Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. máj 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/981/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114221788
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6114221788.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v právnej veci navrhovateľa: SLOVAKIA PLAY spol.
s.r.o., so sídlom Hviezdoslavova 315, Senica, IČO: 18 048 598, v konaní zastúpeného Martinom
Džačovský s.r.o., advokátska kancelária, Hviezdoslavova 315, Senica, IČO: 47 250 143, proti odporcovi
Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Banská Bystrica, Lazovná 63, IČO: 42 499 500,
o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 9 400,--Eur, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu

Okresného súdu v Banskej Bystrici č.k. 13C/63/2015-59 zo dňa 19.10.2015, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd konanie zastavil, zároveň rozhodol, že po právoplatnosti
uznesenia bude vec postúpená Daňovému úradu Žilina. O trovách konania rozhodol tak, že žiadnemu
z účastníkov nepriznal náhradu trov konania.

V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový súd uviedol „Navrhovateľ návrhom doručeným súdu dňa 08.
10. 2014 sa domáhal vydania bezdôvodného obohatenia od odporcu na tom skutkovom základe, že
navrhovateľ je prevádzkovateľom výherných prístrojov podľa zákona č. 171/2005 Z. z. o hazardných
hrách. Na odôvodnenie svojho návrhu uviedol, že v roku 2011 došlo k legislatívnym zmenám zákonov č.
227/2011, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách a zákonom č. 228/2011

Z. z., ktorým sa taktiež mení a dopĺňa zákon č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách.

Navrhovateľ na základe právoplatných rozhodnutí od obcí a miest začal prevádzkovať výherné prístroje
od 01. 01. 2012, pričom vykonal odvod do štátneho rozpočtu v súlade s týmito rozhodnutiami a so
zákonom a jednotlivým daňovým úradom zaslal list o tom, že vykonal za každý výherný prístroj odvod
a to osobitne po 750,-- Eur za výherný prístroj, kde požiadal o vydanie individuálnej licencie do 31. 08.

2011 a začalo sa riadne správne konanie v tomto termíne resp. bolo právoplatne ukončené. Osobitne
po 950,-- Eur za každý výherný prístroj, kde požiadal o vydanie individuálnej licencie po 31. 08. 2011.

Navrhovateľ po zaplatení poplatkov bol kontaktovaný pracovníkmi štátneho dozoru jednotlivých
daňových úradov, kde bol prezentovaný iný výklad zákona ako ho prezentoval navrhovateľ. Navrhovateľ
napriek tomu, že jednotlivé daňové úrady začali konať v rozpore so zákonom, obdržal exekučnú výzvu

od Daňového úradu Žilina, proti ktorej podal odvolanie a následne mu bol doručený exekučný príkaz.
Zároveň nebol doručený výkaz nedoplatkov, na ktorý sa odporca odvolal a tento odporca doručil až na
písomnú žiadosť navrhovateľa za poplatok.

Takéto výzvy a následné rozhodnutia sú podľa tvrdenia navrhovateľa nepreskúmateľné a zmätočné,
a preto sú od samého začiatku neplatné. Navrhovateľ mal za to, že nedoručenie akéhokoľvek výkazu

nedoplatkov zo strany príslušných daňových úradov je na zváženie, či zo strany týchto úradov nedošlo
k naplneniu niektorých zo skutkov v zmysle trestného zákona. Zároveň poukázal na rozhodnutieFinančného riaditeľstva SR zo dňa 04. 02. 2012, ktoré je v rozpore s platnými predpismi. Na základe
takéhoto skutkového stavu potom žiadal súd, aby vo svojom rozhodnutí zaviazal odporcu na zaplatenie
sumy 9 400,-- Eur a nahradil mu trovy konania.

Odporca svojím písomným vyjadrením k návrhu uviedol, že zo skutkového stavu tak ako ho opísal
navrhovateľ je zrejmé, že navrhovateľ vyvodzuje svoj nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia z
právnehovzťahu,predmetomktoréhojeodvod(finančnéplnenie),ktorýjepovinnýnavrhovateľodvádzať
ako prevádzkovateľ hazardných hier prevádzkovaných prostredníctvom výherných prístrojov na základe

ustanovení § 37 ods.1 písm.j) a § 37 ods.5 zákona o hazardných hrách. Pôsobnosť orgánov štátnej
správy a obcí v oblasti hazardných hier upravuje § 10 zákona o hazardných hrách, z ktorých je zrejmé,
že správu odvodov do štátneho rozpočtu vykonáva daňový úrad.

Odporca ďalej uviedol, že právny vzťah medzi navrhovateľom a orgánom štátnej správy v oblasti
hazardných hier ako správcom odvodu je vzťah finančnoprávnej povahy, v ktorom subjekty vystupujú

vo vzájomnom pomere nadriadenosti a podriadenosti. Štát je reprezentovaný štátnym orgánom a k
ostatným subjektom je v nadradenej pozícii, je nositeľom prikazujúcej a donucujúcej moci. Obsah
právnych vzťahov nie je výsledkom zmluvnej autonómie účastníkov a je určený kogentnými právnymi
normami. Tieto znaky charakterizuje aj právny vzťah medzi navrhovateľom a orgánom štátnej správy v
oblasti hazardných hier ako správcom odvodu, čo odlišuje verejnoprávne vzťahy od vzťahov v oblasti

súkromnoprávnej.

Z uvedeného je potom zrejmé, že nárok navrhovateľa nemôže byť považovaný za nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia v zmysle občianskeho zákonníka.

Občiansky zákonník upravuje všeobecné majetkové a osobné vzťahy založené na princípe právnej
rovnosti a autonómie ich subjektov, t. j. fyzických a právnických osôb. Na rozdiel od tohto, subjekty
verejnoprávnych vzťahov vystupujú v pomere nadriadenosti a podriadenosti, teda v nerovnoprávnom
postavení. Vzťah medzi správcom odvodu a prevádzkovateľom hazardnej hry nie je vzťahom
vyplývajúcim z občianskoprávneho vzťahu, ani zo vzťahu obchodného. Ide o vzťah verejnoprávny

založený a vyplývajúci z finančnej činnosti štátu a jeho orgánov, prípadne orgánov miestnej samosprávy.
Odporca teda tvrdil, že v danom prípade nie je založená právomoc súdu, pretože právny vzťah, z
ktorých navrhovateľ odvodzuje svoj nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, je vzhľadom na
jeho charakteristické znaky právnym vzťahom verejnoprávnej povahy a nemožno ho považovať za
občianskoprávny, pracovný, rodinný, obchodný ani hospodársky vzťah. Tieto právne vzťahy teda

nemožno podradiť pod vzťahy tak, ako sú uvedené v ustanovení § 7 ods.3 OSP. Z tohto dôvodu odporca
žiadal súd, aby konanie v zmysle § 104 ods.1 OSP zastavil.

Podľa § 7 ods.1 OSP, v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné
právneveci,ktorévyplývajúzobčianskoprávnych,pracovných,rodinných,obchodnýchahospodárskych

vzťahov, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány.

Podľa § 103 OSP, kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže
konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 104 ods.1 OSP, ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi
vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s
podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.

Podľa § 10 ods.4 písm.a) a b) zákona č. 171/2005 Z. z., daňový úrad
a) vykonáva dozor nad dodržiavaním tohto zákona, iných všeobecne záväzných právnych predpisov
a podmienok určených v licencii udelenej alebo vydanej podľa tohto zákona ministerstvom a je
druhostupňovým odvolacím orgánom pre obce vo veciach individuálnych licencií udelených na
prevádzkovanie výherných prístrojov,

b) vykonáva správu odvodov do štátneho rozpočtu.Podľa § 37 ods.5 posledná veta citovaného zákona, prevádzkovateľ výherného prístroja uhrádza odvod
daňovému úradu s pôsobnosťou pre oblasť hazardných hier miestne príslušnému podľa miesta, kde sa
výherný prístroj v kalendárnom roku začal prevádzkovať.

Podľa § 37 ods.13 (do 31. 12. 2012 ustanovenia § 37 ods.12 citovaného zákona), ak odvody podľa
odsekov 1 a 2 neboli uhradené v lehote splatnosti, daňový úrad s pôsobnosťou pre oblasť hazardných
hier, ktorý vykonáva správu odvodov alebo obec, ktorá vykonáva správu odvodov, začne nedoplatok
vymáhať.

Súd po oboznámení sa s obsahom návrhu a preskúmaní predmetu žalobného návrhu navrhovateľa,
spolu s vyjadrením odporcu dochádza k záveru, že občiansky súdny poriadok vymedzuje právomoc
súdov v ustanovení § 7 OSP. V odseku 1 tohto ustanovenia určuje, že v občianskosúdnom konaní súdy
prejednávajú a rozhodujú veci (nároky), ktoré vyplývajú z občianskoprávnych, pracovných, rodinných,
družstevných ako aj z obchodných vzťahov, vrátane podnikateľských či hospodárskych vzťahov. Takto

ohraničený súbor sa týka vzťahov súkromného práva, ktoré sa spravujú princípmi právnej rovnosti
a vôľovej autonómie účastníkov. Veci, ktoré sú zaradené do tohto súboru prejednávajú a rozhodujú
prevažne súdy; len výnimočne ak to ustanovuje zákon prejednávajú ich a rozhodujú o nich iné orgány.

Nemôžu byť pochybnosti o tom, že právo, ktorého sa navrhovateľ dovoláva nevyplýva z rodinných,

pracovnoprávnychanidružstevnýchvzťahov.Zaobčianskoprávnevzťahysapovažujúpredovšetkýmtie,
ktoré sú ustanovené v § 1 ods.2 Občianskeho zákonníka, z ktorého je zrejmé, že sa jedná o majetkové
vzťahy fyzických a právnických osôb, majetkové vzťahy medzi týmito osobami a štátom, ako aj vzťahy
vyplývajúce z práva na ochranu osôb, pokiaľ tieto občianskoprávne vzťahy neupravujú iné zákony.

Pri riešení otázky, či vec patrí do právomoci súdu v zmysle uvedených ustanovení, je nevyhnutné
zistiť, z ktorého právneho vzťahu navrhovateľ vyvodzuje žalobou uplatnený nárok, teda aký je predmet
súdneho konania a tento vzťah dôsledne analyzovať a následne po právnej stránke vyhodnotiť a
posúdiť. Pre analýzu právneho vzťahu účastníkov a posúdenie jeho povahy z hľadiska právomoci
súdu na prejednanie a rozhodnutie o nároku, ktorý navrhovateľ vyvodzuje z tohto právneho vzťahu

je rozhodujúce obsahové hľadisko, teda akú majú povahu práva a povinnosti účastníkov, tvoriace
obsah tohto právneho vzťahu. Len toto uvedené kritérium je určujúce pre posúdenie, či navrhovateľom
uplatnená žaloba je takým nárokom, ktorý je vyvodzovaný z právneho princípu, ktorý je možno podriadiť
pod niektorý z právnych vzťahov vymenovaných v § 7 ods.1 OSP.

Je zrejmé, že navrhovateľ vyvodzuje svoj nárok z právneho vzťahu, ktorý vznikol medzi ním ako
platiteľom odvodu a prijímateľom odvodu, ktorým je daňový úrad s pôsobnosťou pre oblasť hazardných
hier miestne príslušného podľa miesta, kde sa výherný prístroj v kalendárnom roku začal prevádzkovať.

Z uvedeného uplatneného nároku potom vyplýva, že sa nejedná niektorej z typických oblastí

súkromnoprávneho života fyzických či právnických osôb a teda nevyplýva zo súkromného práva. V
danom prípade ide o vzťah medzi navrhovateľom a orgánom štátnej správy v oblasti hazardných
hier, ktorý je správcom odvodu. Takýto vzťah je vzťahom finančnoprávnej povahy, v ktorom subjekty
nevystupujú vo vzájomnom pomere rovnocennosti a autonómie zmluvných strán, ale v princípe
nadradenosti a podriadenosti. Štát v danom prípade je reprezentovaný štátnym orgánom, ktorý vo

svojej činnosti vystupuje voči ostatným subjektom v nadradenej pozícii a je nositeľom prikazujúcej a
donucujúcej moci. Ide o verejnoprávny vzťah, ktorý sleduje zabezpečenie fungovania funkcií štátu,
teda cieľ odlišný od tých, pre ktoré fyzické a právnické osoby vstupujú do vzťahov občianskoprávnych,
pracovných, rodinných, družstevných, obchodných alebo hospodárskych. Účastníci v danom vzťahu
nemajú autonómne a rovnoprávne postavenie, ktoré je charakteristické pre právne vzťahy založené na

súkromnom práve a sú taxatívne vypočítané v ustanovení § 7 ods.1 OSP. Obsah právnych vzťahov
nie je výsledkom zmluvnej autonómie účastníkov, ale je určený kogentnými právnymi normami, ktoré
vykazujú znaky odzrkadľujúce osobitný význam odvodových povinností v rámci finančnej činnosti štátu
pri sústreďovaní peňažných prostriedkov do štátnych a iných verejných peňažných fondov v záujme
finančného zabezpečenia verejných potrieb a funkcií štátov.

V prejednávanej veci potom súd konštatuje, že súdy rozhodujú v občianskoprávnych, trestnoprávnych,
pracovných, rodinných, obchodných a hospodárskych veciach, pričom vzťah medzi navrhovateľom ako
subjektom povinným o odvod finančných prostriedkov v zmysle zákona č. 171/2005 Z. z. a odporcomako správcom tohto odvodu je vzťahom verejnoprávnym vyplývajúcim z finančnej činnosti štátu a jeho
orgánov.Takýtovzťahnemožnopovažovaťanizavzťahobčianskoprávny,anizavzťahobchodnoprávny.
Pohľadávka, ktorá podľa tvrdenia navrhovateľa tu existuje, je pohľadávkou podľa práva verejného. Na

vznik, trvanie, zmenu alebo na zánik takejto pohľadávky nemožno nahliadať podľa ustanovení práva
súkromného a to ani vtedy, ak sa v oblasti verejného práva použijú ustanovenia občianskeho zákonníka
alebo obchodného zákonníka.

Z tohto dôvodu súd s poukazom na ustanovenie § 103 OSP skúmal a prihliadal na to, či sú splnené

podmienky, za ktorých môže konať vo veci, či existuje v danej veci právomoc súdu, pričom dochádza
k záveru, že takáto právomoc v danej veci neexistuje vzhľadom na vyššie uvedené právne závery.
Z tohto dôvodu preto súd v zmysle § 104 ods.1 OSP uvádza, že v danom prípade tu existuje taký
nedostatokpodmienkykonania,ktorýnemožnoodstrániťasúdkonaniemusízastaviť.Vzhľadomktomu,
že vec nespadá do právomoci súdov, súd po právoplatnosti rozhodnutia o zastavení konania postúpi
vec príslušnému orgánu, ktorým je v zmysle § 10 ods.4 písm.b), § 37 ods.5, resp. § 37 ods.13 (do 31.

12. 2012 ustanovenie § 37 ods.12) zákona č. 171/2005 Z. z. Daňovému úradu Žilina.

Súd zároveň v zmysle § 11 ods.1 zákona č. 71/1992 Zb. rozhodol o tom, že poplatok, ktorý zaplatil
navrhovateľ, vráti, pretože tento ho nebol povinný zaplatiť.

Súd zároveň rozhodol o práve na náhradu trov konania v zmysle § 146 ods.1 písm.c) OSP tak, že žiaden
z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku ak konanie bolo zastavené“.

Proti uzneseniu okresného súdu podal navrhovateľ v zákonom ustanovenej lehote odvolanie.
Navrhovateľ uviedol, že súd mal vo veci rozhodnúť z dôvodu, že výkaz daňových nedoplatkov má

konštitutívne účinky v tých prípadoch, kedy je zostavený bez právoplatného rozhodnutia o vyrubení
dane. Výkaz považuje navrhovateľ za rozhodnutie v zmysle § 244 ods. 3 O.s.p. Poukázal na skutočnosť,
že Najvyšší súd nezistil zákonný dôvod podľa § 248 O.s.p. (generálna klauzula), ktorý by vylučoval výkaz
daňových nedoplatkov zo súdneho prieskumu zákonnosti. Zostavenie výkazu má pre daňového dlžníka
závažné dôsledky. V exekučnom konaní pritom nie je prípustné preskúmavať zákonnosť exekučného

titulu. Súčasne poukázal na uznesenie Ústavného súdu č.k. I. ÚS 235/2012-11 zo dňa 16.5.2012, z
ktorého vyplýva, že právnu otázku prípustnosti správnej žaloby proti výkazu daňových nedoplatkov je
nevyhnutné vyriešiť vo všeobecnom súdnictve. Navrhovateľ navrhol uznesenie zrušiť a vrátiť na nové
konanie.

Odporcavovyjadreníkodvolaniuuviedol, ženavrhovateľvodvolanínešpecifikovalžiadnyzozákonných
odvolacích dôvodov. Výhrady navrhovateľa v jeho odvolaní sa týkajú konania v rámci správneho
súdnictva, pričom z petitu žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorú podal navrhovateľ na
Okresnýsúddňa8.10.2014nevyplýva,žeideonávrhnapreskúmaniezákonnostirozhodnutia,opatrenia
alebo iného zásahu orgánu verejnej správy. Odporca navrhuje, aby odvolací súd uznesenie Okresného

súdu v Banskej Bystrici potvrdil.

Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 212 ods. 1 zákona
č. 99/1963 Zb., Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“), bez
nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 214 ods. 2 OSP a uznesenie okresného súdu

podľa ustanovenia § 219 ods. 1 OSP ako vecne správne potvrdil.

V danej veci odvolací súd nezistil žiadne okolnosti, ktoré by spochybňovali správnosť uznesenia súdu
prvého stupňa. Z obsahu spisu vyplýva, že procesný súd správne postupoval, keď zastavil konanie a
vec postúpil príslušnému orgánu vo veci konať. Dôvody, pre ktoré tak urobil, okresný súd správne a

podrobne rozobral v odôvodnení svojho rozhodnutia. S týmito dôvodmi sa v celom rozsahu stotožňuje
aj odvolací súd.

Podľa § 219 ods. 2 OSP: ,,Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.”

Na zdôraznenie správnosti, ale najmä k podanému odvolaniu krajský súd dodáva: Navrhovateľ v
návrhu vymedzil predmet konania tak, že nárok uplatnil na základe skutkových okolností opísaných vnávrhu tak, že mu boli neoprávnene odpísané z účtu finančné prostriedky v prospech odporcu, a to na
základe rozhodnutia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 1100306/1/54658/2013/5289-r zo
04.02.2012, čo považoval za vznik bezdôvodného obohatenia na strane odporcu.

Z rozhodnutia vyplýva, že Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky potvrdilo rozhodnutie
Daňového úradu Žilina - daňovú exekučnú výzvu, ktorou daňový úrad vyzval navrhovateľa na zaplatenie
daňového nedoplatku vo výške 9400 Eur ( daňový nedoplatok v zmysle § 37 ods. 1 písm. j) zák. č.
171/2005 Z.z. o hazardných hrách).

V danom prípade vzhľadom na predmet konania vymedzený návrhom sa nejedná o žalobu o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia alebo postupu správneho orgánu, tak ako to konštatoval NS SR v
rozhodnutí č.k. 1Ndob 21/2014 - 37 zo dňa 19.01.2015.

Pokiaľ ide o skúmanie právomoci súdu, v zmysle judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.

zn. 3 Cdo 106/2003, právomoc súdu na rozhodovanie o uplatnenom právnom vzťahu závisí od obsahu
(materiálnoprávneho aspektu) daného právneho vzťahu a nie od okolnosti, či právny predpis upravujúci
tento vzťah je z legislatívneho hľadiska súčasťou toho - ktorého súkromnoprávneho odvetvia práva
(formálny aspekt). Ďalšie rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn 2 Cdo 325/2006
jasnepotvrdzujestanoviskookresnéhosúdu.Navrhovateľsvojnárokvyvodzujezprávnehovzťahu,ktorý

vznikol medzi ním ako platiteľom dane a správcom dane. Vzťah medzi účastníkmi sa netýkal niektorej
z typických súkromných oblastí života fyzickej osoby alebo existencie právnickej osoby a nevyplýva zo
súkromného práva. Ide o verejnoprávny vzťah sledujúci zabezpečenie fungovania funkcií štátu, teda
cieľ, odlišný od tých, pre ktoré fyzické a právnické osoby vstupujú do vzťahov občianskoprávnych,
pracovných, rodinných, družstevných a obchodných. Účastníci v danom vzťahu nemali autonómne

a rovnoprávne postavenie, charakteristické pre tie právne vzťahy založené na súkromnom práve,
ktoré vypočítava § 7 ods. 1 OSP, naopak, ich odlišné postavenie v tomto právnom vzťahu vykazuje
znaky, odzrkadľujúce osobitný význam daní v rámci finančnej činnosti štátu pri sústreďovaní peňažných
prostriedkov v záujme finančného zabezpečenia verejných potrieb a funkcií štátu.

Právny vzťah medzi osobou povinnou platiť odvod podľa § 37 ods. 1 pís. j) zák. č. 171/2005 Z.z. o
hazardných hrách a subjektom, ktorý spravuje tento odvod, v rámci ktorého sa poplatník domáha toho,
čo bolo „nútene“ plnené, je vzťahom finančno-právnej (odvodovej) povahy, ktorý nemožno podriadiť pod
vzťahy výslovne vypočítané v § 7 ods. 1 O. s. p. ani pod vzťahy, na ktoré dopadá § 7 ods. 3 O. s. p..
( odvolací súd v tomto smere poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 262/2007 ).

Odvolací súd vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľ uplatňuje nárok z verejného práva, a tento
nemožno podriadiť pod vzťahy uvedené v § 7 O. s. p . uznesenie okresného súdu potvrdil.

O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.