Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. apríl 2016

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14C/47/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6112203599
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriel Slobodník

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2016:6112203599.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudcom JUDr. Gabrielom Slobodníkom v právnej veci

navrhovateľa S.. Q. H., F.. XX. XX. XXXX, T. Z., Š. XX/XX, Česká republika, v konaní zastúpeného JUDr.
Martinom Krivákom, Advokátska kancelária Krivak & Co, s.r.o. so sídlom Bratislava, Gajova 13, P.O.Box
162, IČO: 36 863 475, proti odporcovi O.. H. P., F.. XX. XX. XXXX, T. T., A.F. XX, o zaplatenie 148 119,50
Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 148 119,50 Eur spolu s 7,5 % ročným úrokom z pôžičky
zo sumy 153 200,-- Eur od 22. 10. 2010 do 14. 10. 2011, spolu s 7,5 % ročným úrokom z pôžičky zo sumy
148 119,50 Eur od 15. 10. 2011 až do zaplatenia, spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 153

200,-- Eur od 01. 01. 2011 do 14. 10. 2011, spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 148 119,50
Eur od 15. 10. 2011 až do zaplatenia, a to všetko v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Odporca je p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 16 952,89 Eur, na účet právneho
zástupcu navrhovateľa, vedený v Tatra banke, a.s., číslo účtu: J. XXXX XXXX XXXX XXXXXX, a to v
lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ podaným návrhom zo dňa 03. 02. 2012 žiadal súd, aby vo svojom rozhodnutí zaviazal
odporcu na zaplatenie sumy 148 119,50 Eur s príslušenstvom z titulu neuhradenej pôžičky.

Odporca s návrhom vyjadril nesúhlas.

Navrhovateľ vo svojom návrhu uviedol, že sa domáha od odporcu zaplatenia sumy 148 119,50 Eur s
príslušenstvom z titulu neuhradenej pôžičky.

Súdrozhodnutímzodňa07.01.2013pripustilzmenužalobnéhonávrhupodč.k.14C/47/2012-131,ktoré

nadobudlo právoplatnosť dňa 22. 01. 2013 ohľadne príslušenstva k žalovanej sume pozostávajúcej z
riadneho úroku z pôžičku a z úroku z omeškania.

Navrhovateľ vo svojom návrhu tvrdil, že dňa XX. XX. XXXX bola medzi navrhovateľom ako veriteľom a
odporcom ako dlžníkom uzatvorená zmluva o pôžičke, na základe ktorej navrhovateľ poskytol odporcovi
pôžičku vo výške 153 200,-- Eur s ročným úrokom vo výške 7,5 % ročne a úrokom z omeškania vo výške
0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania. Pôžička bola podľa zmluvy poskytnutá dňa 22. 10. 2010

a jej splatnosť bola najneskôr dňom 31. 12. 2010.

K dňu splatnosti teda ku dňu 31. 12. 2010 nebola pôžička odporcom vrátená a to ani sčasti napriek
výzve zo dňa 15. 12. 2011.Na zabezpečenie pohľadávky navrhovateľa voči odporcovi vyplývajúcej zo zmluvy o pôžičke bolo medzi
navrhovateľom ako záložným veriteľom a odporcom ako záložným dlžníkom zriadené záložné právo

k cennému papieru v majetku odporcu, a to na základe zmluvy o zriadení záložného práva na cenné
papiere zo dňa XX. XX. XXXX. Predmetom záložného práva bol cenný papier - listinná kmeňová akcia
emitenta spoločnosti KOMPALA a.s., IČO: 43 844 103, so sídlom Skuteckého 23, Banská Bystrica
a to v počte 1 ks, J. XX, Č. XX. Záložné právo navrhovateľa ako záložného veriteľa bolo vykonané
prostredníctvom obchodníka s cennými papiermi v súlade s ustanoveniami zákona č. 566/2001 Z. z. o

cenných papieroch, pričom výťažok z predaja zálohu po odpočítaní preukázateľných nákladov na výkon
záložného práva, predstavoval čiastku 5 080,50 Eur. Výťažok z predaja zálohu, ktorý prijal navrhovateľ
dňa 14. 10. 2011, použil na čiastočnú úhradu istiny podľa zmluvy o pôžičke v súlade s ustanovením §
566 ods.2 Občianskeho zákonníka, preto zostatok istiny podľa zmluvy o pôžičke, ktorú je dlžný odporca
navrhovateľovi, predstavuje sumu 148 119,50 Eur.

Na preukázanie týchto tvrdení navrhovateľ predložil zmluvu o pôžičke zo dňa XX. XX.XXXX, z ktorej
súd zistil, že táto bola uzatvorená medzi navrhovateľom a odporcom, pričom predmetom zmluvy bolo
poskytnutie dlžníkovi, t. j. odporcovi, sumy 153 200,-- Eur a záväzok dlžníka vrátiť túto sumu do uplynutia
dohodnutej lehoty spolu s úrokom.

Z uvedenej zmluvy vyplýva, že veriteľ poukáže dlžníkovi sumu pôžičky v celosti na účet spoločnosti
KOMPALA a.s., so sídlom Robotnícka 6, Banská Bystrica, IČO: 43 844 103, na číslo účtu:
XXXXXXXXXX/XXXX, vedený vo VÚB, a.s. do piatich dní od podpísania tejto zmluvy. Deň poskytnutia
pôžičky sa rozumie deň skutočného pripísania peňažných prostriedkov na účet spoločnosti KOMPALA
a.s. Z uvedenej zmluvy ďalej vyplýva, že dlžník sa zaviazal poskytnutú pôžičku použiť pre spoločnosť

KOMPALA a.s. na zabezpečenie financovania investičnej akcie s názvom „Výroba elektrickej energie,
spaľovaním obnoviteľných zdrojov Badín“. Z článku 1.4 vyplýva, že dlžník bol povinný túto pôžičku splatiť
navrhovateľovi najneskôr do 31. 12. 2010. Z článku 2.1 vyplýva, že medzi účastníkmi tohto zmluvného
vzťahu bola dohodnutá úroková sadzba 7,5 % ročne, ktorá je splatná spolu s istinou.

Z článku 4.1 vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli, že pohľadávka veriteľa voči dlžníkovi podľa
tejto zmluvy bude zabezpečená zriadením záložného práva na cenné papiere - akcie emitované
spoločnosťouKOMPALAa.s.vovlastníctvedlžníkanazákladesamostatnejzmluvyozriadenízáložného
práva na cenné papiere, ktoré tvorí prílohu č. 1 v tejto zmluve, pričom sa jedná o 1 ks listinných akcií na
meno v menovitej hodnote jednej akcie 3 320,-- Eur, séria 01, číslo 10.

Súd ďalej vykonal dokazovanie výzvou na vrátenie peňažných prostriedkov poskytnutých na základe
Zmluvy o pôžičke zo dňa XX. XX. XXXX tak, ako ju adresoval navrhovateľ odporcovi dňa 15. 12. 2011.

Súd ďalej vykonal dokazovanie Zmluvou o zriadení záložného práva na cenné papiere uzatvorenou

medzi účastníkmi konania, kde odporca vystupoval ako záložca a navrhovateľ ako záložný veriteľ.
Zabezpečenou pohľadávkou podľa tejto zmluvy je pohľadávka záložného veriteľa, ktorá vznikla zo
Zmluvy o pôžičke zo dňa XX. XX. XXXX, v ktorej záložný veriteľ sa zaviazal, že poskytne dlžníkovi
peňažné prostriedky ako pôžičku vo výške 153 200,-- Eur a tento sa ju zaviazal použiť dohodnutým
spôsobom a na dohodnutý účel a uvedené finančné prostriedky vrátiť najneskôr do 31. 12. 2010.

Z tejto zmluvy ďalej vyplýva, že záložné právo bolo zriadené k listinným cenným papierom, ktorého
majiteľom bol záložca, pričom sa jednalo o kmeňové akcie na meno, série XX, Č. XX, emitenta
KOMAPALA a.s. so sídlom Banská Bystrica, Robotnícka 6, IČO: 43 844 103, v počte 1 ks v menovitej
hodnote 3 320,-- Eur.

Takáto zmluva bola podpísaná dňa 21. 10. 2010.

Odporca vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že dňa XX. XX. XXXX uzatvoril Zmluvu o pôžičke na
sumu 153 200,-- Eur, splatnou dňa 31. 12. 2010. Zároveň toho istého dňa 21. 10. 2010 uzatvoril odporca

so spoločnosťou KOMPALA a.s. zmluvu o pôžičke na sumu 153 200,-- Eur, ktorá bola splatná dňa 31. 12.
2020. Finančné prostriedky predstavujúce pôžičku boli prevedené priamo z účtu navrhovateľa. Zároveň
odporca uviedol, že zabezpečenie záväzku bolo vykonané titulom zriadenia záložného práva na 1 ks
akcií, série 01, čísla 10, ktorého vlastníkom bol odporca a emitentom bola spoločnosť KOMPALA a.s.Odporca ďalej vo svojom vyjadrení uviedol, že pôžička bola navrhovateľovi splatená protiplnením
odporcu z titulu poskytnutia know-how v súlade s dohodami predchádzajúcimi založeniu spoločnosti

KOMPALA a.s. tak, že bolo dohodnuté, že tieto budú započítané na záväzok odporcu vyplývajúci
z pôžičky. Zároveň bola splatená osobnou účasťou odporcu na prevádzke a obchodnej činnosti
spoločnosti KOMPALA a.s. a cenou akcie, ktorej spôsob výpočtu predložil. Z týchto dôvodov odporca
uviedol, že nárok navrhovateľa neuznáva.

Odporca ďalej uviedol, že v roku 2007 navrhovateľ a odporca a tak isto O.. D. W., E.. D. P. založili
spoločnosť KOMPALA a.s., pričom navrhovateľ upísal 50 % základného imania a stal sa vlastníkom 5
ks akcií, odporca a Ing. D. W. I. E.. D. P. upísali spolu 50 % základného imania a stali sa vlastníkmi
ďalších 5 ks akcií. Neskôr pri vstupe ďalšieho akcionára sa zvýšil počet akcií na 15 ks a nový akcionár
sa stal vlastníkom 5 ks akcií. Pôvodní akcionári sa dohodli, že navrhovateľ zabezpečí financovanie
uvedenej investície a odporca a O.. D. W. I. E.. D. P. splatia podiel na investícii formou poskytnutia

know-how pre uvedený projekt. Odporca ďalej uviedol, že vzhľadom k tomu, že on sám nedisponoval
potrebnou výškou potrebných prostriedkov, bolo dohodnuté, že navrhovateľ poskytne potrebný finančný
kapitál a odporca s ostatnými osobami poskytne v tejto hodnote know-how a osobnú účasť na realizácii
investície. V súlade s touto dohodou a v pomere k počtu žalovaným vlastnených akcií sa stanovil podiel
odporcu vo finančnom vyjadrení a jeho podiel na hodnote know-how do spoločnosti KOMPALA a.s.

Následnenavrhovateľvykonalprevodfinančnýchprostriedkovzosvojhoúčtupriamonaúčetspoločnosti
KOMPALA a.s. Ako garanciu splnenia záväzku navrhovateľ a odporca podpísali dňa XX. XX. XXXX
Zmluvu o pôžičke, ktoré bola splatná dňa 31. 12. 2010 v hodnote 153 200,-- Eur. V ten istý deň bola
podpísaná zmluva o pôžičke medzi spoločnosťou KOMPALA a.s. v rovnakej výške a odporcom splatná
dňa 31. 12. 2020. Odporca ďalej uviedol, že uzatvorenie zmluvy o pôžičke zo dňa XX. XX. XXXX bola

z jeho strany uzatvorená v omyle, pretože hodnota pôžičky mala byť splatená poskytnutým know-how
zo strany odporcu. Uviedol, že v tomto konkrétnom prípade suma 153 200,-- Eur nebola odporcovi
odovzdaná, nebola poukázaná na jeho účet, ani mu odovzdaná krátkou cestou. Podstatnou náležitosťou
zmluvy o pôžičke je reálne odovzdanie veci, pričom teda medzi navrhovateľom a odporcom nevznikol
žiadny právny vzťah.

Navrhovateľ vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že argumenty, ktoré predkladá odporca sú len
snahou oddialiť rozhodnutie vo veci, pretože uzatvorenie zmluvy o pôžičke zo dňa XX. XX. XXXX
bolo jasnou a zrozumiteľnou zmluvou, pričom vyjadruje slobodnú a vážnu vôľu oboch zmluvných
strán. Neexistuje jediný rozumný dôvod, prečo by sa mal odporca domnievať, že zmluvu o pôžičke

predáva svoje údajne know-how. Zmysel zmluvy o pôžičke uzavretej medzi navrhovateľom ako
veriteľom a odporcom ako dlžníkom bola potreba kumulácie dostatočného množstva finančných
prostriedkov akcionárov spoločnosti KOMPALA a.s. na realizáciu finančne náročného projektu v
oblasti energetiky. Podmienkou financujúcej banky bola čiastočná finančná angažovanosť jednotlivých
akcionárov spoločnosti tak, ako to je pri projektových financovaniach bankami na trhu úplne bežné.

Keďže odporca v tom čase nedisponoval finančnými prostriedkami v požadovanej výške a chcel byť
súčasťou tohto projektu, požiadal o pôžičku navrhovateľa s jasným cieľom, ktorý sa aj výslovne stanovil
v predmete zmluvy o pôžičke a následnej pôžičke pre odporcu v spoločnosti KOMPALA a.s. Navrhovateľ
ďalej uviedol, že vzhľadom na časové hľadisko celej operácie sa navrhovateľ a odporca v článku 1.2
zmluvy o pôžičke výslovne dohodli, že veriteľ t. j. navrhovateľ poukáže dlžníkovi t. j. odporcov sumu

pôžičky uvedenú v článku 1.1 v celosti na účet spoločnosti KOMPALA a.s. a následne došlo k podpísaniu
nadväzujúcej zmluvy o pôžičke medzi odporcom ako veriteľom a spoločnosťou KOMPALA a.s. ako
dlžníkom. Obidve zmluvy o pôžičke výslovne a podrobne definujú ako zmluvné strany a ich práva a
povinnosti a tak isto aj spôsob prevodu finančných prostriedkov od navrhovateľa priamo spoločnosti
KOMPALA a.s. Odporca si sám zvolil uvedený spôsob realizácie pôžičky, a preto nie je pravdivé tvrdenie

o tom, že s prostriedkami reálne nenakladal, keď uzavrel zmluvu o pôžičke v pozícii veriteľa na peňažné
prostriedky, ktoré získal zo zmluvy o pôžičke v pozícii dlžníka.

Na preukázanie týchto tvrdení navrhovateľ predložil zmluvu o pôžičke zo dňa XX. XX. XXXX uzatvorenú
medzi odporcom a spoločnosťou KOMPALA a. s. ako dlžníkom, pričom z predmetu tejto zmluvy vyplýva,

že odporca vystupuje ako veriteľ a spoločnosť KOMPALA a.s. vystupuje ako dlžník, pričom predmetom
zmluvy je poskytnutie finančných prostriedkov vo výške 153 200,-- Eur. Z článku 1.2 tejto zmluvy vyplýva,
že zmluvné strany sa dohodli, že veriteľ poukáže dlžníkovi sumu pôžičky uvedenú v článku 1.1 v
celosti na účet spoločnosti KOMPALA a.s. so sídlom Banská Bystrica, na číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX, vedený vo VÚB, a.s. Suma pôžičky v zmysle článku 1.3 bude poukázaná na účet dlžníka z
účtu S.. Q.Š. H., vedený v Privatbanke, a.s. na základe samostatnej zmluvy o pôžičke uzatvorenej
medzi navrhovateľom ako veriteľom a odporcom ako dlžníkom. Takáto zmluva bola medzi odporcom a

spoločnosťou KOMPALA a.s. uzatvorená dňa XX. XX. XXXX.

Odporca vo svojom ďalšom vyjadrení uviedol, že podľa jeho názoru medzi účastníkmi konania nikdy
nedošlo k vzniku k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke bez ohľadu na to, že medzi účastníkmi konania došlo
k podpisu dokumentu označeného ako Zmluva o pôžičke. Vzhľadom k tomu, že zmluva o pôžičke

je reálnym kontraktom, ktorý na to, aby došlo k jej vzniku, vyžaduje reálne odovzdanie a prevzatie
finančných prostriedkov veriteľa dlžníkovi, pričom veriteľ je povinný umožniť dlžníkovi s požičanou vecou
nakladať, disponovať a najmä je povinný umožniť, aby dlžník nadobudol k požičanej veci vlastnícke
právo a to neobmedzene právom inej osoby. Odporca podľa svojho tvrdenia nikdy peňažné prostriedky
od navrhovateľa neprevzal, nikdy nemal možnosť s nimi disponovať a nakladať a teda nenadobudol k
nim vlastnícke právo. Teda z tohto dôvodu nemohlo dôjsť k platnému uzatvoreniu zmluvy o pôžičke.

Finančné prostriedky podľa tvrdenia navrhovateľa mali byť poukázané na účet spoločnosti KOMPALA
a.s., pričom táto skutočnosť nie je preukázaná. Odporca namietal tak isto vznik záložného práva a práva
k prevodu akcií, kedy tvrdil, že záložné právo na jeho akciu v spoločnosti KOMPALA a.s. nikdy nevzniklo,
nemohlo vzniknúť, pretože tu neexistoval súhlas z valného zhromaždenia na vznik záložného práva,
ktorý nikdy nebol udelený.

Zároveň odporca uplatnil si právo na náhradu škody v zmysle § 420 ods.1 Občianskeho zákonníka, kedy
uviedol, že v dôsledku konania navrhovateľa v rozpore s dobrými mravmi a v rozpore s ustanoveniami
všeobecne záväzných právnych predpisov vznikla odporcovi v jeho majetkovej sfére škoda. Túto škodu
odôvodnil tým spôsobom, že z predpokladu, že hodnota akcií sa stanovuje minimálne ako 10-násobok

ročnej dividendy akcií, čo v prípade akcie odporcu predstavovala sumu vo výške 1 060 392,65 Eur,
vznikla odporcovi škoda práve v takejto výške.

Navrhovateľ vo svojom písomnom vyjadrení ďalej uviedol, že tvrdenia odporcu o tom, že zmluva
o pôžičke nevznikla, zásadne nesúhlasí s tým, že pre zmluvu o pôžičke je charakteristické, že

veriteľ prenecháva dlžníkovi určité množstvo, druh určených vecí, ktoré sú zastupiteľné a dlžník sa
zaväzuje po uplynutí dohodnutej doby veriteľovi vrátiť veci rovnakého druhu. Je nesporné, že zmluva
o pôžičke vznikla a že reálnym odovzdaním vecí, ktoré sú predmetom pôžičky medzi veriteľom a
dlžníkom, t. j. veriteľ prenecháva dlžníkovi určité množstvo vecí, druhov určených k voľnému nakladaniu
prípadne spotrebovaniu a dlžník sa zaväzuje veriteľovi po dohodnutej dobe vrátiť veci rovnakého druhu.

Navrhovateľ uviedol, že z konania je preukázané, že navrhovateľ uzavrel s dlžníkom účelovú zmluvu o
pôžičke, v ktorej sa zaviazal vzhľadom na existenciu ďalšej zmluvy o pôžičke, ktorú uzavrel odporca ako
veriteľ a spoločnosť KOMPALA a.s. ako dlžníkom, poukázať predmet pôžičky medzi účastníkmi konania
na účet spoločnosti KOMPALA a. s., ktorý bol ako platobné miesto z tejto zmluvy o pôžičke výslovne
dohodnutí. Následnou zmluvou o pôžičke medzi odporcom a veriteľom sa tak isto zároveň výslovne

uvádza, že predmet pôžičky bude poukázaný z účtu navrhovateľa, avšak nie od navrhovateľa vzhľadom
na existenciu zmluvy o pôžičke uzatvorenou medzi účastníkmi konania. Z uvedeného je zrejmé, že
tvrdenia odporcu o tom, že vznikla zmluva priamo medzi navrhovateľom a spoločnosťou KOMPALA a.s.
je nezmyselné, pričom odporca predmetom zmluvy o pôžičke preukázateľne disponoval, keď uzavrel
zmluvu o pôžičke v postavení veriteľa so spoločnosťou KOMPALA a.s., pričom zmluva o pôžičke

uzatvorená medzi účastníkmi konania a zmluva o pôžičke uzavretá medzi odporcom a spoločnosťou
KOMPALA a.s. sú vzájomne závislé zmluvy s momentom účinnosti, ktorý nastal v rovnaký moment.
Zároveň z výpisu účtu spoločnosti KOMPALA je preukázaný prevod peňažných prostriedkov z účtu
navrhovateľa na účet spoločnosti KOMPALA a.s. v deň podpísania zmluvy o pôžičke medzi účastníkmi
tohto konania, ale tak isto zmluvy o pôžičke uzavretej medzi odporcom a spoločnosťou KOMPALA,

pričom sa jednalo o súhrnnú čiastku 2 298 600,-- Eur, ktorá predstavovala navrhovateľovu pohľadávku
voči odporcovi vo výške 153 200,-- Eur ako aj voči ďalším akcionárom spoločnosti KOMPALA, s ktorými
navrhovateľ uzavrel totožné zmluvy o pôžičke, t. j. voči E.. P. vo výške 306 500,-- Eur, O.. W. vo výške
306 500,-- Eur, voči p. P. vo výške 766 200,-- Eur a priamo pohľadávku navrhovateľa voči spoločnosti
KOMPALA a.s. vo výške 766 200,-- Eur. Skutočnosť, že existuje rozdielnosť lehôt splatnosti pôžičky

uzavretej medzi účastníkmi konania a tak isto zmluvy medzi odporcom a spoločnosťou KOMPALA a.s. to
len potvrdzuje tú skutočnosť, že sa nejedná o simulované právne úkony, ale o dva rôzne zmluvné vzťahy
s rôznym obsahom vzájomných práv a povinností. Zmluva o pôžičke medzi odporcom a spoločnosťouKOMPALA a.s. nebola dojednaná bezodplatne, ale odporcovi priznávala nárok na úrok z predmetu
pôžičky v momente jej splatnosti v celkovej výške 115 000,-- Eur.

Navrhovateľ ďalej uviedol, že v rámci výkonu záložného práva došlo k prepadnutiu zálohu, t. j. 1 ks
akcie spoločnosti KOMPALA a.s. v prospech záložného veriteľa. Navrhovateľ vzhľadom na odlišnú
právnu úpravu v Českej republike a v Slovenskej republike zistil, že záložné právo na akcie slovenského
emitenta nie je možné vykonať spôsobom prepadnutia zálohu v prípade, ak záložný veriteľ je záložcom
a ich záložcom sú fyzické osoby, ale môže sa vykonať jedine práve povoleným spôsobom, t. j. predajom

prostredníctvom licencovaného obchodníka v cennými papiermi v súlade s ustanovením § 51 ods.7
zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch. Takýto spôsob je možný za najvyššiu cenu akou možno
dosiahnuť s vynaložením odbornej starostlivosti obchodníka s cennými papiermi. Navrhovateľ preto
oslovil renomovaného licencovaného obchodníka s cennými papiermi spoločnosť SevisBrokers Finance
o.c.p., a. s. so sídlom Žilina, aby zabezpečil takýto verejný predaj s cieľom získať najvyššiu možnú cenu.
Navrhovateľ sa verejného predaja ako záujemca sám nezúčastnil. Predaj predmetnej akcie prebehol v

plne réžii obchodníka s cennými papiermi, ktorý pri vynaložení jeho odbornej starostlivosti bol schopný
za túto získať 5 080,50 Eur za akciu pri jej nominálnej hodnote 3 320,-- Eur ako najvyššiu ponúknutú
cenu. Nie je preto tvrdenie odporcu pravdivé o tom, že výťažok z predaja bol neprimerane nízky, pretože
tento bol v réžii úplne renomovaného obchodníka s cennými papiermi licencovaného a dozorovaného
Národnou bankou Slovenska. Nemôže byť potom pochybnosť o tom, že získaný výťažok z predaja bol

najvyšší možný aký bolo možno získať s vynaložením odbornej starostlivosti obchodníka s cennými
papiermi. Navrhovateľ plne vedomý ustanovenia článku 21 Stanov spoločnosti KOMPALA a.s., ktorý na
prevod akcií na meno vyžaduje predchádzajúci súhlas valného zhromaždenia spoločnosti, takýto súhlas
valného zhromaždenia predložil, a to formou zápisnice z mimoriadneho valného zhromaždenia, ktorým
bol udelený súhlas so zriadením záložného práva na akcie odporcu ako aj ďalších troch akcionárov

spoločnosti KOMPALA a.s. ktorí sami o udelenie súhlasu aj požiadali.

Zároveň poukázal na ustanovenie § 156 ods.9 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého aj keby
príslušný orgán spoločnosti o žiadosti akcionára v lehote určenej Stanovami spoločnosti nerozhodol,
platí, že súhlas bol udelený.

Súd v tejto súvislosti vykonal dokazovanie výpisom z účtu vedený vo VÚB na spoločnosť KOMPALA
a.s., so sídlom Banská Bystrica, z ktorého je zrejmé, že dňa XX. XX. XXXX bola odpísaná suma, ktorá
bola pripísaná dňa 22. 10. 2010 na tento účet spoločnosti KOMPALA a.s. vo výške 2 298 600,-- Eur.

Zároveň súd vo veci vykonal dokazovanie predloženými zmluvami o pôžičke zo dňa 21. 10. 2010
uzatvorenej medzi navrhovateľom a E.. D. P.Ú., kde navrhovateľ vystupoval ako veriteľ a E.. D. P. ako
dlžník, pričom sa jednalo o poskytnutie pôžičky vo výške 306 500,-- Eur, Zmluvou o pôžičke zo dňa XX.
XX. XXXX uzavretou medzi E.. D. P. ako veriteľom a spoločnosťou KOMPALA a. s. ako dlžníkom, pričom
predmetom tejto zmluvy bolo poskytnutie pôžičky vo výške 306 500,-- Eur.

Zo zmluvy o pôžičke zo dňa XX. XX. XXXX uzatvorenou medzi navrhovateľom ako veriteľom ako O.. D.
W. ako dlžníkom, súd zistil, že predmetom tejto zmluvy bolo poskytnutie pôžičky vo výške 306 500,-- Eur.

Zo Zmluvy o pôžičky zo dňa XX. XX. XXXX uzatvorenou medzi O.. D. W. ako veriteľom a spoločnosťou

KOMPALA a. s. ako dlžníkom súd zistil, že predmetom tejto zmluvy je poskytnutie pôžičky vo výške 306
500,-- Eur.

Zo Zmluvy o pôžičke zo dňa XX. XX. XXXX medzi navrhovateľom ako veriteľom a D. P. ako dlžníkom
súd zistil, že predmetom tejto zmluvy je poskytnutie pôžičky vo výške 766 200,-- Eur.

Zo Zmluvy o pôžičke zo dňa XX. XX. XXXX uzatvorenou medzi D. P. ako veriteľom a spoločnosťou
KOMPALA a.s. ako dlžníkom súd zistil, že predmetom tejto zmluvy je poskytnutie pôžičky vo výške 766
200,--Eur.

Zo Zmluvy o pôžičke zo dňa XX. XX. XXXX uzatvorenou medzi navrhovateľom ako veriteľom a
spoločnosťou KOMPALA a. s. ako dlžníkom súd zistil, že predmetom tejto zmluvy je poskytnutie pôžičky
vo výške 766 200,-- Eur.Súd zároveň vykonal dokazovanie Zápisnicou zo zasadnutia mimoriadneho valného zhromaždenia
zo dňa XX. XX. XXXX, z ktorej zistil, že predseda mimoriadneho valného zhromaždenia predniesol
akcionárom na žiadosť akcionárov D. P., E.. D.Á. P., O.. H. P. I. O.. D. W. žiadosť o udelenie súhlasu

valného zhromaždenia so zradením záložného práva na cenné papiere v prospech záložného veriteľa
S.. Q. H. a to nasledovne tak, že O.. H. P. zriaďuje záložné právo v prospech záložného veriteľa S.. Q.
H. na 1 ks akcií emitenta KOMPALA a.s. J. XX, Č.Í. XX.

Mimoriadne valné zhromaždenie spoločnosti KOMPALA a.s. udelilo súhlas akcionárom D. P., E.. D. P.,

O.. H. P. I. O.. D. W. so zriadením záložného práva na cenné papiere uznesením č. 2.

Uznesením zo dňa 05. 04. 2013 pod č. k. 14C/47/2012-224 súd rozhodol o tom, že vzájomný návrh
odporcu na náhradu škody vylučuje na samostatné konanie. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť
dňa 30. 04. 2013.

Navrhovateľ vo svojom písomnom vyjadrení ďalej uviedol, že z výpisu z účtu spoločnosti KOMPALA a.s.
je preukazujúci prevod peňažných prostriedkov z účtu navrhovateľa na účet spoločnosti KOMPALA a.s.
v deň podpísania zmluvy o pôžičke medzi účastníkmi konania a zmluvy o pôžičky uzatvorenej medzi
odporcom a spoločnosťou KOMPALA a.s. Dôvodom pôžičky bolo poskytnutie finančných prostriedkov,
ktoré boli potrebné na akumuláciu finančných prostriedkov v spoločnosti KOMPALA a.s. na realizáciu

projektu elektrárne. Vzhľadom k tomu, že banka pred financovaním projektu požadovala, aby akcionári
zabezpečili určité percento realizačných nákladov z vlastných zdrojov a akcionári nemali dostatočné
množstvo takýchto finančných prostriedkov, požičali si ich od ďalších akcionárov, resp. tretích osôb
a následne ich požičali spoločnosti. Týmto spôsobom si aj odporca požičal peniaze od navrhovateľa
ako od jedinej osoby, ktorá mu tieto peniaze v takejto výške bola schopná obstarať a následne aj

požičať. Navrhovateľ ďalej uviedol, že takéto tvrdenie preukazuje aj zmluvou o splátkovom úvere č.
XXX/XXXX, ktoré podmieňuje poskytnutie úveru v spoločnosti KOMPALA a.s. predložením dokumentov
preukazujúcich preinvestovanie vlastných zdrojov, ktoré v zmysle tejto zmluvy znamenali vlastné
peňažné prostriedky spoločnosti KOMPALA a.s. poskytnuté vo forme „podriadenej pôžičky investorov“,
pričom investorom je v zmysle tejto zmluvy aj odporca ako investor 1 a pôžička zahŕňa aj pôžičku 1

(strana 5 zmluvy), ktorá je definovaná ako „peňažné prostriedky vo výške 153 200,-- Eur, ktoré si dlžník
(spoločnosť KOMPALA a.s.) požičal od investora 1 (t. j. odporcu) ako veriteľa na základe zmluvy o
pôžičke zo dňa XX. XX. XXXX, ktorej predmetom je záväzok investora 1, t. j. odporcu do piatich dní
od podpisu zmluvy o pôžičke poukázať na účet dlžníka, t. j. spoločnosti KOMPALA a.s. tieto finančné
prostriedky vo výške 153 200,-- Eur.

Uvedené skutočnosti mal súd za preukázané predloženou Zmluvou o splátkovom úvere č. XXX/XXXX
zo dňa XX. XX. XXXX, uzatvorenou medzi veriteľom Tatra bankou, a.s. a dlžníkom KOMPALA a.s.

Navrhovateľ ďalej uviedol, že Zmluva o splátkovom úvere č. XXX/XXXX podmieňuje poskytnutie úveru

spoločnosti KOMPALA a. s. aj uzavretím zmluvy o nadriadenosti záväzku medzi financujúcou bankou a
odporcom ako investorom 1, pričom v tejto zmluve odporca výslovne potvrdzuje, že poskytol spoločnosti
KOMPALA, a.s. na základe Zmluvy o pôžičke zo dňa XX. XX. XXXX finančnú čiastku vo výške 153 200,--
Eur, so splatnosťou do 31. 12. 2020.

Túto skutočnosť mal súd za preukázanú zmluvou o nadriadenosti záväzku uzatvorenou medzi veriteľom,
v danom prípade odporcom a dlžníkom spoločnosťou KOMPALA a. s. a bankou, v danom prípade Tatra
banka, a.s. dňa 28. 02. 2011.

Navrhovateľ ďalej uviedol, že Zmluva o splátkovom úvere č. XXX/XXXX podmieňuje poskytnutie úveru

spoločnosti KOMPALA a.s. aj uzavretím Zmluvy o úhrade navýšených nákladov medzi financujúcou
bankou a spoločnosťou KOMPALA a.s. a akcionármi, pričom akcionárom v zmysle zmluvy je aj odporca,
ktorý je zmluvnou stranou zmluvy o úhrade navýšených nákladov ako sponzor 2.

Túto skutočnosť mal súd za preukázanú predloženou Zmluvou o úhrade navýšených nákladov medzi

veriteľom Tatra banka, a.s. a dlžníkom KOMPALA a.s. a sponzorom v 2/ rade, t. j. odporcom, ktorá bola
uzatvorená dňa XX. XX. XXXX.Navrhovateľ uviedol, že na základe predložených zmlúv preukazuje okolnosti uzatvorenia zmluvy o
pôžičke medzi účastníkmi konania a tak isto medzi odporcom a spoločnosťou KOMPALA a.s.

Navrhovateľ ďalej uviedol, že tvrdenia odporcu o tom, že musel vedieť, že odporca nedisponuje žiadnymi
peňažnými prostriedkami na to, aby predmetnú pôžičku splatil, ako nepravdivé a zavádzajúce. Uviedol,
že lehota splatnosti zmluvy o pôžičke medzi účastníkmi konania bola navrhnutá práve odporcom ako
lehota, v ktorej by mal byť schopný požičané peňažné prostriedky vrátiť. Na základe omeškania odporcu
s plnením svojho záväzku z tejto zmluvy bol navrhovateľ nútený uzatvoriť dodatok k zmluve o úvere

č. XX/XXXX/FO, na základe ktorej bol schopný zabezpečiť finančné prostriedky na pôžičku odporcovi.
Dodatok č. 1 posúval splatnosť úveru navrhovateľa, ktorý tento nebol schopný v dohodnutej dobe svojej
banke splatiť, pretože mu odporca nevrátil finančné prostriedky zo zmluvy o pôžičke v dohodnutej lehote.
Keďže však odporca navrhovateľovi požičané peňažné prostriedky nevrátil, bol tento nútený domáhať
sa splatenia svojej pohľadávky prostredníctvom výkonu záložného práva na akciu odporcu.

V tejto súvislosti súd vykonal dokazovanie Dodatkom č. 1 k Zmluve o úvere č. XX/XXXX/FO, z
ktorého mal za preukázané tvrdenia navrhovateľom. Navrhovateľ uviedol, že tvrdenia odporcu o tom, že
navrhovateľ musel vedieť, že odporca nemá finančné prostriedky a tieto môžu byť získané len potom,
čo bude projekt zrealizovaný a bude prinášať predpokladané výnosy, je nepravdivým, pretože zo zmluvy
o nadriadenosti záväzku uzavretej medzi odporcom ako veriteľom a spoločnosťou KOMPALA a.s. ako

dlžníkom a financujúcou bankou sa odporca výslovne zaviazal podradiť splatnosť svojej pohľadávky voči
spoločnosti KOMPALA a.s. zo zmluvy o pôžičke medzi ním a touto spoločnosťou, splateniu pohľadávky
financujúcej banky voči spoločnosti KOMPALA a.s. zo zmluvy o splátkovom úvere č. XXX/XXXX.
Odporca sa tak výslovne zaviazal, že od spoločnosti KOMPALA a.s. neprijme žiadne plnenie v súvislosti
so zmluvou o pôžičke, ktorú jej poskytol až do úplného splatenia úveru banky spoločnosťou KOMPALA

a.s. v zmysle zmluvy o splátkovom úvere č. XXX/XXXX. Uvedené vyplýva z článku II. bod 2.2 písm.a)
tejto zmluvy.

Túto skutočnosť mal taktiež súd za preukázanú zo zmluvy o nadriadenosti záväzku tak, ako už bola
vyššie citovaná.

Odporca vo svojej výpovedi uviedol, že vznáša kompenzačnú námietku v zmysle ustanovenia § 98 OSP,
ktorú žiada započítať na pohľadávku navrhovateľa z titulu náhrady škody tak, ako bola táto špecifikovaná
v podaní zo dňa 14. 03. 2013.

V danom prípade sa jednalo o podanie, v ktorom odporca podal vzájomný návrh na náhradu škody v
rozsahu 1 060 392,65 Eur.

Navrhovateľ na preukázanie svojich tvrdení ďalej predložil ako listinný dôkaz Zmluvu o obstaraní
predaja finančných nástrojov - listinných cenných papierov zo dňa 09. 09. 2011, z ktorej súd zistil, že

zmluvnými stranami tejto zmluvy bol na strane komisionára SEVISBROKERS FINANCE o. c. p., a.s. so
sídlom Žilina, komitentom O.. H. P., pričom predmetom zmluvy je záväzok komisionára zariadiť predaj
finančných nástrojov - listinných cenných papierov, pričom sa jedná o cenné papiere emitenta KOMPALA
a. s., so sídlom Banská Bystrica, J. XX, Č. XX, v menovitej hodnote 3 320,-- Eur v počte 1 ks.

Zo Zmluvy o kúpe listinných cenných papierov pri výkone záložného práva k cenným papierom zo
dňa XX. XX. XXXX súd zistil, že zmluvnými stranami tejto zmluvy bol predávajúci O.. H. P. zastúpený
na základe zákona záložným veriteľom a kupujúcim obchodnou spoločnosťou OMNIA a.s., so sídlom
Bratislava. Predmetom zmluvy je záväzok predávajúceho previesť v rámci výkonu záložného práva
k cenným papierom na kupujúceho za podmienok tejto zmluvy vlastnícke právo k listinným cenným

papierom v skladbe a v počte definované v článku III. tejto zmluvy. Predmetom kúpy teda bol 1 ks
cenného papiera v menovitej hodnote 3 320,-- Eur, série 01, číslo 10, v počte kusov 1, za kúpnu cenu
8 000,-- Eur.

Odporca v konaní navrhol ďalšie dokazovanie a to výsluchom svedkov E.. D. P. I. O.. D. W., pričom súd

dokazovanie týmito dôkaznými prostriedkami nenariadil, vyhlásil dokazovanie za skončené po poučení
podľa § 120 ods.4 OSP vzhľadom k tomu, že pre rozhodnutie vo veci mal dostatok skutkových aj
právnych podkladov.Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa
druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Súd na základe vykonaného dokazovania a vyššie citovaného právneho predpisu mal za preukázané,
že navrhovateľ uzavrel s odporcom zmluvu o pôžičke zo dňa XX. XX. XXXX, predmetom ktorej bolo
poskytnutie finančných prostriedkov vo výške 153 200,-- Eur s lehotou splatnosti dňa 31. 12. 2010 za
dohodnutý úrok.

Súd mal ďalej za preukázané, že odporca uzatvoril zmluvu o pôžičke s obchodnou spoločnosťou
KOMPALA a.s. ako dlžníkom o poskytnutí finančných pôžičke vo výške 153 200,-- Eur, pričom zo
zmluvy o pôžičke medzi účastníkmi konania a následnej zmluvy o pôžičke uzavretej medzi odporcom a
obchodnou spoločnosťou KOMPALA a.s. vyplynulo poukázať zo strany navrhovateľa predmet pôžičky
priamo na účet spoločnosti KOMPALA a.s., ktorý bol dohodnutý ako platobné miesto v zmluve o pôžičke.
Zmluva o pôžičke medzi odporcom ako veriteľom a spoločnosťou KOMPALA a.s. ako dlžníkom rovnako

výslovne uvádza, že predmet pôžičky bude poukázaný z účtu navrhovateľa, teda nie od navrhovateľa
vzhľadomnaexistenciuzmluvyopôžičkeuzavretejmedziúčastníkmikonania.Odporcatedapredmetom
pôžičky teda disponoval, keď uzavrel zmluvu o pôžičke s obchodnou spoločnosťou KOMPALA a.s.,
kde vystupoval v pozícii veriteľa, pričom jednotlivé zmluvy o pôžičke sú zmluvami vzájomne závislými
s momentom účinnosti, ktorý nastal v rovnaký moment. Navrhovateľ v konaní preukázal poskytnutie

finančných prostriedkov zo svojho účtu na účet spoločnosti KOMPALA a.s. v celkovej 2 298 600,--
Eur, ktorá predstavovala pohľadávku voči odporcovi vo výške 153 200,-- Eur a následné pôžičky, ktoré
uzatvoril s ďalšími akcionármi obchodnej spoločnosti KOMPALA, ktorý tak isto tým istým mechanizmom
následne požičali tieto finančné prostriedky tejto obchodnej spoločnosti.

Súd mal v konaní za preukázané, že dôvodom tejto pôžičky od navrhovateľa odporcovi ak aj
ďalším akcionárom spoločnosti KOMPALA a.s. a ich následné poskytnutie týchto finančných súm tejto
obchodnej spoločnosti vyplynulo z požiadaviek banky, ktorá financovala projekt spoločnosti KOMPALA
a.s. tak, aby akcionári zabezpečili určité percento realizačných nákladov z vlastných zdrojov. Túto
skutočnosť mal súd za preukázanú jednak zmluvou o splátkovom úvere č. XXX/XXXX, ale taktiež

zo zmluvy o nadriadenosti záväzku a zmluvy o úhrade navýšených nákladov. Súd v konaní mal za
preukázané, že valné zhromaždenie obchodnej spoločnosti KOMPALA a.s. udelilo súhlas na zriadenie
záložného práva na akcie a to aj na akciu odporcu tak, ako zmluvu o zriadení záložného práva na cenné
papiere uzavrel navrhovateľ s odporcom dňa XX. XX. XXXX.

Súd má ďalej za preukázané, že navrhovateľ prostredníctvom obchodníka s cennými papiermi
spoločnosťou SEVISBROKERS FINANCE o. c. p., a.s. so sídlom Žilina zabezpečil verejný predaj s
cieľom získať najvyššiu možnú cenu, pričom tento predaj prebehol v réžii tohto obchodníka s cennými
papiermi, ktorý následne predal 1 ks akcie spoločnosti KOMPALA a.s. a to J. XX, Č. XX v menovitej
hodnote jednej akcie 3 320,-- Eur za kúpnu cenu 8 000,-- Eur.

Po odpočítaní preukázateľných nákladov na výkon záložného práva predstavovala čiastku, ktorú
navrhovateľ obdržal z výkonu takéhoto záložného práva sumu 5 080,50 Eur.

Súd teda pri rozhodovaní vychádzal z toho, že zmluva o pôžičke uzavretá medzi účastníkmi konania je

zmluvou platnou a jej náležitosti sú v zmysle ustanovenia § 657 Občianskeho zákonníka.

Súd v konaní nemal nijakým spôsobom za preukázané, že by predmet pôžičky mal byť splnený zo
strany odporcu iným spôsobom, tak ako tvrdil, pretože takéto tvrdenia v konaní zostali z jeho strany za
nepreukázané a teda odporca neuniesol v tejto časti svoje dôkazné bremeno.

Súd zároveň konštatuje, že pokiaľ odporca potom, čo jeho vzájomný návrh na náhradu škody bol
vylúčený na samostatné konanie, pričom rozhodnutie o takomto vylúčení aj nadobudlo právoplatnosť, v
rámci svojej obrany žiadal, aby jeho nárok v rozsahu 1 060 392,65 Eur bol považovaný za kompenzačnú
námietku v zmysle ustanovenia § 98 OSP.

V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že v § 98 OSP je ustanovená povinnosť súdu hodnotiť prejav
odporcu na započítanie a to v závislosti od toho, či navrhuje, aby mu bolo prisúdené viac ako uplatnil
navrhovateľ. Ak uplatnil menej, takýto prejav sa posudzuje iba ako obrana, s ktorou sa bude musieťsúd vysporiadať ako s predbežnou otázkou. Ak však navrhuje, aby mu bolo prisúdené viac ako uplatnil
navrhovateľ, takýto prejav má dôsledky predpokladané ustanovením § 97 OSP, teda ustanovením
ohľadne vzájomného návrhu. Správne posúdenie prejavu odporcu bude významné aj preto, aby

súd rozhodol o celej prejednanej veci. Ak má prejav povahu obrany, vo výroku rozsudku netreba o
kompenzačnej námietke rozhodnúť. Stačí, ak s touto otázkou súd vyporiada v odôvodnení rozhodnutia.
Akvšakzapočítaciapohľadávkaprevyšujeplnenieuplatnenénavrhovateľom,ovzájomnomnávrhutreba
rozhodnúť vo výroku rozhodnutia, pokiaľ sa už o tej istej veci nerozhodlo skôr.

V tejto súvislosti súd uvádza, že o vzájomnom návrhu navrhovateľa, ktorý si uplatnil v časti o
náhradu škody vo výške 1 060 392,65 Eur, súd rozhodol tak, že takýto vzájomný návrh vylúčil na
samostatné konanie, pretože pohľadávku, ktorú uplatnil odporca voči nároku navrhovateľa, prevyšovala
ním uplatnenú pohľadávku vo výške 148 119,50 Eur. Pokiaľ odporca opätovne žiadal z dôvodov náhrady
škody v zmysle § 420 ods.1 Občianskeho zákonníka túto považovať za kompenzačnú námietku, teda
námietku, ktorou si uplatňuje menej resp. svoj nárok v takej istej výške ako si uplatnil navrhovateľ, súd

považoval takýto jeho návrh za taký, o ktorom už rozhodol v zmysle, že takýto nárok odporcu vylúčil
na samostatné konanie, a preto súd považoval námietku, ktorú vzniesol odporca v tomto konaní len do
výšky 148 119,50 Eur. Z tohto dôvodu nie je nárok odporcu voči navrhovateľovi vyjadrený vo výroku
tohto rozhodnutia, avšak súd len v odôvodnení konštatuje, že pokiaľ odporca sa návrhom domáhal
na náhradu škody, ktorú mal spôsobiť mu navrhovateľ, súd vychádza z toho, že takýto nárok odporca

v nijakom prípade neodôvodnil v zmysle, že by poskytol dostatočné skutkové tvrdenia o prípadných
základných atribútoch, ktoré musia byť splnené pri priznania zodpovednostného vzťahu na náhradu
škody, ktorú mal navrhovateľ odporcovi spôsobiť. V tejto súvislosti súd konštatuje, že odporca len vo
všeobecnosti označil konanie navrhovateľa v rozpore s dobrými mravmi a v rozpore so všeobecnými
záväznými právnymi predpismi, pričom na jeho strane mala vzniknúť škoda. Jednotlivé atribúty pre

priznanie práva na náhradu škody, t. j. porušenie právnej povinnosti, vznik škody, ich vzájomná príčinná
súvislosť, resp. zavinenie v konaní odporca nijakým spôsobom netvrdil, neodôvodňoval, neposkytoval
skutkové tvrdenia, ktoré by podložil dôkazmi tak, aby mohol súd konštatovať, že k právu na náhradu
škody na jeho strane došlo resp. takýto nárok u neho neexistuje.

Z tohto dôvodu preto súd námietku v zmysle § 98 OSP nemohol v konaní zohľadniť vzhľadom na to, že
súd v konaní sporovom zisťuje skutkový stav veci, pričom ide o to, aby poznatky súdu o skutočnostiach
boli v súlade a to čo možno v najvernejšom súlade s objektívnou realitou. Súd získava poznatky
určeným postupom v zmysle občianskeho súdneho poriadku, teda procesným dokazovaním. Pre túto
činnosť sú vždy nutné tvrdenia o týchto skutočnostiach. To vyplýva z toho, že v procese sa súdu

dokazuje pravdivosť tvrdenia o týchto skutočnostiach, pričom o nich sa súd dozvedá z prednesov
účastníkov a z vykonaného dokazovania. Povinnosť tvrdiť a dôkazná povinnosť postihujú účastníkov v
konaní ovládanom zásadou prejednacou, teda v konaní sporovom. Nesplnenie tejto povinnosti môže
mať pre účastníka nepriaznivý dôsledok, pretože pokiaľ sa súd o potrebných skutočnostiach nedozvie
inak, napríklad z výsledku dokazovania, nebude môcť potrebnú skutočnosť urobiť predmetom svojho

poznania a bude nútený pre nedostatok odôvodnenia takýto návrh vo veci zamietnuť, resp. pokiaľ by sa
jednalo len o obranu protinávrhu v zmysle § 98 OSP, túto neakceptovať. Dôkaznú povinnosť a dôkazné
bremeno znášajú účastníci konania a súd je povinný vychádzať z navrhnutých dôkazov ak ich uzná za
právne relevantné. Vzhľadom k tomu, že odporca v súvislosti s námietkou v zmysle § 98 OSP takýmto
spôsobom nepostupoval, súd takúto námietku akceptovať v rámci tohto konania nemohol a v rámci

rozhodnutia na ňu neprihliadol.

Súd má teda za to, že nárok navrhovateľa v danom prípade je v plnom rozsahu oprávnený, a preto súd
rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Odporcovi v rozhodnutí uložil teda povinnosť
zaplatiť navrhovateľovi sumu 148 119,50 Eur, spolu so 7,5 % ročným úrokom z pôžičky a to zo sumy

153 200,--Eur od 22. 10. 2010 do 14. 10. 2011, kedy došlo k uspokojeniu časti pohľadávky navrhovateľa
vyplývajúce zo záložnej zmluvy k cennému papieru a následne 7,5 % ročným úrokom z pôžičky zo sumy
148 119,50 Eur od 15. 10. 2011 až do zaplatenia.

Súd zároveň priznal navrhovateľovi právo na úrok z omeškania vo výške 9 % ročne v zmysle § 517 ods.2

Občianskeho zákonníka, pretože odporca sa dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu, pričom
výška úrokov z omeškania vyplýva z § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z.Súd taktiež rozhodol o práve na náhrade trov konania v zmysle § 142 ods.1 OSP tak, že navrhovateľovi
ako účastníkovi v plnej miere v spore úspešnému priznal právo na náhradu trov konania voči odporcovi,
ktorý úspešný v konaní nebol a právo na náhradu trov konania nemal. Trovy konania pozostávajú z

trov za zaplatený súdny poplatok vo výške 8 887,-- Eur a trov právneho zastúpenia vo výške 8 065,89
Eur. Trovy právneho zastúpenia vyplývajú z vyhlášky č. 655/2004 Z. z., kedy navrhovateľ si v zmysle
§ 9 ods.1 citovanej vyhlášky uplatnil nárok na náhradu trov právneho zastúpenia vo výške pre výpočet
tarifného úkonu zo sumy 148 119, 50 Eur. Hodnota jedného tarifného úkonu v roku 2012 predstavovala
sumu 718,69 Eur + 7,63 Eur paušálnej náhrady, v roku 2013 sumu 718,69 Eur + 7,81 Eur paušálnej

náhrady, v roku 2014 718,69 Eur + 8,04 Eur paušálnej náhrady, v roku 2015 sumu 718,69 Eur + 8,39
Eur paušálnej náhrady, v roku 2016 sumu 718,69 Eur + 8,58 Eur paušálnej náhrady.

Vo veci boli vykonané tieto úkony právnej služby, a to príprava a prevzatie zastúpenia vrátane prvej
porady s klientom dňa 30. 01. 2012 726,32 Eur, písomné podanie na súd týkajúce sa veci samej, žalobný
návrh zo dňa 03. 02. 2012 726,32 Eur, písomné podanie na súd - vyjadrenie sa k vyjadreniu odporcu zo

dňa 31. 01. 2012 726,32 Eur, písomné podanie na súd - vyjadrenie k vzájomnému návrhu odporcu zo
dňa 18. 03. 2013 726,50 Eur, vyjadrenie k odvolaniu (nie vo veci samej) a to voči odvolaniu odporcu proti
uzneseniu o zamietnutí návrhu na prerušenie konania zo dňa 15. 11. 2013 363,25 Eur, vyjadrenie sa k
návrhu na prerušenie konania zo dňa 24. 07. 2014 363,36 Eur, vyjadrenie sa k predmetu sporu zo dňa
08. 06. 2015 727,08 Eur, pojednávania vo veci dňa 06. 12. 2012 181,58 Eur, dňa 19. 03. 2013 726,50

Eur, dňa 10. 09.2015 727,08 Eur a dňa 26. 04. 2016 727,27 Eur, spolu 6 721,58 Eur + DPH. V zmysle
§ 18 ods.3 citovanej vyhlášky potom tvorí celková suma trov právneho zastúpenia spolu 8 065,89 Eur.
Trovy konania vzniknuté navrhovateľom potom predstavujú sumu 16 952,89 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia

jeho písomného vyhotovenia, písomne vo vyhotovení dvojmo na tunajší súd.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému
rozsudku smeruje, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť
podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom

rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý
účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd zhotoví kópie na trovy
odvolateľa. (§ 205 ods. 1 OSP, § 42 ods.3 OSP).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný neplní dobrovoľne to, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné

rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa Zákona č.
233/95 Z. z. a noviel - Exekučný poriadok.