Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. marec 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/925/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6112203599
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6112203599.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa S.. Q. H., nar. XX. XX.
XXXX, bytom Z., R. XX/XX, M. S., v konaní zastúpený JUDr. Martinom Krivákom, AK Krivak & CO, s. r.
o., so sídlom Bratislava, Gajova 13, P. O. Box 162, IČO: 36 863 475 proti odporcovi O.. H. P., nar. XX.
XX. XXXX, bytom T., A. XX, zastúpený advokátom JUDr. Ivanom Klementisom, so sídlom Advokátskej
kancelárie Mudrochova 2, 835 27 Bratislava, v konaní o zaplatenie 148.119,50 Eur s príslušenstvom,

o odvolaní odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 14C/47/2012-234 z 13. 09.
2013, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu potvrdzuje.

o d ô v o d n e n i e :

Návrh odporcu na prerušenie konania do rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o jeho
ústavnej sťažnosti proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 14C/47/2012-224 z 05. 04.

2013 okresný súd zamietol pre nenaplnenie podmienok na prerušenie konania podľa § 109 ods. 2
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“). Rozhodujúcim hľadiskom pre prerušenie konania
podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O. s. p. je zásada hospodárnosti konania. Fakultatívne prerušenie konania s
ohľadomnazákladné procesnézásady(hospodárnosť,plynulosťkonaniaavčasnosťrozhodovaniaveci
tak, aby ochrana práv a právom chránených záujmov bola rýchla a účinná) musí mať v zásade charakter
výnimočnosti. Prerušenie konania 14C/47/2012 do rozhodnutia ústavného súdu o sťažnosti odporcu

by bolo nehospodárnym riešením. I keby na základe sťažnosti odporcu ústavný súd zrušil uznesenie
okresného súdu o vylúčení vzájomného návrhu odporcu na samostatné konanie, nič nebráni súdu v tom,
aby vo veci 14C/47/2012 naďalej konal, vykonával procesné úkony a nespôsoboval prieťahy. Odporca
ani neodôvodnil návrh na prerušenie konania, v čom môže mať rozhodnutie ústavného súdu význam
pre prebiehajúce konanie. Súd bol povinný podľa článku 46 ods. 1 a článku 48 ods. 2 vety prvej Ústavy
Slovenskej republiky konať bez zbytočných prieťahov.

Uznesenie okresného súdu napadol odvolaním odporca. Vysvetlil dôvody, ktoré ho viedli k podaniu
ústavnej sťažnosti voči uzneseniu okresného súdu o vylúčení vzájomného návrhu odporcu na
samostatné konanie. S názorom okresného súdu, pre ktorý nevyhovel návrhu odporcu na prerušenie
konania, nesúhlasil a označil ho za nesprávne právne posúdenie veci. Rozhodnutie ústavného súdu
o sťažnosti odporcu má podľa názoru odporcu zásadný význam a vplyv na rozhodnutie vo veci samej

v konaní 14C/47/2012, resp. na priebeh konania vôbec. Ak ústavný súd zruší uznesenie Okresného
súdu Banská Bystrica č. k. 14C/47/2012-224 a zároveň aj rozhodnutie o zastavení konania vedeného
na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 13C/143/2013, bude okresný súd povinný rozhodovať
o vzájomnom návrhu odporcu, ktorý bol zapísaný na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn.
13C/143/2013 v rámci tohto konania sp. zn. 14C/47/2012. Ak by Ústavný súd Slovenskej republiky
dospel k rozhodnutiu sťažnosti odporcu až po tom, ako okresný súd v konaní 14C/47/2012 meritórne

rozhodne, táto skutočnosť môže zakladať nielen odvolací dôvod, ale aj predstavovať dôvod na obnovu
konania podľa § 228 ods. 1 O. s. p.. Práve takáto situácia by bola nielen v rozpore so zásadouhospodárnosti,aleajvrozporesozásadourýchlejaúčinnejochranyprávúčastníkov,naktorúsaokresný
súd na podporu svojho rozhodnutia odvoláva. Dôvod pre spoločné prejednanie nárokov navrhovateľa a
odporcu je daný aj možným výsledkom konania. Ak by súd priznal odporcovi čo i len minimálny nárok

na náhradu škody, nikdy by nemohol navrhovateľovi priznať jeho nároky uplatnené v tomto konaní v
celom rozsahu. Postup okresného súdu je nelogický z dôvodu, že návrhu na prerušenie konania vo veci
14C/47/2012 nevyhovel, ale konanie o vzájomnom návrhu odporcu pod sp. zn. 13C/143/2012 prerušil
do rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti odporcu proti uzneseniu
Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 14C/47/2012-224 z 05. 04. 2013.

Navrhovateľ s rozhodnutím súdu súhlasil. Argumentáciu odporcu uvedenú v odvolaní, že rozhodnutie o
jeho ústavnej sťažnosti má zásadný význam a vplyv na rozhodnutie vo veci samej, nesúhlasil. Cieľom
procesného postupu odporcu je oddialenie rozhodnutia vo veci samej prostredníctvom procesných
obštrukcií konania a manipulácia s povinnosťou úhrady súdneho poplatku. Rozhodnutie okresného
súdu je v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou súdov, z ktorej je zrejmé, že prerušenie konania

podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O. s. p. je iba procesnou možnosťou súdu, o ktorej rozhodne na základe
svojho zváženia veci. Prvostupňový súd disponuje všetkými podkladmi na pokračovanie vo veci a
navrhovateľnevidídôvodnaprerušeniekonania.Odvolaciemusúduoznámil,žeÚstavnýsúdSlovenskej
republiky o sťažnosti odporcu proti uzneseniu okresného súdu o vylúčení vzájomného návrhu odporcu
na samostatné konanie už rozhodol tak, že sťažnosť zamietol. Úmyselné spôsobovanie procesných

obštrukcií konania dokazuje aj skutočnosť, že k zamietnutiu ústavnej sťažnosti odporcu pod sp. zn. III.
ÚS 427/2013 malo dôjsť už 10. 09. 2013, teda viac ako mesiac pred podaním odvolania odporcu, o
ktorom odvolací súd rozhoduje. Navrhol potvrdiť uznesenie okresného súdu ako vecne správne.

Pred prejednaním veci dožiadal Krajský súd v Banskej Bystrici Ústavný súd Slovenskej republiky o

správu, či odporca podal ústavnú sťažnosť proti rozhodnutiu Okresného súdu Banská Bystrica č. k.
14C/47/2012-224 z 05. 04. 2013 a v akom stave je toto konanie a zistil, že Ústavný súd Slovenskej
republiky uznesením č. k. III. ÚS 427/2013-10 z 10. 09. 2013 odmietol sťažnosť O.. H. P. pre nesplnenie
zákonom predpísaných náležitostí. Ústavný súd zároveň oznámil, že 18. 02. 2014 bolo doručené
podanie O.. H. P., ktorým namieta porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa článku 46

ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp.
zn. 13C/143/2013. Podanie bolo pridelené sudcovi spravodajcovi, ktorý pripravuje podklady pre ďalší
procesný postup. Podanie doposiaľ nebolo predbežne prerokované v senáte.

Okresný súd Banská Bystrica na žiadosť Krajského súdu v Banskej Bystrici oznámil, že uznesenie o

prerušení konania č. k. 13C/143/2013-133 z 13. 11. 2013 nadobudlo právoplatnosť 16. 10. 2013. Dňa
06. 03. 2013 bolo v konaní vydané uznesenie o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku,
ktoré doposiaľ nenadobudlo právoplatnosť.

Vec prejednal krajský súd bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a

uznesenie okresného súdu ako vecne správne podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil v plnom rozsahu
sa stotožňujúc s odôvodnením rozhodnutia i s jeho odôvodnením, na ktoré poukazuje a na zdôraznenie
správnosti rozhodnutia okresného súdu dopĺňa:

Návrhom z 19. 06. 2013 sa odporca domáhal prerušenia konania do rozhodnutia Ústavného súdu

Slovenskej republiky o jeho sťažnosti proti uzneseniu č. k. 14C/47/2012-224 z 05. 04. 2013 o
vylúčení vzájomného návrhu odporcu na samostatné konanie. O návrhu odporcu rozhodol okresný súd
napadnutým uznesením 13. 09. 2013 bez toho, aby mal vedomosť o spôsobe vybavenia sťažnosti
odporcu na Ústavnom súde Slovenskej republiky. Z vyjadrenia odporcu i odpovede Ústavného súdu
Slovenskej republiky adresovanej krajskému súdu je preukázané, že sťažnosť odporcu proti uzneseniu

Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 14C/47/2012-224 z 05. 04. 2013 bola odmietnutá už 10. 09.
2013, z čoho vyplýva, že už v čase rozhodovania okresného súdu (ak bol návrh na prerušenie konania
obmedzený do rozhodnutia ústavného súdu o sťažnosti odporcu) nebol dôvodný, pretože o ústavnej
sťažnosti odporcu bolo rozhodnuté skôr, než okresný súd rozhodol o návrhu odporcu na prerušenie
konania.Ustanovenie§154ods.1O.s.p.,podľaktoréhojeprerozhodnutiesúdurozhodujúcistavvčase

jeho vyhlásenia, platí i pre odvolací súd. Ak malo byť prekážkou postupu v konaní rozhodnutie ústavného
súdu vo veci III. ÚS 427/2013, toto konanie bolo ku dňu rozhodovania odvolacieho súdu už skončené.
I keby ústavný súd o sťažnosti odporcu vo veci III. ÚS 427/2013 do rozhodnutia okresného súdu alebo
odvolacieho súdu vo veci návrhu odporcu na prerušenie konania nerozhodol, súhlasí odvolací súds názorom okresného súdu, že dôvod na prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O. s. p.
neexistoval, pretože je výlučne na úvahe sudcu, či veci so samostatným skutkovým základom prejedná
v jednom konaní alebo v samostatnom konaní a práve z tohto dôvodu nie je proti rozhodnutiu súdu o

vylúčenívecinasamostatnékonanieaniprípustnéodvolanie.Odporcoveočakávania,žesúdbudekonať
o jeho vzájomnom návrhu bez zaplatenia súdneho poplatku a pri prípadnom zápočte nárokov odporcu
proti nárokom navrhovateľa nevyhovie návrhu vo veci 14C/47/2012, nie sú dôvodom na prerušenie
konania podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O. s. p., pretože podľa tohto zákonného ustanovenia môže súd
prerušiťkonanielenvprípade,akprebiehakonanie,vktoromsariešiotázka,ktorámôžemaťvýznampre

rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet. Vedenie takého konania, ktoré môže mať
význam pre rozhodnutie súdu vo veci sp. zn. 14C/47/2012, preukázané nebolo, súd na takéto konanie
podnet nedal, z čoho vyplýva, že dôvod na prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O. s. p.
neexistoval.
Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.