Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. apríl 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/262/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7814209051
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Šalata
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7814209051.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach vo veci žalobcu Home Credit Slovakia, a.s., Piešťany, Teplická 147, IČO: 36
234 176, proti žalovanému K. T., P., O. XXX/XX, o zaplatenie 546,26 € s prísl., o odvolaní žalobcu proti
rozsudku 5C/169/2014-45 z 19.2.2015 Okresného súdu Rožňava

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby žalobcu v ostatnej časti a vo výroku o trovách
konania a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa (ďalej len súd) zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 352,72 € s 8,15 % úrokom z
omeškania ročne z dlžnej sumy od 7.9.2014 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, žalobu
žalobcu v ostatnej časti zamietol a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov tohto
konania.
Žalobca včas podaným odvolaním napadol predmetný rozsudok v rozsahu výroku rozhodnutia, ktorým

mu spôsobil materiálnu ujmu: II. Súd žalobu žalobcu v ostatnej časti zamieta. III. Žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov tohto konania.
Súd v odôvodnení rozsudku uviedol, o. i., čo žalobca podanou žalobou žiadal a čím svoju žalobu
odôvodnil, že po oboznámení sa s úverovou zmluvou (ďalej len zmluva), so všeobecnými úverovými
podmienkami (ďalej len VÚP), so splátkovým kalendárom a s výzvou na splatenie celého úveru rozhodol
tak, že žalobe žalobcu čiastočne vyhovel, že za nesporné považoval, že žalobca uzavrel so žalovaným

zmluvu, podľa ktorej mu boli poskytnuté finančné prostriedky 678 €, že žalovaný si riadne a včas
neplnil svoje povinnosti vyplývajúce z uzavretej zmluvy, a preto bol vyzvaný na splatenie celého dlhu,
napriek tomu však žiadnu sumu neuhradil. Žalobu žalobcu v ostatnej časti zamietol z nasledovných
dôvodov: Citoval znenie § 52 ods.1-3,§ 53 ods.1,2,4 O. z., čl.6 bod 1 Smernice Rady č.93/13/
EHS. Dohodnutá zmluvná pokuta (ďalej len pokuta) má - podľa jeho názoru - charakter neprijateľnej
podmienky, pretože požaduje od spotrebiteľa, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu

spojenú s nesplnením jeho záväzku. Okrem toho nebola ani dojednaná priamo v uzavretej zmluve.
Pokuta plní okrem zabezpečovacej funkcie aj funkciu paušalizovanej náhrady škody. Aj keď právo na
pokutu vzniká bez ohľadu na vznik škody, medzi pokutou a škodou vzniknutou porušením zabezpečenej
zmluvnej povinnosti existuje súvislosť. Priznanie pokuty, ktorá by teoreticky mohla mnohonásobne
prevyšovať právo, ktoré zabezpečuje, by viedlo k celkom neodôvodnenému majetkovému prospechu
žalobcu a znamenalo by neúmerne prísnu a bezdôvodnú sankciu, ktorá nie je nevyhnutná pre naplnenie

zabezpečovacej funkcie pokuty. Ďalej uviedol, že odkaz na VOP je uvedený na konci formulára zmluvy
o pripojení, nápadne menším písmom, ako ostatné dojednania, že takéto dojednanie vzbudzuje dojem
nepodstatnej časti zmluvy, na úrovni poznámky, že Všeobecné obchodné podmienky (ďalej len VOP)
majú slúžiť predovšetkým k tomu, aby nebolo nevyhnutné do každej zmluvy prepisovať dojednania
technického a vysvetľujúceho charakteru. Zmluvná sloboda spotrebiteľa pri určovaní, ktoré dojednanie
bude uvedené v zmluve, a ktoré vo VOP, je iba zdanlivá, keď obe listiny vo formulárovej podobe

pripravuje zmluvný partner spotrebiteľa. S ohľadom na nepomer vo vyjednávacej sile zmluvného
partnera a spotrebiteľa je na prvý pohľad zrejmé, že sa spotrebiteľovi len sťaží možnosť domôcť sazmeny vopred pripravených zmluvných dojednaní. Tá skutočnosť, že žalobca ukryl dohodu o zmluvnej
do VOP bez toho, aby v samotnej zmluve na možnosť požadovať pokutu spotrebiteľa čo len upozornil,
má za následok, že nemožno mu jeho nárok priznať pre rozpor s dobrými mravmi. Teda by bolo v rozpore

s dobrými mravmi, aby okrem nezaplatenej istiny zaplatil aj ďalšie náležitosti. Výrok o trovách konania
oprel o § 142 ods.2 O. s. p., pretože žalobca mal v konaní čiastočný úspech a žalovaný si žiadne trovy
neuplatnil.
Odvolanie žalobca odôvodnil tým, že: a) § 205 ods.2 písm. d) O. s. p., súd dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, b) § 205 ods.2 písm. f) O. s. p., rozhodnutie súdu

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, c) § 205 ods.2 písm. a) O. s. p. v spojitosti s
§ 221 ods.1 písm. h),f) súd nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ust. právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, a účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť
konať pred súdom, d) § 205 ods.2 písm. b) O. s. p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci. O d ô v o d n e n i e. Podanou žalobou žiadal, aby súd
zaviazal žalovaného k zaplateniu 546,26 € s prísl. a nahradiť trovy tohto konania. Súd čiastočne

vyhovel žalobnému návrhu, keď vo výroku I. rozsudku uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu
352,72 € s 8,15 % úrokom z omeškania ročne z dlžnej sumy od 7.9.2014 do zaplatenia, do 3 dni
od právoplatnosti tohto rozsudku. Tento výrok rozsudku svojím obsahom nespôsobuje jej materiálnu
ujmu a nezhoršuje jej právne postavenie, a preto nepožaduje v tejto časti výroku rozsudku na súde
vyššieho stupňa odchylné rozhodnutie vo svoj prospech, týmto odvolaním napadla výrok rozsudku

II a III. I. Reprodukoval podstatnú časť žaloby. S ohľadom na vykonané dokazovanie pred súdom
a odôvodnenie rozsudku, skutočnosti, tak ako sú uvedené v tomto bode odôvodnenia odvolania je
možné považovať za ustálený skutkový stav. II. Súd po vykonanom dokazovaní a právnom posúdení
dospel k nasledovným záverom (reprodukoval ich pod písm. A/, B/, C/). Závery súdu označené ako
B/ a C/ pokladá za neuralgické body celého konania, absolútne sa s nimi nestotožňuje a pokladá

ich, o. i., za nesprávne právne posúdenie veci. III. S ohľadom na uvedené považuje za potrebné
v tejto časti poukázať na absolútnu inkoherentnosť a nepresvedčivosť odôvodnenia predmetného
rozsudku. Dostatočné a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia je v demokratickom právnom štáte
základnou podmienkou legitimity každého rozhodnutia súdu. Iba ak je rozhodnutie súdu dostatočne,
racionálne a presvedčivo odôvodnené, má verejná moc morálne právo vynucovať jeho rešpektovanie

a adresáti rozhodnutia majú morálnu povinnosť ho rešpektovať. Ak súd takto nedokáže odôvodniť
svoje rozhodnutie, jeho rozhodnutie sa javí ako svojvoľné - teda neobhájiteľné, prijaté bez opory v
práve a nelegitímne. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka
konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na
všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Súd zamietnutie

žalobného návrhu zdôvodnil nasledovne: Teda by bolo v rozpore s dobrými mravmi, aby okrem
nezaplatenej istiny zaplatil aj ďalšie náležitosti. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len ÚS SR) už
vydal mnoho rozhodnutí, ktorými zrušil rozhodnutia všeobecných súdov z dôvodu, že boli nedostatočne
odôvodnené, a tým porušili základné právo na spravodlivý proces podľa čl.46 ods.1 Ústavy SR.
Podobne Európsky súd mnohokrát vyslovil porušenie práva na spravodlivý proces podľa čl.6 ods.1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len Dohovor) z dôvodu, že rozhodnutie
vnútroštátneho súdu neobsahovalo dostatočné odôvodnenie. Keďže podstatu odôvodnenia súdneho
rozhodnutia tvoria argumenty, ktorými súd podopiera svoj záver, požiadavky na odôvodnenie súdneho
rozhodnutia sú vlastne požiadavkami na argumentáciu v odôvodnení súdneho rozhodnutia. Treba si
uvedomiť, že ústavné požiadavky na argumentáciu sú len minimálnymi, resp. základnými kvalitatívnymi

požiadavkami na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Okrem ústavných požiadaviek možno formulovať
aj ďalšie požiadavky na odôvodnenie súdneho rozhodnutia (napr. požiadavky na prehľadnú štruktúru
odôvodnenia súdneho rozhodnutia alebo požiadavky na jazykový štýl odôvodnenia), ktoré však už
nemajú ústavný rozmer a ktorých nedodržanie neznamená porušenie ústavy. Ak v zmysle uvedeného
podrobí odôvodnenie predmetného rozsudku, kvalitatívnemu rozboru, tak zastáva právny názor, že

predmetné odôvodnenie rozsudku neobsahuje náležitosti, tak ako sú uvedené v § 157 ods.2 O. s. p.
(jeho znenie citoval). Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj ÚS SR vyplýva, že tak
základné právo podľa čl.46 ods.1 Ústavy, ako aj právo podľa čl.6 Dohovoru v sebe zahŕňajú aj právo
na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania a odôvodnenie rozhodnutia. (II.ÚS383/06). Obsah práva na
spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich

diskriminovať pri jeho uplatnení. Obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov
SR. Ak je toto konanie v rozpore s procesnými zásadami, porušuje ústavnoprávne princípy (II.ÚS85/06).
Odvolanie proti rozsudku v tejto časti, odôvodňuje tým, že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala
možnosť konať pred súdom, keďže s ohľadom na nedodržanie § 157 ods.2 O. s. p. je, o. i., znemožnenému pripraviť adekvátnu procesnú obranu v odvolacom konaní. IV. Eviduje voči žalovanému dlh, tak ako
uviedol v žalobnom návrhu v nasledovnej výške: Istina 352,72 €, Úrok 44,56 €, Zosplatnená istina 95,98
€, Upomienka II. 24 €, Pokuta 17 €, Upomienka II. 12 €, Vyčíslený ročný úrok z omeškania 76,97 € tak,

ako je uvedené v priloženom výpise čerpania, splátok a úhrad. Konajúci súd sa v odôvodnení zamietavej
časti žalobného návrhu vysporiadal len s nárokom na úhradu pokuty 17 €, konajúci súd ňou uplatňovaný
nárok v časti Úrok 44,56 €, Zosplatnená istina 95,98 €, Upomienka II. 24 €, Upomienka II. 12 €, Vyčíslený
ročný úrok z omeškania 76,97 €, žiadnym spôsobom právne neposudzoval. V predchádzajúcom bode
odvolania poukázal na to, že predmetné rozhodnutie nespĺňa základné kvalitatívne požiadavky na

odôvodnenie rozsudku, v tomto bode odvolania poukáže na nesprávne právne posúdenie veci súdom,
ktoré spočíva v pochybeniu súdu pri zdôvodnení aplikácie neurčitých právnych pojmov (absencia tzv.
vážiacej formuly), tak ako toto pochybenie vyplýva z odôvodnenia rozsudku, ktoré je uvedené jednou
vetou (citoval): Teda by bolo v rozpore s dobrými mravmi, aby okrem nezaplatenej istiny zaplatil aj ďalšie
náležitosti. Podľa § 39 O. z. je neplatnosť právneho úkonu založená jeho nedovolenosťou, ktorá môže
spočívať buď v tom, že právny úkon je v rozpore so zák. (nielen s O. z.) alebo s dobrými mravmi. Právny

úkon, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi (contra bonos mores ) je taký právny úkon, ktorý nezodpovedá
mravným zásadám, príp. kultúrnym a spoločenským normám, ktoré sú všeobecne prijímané v určitej
spoločnosti a vytvárajú tak všeobecnú mienku o tom, čo je touto spoločnosťou akceptovateľné a
považované za poctivé konanie. V rozpore s dobrými mravmi je právny úkon vtedy, keď odporuje
takým pravidlám správania sa, ktoré nemajú povahu právnych noriem. Súdy vo svojej rozhodovacej

činnosti musia často aplikovať právne predpisy obsahujúce tzv. neurčité právne pojmy (napr. verejný
poriadok, hrubá neslušnosť, dôvody hodné osobitného zreteľa, celkom zjavná neprimeranosť útoku,
dobré mravy). Každý neurčitý právny pojem vyžaduje aplikáciu tohto pojmu na konkrétne skutkové
okolnosti prípadu a hodnotiace naplnenie (výklad) tohto pojmu vo svetle týchto skutkových okolností,
a teda „žalovaný“ zastáva právny názor, že v predmetnom odôvodnení chýba akýkoľvek výklad tohto

neurčitého pojmu, ako aj absentuje vážiaca formula, ktorá uvádza čo je a čo nie je v rozpore s dobrými
mravmi.V.Zastupovanímvtejtoprávnejvecipoverilzástupkyňu,čímsazvýšilahodnotaprísl.vymáhanej
pohľadávky o trovy právneho zast. odvolacieho konania v celkovej výške 63,96 € s DPH vypočítané
nasledovne: Základ pre výpočet tarifnej odmeny pre uplatnenie záväzku tvorí suma 193,54 € a/ príprava
a prevzatie zast. vrátane prvej porady s klientom - 18,26 (tarifa) + 8.39 (paušál) + 5.33 (DPH) = 31,98

€, b/ písomné podanie na súd - odvolanie- 18,26 (tarifa) + 8.39 (paušál) + 5.55 (DPH) = 31,98 €
(zástupkyňa je platcom DPH). Trovy právneho zast. boli vyčíslené podľa vyhl.655/04 Z. z. o odmenách a
náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. VI. Vzhľadom na uvedené navrhla predmetný
rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu na ďalšie konanie. Celková výška trov právneho zast. bude vyčíslená
do 3 pracovných dní od dňa posledného pojednávania v predmetnom konaní. Príloha: Plnomocenstvo,

Osvedčenie o registrácii pre daň z pridanej hodnoty.
Rozsudok, okrem výroku o zamietnutí žaloby žalobcu v ostatnej časti a výroku o trovách konania,
nebol odvolaním napadnutý, nadobudol právoplatnosť (§ 206 ods.1,3 O. s. p.), preto nebol v uvedenom
rozsahu v odvolacom konaní preskúmavaný.
Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p. - v ostatných prípadoch, t.j.

neuvedených v § 214 ods.1, možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania) prejednal
odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods.1,3 O. s. p. a zistil, že, čo sa týka výroku o zamietnutí
žaloby žalobcu v ostatnej časti, nie sú podmienky na potvrdenie (§ 219) rozsudku, ani na jeho zmenu (§
220), lebo účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, preto rozsudok
v uvedenom výroku a vo výroku o trovách konania, podľa § 221 ods.1 písm. f),ods.2 O. s. p., zrušil a

vec v rozsahu zrušenia vrátil súdu na ďalšie konanie.
Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie procesný postup alebo aj rozhodnutie súdu, v dôsledku
ktorého účastník nemôže uplatniť konkrétne procesné práva priznané mu O. s. p.
Právnym posúdením je činnosť súdu prvého stupňa, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci

podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak
použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne
ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu
pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a

použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému
skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad
o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil
zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zistenéhoskutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto
vec rozhodnutá.
Podľa § 157 ods.2 O. s. p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal a z akých

dôvodov, ako sa vo veci vyjadril žalovaný, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne
vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými
úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne
posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Z cit. ust. vyplýva, že súd prvého stupňa je povinný v odôvodnení uviesť, ktoré skutočnosti (skutkové

zistenia) boli dokazovaním, zhodnými tvrdeniami účastníkov alebo iným zák. predpísaným spôsobom -
podľa jeho názoru - preukázané a ktoré nie, príp. tiež, ktoré z nich sú pre rozhodnutie veci bezvýznamné.
Pri každej jednotlivej, preukázanej i nepreukázanej, skutočnosti (skutkovom zistení) musí stručne
a jasne uviesť, ako k tomuto záveru dospel, teda z akých dôkazov - podľa jeho názoru - záver
vyplýva, ako tieto dôkazy podľa § 132-§ 135 O. s. p. hodnotil, a to najmä vtedy, ak šlo o dôkazy
protichodné, a prečo nevyhovel všetkým návrhom účastníkov na vykonanie dôkazov, pričom svoj výklad

musí prispôsobiť konkrétnym okolnostiam prejednávanej veci, najmä rozsahu dokazovania, zložitosti
zisťovania skutkového stavu veci, množstvu návrhov účastníkov na vykonanie dôkazov a p. a uviesť ho
tak,abyjehozáveryorozhodujúcichskutočnostiach(skutkovýchzisteniach)neboliprenezrozumiteľnosť
alebo nedostatok dôvodov nepreskúmateľné. Jednotlivé preukázané skutočnosti (skutkové zistenia)
je potrebné premietnuť do záverov o skutkovom stave veci (do tzv. skutkovej vety), ktorý stručne a

výstižne vyjadruje skutkový stav veci (§ 153 ods.1 O. s. p.) a ktorý je rozhodujúci pre právne posúdenie.
Posúdením veci po právnej stránke treba pritom rozumieť výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného
právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil,
a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu
k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá. Prakticky nepreskúmateľný je

preto rozsudok, v ktorom nie sú vysvetlené prípadné rozpory medzi konkrétnymi dôkazmi, na základe
ktorých sa to ktoré skutkové zistenie robí.
Podľa ustálenej súdnej praxe rozhodnutie nie je preskúmateľné predovšetkým v prípade, že z jeho
odôvodnenia nevyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane
jednej a právnymi závermi na strane druhej, resp., keď sú právne závery v extrémnom nesúlade s

vykonanými skutkovými zisteniami alebo z nich v žiadnej možnej interpretácii odôvodnenia nevyplývajú.
ÚS SR opakovane judikoval, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces (konanie)
podľa Čl.46 ods.1 Ústavy SR (uverejnenej pod č.460/92 Zb., v znení neskorších ústavných
zákonov),Čl.36 ods.1 Listiny základných práv a slobôd (úst.zák.č.23/91 Zb.) a Čl.6 ods.1 Dohovoru
(uverejneného oznámením č.209/92 Zb. a č.102/99 Z. z.) je aj právo účastníka konania na také

odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a
skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou
proti takému uplatneniu. Pre účastníka konania, v ktorom bolo vydané nepreskúmateľné rozhodnutie
to znamená odňatie jeho možnosti konať pred súdom, lebo mu neumožňuje - ak s rozhodnutím nie
je spokojný - efektívne využitie jeho procesného práva na napadnutie rozhodnutia súdu odvolaním (§

201 prvá veta O. s. p.), t. j. aby mohol odvolanie odôvodniť z hľadiska § 205 ods.1,2 O. s. p., lebo
ak rozhodnutie neobsahuje žiadne dôvody, resp. obsahuje iba nedostatočné dôvody, v takom prípade
účastník konania objektívne nemá ani možnosť posúdiť správnosť, resp. nesprávnosť rozhodnutia
(postupu súdu) a teda ani sa kvalifikovane rozhodnúť, ktorým odvolacím dôvodom má odvolanie
odôvodniť, aby bol v odvolacom konaní úspešný.

Preto ak je rozhodnutie súdu nepreskúmateľné, lebo neobsahuje žiadne dôvody alebo obsahuje iba
nedostatočné dôvody, prichádza do úvahy len zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie a nie je potrebné skúmať existenciu aj prípadných ďalších uplatnených odvolacích
dôvodov.
Napadnutý rozsudok nezodpovedá požiadavkám vyplývajúcim z § 157 ods.2 O. s. p. a zásadám súdnej

praxe, preto je nepreskúmateľný a tak musel byť zrušený a vec musela byť vrátená súdu na ďalšie
konanie.
Súd v napadnutom rozsudku výsledky vykonaného dokazovania nevyhodnotil v súlade s § 132 O. s. p.
a svoje úvahy, na základe ktorých dospel k právnym záverom, ničím neodôvodnil.
Po vrátení veci bude povinnosťou súdu zamerať dokazovanie na sumu 193,54 €, rozčleniť ju podľa

položiek a tieto jednotlivo vyhodnotiť (v súlade s § 132 O. s. p.), ako aj úroky z omeškania od
15.12.2012 do 6.9.2014, žalobcom vyčíslený sumou 76,97 €, vyrovnať sa so všetkými námietkami
žalobcu uvádzanými v odvolaní, vo veci opätovne rozhodnúť a rozhodnutie odôvodniť tak, aby bolo
preskúmateľné.V novom rozhodnutí rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 224 ods.3).
Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č.757/04 Z. z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.