Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Nitra

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Sidónia Sládečková

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7CoE/237/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115209355
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Sidónia Sládečková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4115209355.1

Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávneného: Rapid life životná poisťovňa, a.s., so sídlom Košice,
Garbiarska 2, IČO: 31 690 904, proti povinnej: F. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z., K. XXX/X, o vymoženie
108,93 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uznesenie Okresného súdu Nitra zo dňa
8. júla 2015 č.k. 18Er/339/2015-39, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením, vydaným vyšším súdnym úradníkom, zamietol žiadosť
súdneho exekútora JUDr. Jozefa Kapronczaia, so sídlom Exekútorského úradu Švermova 273, Galanta
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, vedenej pod spisovou značkou EX 615/2015. Svoje
rozhodnutie odôvodnil ust. § 41 ods. 2 písm. d/, § 44 ods. 2, 3 , 4 zákona č. 233/1995 Z. z. o
súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ( Exekučný poriadok), § 3ods. 1, § 52 ods. 1, 2, 3, 4,
§ 53 ods. 1, 4 písm. r), 5, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, čl. 2 písm. a), 3 ods. 1 , 2, čl.
6 Smernice rady EÚ č. 93/13 EHS zo dňa 04.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách, ako aj zisteným skutkovým stavom, na základe čoho dospel k záveru, že žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia nebola dôvodne podaná. Uviedol, že exekučným titulom v danej veci je
rozhodcovský rozsudok vydaný Arbitrážnym súdom Košice sp. zn. 2C/3377/2012 zo dňa 19.01.2012.
Za preukázané považoval, že účastníci uzatvorili dňa 25.07.2007 poistnú zmluvu, na základe ktorej
sa oprávnený dohodol s povinnou na poistení. Súčasťou poistnej zmluvy sú aj všeobecné poistné
podmienky, ktoré v časti XV obsahujú rozhodcovskú doložku. Podľa názoru súdu je však dojednanie
rozhodcovskej doložky v podmienkach, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, ktorá je napísaná
na predtlačenom formulári, ktorý oprávnený používa v prípadoch rovnakého druhu a neurčitého počtu,
pre neurčitý okruh spotrebiteľov, neprijateľnou podmienkou, ktorá je zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho
zákonníka neplatná. Táto doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa, tým že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného
sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak
síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by
podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený
podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť
rozhodcovskému konaniu. Napokon ani doložka umožňujúca dodávateľovi výber rozhodcovského
konania nenapĺňa záujem na ochrane spotrebiteľa. Podľa názoru súdu, už len tieto skutočnosti možno
považovať za dostačujúce na záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky vzhľadom na zásadný
dopad tejto zmluvnej podmienky na vzťahy medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Takto formulovaná
doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, a preto je v zmysle
§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože núti
spotrebiteľa sa podrobiť výlučne rozhodcovskému konaniu. Neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči
dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom, v dôsledku
čoho akékoľvek plnenie priznané rozhodcom na základe rozhodcovskej doložky, ktoré je v rozpore s

dobrými mravmi, je plnením, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi. Poukázal na to, že rozhodcovský
súd ako z predmetného rozhodcovského rozsudku vyplýva absolútne opomenul aplikovanie príslušných
kogentných vnútroštátnych a európskych noriem týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa. Rozhodcovský súd
veľmi starostlivo posúdil postavenie a podnikateľské riziko oprávneného, avšak ochrane spotrebiteľa
ako v zmluvnom vzťahu slabšej strany náležitú pozornosť nevenoval. Na základe vyššie uvedených
skutočností súd dospel k záveru, že žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia je potrebné v
zmysle § 44 ods.2 Exekučného poriadku zamietnuť, keďže dojednaná rozhodcovská doložka spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán a to v neprospech spotrebiteľa. Súd
prvého stupňa preto žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený, ktorý žiadal uznesenie
súdu prvého stupňa zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie a rozhodnutie. Dôvodil, že súd prvého
stupňa nedostatočne skutkovo a právne vec posúdil, keď zamietol žiadosť súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonania exekúcie. Mal za to, že súd v exekučnom konaní nepreskúmava
vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, pričom dôvody šetrenia týkajúce sa materiálnej stránky
exekučného titulu nie sú exekučnému súdu zverené. Súd nad rámec zákona z vlastnej iniciatívy
zaobstaral a vykonal ďalšie listinné dôkazy ,a to bez účasti oprávneného, čím oprávnenému odňal
právo konať pred súdom. Ďalej namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa. V
danom prípade bola rozhodcovská doložka dojednaná v súlade s ust. § 3 a § 4 zákona č. 244/2002
Z.z. o rozhodcovskom konaní a bola dojednaná platne. V zmysle tejto doložky sa dohodli, že
spory budú najprv a teda prednostne riešené v rozhodcovskom konaní. Navyše povinná nemusela
osobitné zmluvné dojednania podpísať, ich nepodpísaním by bol poistný vzťah vznikol a bol by
rovnako trval bez akejkoľvek poruchy na ujmu spotrebiteľa. Navyše v čase uzatvorenia predmetnej
zmluvy zákon individuálnosť dojednania zmluvnej podmienky nepoznal. Bolo tak dobromyseľným
konaním oprávneného , nad rámec platného zákona, že rozhodcovskú doložku s povinnou dojednal
individuálne, a to prostredníctvom osobitných zmluvných dojednaní. Okrem toho poukázal na to, že
sprostredkovateľ poistenia si splnil informačné povinnosti vyplývajúce mu zo zákona č. 340/2005 Z.z.
o sprostredkovateľoch poistenia. Bol toho názoru, že rozhodcovská doložka bola dojednaná nielen
platne ale aj individuálne, a to v osobitných zmluvných dojednaniach, ktoré sú podpísané poistníkom i
sprostredkovateľom poistenia a ich podpisy majú konštitutívny charakter. Vytkol tiež, že exekučný súd
sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho
myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený , čo však splnené nebolo, v dôsledku
čoho je napadnuté rozhodnutie súdu nepreskúmateľné.

Povinná sa k odvolaniu písomne nevyjadrila.

Sudkyňa súdu prvého stupňa sa podľa § 374 ods. 4 druhej vety OSP vyjadrila, že nemieni odvolaniu
vyhovieť a preto predložila vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods.1 OSP) preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého
stupňa ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP
a po preskúmaní napadnutého uznesenia dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné,
preto v zmysle § 219 ods. 1 OSP napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že oprávnený sa svojím návrhom, doručeným dňa 27. 03.2015
súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi Kapronczaiovi, so sídlom Exekútorského úradu Galanta,
Švermova 273, domáhal vykonania exekúcie voči povinnej na vymoženie sumy 108,93 eura
s príslušenstvom. Exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice zo dňa
19.01.2012 č.k. 2C/3377/2012, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 12.03.2013. Žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podal súdny exekútor prvostupňovému súdu dňa 07. 04.
2015, o ktorej súd prvého stupňa následne napadnutým rozhodnutím rozhodol tak, že túto z dôvodov
v ňom uvedených zamietol.

Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak
priznáva právo, zaväzuje k povinnosti, alebo postihuje majetok.
Podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných
rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

Podľa § 44 ods. 1 Exekučného poriadku exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na
vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia
alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 22.12.2015), súd preskúma žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí
rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo
exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal
exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor
žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
Exekučný poriadok pre začatie exekúcie, ako aj na jej ďalší priebeh, vyžaduje splnenie zákonom
stanovených podmienok, ktoré sú procesného a hmotnoprávneho charakteru. K procesným
podmienkam exekúcie patria spôsobilosť účastníkov, právomoc a príslušnosť súdu, ako i spôsobilý
návrh a listina, o ktorej oprávnený tvrdí, že je vykonateľným exekučným titulom. Všetky ostatné
predpoklady exekúcie sú predpokladmi hmotnoprávnymi, ktorých nedostatok síce nebráni začatiu a
pokračovaniu exekučného konania, ale bráni prípustnosti samotnej exekúcie. Z uvedeného vyplýva,
že jedným z predpokladov na vedenie exekúcie voči povinnému je exekučný titul, ktorým môže byť
rozhodnutie súdu alebo rozhodnutie iných orgánov, prípadne iná verejná listina. Exekučným titulom je
pritom také rozhodnutie, ktoré je vykonateľné a ktoré ukladá povinnému určitú povinnosť, pričom musí
spĺňať tak formálne, ako aj materiálne predpoklady vykonateľnosti. Formálna vykonateľnosť je splnená
dodržaním zákonom predpísaných náležitostí o doručení rozhodnutia, o uplynutí lehoty na plnenie a o
podaní riadneho opravného prostriedku. Materiálne predpoklady vykonateľnosti exekučného titulu sú, či
účastníci označení v rozhodnutí skutočne existujú, či nejde o rozhodnutie voči neexistujúcemu subjektu,
či sú označení natoľko presne, že nemožno mať neodstrániteľnú pochybnosť, o koho sa jedná a či ide
o plnenie, ktorého vymoženie zákon predpokladá.
V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že ak návrh na vykonanie exekúcie má náležitosti
predpokladané ustanovením § 39 ods. 1 EP, k návrhu je pripojený exekučný titul, exekútor nie je
vo veci zaujatý a konaniu nebránia ani iné prekážky, exekútor predloží návrh spolu so žiadosťou o
vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, súdu. V takom prípade má súd povinnosť exekútora poveriť
vykonaním exekúcie v lehote do 15 dní od doručenia jeho žiadosti. Za "iné prekážky", ktoré by mohli
brániť konaniu možno považovať najmä to, ak súd zistí, že: 1. oprávnený nie je nositeľom hmotného
práva, účastník nemá spôsobilosť na práva alebo povinnosti, nie je daná právomoc súdu, 2. oprávnený
nemá procesnú spôsobilosť, 3. návrh nemá náležitosti predpokladané zákonom ( § 39) a preto nemožno
pokračovať v konaní, 4. exekútor sa cíti vo veci zaujatý.
V prípade, ak oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok
rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské
konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy (viď uznesenie NS SR sp. zn.
3Cdo 122/2011 ), najmä je povinný posúdiť, či takto koncipovaná rozhodcovská zmluva (doložka),
nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán, a to v neprospech spotrebiteľa. V
danej veci si rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc na rozhodnutie sporu medzi účastníkmi na
základe rozhodcovskej doložky obsiahnutej vo Všeobecných poistných podmienkach a to v časti XV.
Podľa názoru odvolacieho súdu v prejednávanej veci (vychádzajúc z obsahu spisu) exekučný súd
splnenie podmienok pre zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie posúdili správne.
Skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky (dohodnutej v spotrebiteľskej veci, t.j. vo veci vyplývajúcej
zo spotrebiteľského právneho vzťahu, ktorým je právny vzťah založený právnou skutočnosťou -
spotrebiteľskou zmluvou) súd v exekučnom konaní nepreskúmaval vecnú správnosť rozhodcovského
rozsudku, ale len realizoval svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona, a to z ustanovenia § 44 ods. 2
Exekučného poriadku, t.j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom.
Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom,
ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky),
na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá
neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie, či neplatnosti
rozhodcovskej zmluvy, má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť
(nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku. Takúto interpretáciu ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku vyžaduje účel právnej úpravy premietajúcej sa v právnych predpisoch na ochranu práv
spotrebiteľa tvoriacich samostatné odvetvie práva, a to spotrebiteľské právo. Týmto účelom je

odstránenie značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach založených spotrebiteľskou zmluvou ku
škode spotrebiteľa.
V preskúmavanej veci súd v exekučnom konaní správne konštatoval neprijateľnosť a tým aj neplatnosť
rozhodcovskej doložky z dôvodu, že nebola individuálne dojednaná, a že spôsobovala nevyváženosť v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinnej. V danom prípade bolo preukázané,
že účastníci konania dňa 25.07.2007 uzatvorili poistnú zmluvu č. 4421900016, ktorej neoddeliteľnou
súčasťou boli i všeobecné poistné podmienky, ako i osobitné zmluvné dojednania č. 01/2007 k poistnej
zmluve. Z poistnej zmluvy uzatvorenej účastníkmi konania jednoznačne vyplýva, že rozhodcovská
doložka bola medzi zmluvnými stranami dohodnutá už podpisom zmluvy, keďže sa v nej výslovne
uvádzalo, že jej súčasťou sú Všeobecné poistné podmienky pre životné poistenie, a teda aj
rozhodcovská doložka obsiahnutá v XV. časti týchto podmienok. Takýto záver nevylučuje ani skutočnosť,
že v deň podpisu zmluvy, zmluvné strany podpísali ako pokračovanie predtlačeného formulára poistných
podmienok aj osobitné zmluvné dojednania odkazujúce na tú istú rozhodcovskú doložku, teda doložku
uvedenú v poistných podmienkach. Odvolací súd sa v tomto smere stotožňuje s dôvodmi, ktorými súd v
exekučnom konaní odôvodnili nevyváženosť dohodnutej rozhodcovskej doložky. Správnym rozhodnutím
o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie preto neodňal
oprávnenému možnosť konať pred súdom. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje so záverom
súdu prvého stupňa týkajúceho sa vyhlásenia za neprijateľnú podmienku samotnú rozhodcovskú
doložka. V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že akákoľvek rozhodcovská doložka bez ohľadu na
jej formu a znenie obsiahnutá v zmluve uzatvorenej medzi dodávateľom a spotrebiteľom je podľa § 53
ods. 1 Občianskeho zákonníka neprijateľnou podmienkou, ak spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Takáto rozhodcovská
doložka je preto podľa § 53ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. V predmetnom exekučnom konaní
ide o tento prípad. Podľa názoru odvolacieho súdu povinnej ako spotrebiteľovi bolo zároveň týmto
postupom odňaté jej právo brániť sa a podať žalobu, prípadne akýkoľvek iný opravný prostriedok na
všeobecný súd, pričom ide o právo spotrebiteľa upravené v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
(každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom
súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky). Rozhodcovskú
doložku si povinná ako spotrebiteľ osobitne nevyjednala a nemala na výber vzhľadom na jej splynutie
s ostatnými obchodnými podmienkami oprávneného. Mala možnosť zmluvu ako celok odmietnuť alebo
podrobiť sa všetkým obchodným zmluvným dojednaniam, a teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho
vyvolal dodávateľ ako prvý.
Odvolací súd dodáva, že predmetný exekučný titul je v rozpore so zákonom, pretože celý postup od
rozhodcovskej doložky až po rozhodcovský rozsudok je prejavom zneužitia práv dodávateľa, ktorý si
vlastne takýmto postupom zaobstaral ekvivalent rozsudku súdu takmer na akékoľvek plnenie zo zmluvy.
Výkon práv oprávneného - dodávateľa podľa predmetnej rozhodcovskej doložky považuje odvolací súd
za nezlučiteľný s dobrými mravmi a právnou úpravou ochrany spotrebiteľa, pretože súdny exekútor
žiadal vykonať exekúciu na podklade exekučného titulu, ktorý vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti
(neplatnú rozhodcovskú doložku) ani nemal byť vydaný, pretože rozhodcovský súd nemal právomoc
rozhodovať spor účastníkov konania.
Keďže v predmetnej veci bol rozhodcovský rozsudok vydaný na základe rozhodcovskej doložky, ktorá
je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá je v zmysle ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka
neplatná, súd prvého stupňa správne postupoval, keď zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na výkon exekúcie.
Pre vyššie uvedené dôvody odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa §
219 ods. 1 OSP potvrdil.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.