 5.
apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že
vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý

bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami
potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve
uzatvorenej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných
pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej
povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného

vnútroštátnehoprávavyplývajú,scieľomzabezpečiť,abyspotrebiteľneboluvedenoudoložkouviazaný.“

Tvrdenieodvolateľaonedostatkukompetencieexekučnéhosúduskúmať,čiexekučnýtitulbolvydanýna
základe platnej rozhodcovskej doložky a teda zákonnosť exekučného titulu, nie je v súlade s citovanými
ustanoveniami Exekučného poriadku a ZRK. Naopak, vyplýva z nich, že exekučný súd je povinný pred

vydaním poverenia súdnemu exekútorovi z úradnej povinnosti dôsledne skúmať splnenie formálnych
a materiálnych predpokladov pre vedenie exekúcie. Exekučný súd predovšetkým musí skúmať, či
podklad, na základe ktorého súdny exekútor žiada o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, je
spôsobilým exekučným titulom v zmysle § 41 Exekučného poriadku a či subjekty, voči ktorému a
v prospech ktorého sa má exekúcia vykonať, sú zhodné so subjektami uvedenými v exekučnom

titule; prípadne skúmať, či došlo k prechodu práva alebo povinností na inak označený subjekt v
zmysle § 37 ods. 3 Exekučného poriadku. Námietka odvolateľa o nedostatku kompetencie exekučného
súdu skúmať zákonnosť exekučného titulu je preto nedôvodná, keďže je v zrejmom rozpore s cit.
ust. § 44 Exekučného poriadku. Rovnako nedôvodná je námietka odvolateľa, podľa ktorej exekučnýsúd prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, keď posudzoval súladnosť exekučného titulu so
zákonom. Rozhodcovský rozsudok má podľa § 35 ZRK pre účastníkov rozhodcovského konania účinky
ako právoplatný rozsudku. Podľa ZRK to platí pre rozhodnutia vydané rozhodcovským súdom v konaní

podľa ZRK. Rozhodcovskému súdu jeho kompetencia rozhodovať majetkové spory neplynie priamo zo
zákona, ale rozhodcovský súd ju získa až na základe dohody medzi účastníkmi sporu v rozhodcovskej
zmluve.Ztohtodôvodujepreposúdenie,čisúdubolalebonebolpredloženýexekučnýtitul,nevyhnutnou
súčasťou prieskumu zisťovanie, či bol rozhodcovský rozsudok vydaný na základe rozhodcovskej zmluvy
dohodnutej či už vo forme osobitnej zmluvy, alebo doložky k inej zmluve. Pokiaľ rozhodcovská zmluva

trpí absolútnou neplatnosťou, ide o právny úkon, ktorý neexistuje a pokiaľ bol vydaný na základe
takéhoto právneho úkonu, rozhodcovský rozsudok trpí neúčinnosťou, pretože rozhodcovskému súdu
chýbala právomoc na vydanie takéhoto rozhodnutia. Z uvedeného dôvodu potom dôvody odvolania,
podľa ktorých exekučný súd nepostupoval v súlade so zákonom, keď preskúmaval splnenie podmienok
na exekúciu a to súlad predloženého exekučného titulu so zákonom, nie sú právnym názorom
vychádzajúcimzplatnejprávnejúpravy.Rozhodcovskúdoložkukoncipovanúvtakomznení,akovyplýva

z bodu XV. Všeobecných poistných podmienok poistnej zmluvy exekučný súd správne právne posúdil.
Predstavuje neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve v zmysle § 53 ods. 1 OZ v znení účinnom
ku dňu uzavretia poistnej zmluvy, nakoľko táto spôsobila v danom právnom vzťahu značnú nerovnováhu
v neprospech spotrebiteľa. Podstatnou skutočnosťou z hľadiska posúdenia absolútnej neplatnosti tohto
dojednania je skutočnosť, že táto podmienka nebola so spotrebiteľom individuálne dohodnutá, čo

vyplýva z jej zaradenia do zmluvných dojednaní vopred pripravenej zmluvy a spotrebiteľ tak celkom
zjavne nemal reálnu možnosť ovplyvniť obsah predloženej formulárovej zmluvy, resp. nemal možnosť
niektoré zo zmluvných dojednaní vylúčiť. Argumenty odvolateľa o tom, že rozhodcovská doložka bola
individuálne dohodnutá, pretože povinná podpísala jednak Všeobecné poistné podmienky a jednak
osobitné zmluvné dojednania k poistnej zmluve, a preto došlo k individuálnej dohode o rozhodovaní

sporov v rozhodcovskom konaní, nemá oporu v obsahu predmetnej poistnej zmluvy. Podľa čl. XVII.
bod 2 Všeobecných poistných podmienok všetky články, ustanovenia a dojednania uvedené v týchto
Všeobecných poistných podmienkach sú neoddeliteľnou súčasťou poistnej zmluvy uzavretej medzi
poistníkom a poisťovňou a nadobúdajú voči konkrétnemu poistníkovi (poistenému) v plnom rozsahu
a bez výnimky účinnosť dňom ich podpísania. Z čl. XV. bod 1 vyplýva, že „poisťovňa a poistník sa

dohodli, že všetky vzájomné spory a sporné nároky z poistenia sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní
pred rozhodcovským súdom.“ Podľa bodu 2 cit. čl. XV.: „pokiaľ poisťovňa nepoverí osobitnú právnickú
osobu zriadením špecializovaného stáleho rozhodcovského súdu, resp. nezriadi stály rozhodcovský
súd, bude rozhodcovský súd vytvorený podľa potreby od prípadu k prípadu troma fyzickými osobami
poverenými na výkon rozhodcu zo strany poisťovne. Svoj výslovný, bezvýhradný a neodvolateľný súhlas

s týmto vyjadruje poistník podpisom týchto Všeobecných poistných podmienok.“ Podľa bodu 3 cit. čl.
XV.: „rozhodcovskému konaniu podliehajú všetky spory medzi poisťovňou a poistníkom, poisteným,
oprávnenou osobou alebo ich právnymi nástupcami, najmä: ...“. Z uvedeného vyplýva, že rozhodcovská
doložka bola zapracovaná už do Všeobecných poistných podmienok a bola teda obsiahnutá v návrhu
predmetnej zmluvy, ktorú spotrebiteľ mal možnosť len prijať, alebo odmietnuť ako celok. Oprávnený svoj

návrh poistnej zmluvy nekoncipoval v časti týkajúcej sa rozhodcovskej doložky alternatívne, t.j. takým
spôsobom, pri ktorom by bol viazaný svojím návrhom tak v alternatíve s rozhodcovskou doložkou, ako aj
v alternatíve bez rozhodcovskej doložky. V takomto prípade by mohol preukazovať osobitné individuálne
dojednanie rozhodcovskej doložky, nakoľko spotrebiteľ by mal možnosť uzavrieť poistnú zmluvu podľa
svojhouváženia,čiužsrozhodcovskoudoložkoualebobeznej.Pokiaľspotrebiteľtakútomožnosťnemal

a formulár mu dával možnosť zmluvu len prijať, alebo odmietnuť ako celok, nie je možné konštatovať,
že ide o dojednanie individuálne dohodnuté. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah (§ 53 ods. 2 OZ). Odvolací súd navyše poukazuje na to, že už samotná forma, v akej
sú zmluvné dojednania napísané (drobné, ťažko čitateľné, resp. takmer nečitateľné písmo), už sama

o sebe podstatne sťažuje reálne oboznámenie sa spotrebiteľa s obsahom dojednaní v takomto texte
obsiahnutými. Rozhodcovská doložka, ktorá nie je individuálne dojednaná, je spotrebiteľovi vnútená.
Takto vnútená podmienka, netýkajúca sa priamo predmetu zmluvy, ktorá zvyšuje nerovnováhu medzi
dodávateľom a spotrebiteľom, je neprijateľnou podmienkou v zmysle § 53 ods. 4 OZ, na základe ktorého
exekučný súd túto rozhodcovskú doložku vyhodnotil ako neprijateľnú podmienku zmluvy, a teda je

absolútne neplatným právnym úkonom. V tomto prípade je nepochybné, že rozhodcovská zmluva bola
spotrebiteľovi vnútená tak, že bola zapracovaná do Všeobecných poistných podmienok. Spotrebiteľ teda
v prípade, ak chcel od dodávateľa získať poistenie, kvôli ktorému zmluvu uzatváral, nemal inú možnosť,
než túto podmienku prijať. Nemohol ani ovplyvniť postup pri výbere rozhodcov uvedený v predtlačizmluvy. Už táto skutočnosť zvyšuje nerovnováhu vo vzťahu medzi dodávateľom a spotrebiteľom v
neprospech spotrebiteľa. Rozhodcovské konanie je totiž založené práve na tom, že zmluvné strany
sa spoločne dohodnú na výbere osôb resp. súdu, ktorých objektívnosti a úsudku dôverujú. V tomto

prípade navyše oprávnený predložil rozhodcovský rozsudok vydaný Arbitrážnym súdom Košice a tento
rozhodcovský súd svoju právomoc rozhodnúť spor odvodil zo Všeobecných poistných podmienok v
časti XV. ods. 2, pričom rozhodca tohto súdu vyvodil z týchto záver, že na rozhodovanie sporu v
rozhodcovskom konaní je príslušný ten rozhodcovský súd, ktorý na rozhodnutie sporu dodatočne určí
poisťovňa. Ďalej uviedol, že z písomného poverenia žalobcu z 01. januára 2009 vyplýva, že žalobca určil

na prejednanie všetkých sporov Arbitrážny súd Košice, a preto sa jedná o súd príslušný na rozhodnutie
v právnej veci žalobcu proti žalovanému. Z predmetného bodu 2 čl. XV. Všeobecných poistných
podmienok však nevyplýva, že by sa zmluvné strany dohodli na takomto postupe pri výbere rozhodcu.
Článok XV. bod 2 totiž znie: „Pokiaľ poisťovňa nepoverí osobitnú právnickú osobu zriadením alebo
výberom špecializovaného stáleho rozhodcovského súdu, resp. nezriadi stály rozhodcovský súd, bude
rozhodcovský súd vytvorený podľa potreby od prípadu k prípadu troma fyzickými osobami poverenými

na výkon rozhodcu zo strany poisťovne.“ Z uvedeného vyplýva, že zmluvné strany sa nedohodli na tom,
že spory budú riešené stálym rozhodcovským súdom vybratým poisťovňou tak, ako tomu malo byť podľa
odôvodnenia rozhodcovského rozsudku.

Pokiaľ sa jedná o odvolaciu námietku o nedostatku kompetencie exekučného súdu preskúmať

predložený exekučný titul, odvolací súd poukazuje na odôvodnenie uznesenia Ústavného súdu SR z 24.
februára 2011 č.k. IV.ÚS 55/2011-19, v ktorom súd považoval za potrebné zaujať stanovisko k zásadnej
otázke, či súd mal právomoc preskúmať prípustnosť exekúcie z hľadiska relevantnosti exekučného
titulu (rozhodcovského nálezu). „Súd zastaví exekúciu v celom rozsahu, ak exekučným titulom je
rozhodcovský rozsudok rozhodcu alebo rozhodcovského súdu, ktorí svoju právomoc odvodzovali z

neprijateľnej rozhodcovskej zmluvy (§ 39, § 53 ods. 5, § 45 ods. 1 písm. c/, ods. 2 ZRK). Iba tak môže súd
naplniťcieľčl.VI.ods.1Smernice-postaraťsaoto,abyspotrebiteľovnekalépodmienkyvzáujmevyššej
kvality života bežných ľudí nezaväzovali. Pokiaľ pri preskúmavaní rozhodcovského rozsudku v štádiu
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúciu zistí exekučný súd vyššie uvedené nedostatky,
potom návrh na vydanie poverenia zamietne.“

Z uvedeného vyplýva, že exekučný súd vec správne právne posúdil, keď žiadosti exekútora na vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie nevyhovel z dôvodu, že zistil, že exekučný titul predložený v konaní,
nie je v súlade so zákonom. Odvolací súd preto napadnuté rozhodnutie potvrdil s poukazom na § 219
ods. 1 O.s.p. ako vecne správne.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.