Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. december 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 15CoE/267/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4107203210
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 12. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Bzdúšek
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4107203210.4

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova 25,
Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36
864 421, proti povinnej: B. X., XX. XX. XXXX, bytom B. XX, Z. U., o vymoženie sumy 752,74 eura s
príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k. 23Er/72/2007-79
zo dňa 03. 02. 2015, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd odvolanie oprávneného o d m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

V predmetnej veci súd prvého stupňa napadnutým uznesením uložil oprávnenému povinnosť nahradiť
súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 115,31 eura do troch dní od právoplatnosti tohto
rozhodnutia. Zároveň účastníkov konania poučil, že proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.

Proti vydanému uzneseniu podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie. Žiadal, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 OSP) prejednal vec podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2
OSP bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie podané oprávneným smeruje proti
rozhodnutiu, proti ktorému v zmysle zákona nie je prípustné, a preto je potrebné ho odmietnuť podľa

§ 218 ods. 1 písm. c) OSP.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že návrhom zo dňa 30. 1. 2007 požiadal oprávnený súdneho
exekútora JUDr. Ľubomíra Pekára o vykonanie exekúcie voči povinnej, vymožením pohľadávky vo výške
752,74 eura s príslušenstvom. Exekučné konanie sa začalo dňa 9. 2. 2007. Exekučným
titulom je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská

rozhodcovská a. s., č. k. SR 5212/06, zo dňa 31. 10. 2006. Poverenie na vykonanie
exekúcie bolo súdnemu exekútorovi udelené Okresným súdom Nitra (ďalej len súd) dňa 28. 2. 2007
pod číslom 5403 026547 *. Uznesením č. k. 23Er/72/2007-38 zo dňa 08. 12. 2011 súd
exekúciu zastavil. O trovách exekúcie rozhodol tak, že oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť súdnemu
exekútorovi JUDr. Ľubomírovi Pekárovi trovy exekúcie vo výške 109,46 eura. Uznesenie v
časti zastavenia exekúcie nadobudlo právoplatnosť dňa 19. 12. 2014 v spojení s uznesením Krajského

súdu v Nitre č. k. 15CoE/379/2014-67 zo dňa 31. 10. 2014. V časti trov exekúcie odvolací súd vec vrátil
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie s poukazom na ust. § 243b ods. 3 Exekučného poriadku a §
374 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku. Následne súd prvého stupňa vydal napadnuté uznesenie.

Podľa § 201 OSP, účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to
zákon nevylučuje. Ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkom

a vedľajším účastníkom, môže podať odvolanie aj vedľajší účastník.Podľa § 202 ods. 1 OSP, odvolanie nie je prípustné proti rozsudku vydanému na základe uznania alebo
vzdania sa nároku a proti rozsudku pre zmeškanie okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že
neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia, alebo z dôvodu, že napadnutý rozsudok

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 58 ods. 6 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01. 11. 2013, proti výroku o náhrade trov
konania v rozhodnutí podľa § 57 nemožno podať mimoriadne dovolanie.

Podľa § 243b ods. 1 Exekučného poriadku, exekučné konania začaté pred 1. novembrom
2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.

Podľa § 243b ods. 3 Exekučného poriadku, o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí
podľa § 57, ktoré bolo podané pred 1. novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31.
októbra 2013; to neplatí, ak ide o odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, o

ktorom doposiaľ nerozhodol sudca.

Odvolanie je riadnym opravným prostriedkom, ktorým účastník konania môže napadnúť zásadne každé
rozhodnutie súdu prvého stupňa. Preto sa tento opravný prostriedok považuje za univerzálny procesný
úkon, ktorým sa účastník konania môže brániť proti výsledku postupu a konania prvostupňového súdu

v riadnom opravnom konaní a môže tak odvolaním napadnúť každé rozhodnutie súdu prvého stupňa,
pokiaľ to zákon nevylúči (§ 201 OSP). Občiansky súdny poriadok zároveň vo svojom ustanovení § 202
OSP upravuje práve tie skupiny prípadov, resp. rozhodnutí, proti ktorým odvolanie nie je prípustné alebo
sú obmedzené dôvody prípustnosti odvolania proti určitým rozhodnutiam vo veci samej (rozsudkom).
Neprípustnosť odvolania znamená, že zákon výslovne vylučuje možnosť rozhodnutie súdu napadnúť

riadnym opravným prostriedkom. Preto výpočet prípadov, v ktorých nie je prípustné podať odvolanie,
treba považovať za taxatívny a možno ho rozšíriť len zákonom. Jednu skupinu prvostupňových
rozhodnutí (§ 202 ods. 3 OSP), proti ktorým nie je prípustné odvolanie, tvoria uznesenia, pri ktorých
možnosť podať odvolanie by bola v rozpore s účelom občianskeho súdneho konania. Druhou skupinou
sú uznesenia vydané v exekučnom konaní. Z ustanovenia § 202 ods. 2 OSP totiž vyplýva, že proti

uzneseniam vydaným v exekučnom konaní vykonávanom podľa Exekučného poriadku je odvolanie
prípustné len vtedy, ak to Exekučný poriadok výslovne umožňuje a pripúšťa. V exekučnom konaní
totiž platí opačná zásada ako v občianskom súdnom konaní, kde odvolanie je univerzálnym opravným
prostriedkom a je prípustné proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa, pokiaľ to zákon nevylučuje.

Prípustnosť odvolania proti rozhodnutiu súdu o trovách exekúcie v rozhodnutí podľa § 57 Exekučného
poriadku bola upravená tak, že odvolanie proti takémuto rozhodnutiu prípustné bolo. Až novela
Exekučného poriadku vykonaná zákonom č. 299/2013 Z. z. vypustila z ustanovenia § 58 ods. 6
Exekučného poriadku prípustnosť odvolania proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa §
57, ktorá musí byť v Exekučnom poriadku výslovne upravená. Z dôvodovej správy k novele vyplýva, že

keďže sa navrhovanou právnou úpravou zásadným spôsobom nemenia ustanovenia o trovách exekúcie
a pravidlá rozhodovania exekučných súdov o trovách exekúcie pri jej zastavení boli medzičasom
ustálené judikatúrou krajských súdov, vypúšťa sa vo vzťahu k výroku súdu o náhrade trov konania
v rozhodnutí podľa § 57 Exekučného poriadku devolutívny účinok odvolania a súčasne aj právo
generálneho prokurátora podať v týchto veciach mimoriadne dovolanie.

Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že neprípustnosť odvolania proti uzneseniam vydaným v
exekučnom konaní podľa Exekučného poriadku je zakotvená tak, že sa odvolanie vo všeobecnosti
nepripúšťa, pričom výnimkou sú iba tie uznesenia, proti ktorým Exekučný poriadok výslovne odvolanie
pripúšťa. Ustanovenie § 58 ods. 6 Exekučného poriadku možnosť podať odvolanie proti výroku o trovách

exekúcie vypustilo.

V prebiehajúcej exekúcii odvolanie zo dňa 02. 05. 2012 doručené súdu prvého stupňa dňa 07. 05.
2012 bolo podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, o ktorom vtedy nerozhodol sudca.
Dňa 28. 08. 2014 sa zákonný sudca súdu prvého stupňa k odvolaniu oprávneného iba vyjadril tak,

že odvolaniu nemienil v celom rozsahu vyhovieť a vec predložil odvolaciemu súdu na rozhodnutie o
podanom odvolaní. Následne odvolací súd uznesením zo dňa 31. 10. 2014 vec vrátil súdu prvého stupňa
ako bezdôvodne predloženú, pretože včas podané odvolanie oprávneného smerovalo proti rozhodnutiu
v časti výroku o náhrade trov exekúcie, ktoré sa v tejto časti podľa § 374 ods. 4 OSP zrušilo zo zákonapodaním odvolania. O náhrade trov exekúcie totiž v danom prípade napadnutým uznesením na č. l. 38
rozhodol vyšší súdny úradník, pričom išlo o rozhodnutie, proti ktorému odvolanie v zmysle § 202 ods.
2 OSP v spojení s § 58 ods. 6 Exekučného poriadku prípustné nebolo. V tomto prípade sa jednalo o

odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smerujúce proti rozhodnutiu vyššieho súdneho
úradníka,protiktorémuzákonodvolanienepripúšťa(§202vspojenís§58ods.6Exekučnéhoporiadku),
rozhodnutie sa preto v napadnutej časti podaním odvolania zrušilo a opätovne musel rozhodnúť zákonný
sudca súdu prvého stupňa. Proti jeho rozhodnutiu odvolanie prípustné nie je. Zákonný sudca súdu
prvého stupňa preto následne o náhrade trov exekúcie aj rozhodol, a to napadnutým uznesením,

ktoré opätovne napadol odvolaním oprávnený. Napadnuté uznesenie obsahuje správne poučenie o
nemožnosti podania odvolania, nakoľko v prípade zrušenia rozhodnutia ex lege podaním odvolania
podľa § 374 ods. 4 posledná veta OSP a opätovného rozhodnutia zákonného sudcu súdu prvého stupňa,
odvolanie prípustné nie je.

Podľa § 218 ods. 1 písm. c) OSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu,

proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

Na rozhodnutie odvolacieho súdu o odmietnutí odvolania podľa § 218 ods. 1 písm. c) OSP musí byť
splnený predpoklad, t. j. odvolanie musí smerovať proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie
prípustné. Odvolací súd po preskúmaní obsahu súdneho spisu dospel k záveru, že v danom prípade sú

splnené všetky zákonom ustanovené podmienky na vydanie rozhodnutia, ktorým odmietne odvolanie
podľa § 218 ods. 1 písm. c) OSP, nakoľko odvolanie smerovalo proti rozhodnutiu, ktorým súd rozhodol o
trovách exekúcie, proti ktorému odvolanie prípustné nie je (§ 202 ods. 2 OSP, § 58 ods. 6 Exekučného
poriadku).

S poukazom na uvedené odvolací súd podané odvolanie oprávneného odmietol.

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.