Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. január 2014

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 8C/117/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6910208443
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Margita Žilková

ECLI: ECLI:SK:OSRS:2014:6910208443.17

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota samosudcom JUDr. Margitou Žilkovou v právnej veci žalobcu O. C., nar.

XX. XX. XXXX, trvale bytom v I., K. XXX, zast. JUDr. Jánom Čipkom, advokát so sídlom Advokátskej
kancelárie v Hnúšti, Partizánska 197 proti žalovanému Slovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo
vnútraSlovenskejrepublikysosídlomvBratislave,Pribinova2,IČO00151866o353,85eursprísl.takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 353,85 eur s 9 % úrokmi z omeškania ročne od 22. 10. 2009 do
zaplatenia, ako aj 457,33 eur trov právneho zastúpenia do 3 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou podanou dňa 01. 07. 2010 sa žalobca domáhal na žalovanom, za ktorého koná Ministerstvo
spravodlivosti SR, zaplatenia 353,85 eur s 3 % úrokmi z omeškania ročne od 01. 04. 2009 do zaplatenia
z titulu náhrady škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri

výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len "zákon"), ktorá škoda mu mala vzniknúť
nezákonným rozhodnutím vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru Rimavská Sobota,
Úradujustičnejakriminálnejpolícieč.U.-XXXX/X-U.-P.-XXXX zodňa08.12.2004vdôsledkuuhradenia
odmeny advokátovi za poskytnuté právne služby a náhradu hotových výdavkov v trestnom konaní.
Žalobu odôvodnil tým, že proti uzneseniu o vznesení obvinenia proti nemu vo veci podal riadny opravný
prostriedok - sťažnosť, ktorá bola uznesením prokurátora ako nedôvodná zamietnutá, následne v
priebehu celého prípravného konania jednoznačne popieral že by spáchal za vinu mu kladené trestné

činy, nakoľko v inkriminovanej dobe sa vôbec nenachádzal v štáte, kde k trestnému činu došlo, v
dôsledku čoho bolo neskôr trestné stíhanie proti nemu zastavené z dôvodu, že je nepochybné, že skutok
nespáchal. V priebehu konania žalobu zmenil (resp. čiastočne vzal späť) tak, že v konečnom dôsledku
žiadal 9 %-né úroky z omeškania ročne zo sumy 353,895 eur od 22. 10. 2009 do zaplatenia.

Žalovaný, za ktorého konalo Ministerstvo spravodlivosti SR žiadalo žalobu zamietnuť namietol
predovšetkým pasívnu vecnú legitimáciu Slovenskej republiky, zastúpenú Ministerstvom spravodlivosti

SR ako účastníka v tomto konaní,

Rozsudkom zo dňa 17. 03. 2011 č. 8C/117/2010-55 súd zaviazal žalovaného, za ktorého koná
Ministerstvo spravodlivosti SR na zaplatenie 353,85 eur aj s požadovanými úrokmi z omeškania, keď
vychádzal z toho, že cieľom ust. § 4 ods. 2 zákona je predchádzať možným konfliktom, kedy nie je
zrejmý žiaden orgán, ktorý by mal v mene štátu konať a z tohto vyplýva generálna právomoc Ministerstva
spravodlivosti na konanie v takýchto veciach, pričom nejasnosť v texte zákona nie je možné vykladať

v neprospech poškodeného.

Na odvolanie žalovaného, za ktorého konalo Ministerstvo spravodlivosti SR Krajský súd v Banskej
Bystrici uznesením zo dňa 07. 07. 2011 č. 14Co/164/2011-85 rozsudok okresného súdu zrušil a vecvrátil na ďalšie konanie, keď zistil pochybenie okresného súdu v tom, kto koná za štát ako označeného
žalovaného, čo má povahu nedostatkov procesných podmienok a keď okresný súd nevyzval účastníka
v súlade s ust. § 43 ods. 1 O. s. p. a ô 79 ods. 1 O. s. p., odňal mu tým možnosť konať pred súdom,

v dôsledku toho vec aj nesprávne posúdil.

Na výzvu súdu potom žalobca označil za orgán konajúci za štát aj Generálnu prokuratúru SR a
Ministerstvo vnútra SR. Na ďalšiu výzvu na konkrétne označenie, ktorý orgán označuje za konajúci za
žalovaného, keď zo žiadneho ustanovenia zákona nevyplýva, že by mohlo v danom prípade v mene

štátukonaťviacorgánov,,označilzaorgánkonajúcivmenežalovanéhoMinisterstvovnútraSR,sktorým
potom súd vo veci ďalej konal.

Žalovaný, za ktorého koná Ministerstvo vnútra SR (ďalej len "žalovaný") v písomnom vyjadrení tiež
namietal nedostatok jeho procesnej spôsobilosti, lebo podľa § 4 ods. 1 písm. b/ a f/ zákona je orgánom
procesnespôsobilýmkonaťvmeneštátuvtejtoveciGenerálnaprokuratúraSR.Samotnáskutočnosť,že

predbežne prerokoval žiadosť žalobcu miesto toho, aby ju postúpil na príslušný orgán, nemôže spôsobiť,
že by bol automaticky príslušným orgánom na konanie. Poukázal aj na viaceré rozhodnutia súdov v
iných veciach, ktoré podporujú jeho tvrdenia.

Na pojednávaniach žalobca žiadal žalobe vyhovieť. Poukázal najmä na to, že Generálna prokuratúra by

bola príslušná vo veci konať, ak by sa zamietla sťažnosť a bola podaná obžaloba, o čo v danom prípade
nejde, a preto s poukazom na ust. § 4 ods. 1 písm. m/ zákona má v mene štátu konať Ministerstvo vnútra
SR, keďže začalo konať vo veci ako prvé. Trestné stíhanie bolo zastavené, teda rozhodnutie sa berie
rovnako ako nezákonné, to isté platí aj o rozhodnutí prokurátora o zamietnutí sťažnosti. Vzhľadom na
výsledok trestného stíhania išlo o nezákonné rozhodnutia, v dôsledku ktorých v majetkovej sfére žalobcu

vznikla škoda, a to trovy obhajoby, nie je žiaden liberačný dôvod zo strany štátu, a preto s poukazom na
ust. § 4 ods. 1 písm. b/ bod prvý a prísl. m/ zákona žiadal žalobe v plnom rozsahu vyhovieť, keď orgán
konajúci za štát je podľa jeho názoru správne označený. V § 4 ods. 1 písm. b/ zákona sú dve podmienky,
kedy koná v mene štátu Ministerstvo vnútra, a to nezamietnutie sťažnosti a nepodanie obžaloby, pričom
v danom prípade prokuratúra zamietla

Zástupca žalovaného na pojednávaniach žiadal žalobu zamietnuť. Uznal, že pasívne legitimovaná vo
veci je Slovenská republika, ale nesúhlasil s tým, aby konal (teda Ministerstvo vnútra) za štát, pričom tiež
poukázal na ust. § 4 ods. 1 písm. b/ zákona. Ďalej poukázal na poslednú vetu odôvodnenia v uznesení
prokurátora o zamietnutí sťažnosti žalobcu, čím vylučuje, že by sa jednalo o nezákonné konanie alebo

rozhodnutie vyšetrovateľa alebo príslušníka PZ. Trestné stíhanie bolo zastavené z dôvodu, že obvinený
skutok nespácha a nie z dôvodu nezákonnosti. Ide o legálnu možnosť zastavenia podľa zákona. Ani
predbežné prerokovanie nároku jedným zo subjektov nezakladá automaticky príslušnosť uvedenej
organizačnej zložky konať za štát. Momentom podania sťažnosti nastáva zodpovednosť Generálnej
prokuratúry. Rozhodnutie vyšetrovateľa o vznesení obvinenia bolo zákonné a opodstatnené, čo je

najdôležitejší moment z hľadiska určenia konajúceho orgánu. Vyšetrovateľ by porušil zákon, ak by
nekonal vo veci. K vzneseniu obvinenia viedli relevantné skutočnosti. Nikde nebolo konštatované,
že došlo k nezákonnosti, pokiaľ ide o toto rozhodnutie. Tiež pokiaľ ide o požadované úroky, tieto
sú neodôvodnene požadované, lebo doteraz nebolo žiadne rozhodnutie o tom, že má zaplatiť, teda
nemohlo dôjsť k omeškaniu. Škoda by prichádzal do úvahy len vtedy, ak by prokurátor označil

rozhodnutie vyšetrovateľa za nezákonného alebo by jeho konanie označil za nesprávny postup a v
súvislosti s týmto rozhodnutím by bola spôsobená škoda.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením celého obsahu spisu, najmä podaní účastníkov aj s prílohami
(vrátane predložených rozhodnutí iných súdov v iných veciach), rozhodnutí z veci ČVS: U.-XXXX/X-U.-

P.-XXXX Okresného riaditeľstva PZ v P. A., úradu justičnej a kriminálnej polície PZ P. A. (založených
vo veci XT/XXX/XXXX Okresného súdu P. A., kde bola podaná obžaloba proti ďalším obvineným,
proti ktorým bolo začaté trestné stíhanie tým istým rozhodnutím ako proti žalobcovi na základe
spolupáchateľstva), a to uznesenia o začatí trestného stíhania zo dňa 08. 12. 2004, sťažnosti proti
vzneseniu obvinenia zo dňa 15. 12. 2004, uznesenia o zamietnutí sťažnosti proti vzneseniu obvinenia

zo dňa 23. 12. 2004, uznesenia o zastavení trestného stíhania zo dňa 25. 09. 2008, plnomocenstva
pre advokáta zo dňa 04. 01. 2005, zápisníc zo dňa 10. 01. 2004, 28. 04. 2005 s 05. 01. 2006 o
výsluchu obvineného, záznamu zo dňa 05. 09. 2008 o preštudovaní vyšetrovacieho spisu, návrhu na
predbežné prejednanie nároku zo dňa 23. 02. 2009, vyúčtovania trov zastupovania v trestnej veci,príjmovými pokladničnými dokladmi zo dňa 05. 11. 2008 a 17. 01. 2005, odstúpenia žiadosti o predbežné
prerokovanie nároku z Ministerstva spravodlivosti SR na Ministerstvo vnútra SR zo dňa 07. 04. 2009,
odstúpenia žiadosti na Prezídium PZ Bratislava zo dňa 14. 04. 2009, odpovede zo dňa 21. 10. 2009

na žiadosť o predbežné prerokovanie nároku, návrhu na predbežné prerokovanie nároku zo dňa 06.
03. 2012 na Generálnu prokuratúru SR, oznámenia Generálnej prokuratúry SR zo dňa 01. 12. 2011
a vec posúdil takto:

Podaním zo dňa 23. 02. 2009 navrhovateľ v súlade s ustanovením § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003

Z. z. požiadal Ministerstvo spravodlivosti SR o predbežné prejednanie nároku na náhradu škody, ktorá
mu vznikla nezákonným rozhodnutím vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva PZ P. A. Úrad justičnej
a kriminálnej polície P. A. U.-XXXX/X-U.-P.-XXXX zo dňa 08. 12. 2004, ktorým bolo voči žalobcovi
začaté trestné stíhanie a vznesené obvinenie za trestný činu ublíženia na zdraví podľa § 221 ods.
1 Trestného zákona a trestného činu výtržníctva podľa § 202 ods. 1 Trestného zákona spáchaných
formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že dňa 12. 07.

2003 v čase asi o 02:00 hod. v obci I. G. Z. pred diskotékou V. C., teda verejne a na mieste verejnosti
prístupnom, navrhovateľ so spoluobvinenými fyzicky napadol a to údermi päsťou a kopaním do oblasti
tváre poškodeného B. V., nar. XX. XX. XXXX, trvalým bydliskom Č. K., L. Č.. X a svojim konaním mu mal
navrhovateľ spolu so spoluobvinenými spôsobiť podkožný krvný výron na čele v pravo a hornom viečku
pravého oka, otras mozgu, zlomeninu dolnej čeľuste vpravo v mieste jej uhlu, ktoré zranenia boli podľa

súdno-lekárskeho hľadiska posúdené ako zranenia ľahké s obvyklou dobou liečenia do 6-tich týždňov
s podstatným obmedzením v obvyklom spôsobe života po dobu 34 dní a následným trestným stíhaním
a tým nesprávnym úradným postupom. Proti uzneseniu o vznesení obvinenia žalobca dňa 15. 12. 2004
podal riadny opravný prostriedok - sťažnosť, ktorá bola uznesením prokurátora Okresnej prokuratúry v P.
A. sp. zn. XPv XXX/XX zo dňa 23. 12. 2004 ako nedôvodná zamietnutá. V priebehu celého prípravného

konania žalobca jednoznačne popieral, že by spáchal uvedené trestné činy. Poprel tiež skutočnosť, že
by bol v uvedenej dobe v Českej republike. Po vykonanom vyšetrovaní prokurátor Okresnej prokuratúry
v P. A. uznesením XPV XXX/XX-XXX zo dňa 25. 09. 2008 trestné stíhanie proti žalobcovi zastavil z
dôvodu, že je nepochybné, že skutok nespáchal. Nakoľko žalobca sám nemá právnické vzdelanie a
nedokázal by sa účinne proti vzneseným obvinenia obhajovať, využil právo obvineného a po vznesení

obvinenia si zvoli obhajcu JUDr. Jána Čipku, advokáta so sídlom v Hnúšti. V súvislosti s nedôvodným
trestným stíhaním žalobcovi vznikla majetková ujma. Za obhajobu v trestom konaní svojmu obhajcovi
JUDr. Jánovi Čipkovi ako odmenu za poskytnuté právne služby a náhradu hotových výdavkov zaplatil
sumu 353,85 eur (dňa 17. 01. 2005 ako zálohu 5.000,- Sk a dňa 05. 11. 2008 sumu 5.660,- Sk) podľa
vyúčtovania obhajcu zo dňa 30. 10. 2008.

Ministerstvo spravodlivosti SR listom zo dňa 07. 04. 2009 oznámilo odstúpenie žiadosti Ministerstvu
vnútra SR, ktoré podaním č. p. A.-XXX/PS-XXXX zo dňa 21. 10. 2009 žalobcovi oznámilo, že neboli
splnené základné predpoklady na vznik zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, a
to existencia nezákonného rozhodnutia, resp. nesprávneho úradného postupu a z uvedeného dôvodu

žiadosti nebolo možné vyhovieť.

Podľa čl. 46 ods. 3 ústavného zákona č. 460/1992 Zb. Ústava SR každý má právo na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo
nesprávnym úradným postupom.

Podľa čl. 50 ods. 3 ústavného zákona č. 460/1992 Zb. Ústava SR obvinený má právo, aby mu bol
poskytnutý čas a možnosť na prípravu obhajoby a aby sa mohol obhajovať sám alebo prostredníctvom
obhajcu.

Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991
Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov advokácia pomáha
uplatňovať ústavné právo fyzických osôb na obhajobu a chrániť ostatné práva a záujmy fyzických osôb
a právnických osôb v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, so zákonmi a s inými
všeobecne záväznými právnymi predpismi.

Podľa § 3 ods. 1 a 2 zákona (zákona č. 514/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov) štát zodpovedá
za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci,
okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a/ nezákonným rozhodnutím, b/ nezákonnýmzatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c/ rozhodnutím o treste, o ochrannom
opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d/ nesprávnym úradným postupom. Zodpovednosti podľa
odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a/, b/ a f/ a m/ zákona vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom
verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu

a) Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak

1. škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym
úradným postupom súdu,
2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci,
3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa
osobitného predpisu,

b) Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ
Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru, a
1. prokurátor nezamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa Policajného zboru alebo povereného
príslušníka Policajného zboru a nepodal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu alebo
2. vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru nekonal na základe

záväzného pokynu prokurátora,

f) Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného
predpisu v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo správnom konaní.

m) orgán príslušný podľa písmen a/ až l/, u ktorého bola podaná žiadosť na predbežné prerokovanie
nároku (§ 15), ak ku škode došlo v oblasti verejnej moci, ktorá patrí do pôsobnosti viacerých orgánov
verejnej moci; ak žiadosť bola podaná na viacerých príslušných orgánoch, ten orgán, ktorý vo veci začal
konať ako prvý.

Podľa § 9 ods. 1 zákona štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za
nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo
vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej
moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov
fyzických osôb a právnických osôb...

Podľa § 9 ods. 4 zákona právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten,
komu bola takýmto postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným

rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

Podľa § 15 ods. 2 zákona ak bola žiadosť podaná na nepríslušnom orgáne, je tento orgán povinný
bezodkladne ju postúpiť príslušnému orgánu a upovedomiť o tom poškodeného. Účinky podania žiadosti
zostávajú zachované.

Podľa § 16 ods. 4 zákona ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo uspokojí iba
jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne oznámi
poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia
nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde môže poškodený
požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu, ktorý bol predbežne

prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj úrok z omeškania, lehota
omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že neuspokojí nárok na
náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania nároku, ak súd neurčí
začiatok jej plynutia neskôr.Podľa § 17 ods. 1 zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa § 18 ods. 1 až 3 zákona č. 514/2003 Z. z., náhrada škody zahŕňa aj náhradu trov konania,
ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo rozhodnutie
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení osobnej slobody
alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo trestné stíhanie
zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu. Náhrada škody zahŕňa aj náhradu trov

konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom došlo k nesprávnemu úradnému postupu, ak
tieto trovy konania priamo súviseli s nesprávnym úradným postupom. Súčasťou trov konania sú aj trovy
právneho zastúpenia, ktoré zahŕňajú účelne vynaložené hotové výdavky a odmenu za zastupovanie,
ktorá sa určí ako tarifná odmena advokáta. Súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom.

Pri rozhodovaní súd vychádzal z vyššie citovaných ustanovení. Zodpovednosť za škodu spôsobenú
rozhodnutím orgánu štátu je osobitným druhom zodpovednosti, ktorej podmienky upravuje citovaný
osobitný predpis. Jednou zo základných podmienok potrebných pre priznanie takéhoto nároku je
zrušenie rozhodnutia (v danom prípade uznesenia o vznesení obvinenia) ako nezákonného príslušným
orgánom.

V tejto súvislosti sa súd v plnej miere stotožňuje s právnou argumentáciou právneho zástupcu žalobcu
ohľadne identických dôsledkov (ako má uznesenie o zrušení nezákonného rozhodnutia) uznesenia o
zastavení trestného stíhania z hľadiska predmetného zákona. Opačný záver, t. j. že by malo uznesenie
o zastavení trestného stíhania odlišný význam ako zrušenie rozhodnutia pre jeho nezákonnosť, by bol v

rozpore so zmyslom úpravy zodpovednosti štátu obsiahnutom v citovanom predpise a to s myšlienkou,
aby každá zákonom predpokladaná majetková ujma spôsobená štátom bola nahradená. Rovnaký záver
vyplýva aj zo systematického a logického výkladu § 8 zákona., ktoré jednoznačne vymedzujú prípady,
kedy právo na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe a treste nevznikne a kde (per analogiam)
možno vyvodiť záver, že ak k zastaveniu trestného stíhania došlo z určitých dôvodov (v predmetnom

prípade z dôvodu, že bolo nepochybné, že žalobca skutok nespáchal), teda v podstate, ak predpoklad
o spáchaní trestného činu vyslovený v uznesení o začatí trestného stíhania nebol potvrdený, majú z
hľadiska predmetného ustanovenia rovnaké dôsledky ako zrušenie uznesenia o vznesení obvinenia pre
nezákonnosť. V tomto zmysle sa už s predmetnou problematikou vyporiadala judikatúra slovenských
súdov, vrátane Najvyššieho súdu (napr. rozsudok sp. zn. 1Cdo 53/93, uznesenie 4 M Cdo 15/2009).

Za takto spôsobenú škodu teda zodpovedá štát, ktorý sa svojej zodpovednosti nemôže zbaviť. Základ
žaloby teda je daný.

V konaní bolo jednoznačne preukázané, že žalobcovi vznikla v súvislosti s trestným stíhaním majetková
ujma, spočívajúca v nákladoch na obhajobu uhradených advokátovi.

Čo sa týka príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím a škodou, žalobca využil svoje ústavné
právo na kvalifikovanú obhajobu, nakoľko sám nemá právnické vzdelanie. Podľa názoru súdu je
nespochybniteľná nevyhnutnosť takéhoto postupu v súvislosti s tak závažnou a pre laika zložitou
skutočnosťou ako je vznesenie obvinenia a začatie trestného stíhania a nič na tom nemení skutočnosť

či ide o prípady nutnej obhajoby alebo zvoleného advokáta. To znamená, že práve vznesenie obvinenia
bolo výlučnou príčinou vzniku trov spätých s obhajobou a príčinná súvislosť je tým nepochybná. Všetky
uskutočnené úkony obhajoby možno považovať za účelné a podmienené úkonmi orgánov činných v
trestnom konaní, bez ktorých by tieto trovy neboli vznikli.

Pokiaľ ide o výšku uplatnenej náhrady škody, podľa obsahu trestného spisu išlo o nasledovné úkony
právnej služby:
- príprava a prevzatie zastúpenia 05.01.2005 - 1.251,- Sk
- výsluch obvineného 10. 01. 2005 - 1.251,- Sk
- výsluch obvineného 28. 04. 2005 - 1.251,- Sk

- výsluch Oláha 05. 01. 2006 - 1.365,- Sk
- oboznamovanie 05. 09. 2008 - 1.588,- SkTieto úkony boli vyúčtované v súlade s ustanoveniami v tom čase účinnej vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o
odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Obhajca si uplatnil tiež príslušný
režijný paušál a to vo výške 2 x 150,- Sk, 1 x 5 164,- Sk a 1 x 190,- Sk a 19%-né DPH, ktorého bol

platiteľom. (§ 16 ods. 3 vyhl.).

Spolu s uvedenými úkonmi priznávajú predpisy upravujúce odmeny a náhrady advokátov aj náhradu
cestovného a náhradu za stratu času (§ 15 vyhlášky č. 655/2004 Z. z.) za úkony vykonané mimo miesta
sídla advokáta. Právny zástupca absolvoval v súvislosti s vyššie špecifikovanými úkonmi právnej služby

cesty z miesta sídla svojej advokátskej kancelárie (Hnúšťa) do miesta sídla orgánov činných v trestnom
konaní, súdu (Rimavská Sobota). Cestovné vyúčtoval v súlade s príslušnou právnou úpravou podľa
údajov z technického preukazu o vozidle a náhradu za stratu času v súlade s ustanoveniami citovaných
vyhlášok o odmenách a náhradách advokátov. Celkove tieto dve položky predstavovali sumu 2 025,50
Sk, spolu s vyššie uvedenými úkonmi právnej služby predstavovali trovy trestného konania sumu 8
957,80Sk(297,34eur)základ+DPH19%t.j.1702,-Sk(56,50eur).Celkovásumaprávnehozastúpenia

teda predstavovala 10 659,80 Sk (353,85 eur), ktorú sumu žalobca vyplatil v dňoch 17. 01. 2005 vo
výške 5.000,- Sk ako zálohu a 5.660,- Sk dňa 05. 11. 2008.

Súd sa ďalej musel vyporiadať s námietkou, že za žalovaného nemá konať Ministerstvo vnútra SR.

Súd na základe úkonov v trestnom konaní dospel k záveru, že ide o prípad uvedený v § 4 ods. 1
písm. m/ zákona, keďže ku škode došlo v oblasti, ktorá patrí do pôsobnosti Ministerstva vnútra aj
Generálnej prokuratúry a ako prvý orgán začalo konať Ministerstvo vnútra, na ktoré bol postúpený návrh
na predbežné prerokovanie Ministerstvom spravodlivosti, na ktoré žalobca tento návrh podal, pričom
vychádzal z nasledovného:

V prvom rade súd musí konštatovať, že napriek novelám zákona č. 514/2003 Z. z., ktoré precizovali,
ktorý orgán má konať za štát, naďalej súdny prax nie je jednotná a sú rôzne výklady týchto ustanovení,
čomu m. i. nasvedčuje aj to, že zástupcovia oboch účastníkov poukazovali na ust. § 4 ods. 1 písm. b/
zákona, avšak na základe úplne opačných záverov ich výkladu (či má Ministerstvo vnútra v danej veci

konať za štát alebo nie).

Súd dospel k záveru, že nie je splnená podmienka uvedeného ustanovenia § 4 ods. 1 písm. b/ zákona na
to,abybolomožnéustáliť,žezaštátmákonaťpodľatohtoustanovenia(výlučne)MinisterstvovnútraSR,
pretože nie je splnená podmienka, že prokurátor nezamietol sťažnosť proti uzneseniu, keďže sťažnosť

žalobcu proti vznesenému obvineniu prokurátor uznesením zo dňa 23. 12. 2004 zamietol.

V danom prípade došlo ku škode navrhovateľa v trestnom konaní. "Orgány činné v trestnom konaní sú
prokurátor a policajt (§ 10 ods. 1 Tr. por.). Policajtom sa na účely tohto zákona rozumie aj vyšetrovateľ
Policajného zboru. Trestné stíhanie sa začne vydaním uznesenia a dozor nad dodržiavaním zákonnosti

pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní vykonáva prokurátor (§ 230 Tr. por. ). Na úseku
trestného konania, ktorý začína vydaním uznesenia o začatí trestného stíhania a je zavŕšený podaním
obžaloby, vykonávajú svoju pôsobnosť tak vyšetrovateľ Policajného zboru, ako aj prokurátor. Vo veci
náhrady škody spôsobenej v tomto úseku trestného konania orgánom verejnej moci preto ako orgán
konajúci v mene štátu prichádza do úvahy tak Ministerstvo vnútra SR, ako aj Generálna prokuratúra SR.

Z hľadiska určenia, ktorý z týchto orgánov je v tom-ktorom prípade orgánom konajúcim v mene štátu,
je rozhodujúce, na ktorom z nich bola podaná žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody; ak žiadosť bola podaná na oboch uvedených orgánoch, je príslušným ten z nich, ktorý vo veci
začal konať ako prvý." (citovaný rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. 03. 2011 č. 3Cdo 194/2010).

Súd na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že ide o obdobnú situáciu, a teda do úvahy prichádza
ako orgán konajúci v mene štátu Ministerstvo vnútra SR aj Generálna prokuratúra SR a keď žiadosť
bola Ministerstvom spravodlivosti SR postúpená na Ministerstvo vnútra SR, ktoré listom z 21. 10. 2009
oznámilo, že žiadosti nevyhovuje, je takto orgánom, ktorý začal vo veci konať ako prvý, keďže žiadosťou
sa zaoberal a dal, aj keď negatívnu, odpoveď na žiadosť.

Ministerstvo vnútra SR je takto podľa § 4 ods. 1 písm. m/ zákona správne označené ako orgán
konajúci v mene štátu, lebo ku škode žalobcu došlo jednak konaním vyšetrovateľa a jednak konaním
prokurátora, ako orgán konajúci v mene štátu tak prichádzajú do úvahy Ministerstvo vnútra SR ajGenerálna prokuratúra SR, žiadosť bola podaná na oboch, a to na Ministerstvo vnútra postúpením z
Ministerstva spravodlivosti listom zo dňa 07. 04. 2009 a na Generálnu prokuratúru podľa oznámenia
zástupcu žalobcu 08. 02. 2012.

Keď žalobca podal návrh na predbežné prejednanie nároku na náhradu škody podľa § 15 ods. 1 zákona
a jeho žiadosti nebolo vyhovené do 6 mesiacov od dňa prijatia žiadosti, keďže listom zo dňa 21. 10.
2009 mu bolo oznámené, že jej nie je možné vyhovieť, podal návrh na súd (§ 16 ods. 4 zákona).

Súd podľa § 5 ods. 1 a § 18 ods. 1 zákona zaviazal žalovaného na náhradu škody vo výške 353,85 eur,
pričom ide o trovy obhajoby žalobcu v trestnom konaní, ako sú rozpísané vyššie.
Podľa § 559 Obč. zák. splnením dlh zanikne. Dlh musí byť splnený riadne a včas.

Podľa § 517 ods. 1 a 2 Obč. zák. dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide
o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z

omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania
a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 563 Obč. zák.ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený
v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

V tejto veci (ako je to pre žaloby o náhrade škody typické) čas plnenia nie je určený dohodou
ani nevyplýva z právneho predpisu. Vzhľadom na špeciálnu úpravu hmotnoprávnych predpokladov
uplatnenia predmetného nároku, a to obligatórneho predbežného prerokovania nároku, sa žalovaný
dostal do omeškania 21. 10. 2009, keď odmietol dobrovoľne uspokojiť žalobcu.

Preto súd podľa z ust. § 16 ods. 4 zákona , ako aj § 517 ods. 1 a 2 Obč. zák. zaviazal žalovaného
aj na zaplatenie úrokov z omeškania od nasledujúceho dňa, a to 22. 10. 2009, ktorým dňom už bol
s plnením v omeškaní, až do zaplatenia, a to vo výške podľa ust. § 3 nar. vl. č. 87/1995 Zb. v znení
neskorších predpisov.

Žalovaný síce namietal, že úroky patria až od doby, keby nebolo plnené podľa rozhodnutia súdu, súd
sa však s touto argumentáciou nestotožňuje, lebo toto by platilo len v prípade, že by žalobca žiadal aj
náhradunemajetkovejujmy,kdetátopovinnosťvznikáažnazákladesúdnehorozhodnutia(viďrozsudok
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo 185/2011). V danom prípade však ide o náhradu škody, ktorá bola

presne vyčíslená a žalovaný bol vyzvaný na plnenie, tento však plnenie odmietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O. s. p. tak, že žalobcovi, ktorý mal v
konaní plný úspech, priznal právo na náhradu trov konania, a to trov právneho zastúpenia. Žalobca si
uplatnil trovy vo výške 514,01 eur, pričom z týchto mu súd ako účelne vynaložené trovy priznal náhradu

len vo výške ..... eur.

Konkrétne podľa § 1 ods. 3, § 9 ods. 1, § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. a/, b/ a c/, § 15, § 16 ods. 3 a
4, § 17 ods. 1 a § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov v platnom
znení priznal súd

1/odmenu za nasledovné hlavné úkony:
-19. 02. 2009 prevzatie veci 25,56 eur + paušál 6,95 eur
-25. 03. 2009 návrh na predbežné prerokovanie 25,56 eur + paušál 6,95 eur
-11. 11. 2009 spísanie žaloby 25,56 eur + paušál 6,95 eur
-17. 03. 2011 účasť na pojednávaní 25,56 eur + paušál 7,41 eur

-13. 05. 2011 vyjadrenie k odvolaniu 25,56 eur + paušál 7,41 eur
-12. 07. 2013 zmena žaloby na výzvu súdu 25,56 eur + paušál 7,81 eur
-04. 09. 2013 účasť na pojednávaní 25,56 eur + paušál 7,81 eur
-29. 01. 2014 účasť na pojednávaní 25,56 eur + paušál 8,04 eur
spolu 204,48 eur + paušál 59,33 eur

2. hotové výdavky (uplatnené cestovné 39,77 eur)- cestovné za použitie osobného motorového vozidla Peugeot 407, ev. č. RS 040BN na pojednávanie
dňa 17.3.2011 (2 x 26 km pri priemernej spotrebe 5,9 l/100 km pri cene PHM v čase cesty 1,360 eur/
l PHM) v celkovej sume 13,67 eur, na pojednávanie dňa 04. 09. 2013 tým istým autom pri cene PHM

1,158 eur v sume 13,05 eur a na pojednávanie dňa 29. 01. 2014 tým istým autom pri cene PHM 1,146
eur (údaje o vzdialenosti tie isté), podľa § 15 písm. a/, § 16 ods. 4 vyhlášky a zák. č. 283/2002 Z.
z. o cestovných náhradách súd priznal v uplatnenej výške 39,77 eur (i keď správny výpočet je podľa
počítačového programu register13,69 eur + 13,07 eur a 13,03 eur, teda 39,79 eur, ale uplatnená suma
neprevyšuje správnu sumu, preto bola priznaná podľa vyčíslenia)

3. náhrada za stratu času za čas strávený cestou na pojednávanie mimo sídla advokáta a späť
dňa 17.3.2011 a to 2 polhodiny po 12,35 eur (1/60 výpočtového základu), t. j celkove 24,70 eur
dňa 04. 09. 2013 a to 2 polhodiny po 13,01eur (1/60 výpočtového základu), t. j celkove 26,02 eur
dňa 29. 01. 2014 a to 2 polhodiny po 13,40eur (1/60 výpočtového základu), t. j celkove 26,80 eur
spolu 77,52 eur.

Takto trovy právneho zastúpenia činia spolu 381,11 eur (204,48 eur odmena + 59,33 eur paušál + 39,77
eur cestovné + 77,52 eur náhrada za stratu času) + 76,22 eur ako DPH = 457,33 eur.

Zaplatenie trov právnemu zástupcovi žalobcu je odôvodnené ustanovením § 149 ods. 1 O. s. p.

Žalobcovi súd nepriznal uplatnenú náhradu za úkon 13. 10. 2011 a to úpravu žaloby, keďže táto bola
vykonaná nesprávne, lebo za ten istý orgán na základe tej istej skutočnosti môže konať len jeden orgán
a žalobca označil ako konajúce 3 orgány (teda nešlo o účelne vynaložené trovy) a následne žalobu
opravil podaním zo dňa 12. 07. 2013, za ktorý úkon náhrada bola priznaná. Tiež súd nepriznal uplatnenú

náhradu za poradu s klientom 21. 08. 2013, lebo podľa predloženého záznamu nešlo o žiadnu takú
poradu,ktorábybolapotrebnápreto,abymoholvoveciďalejkonať(išlolenooboznámeniespriebehom
konania pred pojednávaním).
Súd podľa § 5 ods. 1 a § 18 ods. 1 zákona zaviazal žalovaného na náhradu škody vo výške 353,85 eur,
pričom ide o trovy obhajoby žalobcu v trestnom konaní, ako sú rozpísané vyššie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde
písomne v 2 vyhotoveniach.

V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.

Odvolaniemožnoodôvodniťlentým,ževkonanídošlokvadámuvedenýmv§221ods.1O.s.p.konanie

má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne
zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak žalovaný nesplní v stanovenej lehote uloženú mu povinnosť, možno podať návrh na výkon exekúcie
podľa Exekučného poriadku.