Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 16. máj 2016

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 14C/69/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6614206712
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Račko
ECLI: ECLI:SK:OSLC:2016:6614206712.5

Rozhodnutie
Okresný súd Lučenec samosudcom JUDr. Miroslavom Račkom v právnej veci žalobcu CALDERSHOT
FINANCE LTD., IČO: 5843605, so sídlom 788-790 Finchley Road, London NW11 7TJ, United Kingdom,
zast. Mgr. Dagmar Lupínkovou, advokátkou, so sídlom Táborská 966/5, 293 01 Mladá Boleslav, ČR proti
žalovanému A. G., J.. XX.XX.XXXX, G. G. XX/XX, XXX XX P., v konaní o zaplatenie 25 469,67 Kč s
prísl. takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 25.469,47Kč so 7,05% úrokom z omeškania zo sumy
21.025,28 Kč od 01.10.2008 do zaplatenia nahradiť mu trovy konania vo výške 110 Eur a trovy právneho
zastúpenia v sume 118,98 Eur k rukám právnej zástupkyne žalobcu, všetko v lehote do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa v žalobnom návrhu domáhal prisúdenia 25 469,67 Kč s prísl. proti žalovanému na tom
skutkovom základe, že právny predchodca žalobcu - Raiffeisenbank, a.s. uzavrel so žalovaným dňa
XX.XX.XXXX Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXX, na základe ktorej bol žalovanému
poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 30 500,- Kč. Úver bol zo strany žalovaného čerpaný
jednorázovo, a to výberom v hotovosti na pobočke banky. V zmluve bolo dohodnuté, že úver bude
splácaný na účet banky vždy k 17. dňu príslušného mesiaca. Výška splátok bola dohodnutá vo výške
1 853,- Kč. V zmluve o spotrebiteľskom úvere bola dohodnutá výška úrokovej sadzby 28,9 % p.a.,
výška ročnej percentuálnej sadzby nákladov vo výške 42,36 % p.a., poplatok za mesačnú správu
úveru vo výške 80,- Kč a poistenie vo výške 84,- Kč mesačne. Neoddeliteľnou súčasťou uzavretej
zmluvy o spotrebiteľskom úvere boli Obchodné podmienky pre spotrebiteľské úvery Raiffeisenbank,
a.s. a Všeobecné obchodné podmienky Raiffeisenbank, a.s. . Podľa čl. 15 Obchodných podmienok
pre spotrebiteľské úvery Raiffeisenbank, a.s. k porušeniu zmluvy zo strany klienta dôjde, ak poruší
ktorékoľvek ustanovenie zmluvy alebo týchto podmienok, najmä ak je v omeškaní s akoukoľvek splátkou
istiny, úrokov, poplatkov, nákladov, poistného. Podľa čl. 17 Obchodných podmienok pre spotrebiteľské
úvery Raiffeisenbank, a.s. je banka oprávnená písomne od zmluvy odstúpiť a požadovať zaplatenie
dlžnej čiastky vrátane príslušenstva podľa zmluvy vždy, ak klient poruší zmluvu v zmysle článku 15
týchto podmienok. Žalovaný neplnil riadne podmienky stanovené zmluvou, neplatil dohodnuté splátky.
Právnemu predchodcovi žalobcu tak vznikla pohľadávka v celkovej výške 25 592,33 Kč, ktorá sa skladá
z istiny pohľadávky vo výške 21 025,28 Kč, poplatkov vo výške 984,- Kč, úrokov z istiny vo výške 2
409,83 Kč, úrokov z omeškania vo výške 1 050,56 Kč a ostatného dlhu vo výške 122,66 Kč. Zmluvou
o postúpení pohľadávky zo dňa 03.07.2008 postúpila Raiffeisenbank, a.s. svoju pohľadávku v celkovej
výške 25 592,33 Kč na spoločnosť AB CREDIT, a.s. . Listom zo dňa 25.08.2008 oznámil nový veriteľ
žalovanému, že naňho prešli práva z uvedenej pohľadávky a súčasne žalovaného vyzval k úhrade
pohľadávky vo výške 25 592,33 Kč najneskôr do 30.09.2008, na čo žalovaný nereagoval. Zmluvou o
postúpení pohľadávky zo dňa XX.XX.XXXX postúpil veriteľ AB CREDIT a.s. svoju pohľadávku v celkovej
výške 25 469,67 Kč na žalobcu, a pohľadávka bola znížená o čiastku "dlh ostatný" vo výške 122,66
Kč. Žalovaný doteraz svoju pohľadávku neuhradil žalobcovi ani čiastočne.

Žalobca písomne ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní, trval na podanom žalobnom návrhu v
plnom rozsahu z dôvodov, ktoré uviedol v žalobnom návrhu.

Žalovaný sa na pojednávanie nedostavil, preto bolo pojednávané v jeho neprítomnosti.

Po vykonaní príslušného dokazovania okresný súd žalobu o zaplatenie 25 469,67 Kč s prísl. zamietol.
Žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 52 ods. 1,
2, 3 OZ , ďalej ustanovením § 5b zák. 250/2007 Z.z. s tým, že mal za to, že právny nárok žalobcu je
premlčaný a z úradnej povinnosti prihliadol k premlčaniu uplatneného nároku.

Proti predmetnému rozsudku okresného súdu sa navrhovateľ odvolal a v odvolaní uviedol, že žalobou
podanou na Okresnom súde Lučenec sa domáhal proti odporcovi zaplatenia sumy 25 469,67 Kč s
prísl. a to z titulu nesplnenia záväzku odporcu vyplývajúceho zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č.
XXXXXX, uzatvorenej dňa XX. XX. XXXX, na základe ktorej bol odporcovi poskytnutý spotrebiteľský
úver vo výške 30 500 Kč. Aj keď súd prvého stupňa mal preukázané, že právny predchodca navrhovateľa
poskytol odporcovi úver vo výške 30 500 Kč, ktorý odporca nesplácal, rovnako ako mal za preukázané
ďalšie tvrdenie navrhovateľa, rozhodol tak, že žalobu zamietol s tým, že žiadny z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania, pričom svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z.
z. o ochrane spotrebiteľa, keď uviedol, že medzi navrhovateľom a odporcom bola uzatvorená zmluva
spotrebiteľská, preto aj bez návrhu odporcu z úradnej povinnosti prihliadol k premlčaniu uplatnenému
nároku a vzhľadom k tomu, že ustálil, že nárok navrhovateľa je premlčaný, žalobu zamietol. Podľa
názoru navrhovateľa, okresný súd správne zistil skutkový stav veci, ale nesprávne právne vec posúdil,
keď na zistený skutkový stav použil nesprávnu právnu normu. V uvedenej súvislosti navrhovateľ v
odvolaní poukázal na čl. 3 ods. 1 Rímskeho dohovoru o práve rozhodnom pre zmluvné záväzky (ďalej
v texte aj Dohovor), podľa ktorého zmluva sa spravuje právnym poriadkom, ktorý si zvolia účastníci
zmluvy. Ďalej poukázal na čl. 4 ods. 1 Rímskeho dohovoru o práve rozhodnom pre zmluvné záväzky,
podľa ktorého v rozsahu, v ktorom nedošlo k voľbe rozhodného práva pre zmluvu podľa článku 3, sa
zmluva riadi právnym poriadkom štátu, s ktorým má najužšiu väzbu. V zmysle čl. 4 ods. 2 Dohovoru,
má zmluva najužšiu väzbu ku štátu, v ktorom sa účastník zmluvy v dobe jej uzavretia prevažne
zdržoval. V uvedenej súvislosti navrhovateľ v odvolaní uviedol, že vzhľadom k tomu, že Zmluva o
spotrebiteľskom úvere č. XXXXXX, uzatvorená dňa XX. XX. XXXX bola uzatvorená v Českej republike
a odporca sa v tej dobe na území Českej republiky zdržoval a pracoval, mal byť na právny vzťah medzi
navrhovateľom a odporcom aplikovaný právny predpis platný a účinný v Českej republike. V tomto
prípade mal podľa navrhovateľa námietku premlčania vzniesť odporca a teda súd k nej nemal prihliadať z
úradnej povinnosti. Na základe uvedených skutočností navrhovateľ navrhol, aby odvolací súd odvolaním
napadnutý rozsudok okresného súdu podľa ust. § 221 ods. 1 písm. h/ OSP zrušil a vec vrátil súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací prejednal vec v rozsahu danom odvolaním navrhovateľa
podľa § 212 ods. 1 OSP, bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 OSP a odvolaním
napadnutý rozsudok okresného súdu podľa ust. § 221 ods. 1 písm. h/ OSP zrušil; podľa ods. 2 citovaného
ustanovenia vrátil vec okresnému súdu na ďalšie konanie.

Po preskúmaní veci z hľadiska odvolacích námietok navrhovateľa, odvolací súd uvádza, že v čl. 18,
bod 8 Obchodných podmienok pre spotrebiteľské úvery RAIFFEISENBANK a.s., sa uvádza, že "pokiaľ
nie je bankou a klientom písomne dohodnuté inak, riadia sa všetky zmluvné vzťahy medzi nimi právnym
poriadkom Českej republiky". Podľa čl. 7 "Akceptácie návrhu na uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom
úvere č. XXXXXX L. O. XX. XX. XXXX " : "na zmluvný vzťah založený zmluvou o spotrebiteľskom
úvere sa vzťahujú Obchodné podmienky pre spotrebiteľské úvery RAIFFEISENBANK a.s. (ďalej len
Obchodné podmienky), ktoré sú súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere a Všeobecné obchodné
podmienky RAIFFEISENBANK a.s. (ďalej len Všeobecné obchodné podmienky). Klient podpisom tohto
návrhu potvrdzuje, že sa zoznámil s príslušnými Obchodnými podmienkami a Všeobecnými obchodnými
podmienkami a že s nimi súhlasí v plnom rozsahu". Z uvedeného je zrejmé, že odvolacia námietka
navrhovateľa týkajúca sa zmluvného dojednania o rozhodnom práve medzi účastníkmi Zmluvy o
spotrebiteľskom úvere č. XXXXXX L. O. XX. XX. XXXX je opodstatnená, pretože okresný súd mal pri
posúdení v žalobe uplatneného nároku postupovať v súlade s čl. 3 bod 1 Rímskeho dohovoru o práve

rozhodnom pre zmluvné záväzky zo dňa 19. 06. 1980, kde sa uvádza, že "zmluva sa spravuje právnym
poriadkom, ktorý si zvolia účastníci zmluvy. Voľba musí byť výslovná, alebo musí dostatočne spoľahlivo
vyplývať z ustanovení zmluvy alebo z okolností prípadu. Účastníci zmluvy si môžu zvoliť právny poriadok,
ktorým sa bude spravovať celá zmluva alebo len jej časť". V nadväznosti na citovaný čl. 3 Dohovoru mal
okresný súd ďalej postupovať v súlade s čl. 18 bod 8 Obchodných podmienok Zmluvy o spotrebiteľskom
úvere č. XXXXXX L. O. XX. XX. XXXX. Z uvedeného je ďalej zrejmé, že pokiaľ okresný súd na daný
prípad aplikoval ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a na premlčanie uplatneného
nároku prihliadol ex offo, tak jeho rozhodnutie nie je správne.

Účastníci konania sa na pojednávanie nedostavili, preto bolo pojednávané v ich neprítomnosti . Žalobca
trval na podanej žalobe v plnom rozsahu.

Súd opätovne vykonal dokazovanie so žalobným návrhom, oznámením o postúpení pohľadávky zo
dňa 03.07.2008, zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa XX.XX.XXXX, obchodnými podmienkami pre
spotrebiteľské úvery RAIFFEISENBANK a.s., akceptáciou návrhu na uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom
úvere č. XXXXX, návrhom na uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXX, zmluvou o
spolupráci zo dňa XX.XX.XXXX, ospravedlnením žalobcu zo dňa 24.10.2014, na základe čoho zistil,
že právny predchodca žalobcu - Raiffeisenbank, a.s. uzavrel so žalovaným dňa XX.XX.XXXX Zmluvu
o spotrebiteľskom úvere č. 559011, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý spotrebiteľský úver
vo výške 30 500,- Kč. Úver bol zo strany žalovaného čerpaný jednorázovo, a to výberom v hotovosti
na pobočke banky. V zmluve bolo dohodnuté, že úver bude splácaný na účet banky vždy k 17. dňu
príslušného mesiaca. Výška splátok bola dohodnutá vo výške 1 853,- Kč. V zmluve o spotrebiteľskom
úvere bola dohodnutá výška úrokovej sadzby 28,9 % p.a., výška ročnej percentuálnej sadzby nákladov
vo výške 42,36 % p.a., poplatok za mesačnú správu úveru vo výške 80,- Kč a poistenie vo výške 84,- Kč
mesačne. Neoddeliteľnou súčasťou uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere boli Obchodné podmienky
pre spotrebiteľské úvery Raiffeisenbank, a.s. a Všeobecné obchodné podmienky Raiffeisenbank, a.s. .
Podľa čl. 15 Obchodných podmienok pre spotrebiteľské úvery Raiffeisenbank, a.s. k porušeniu zmluvy
zo strany klienta dôjde, ak poruší ktorékoľvek ustanovenie zmluvy alebo týchto podmienok, najmä
ak je v omeškaní s akoukoľvek splátkou istiny, úrokov, poplatkov, nákladov, poistného. Podľa čl. 17
Obchodných podmienok pre spotrebiteľské úvery Raiffeisenbank, a.s. je banka oprávnená písomne od
zmluvy odstúpiť a požadovať zaplatenie dlžnej čiastky vrátane príslušenstva podľa zmluvy vždy, ak klient
poruší zmluvu v zmysle článku 15 týchto podmienok. Žalovaný neplnil riadne podmienky stanovené
zmluvou, neplatil dohodnuté splátky. Právnemu predchodcovi žalobcu tak vznikla pohľadávka v celkovej
výške 25 592,33 Kč, ktorá sa skladá z istiny pohľadávky vo výške 21 025,28 Kč, poplatkov vo výške
984,- Kč, úrokov z istiny vo výške 2 409,83 Kč, úrokov z omeškania vo výške 1 050,56 Kč a ostatného
dlhu vo výške 122,66 Kč. Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 03.07.2008 postúpila Raiffeisenbank,
a.s. svoju pohľadávku v celkovej výške 25 592,33 Kč na spoločnosť AB CREDIT, a.s. . Listom zo dňa
25.08.2008 oznámil nový veriteľ žalovanému, že naňho prešli práva z uvedenej pohľadávky a súčasne
žalovaného vyzval k úhrade pohľadávky vo výške 25 592,33 Kč najneskôr do 30.09.2008, na čo žalovaný
nereagoval. Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa XX.XX.XXXX postúpil veriteľ AB CREDIT a.s.
svoju pohľadávku v celkovej výške 25 469,67 Kč na žalobcu, a pohľadávka bola znížená o čiastku "dlh
ostatný" vo výške 122,66 Kč. Žalovaný doteraz svoju pohľadávku neuhradil žalobcovi ani čiastočne. Z
predloženého dôkazového materiálu súd zistil, že výška pohľadávky ku dňu 03.07.2008 bola 25 592,33
Kč, pričom táto bola znížená o čiastku 122,66 Kč a predstavovala ku dňu podania žalobného návrhu
25 469,67 Kč.

Podľa čl. 3 bod 1. Rímskeho dohovoru o práve rozhodnom pre zmluvné záväzky zo dňa 19.06.1980,
zmluva sa spravuje právnym poriadkom, ktorý si zvolia účastníci zmluvy. Voľba musí byť výslovná, alebo
musí dodatočne spoľahlivo vyplývať z ustanovení zmluvy alebo z okolností prípadu. Účastníci zmluvy si
môžu zvoliť právny poriadok, ktorým sa bude spravovať celá zmluva alebo len jej časť.

Podľa čl. 18 bod 8 Obchodných podmienok pre spotrebiteľské úvery Raiffeisenbank, a.s., pokiaľ nie
je bankou a klientom písomne dohodnuté inak, riadia sa všetky zmluvné vzťahy medzi nimi právnym
poriadkom Českej republiky.

Preto súd vec posúdil v zmysle dohodnutých zmluvných podmienok a právneho poriadku Českej
republiky.

Podľa § 524 zák. č. 40/1964 Sb. (Občanský zákoník) věřitel může svou pohledávku i bez souhlasu
dlužníka postoupit písemnou smlouvou jinému.

Podľa § 479 zák. č. 513/1991 Sb. (Obchodní zákonník) smlouvou o úvěru se zavazuje věřitel, že na
požádání dlužníka poskytne v jeho prospěch peněžní prostředky do určité částky, a dlužník se zavazuje
poskytnuté peněžní prostředky vrátit a zaplatit úroky.

Podľa § 502 zák. č. 513/1991 Sb. (Obchodní zákonník) od doby poskytnutí peněžních prostředků je
dlužník povinen platit z nich úroky ve sjednané výši, jinak v nejvyšší přípustné výši stanovené zákonem
nebo na základě zákona. Nejsou-li takto úroky stanoveny, je dlužník povinen platit obvyklé úroky
požadované za úvěry, které poskytují banky v místě sídla dlužníka v době uzavření smlouvy. Jestliže
strany sjednají úroky vyšší než přípustné podle zákona nebo na základě zákona, je dlužník povinen
platit úroky ve výši nejvýše přípustné.

V zmysle § 2 zák. č. 321/2001 Sb. o některých podmínkách sjednávání spotřebitelského úvěru a o změně
zákona č. 64/1986 Sb. (ďalej len zákon o některých podmínkách sjednávání spotřebitelského úvěru)
spotřebitelským úvěrem se rozumí poskytnutí peněžních prostředků nebo odložená platba, například
ve formě úvěru, půjčky nebo koupě najaté věci, za které je spotřebitel povinen platit. Spotřebitelem je
fyzická osoba, která při uzavírání a plnění smlouvy nejedná v rámci své obchodní nebo jiné podnikatelské
činnosti a v jejíž prospěch je spotřebitelský úvěr sjednáván, věřitelem je fyzická nebo právnická osoba
poskytující spotřebitelský úvěr v rámci své obchodní nebo jiné podnikatelské činnosti nebo sdružení
takovýchto osob,

V zmysle § 4 ods. 1 zák. č. 321/2001 Sb. zákona o některých podmínkách sjednávání spotřebitelského
úvěru smlouva, ve které se sjednává spotřebitelský úvěr, musí být uzavřena písemně. Jedno vyhotovení
smlouvy musí obdržet spotřebitel.

Podľa § 4 ods. 2 zákona o některých podmínkách sjednávání spotřebitelského úvěru smlouva, ve které
se sjednává spotřebitelský úvěr, musí obsahovat také
a) stanovení roční procentní sazby nákladů na spotřebitelský úvěr způsobem uvedeným v příloze tohoto
zákona,
b) stanovení podmínek, za kterých může být roční procentní sazba nákladů na spotřebitelský úvěr
upravena a které nesmí být závislé pouze na vůli věřitele,
c) stanovení maximální výše spotřebitelského úvěru, stanovení výše jednotlivých splátek, jejich počtu
a přesného časového rozvržení,
d) stanovení jednotlivých plateb, včetně těch, které jsou uvedeny v § 2 písm. a) bodech 1 až 5, budou-
li placeny spolu se spotřebitelským úvěrem; pokud jednotlivé platby nelze přesně stanovit, musí být
uveden způsob jejich výpočtu,
e) závazek věřitele informovat spotřebitele v průběhu plnění smlouvy o všech změnách roční procentní
sazby nákladů na spotřebitelský úvěr,
f) u smluv, ve kterých se sjednává koupě najaté věci, výši spotřebitelského úvěru,
g) ustanovení o právu na splacení spotřebitelského úvěru před stanovenou lhůtou (§ 11),
h) podmínky, za kterých lze předčasně ukončit smluvní vztah,
i) způsob placení.

Podľa § 517 ods. 2 zák. č. 40/1964 Sb. (Občanský zákoník) jde-li o prodlení s plněním peněžitého
dluhu, má věřitel právo požadovat od dlužníka vedle plnění úroky z prodlení, není-li podle tohoto zákona
povinen platit poplatek z prodlení; výši úroků z prodlení a poplatku z prodlení stanoví prováděcí předpis.

Podľa § 1 nařízení vlády č. 142/1994 Sb., kterým se stanoví výše úroků z prodlení a poplatku z
prodlení podle občanského zákonníku výše úroku z prodlení odpovídá ročně výši repo sazby stanovené
Českou národní bankou pro poslední den kalendářního pololetí, které předchází kalendářnímu pololetí,
v němždošlo k prodlení, zvýšené o sedm procentních bodů.

V zmysle citovaných zákonných ustanovení právneho poriadku Českej republiky súd bol toho názoru,
že právny nárok žalobcu na zaplatenie dlhovanej čiastky spolu s príslušným úrokom z omeškania je
dôvodný, nakoľko je nesporné, že žalovaný čerpal spotrebiteľský úver, tento v plnej výške nesplatil a
neposkytol žalobcovi inú protihodnotu plnenia. Preto súd zaviazal žalovaného k zaplateniu dlhovanej
čiastky spolu s príslušným úrokom z omeškania.

Podľa § 142 ods. 1 zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov
platného na území Slovenskej republiky (ďalej len O.s.p.) účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech,
súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý
vo veci úspech nemal.

Podľa § 224 ods. 3 O.s.p. ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci.

Žalobca mal vo veci plný úspech, v spojení s konaním mu vznikli trovy a to zaplatením súdneho poplatku:
z návrhu na začatie konania vo výške 55,50 Eur a za odvolanie v sume 54,50 Eur. Tiež mu vznikli
trovy právneho zastúpenia vo výške 118,98 Eur a to za: dva úkony právnej služby po 51,45 Eur -
prevzatie a príprava zastúpenia, podanie žaloby, 2 x režijný paušál á 8,04 Eur vyúčtované s odkazom
na ustanovenie § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. a), c), § 15, § 16 ods. 3, Vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z.
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších právnych
predpisov. Súd uložil neúspešnému žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania právnej
zástupkyni žalobcu podľa § 149 ods. 1 O.s.p., pričom tieto trovy považoval za potrebné na účelné
uplatňovanie práva.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Okresný súd v Lučenci, Ulica Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec.

Podľa § 205 ods. l O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis odvolania. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 písm. a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa,
sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu
(prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do
rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Podľa § 205a ods. 2 O.s.p. ustanovenie odseku 1 sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.

Podľa § 221 ods. l O.s.p. súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie
právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo
vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali,
j) bol odvolacím súdom schválený zmier.

Ak nebude povinnosť týmto rozhodnutím stanovená splnená dobrovoľne, možno sa jej plnenia domáhať
návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých
detí, návrhom na súdny výkon rozhodnutia.